Uznesenie ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Monday, January 9, 2012

Súd: Okresný súd Humenné
Spisová značka: 18Er/1/2007

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8307200008
Dátum vydania rozhodnutia: 09. 01. 2012

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Anna Drugdová
ECLI: ECLI:SK:OSHE:2012:8307200008.5

Uznesenie

Okresný súd Humenné v právnej veci oprávneného POHOTOVOSŤ, s.r.o., IČO: 35807598, Bratislava,
Pribinova 25, zast. advokátom JUDr. Martinom Máčajom, IČO: 31815138, Bratislava, Pribinova 25 proti
povinnému C. H., nar. XX.XX.XXXX, bytom I., N. XXXX/XX o vymoženie 674,17 eur s prísl. takto

r o z h o d o l :

Súd exekúciu z a s t a v u j e.

O trovách súdneho exekútora JUDr. Rudolfa Krutého, so sídlom exekútorského úradu Bratislava,
Záhadnícka 62 rozhodne súd samostatným uznesením po právoplatnosti tohto rozhodnutia.

o d ô v o d n e n i e :

Návrhom podaným u súdneho exekútora dňa 21.12.2006 sa oprávnený domáhal vykonanie exekúcie
proti povinnému na základe exekučného titulu - rozhodcovského rozsudku vydaného Stálym
rozhodcovským súdom spoločnosti Slovenská rozhodcovská, a.s. zo dňa 12.09.2006 vydaného

rozhodcom Mgr. Gabrielom Havrillom pod sp. zn. SR 3941/06, ktorý právoplatnosť nadobudol dňa
02.10.2006 a vykonateľnosť dňa 05.10.2006.

Poverením zo dňa 10.01.2007 číslo 5702 016751 súd poveril vykonaním exekúcie súdneho exekútora
Mgr. Rudolfa Dulinu, so sídlom exekútorského úradu Michalovce, Štúrova 12 a to na vymoženie sumy
674,17 eur (20.310 Sk) s prísl., trov predchádzajúceho konania a trov exekúcie.

Uznesením zo dňa 08.03.2010, č.k.: 18Er 1/2007-18 súd vyhovel žiadosti oprávneného o zmenu
súdneho exekútora a poveril vykonaním exekúcie súdneho exekútora JUDr. Rudolfa Krutého so
sídlom exekútorského úradu Bratislava, Záhradnícka 62. Toto uznesenie nadobudlo právoplatnosť dňa
02.04.2010.

Uznesením zo dňa 14.04.2010, č.k.: 18Er 1/2007-24 súd náhradu trov pôvodnému súdnemu exekútorovi
nepriznal. Toto uznesenie nadobudlo právoplatnosť dňa 11.05.2010.

Podaním došlým súdu dňa 04.10.2011 novourčený súdny exekútor JUDr. Rudolf Krutý oznámil súdu
v zmysle § 30 ods. 3 Exekučného poriadku okolnosti, na základe ktorých by mohol byť potenciálne
vylúčený z vykonávania exekúcie pre oprávneného vzhľadom na nález Ústavného súdu SR zo dňa

13.04.2011, sp. zn. III. ÚS 322/2010 s tým, že bude postupovať v súlade s rozhodnutím súdu.

Pretože súd skúma splnenie podmienok pre vedenie exekúcie v každom štádiu exekučného konania,
pred rozhodnutím o vylúčení, resp. nevylúčení súdneho exekútora JUDr. Rudolfa Krutého z vykonávania
exekúcie v tejto exekučnej veci, súd skúmal exekučný titul - rozhodcovský rozsudok ako aj podmienky
a okolnosti, na základe ktorých bol vydaný a dospel k záveru, že je namieste exekúciu zastaviť.V danej veci súd zistil, že oprávnený požiadal o vykonanie exekúcie na základe exekučného
titulu - rozhodcovského rozsudku vydaného Stálym rozhodcovským súdom spoločnosti Slovenská
rozhodcovská, a.s. zo dňa 12.09.2006 sp. zn. SR 3941/06, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa

02.10.2006 a vykonateľnosť dňa 05.10.2006, pričom exekučný titul bol vydaný na základe Zmluvy o
úvere zo dňa 12.01.2006, ktorej súčasťou sú Všeobecné podmienky poskytnutia úveru a to medzi
oprávneným a povinným.

Za účelom preskúmania exekučného titulu, súd vyžiadal rozhodcovský spis, ktorý bol súdu doručený

dňa 25.11.2011.

Podľa ustanovenia § 57 ods. 2 Exekučného poriadku, exekúciu môže súd zastaviť aj vtedy, ak to vyplýva
z ustanovení tohto alebo osobitného zákona.

Podľa ustanovenia § 45 ods. 1 Zák. č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní, súd príslušný na výkon

rozhodnutia alebo na exekúciu podľa osobitných predpisov na návrh účastníka konania, proti ktorému
bol nariadený výkon rozhodcovského rozsudku, konanie o výkon rozhodnutia alebo exekučné konanie
zastaví
a) z dôvodov uvedených v osobitnom predpise,
b) ak rozhodcovský rozsudok má nedostatok uvedený v § 40 písm. a) a b) alebo

c) ak rozhodcovský rozsudok zaväzuje účastníka rozhodcovského konania na plnenie, ktoré je
objektívne nemožné, právom nedovolené alebo odporuje dobrým mravom.

Podľa ustanovenia § 45 ods. 2 Zák. č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní, súd príslušný na výkon
rozhodnutia alebo na exekúciu zastaví výkon rozhodcovského rozsudku alebo exekučné konanie aj bez

návrhu, ak zistí v rozhodcovskom konaní nedostatky podľa odseku 1, písmena b) alebo c).

Podľa ustanovenia § 45 ods. 3 Zák. č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní, proti rozhodnutiu súdu
podľa odsekov 1 a 2 je prípustný opravný prostriedok.

Podľa ustanovenia § 40 písm. a), b) zák. č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní, účastník
rozhodcovského konania sa môže žalobu podanou na príslušnom súde domáhať zrušenia tuzemského
rozhodcovského rozsudku, len ak rozhodcovský rozsudok bol vydaný vo veci, ktorá nemôže byť
predmetom rozhodcovského konania (§ 1 ods. 3 ), alebo rozhodcovský rozsudok bol vydaný vo veci, o
ktorej už predtým právoplatne rozhodol súd alebo sa o nej právoplatne rozhodlo v inom rozhodcovskom

konaní.

Súd aplikujúc horecitované ustanovenia skúmal aj bez návrhu, či rozhodcovský rozsudok má nedostatok
uvedený v § 40 písm. a) a b) alebo zaväzuje účastníka rozhodcovského konania na plnenie, ktoré je
objektívne nemožné, právom nedovolené alebo odporuje dobrým mravom, keďže exekučným titulom

v danej veci je rozhodcovský rozsudok. Súd je povinný v prípade rozhodcovských rozhodnutí skúmať,
či tieto nezaväzujú účastníka rozhodcovského konania na plnenie, ktoré je objektívne nemožné,
právom nedovolené alebo odporuje dobrým mravom, nakoľko prípadné takého konštatovanie by bolo
dôvodom na zastavenie exekúcie a to aj bez návrhu, ex offo (stanovisko Najvyššieho súdu SR číslo
34842/2009-100).

Podľa Zmluvy o úvere zo dňa 12.01.2006 číslo 8190911, oprávnený ako veriteľ poskytol povinnému ako
dlžníkovi reálny skutočný úver - peňažné prostriedky vo výške 331,94 eur (10.000 Sk) a povinný sa
zaviazal vrátiť oprávnenému túto sumu zvýšenú o príslušný poplatok vo výške 265,55 eur (8.000 Sk)
v 10 mesačných splátkach po 59,75 eur (1.800 Sk) počnúc dňom 16.02.2006. Súčasťou zmluvy boli aj

Všeobecné podmienky poskytnutia úveru, ktoré v bode 17. obsahovali rozhodcovskú doložku.

Podľa článku 2 písm. a) Smernice Rady 93/13/EHS z 5. 4. 1993 o nekalých podmienkach v
spotrebiteľských zmluvách, nekalé podmienky znamenajú zmluvné podmienky definované v článku 3.

Podľa článku 2 písm. b) Smernice Rady 93/13/EHS z 5. 4. 1993 o nekalých podmienkach
v spotrebiteľských zmluvách, spotrebiteľ znamená akúkoľvek fyzickú osobu, ktorá v zmluvách
podliehajúcich tejto smernici koná s cieľom, nevzťahujúcim sa k obchodom, podnikaniu alebo povolaniu.Podľa článku 2 písm. c) Smernice Rady 93/13/EHS z 5. 4. 1993 o nekalých podmienkach v
spotrebiteľských zmluvách, predajca alebo dodávateľ znamená akúkoľvek fyzickú alebo právnickú
osobu, ktorá v zmluvách podliehajúcich tejto smernici koná s cieľom vzťahujúcim sa k jeho obchodom,

podnikaniu alebo povolaniu bez ohľadu na to či má verejnú alebo súkromnú formu vlastníctva.

Podľa článku 3 ods. 1 Smernice Rady 93/13/EHS z 5. 4. 1993 o nekalých podmienkach v
spotrebiteľských zmluvách, zmluvná podmienka, ktorá nebola individuálne dohodnutá sa považuje za
nekalú, ak napriek požiadavke dôvery spôsobí značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach strán

vzniknutých na základe zmluvy, ku škode spotrebiteľa.

Podľa článku 3 ods. 2 Smernice Rady 93/13/EHS z 5. 4. 1993 o nekalých podmienkach v
spotrebiteľských zmluvách, podmienka sa nepovažuje za individuálne dohodnutú, ak bola navrhnutá
vopred a spotrebiteľ preto nebol schopný ovplyvniť podstatu podmienky, najmä v súvislosti s predbežne
formulovanou zmluvou. Keď predajca alebo dodávateľ vznesie námietku, že štandardná podmienky bola

individuálne dojednaná, musí o tom podať dôkaz.

Podľa článku 3 ods. 3 Smernice Rady 93/13/EHS z 5. 4. 1993 o nekalých podmienkach v
spotrebiteľských zmluvách, v spojení s písm. q) prílohy, za nekalú podmienku sa považuje aj podmienka,
ktorej zmyslom je neposkytnúť spotrebiteľovi právo alebo mu brániť v uplatňovaní práva podať žalobu

alebo podať akýkoľvek iný opravný prostriedok, najmä vyžadovať od spotrebiteľa, aby riešil spory
neupravené právnymi ustanoveniami výhradne arbitrážou, nevhodne obmedzovať prístup k dôkazom
alebo ukladať mu povinnosť dôkazného bremena, ktoré by podľa práva, ktorým sa riadi zmluvný vzťah,
malo spočívať na inej zmluvnej strane.

Podľa článku 3 ods. 3 Smernice Rady 93/13/EHS z 5. 4. 1993 o nekalých podmienkach v
spotrebiteľských zmluvách, v spojení s písm. c) prílohy, za nekalú podmienku sa považuje aj podmienka,
ktorej zmyslom alebo účinkom je požadovať od spotrebiteľa, ktorý nesplnil svoj záväzok, aby zaplatil
neprimerane vysokú sumu ako náhradu.

Podľa článku 6 Smernice Rady 93/13/EHS z 5.4.1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských
zmluvách zo dňa 5. 4. 1993, členské štáty zabezpečia, aby nekalé podmienky použité v zmluvách
uzatvorených so spotrebiteľom zo strany predajcu alebo dodávateľa podľa ich vnútroštátneho práva,
neboli záväzné pre spotrebiteľa a aby zmluva bola podľa týchto podmienok naďalej záväzná pre strany,
ak je ďalšia existencia možná bez nekalých podmienok.

Podľa článku 10 Smernice Rady 93/13/EHS z 5. 4. 1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských
zmluvách zo dňa 5.4.1993, členské štáty uvedú do účinnosti zákony, iné právne predpisy a správne
opatrenia potrebné na dosiahnutie súladu s touto smernicou najneskôr do 31.12.1994. Bezodkladne o
tom informujú Komisiu. Tieto ustanovenia sa uplatnia na všetky zmluvy uzatvorené po 31.12.1994.

Podľa ustanovenia § 879g Občianskeho zákonníka s účinnosťou od 1. 4. 2004, týmto zákonom sa
preberajú právne akty Európskych spoločenstiev uvedené v prílohe, kde okrem iných aktov, je uvedená
aj Smernica Rady č. 93/13/EHS zo dňa 5. 4. 1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách.
Keďže citovanú smernicu Slovenská republika prebrala do svojho právneho poriadku s účinnosťou od

1. 4. 2004, súd posúdil úverovú zmluvu a podmienky dojednania zmluvy aj podľa tejto smernice.

Vzhľadom na povahu účastníkov zmluvného vzťahu - zmluvy o úvere zo dňa 18.07.2005 a to
oprávneného ako dodávateľa v zmysle definície podľa čl. 2 písm. c) Smernice Rady č. 93/13/EHS a
povinného ako spotrebiteľa v zmysle definície spotrebiteľa podľa čl. 2 písm. b) Smernice Rady č. 93/13/

EHS, súd túto zmluvu o úvere vyhodnotil ako spotrebiteľskú zmluvu, kde povinný je v pozícií spotrebiteľa
a preto mu prináleží ochrana poskytovaná právnymi predpismi ako spotrebiteľovi.

Súd preto skúmal rozhodcovský rozsudok a zistil, že právo ním priznané je právom nedovoleným a
odporujúcim dobrým mravom a to hneď z niekoľkých dôvodov.

V posudzovanej veci sa oprávnený domáha návrhom na vykonanie exekúcie zo dňa 21.12.2006
vymoženia sumy 674,17 eur s prísl. na podklade exekučného titulu, ktorým je rozhodcovský rozsudok
vydaný Stálym rozhodcovským súdom zriadeným zriaďovateľom Slovenská rozhodcovská a.s. sosídlom v Bratislave. Rozhodcovská doložka je súčasťou obsahu formulárovej zmluvy, ktorú oprávnený
v rámci svojej podnikateľskej činnosti používa v prípadoch uzatvárania zmlúv rovnakého druhu a
neurčitého počtu. Podľa názoru súdu je však dojednanie rozhodcovskej doložky v spotrebiteľskej zmluve

nekalou podmienkou v zmysle článku 3 ods. 3 a prílohy Smernice Rady č. 93/13/EHS zo dňa 5. 4. 1993 o
nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách, pretože v porovnaní s dodávateľom, spotrebiteľ sa
nachádza v znevýhodnenom postavení a to pokiaľ ide o vyjednávaciu silu, ale aj úroveň informovanosti.
Táto situácia ho vedie k pristúpeniu na podmienky vopred pripravené dodávateľom bez toho, aby mohol
podstatným spôsobom ovplyvniť ich obsah. Aj v tomto konkrétnom prípade povinný nemal možnosť

podstatným spôsobom obsah predmetnej zmluvy a úverových podmienok ovplyvniť.

Najzávažnejším dôvodom je skutočnosť, že rozhodcovská doložka v predmetnej veci obsiahnutá
v bode 17. Všeobecných podmienok poskytnutia úveru, ktorá mala založiť legitimitu pre exekučný
titul v predmetnom konaní, znemožňuje voľbu spotrebiteľa dosiahnuť rozhodnutie sporu štátnym
súdom, ak dodávateľ ešte pred spotrebiteľom podal žalobu na rozhodcovskom súde. Rozhodcovskú

doložku si povinný ako spotrebiteľ osobitne nevyjednal a nemal na výber vzhľadom na jej splynutie
s ostatnými štandardnými podmienkami. Mohol len zmluvu ako celok odmietnuť alebo podrobiť sa
všetkým Všeobecným podmienkam poskytovania úveru, a teda aj rozhodcovskému konaniu, ak ho
vyvolal oprávnený ako dodávateľ prvý. Rozhodcovský súd je pritom paušálnym spôsobom zakotvený
v zmluvných podmienkach ešte pred vznikom samotnej štandardnej zmluvy čo znamená, že dodávateľ

má istotu, že si ho môže do zmluvy uvádzať. V subjektívne nearbitralnej (spotrebiteľskej) právnej veci
zvlášť vznikajú pochybnosti o objektívnosti rozhodcovského procesu. Vzhľadom na to, že už priamo
vo Všeobecných podmienkach poskytovania úveru je miesto rozhodcovského konania presne určené
a to v Bratislave, takto určené miesto ani zďaleka nespĺňa požiadavky predvídateľnosti a dostupnosti
rozhodcovského súdu (porovnaj rozsudok Oceáno Grupo Editorial spojené prípady C -240/98 až C -

244/98) a o poučení spotrebiteľa o rozdiele medzi štátnym a rozhodcovským súdnym procesom niet ani
zmienky. Rozhodcovská doložka nebola dojednaná v čase vyššej bdelosti spotrebiteľa po vzniku sporu,
ale na začiatku zmluvného vzťahu.

Neobjektívnosť rozhodcu sa prejavuje v jeho snahe vyhovieť oprávnenému ako dodávateľovi a vyplýva

aj z rozhodnutia rozhodcu, ktoré je zjavne formalistické, preberajúce argumenty žalujúceho dodávateľa
- oprávneného. Rozhodca akceptoval aj neprimerane vysoký poplatok za poskytnutie úveru, ako aj 0,25
% denný úrok z omeškania (91,25 % ročne), ktorý súd považuje za neprijateľne vysoký. Rozhodca
sa nevysporiadal s vylúčením inštitútov zameraných na ochranu spotrebiteľa, a tým vlastne porušil
kogentné predpisy určené na ochranu spotrebiteľa, nakoľko klauzula o aplikácií Obchodného zákonníka

podľa § 262 ods. 1 Obchodného zákonníka alebo tzv. absolútny obchod pritom nie je žiadnou prekážkou
na aplikáciu všeobecných ustanovení Občianskeho zákonníka, medzi ktoré patria aj ust. § 52 a
nasl. týkajúce sa ochrany spotrebiteľa vychádzajúc zo subsidiarity Občianskeho zákonníka (uznesenie
Krajského súdu v Prešove zo dňa 05.05.2010, sp. zn. 3CoE 29/2010).

Podľa názoru súdu, dojednanie rozhodcovskej doložky a následné konanie pred rozhodcom viedli vo
svojom dôsledku k tomu, že spotrebiteľovi bola odopretá ochrana, ktorú mu poskytujú ustanovenia
Smernice 93/13/EHS. Teda na základe uvedeného súd dospel k záveru, že dojednanie rozhodcovskej
doložky v predmetnej spotrebiteľskej zmluve je nekalou podmienkou, preto ňou spotrebiteľ nie je viazaný
a táto je v rozpore s príslušnými ustanoveniami Smernice 93/13/EHS. Pretože povinný ako spotrebiteľ

nie je viazaný rozhodcovskou doložkou, ktorú súd vyhodnotil ako nekalú podmienku v spotrebiteľskej
zmluve, rozhodca tým stratil legitimitu na vydanie rozhodcovského rozsudku, a preto tento nie je
spôsobilým exekučným titulom na vedenie exekúcie.

Z týchto dôvodov súd v súlade s ustanovením § 57 ods. 2 Exekučného poriadku v spojení s ustanovením

§ 45 ods. 1,2,3 Zák. č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní, exekúciu zastavil.

Vzhľadom na to, že súd zastavil exekúciu ako celok, nerozhodoval už o vylúčení, resp. nevylúčení
súdneho exekútora JUDr. Rudolfa Krutého s vykonávania exekúcie, nakoľko rozhodnutie o zastavení
exekúcie má za následok nemožnosť vykonávania exekúcie akýmkoľvek exekútorom.

O trovách pôvodného súdneho exekútora bola už právoplatne rozhodnuté, preto rozhodnutie o trovách
novourčeného súdneho exekútora JUDr. Rudolfa Krutého ponechal súd na samostatné uznesenie po
právoplatnosti tohto rozhodnutia a potom, čo súdny exekútor predloží súdu vyúčtovanie trov exekúcie.Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu je odvolanie prípustné v lehote 15 dní odo dňa doručenia tohto uznesenia na
Okresnom súde Humenné.

Odvolaniu podanému proti rozhodnutiu, ktoré vydal vyšší súdny úradník alebo justičný čakateľ, môže v
celom rozsahu vyhovieť sudca, ktoré rozhodnutie sa považuje za rozhodnutie súdu prvého stupňa; ak
sudca odvolaniu nevyhovie, predloží vec na rozhodnutie odvolaciemu súdu.