Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Wednesday, June 30, 2016

Súd: Okresný súd Revúca
Spisová značka: 7C/119/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6815201680
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 06. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ľubomír Šabla

ECLI: ECLI:SK:OSRA:2016:6815201680.4

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Revúca, samosudcom JUDr. Ľubomírom Šablom, v právnej veci žalobcu: Orange

Slovensko, a.s., so sídlom Metodova 8, 821 08 Bratislava, IČO: 35 697 270, právne zast. Bobák,
Bollová a spol., s.r.o., so sídlom Dr. Vladimíra Clementisa 10, 821 02 Bratislava, IČO: 35 855 673, proti
žalovanému: J. K., G.. XX.XX.XXXX, G. E. K. L. XXX, XXX XX L., toho času na neznámom mieste, zast.
opatrovníčkou K.. I. M., A. E. U. A. P., o zaplatenie 794,35 Eur s prísl., takto

r o z h o d o l :

Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi sumu 534,35 Eur s úrokom z omeškania vo výške 5,25
% ročne zo sumy 534,35 Eur od 29.11.2013 do zaplatenia, všetko do 3 dní odo dňa právoplatnosti toho
rozsudku.

V prevyšujúcej časti žalobu zamieta.

Žalovaný je povinný nahradiť žalobcovi trovy konania spolu vo výške 66,02 Eur pozostávajúce z
pomernej časti trov právneho zastúpenia vo výške 49,61 Eur a z pomernej časti ostatných trov konania
vo výške 16,41 Eur, na účet právneho zástupcu žalobcu Bobák, Bollová a spol., s.r.o., so sídlom Dr.
Vladimíra Clementisa 10, 821 02 Bratislava, IČO: 35 855 673, do troch dní odo dňa právoplatnosti tohto

rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

Žalobca žalobou žiadal, aby súd zaviazal žalovaného na zaplatenie istiny vo výške 794,35 Eur spolu
s úrokom z omeškania vo výške 5,25 % ročne z dlžnej sumy od 29.11.2013 do zaplatenia. Nároky
odôvodnil tým, že so žalovaným uzavrel zmluvy o poskytovaní verejných služieb č. A6877125 a
A6714558, ktorých neoddeliteľnou súčasťou sú Všeobecné podmienky. Žalovaný doteraz riadne a
včas nezaplatil cenu poskytnutých služieb za obdobie od júla do augusta 2013 vo výške 534,35
Eur. Žalobca sa domáha aj nároku na náhradu škody voči žalovanému, ktorá vznikla žalobcovi za
odpredaný mobilný telefón/telekomunikačné zariadenie Huawei Ascend G300 vo výške 125,- Eur a

Samsung Galaxy Ace vo výške 135,- Eur. Uvedená škoda predstavuje rozdiel medzi predajnou cenou
mobilného telefónu/telekomunikačného zariadenia a jeho akciovou cenou (ďalej len „výsledná suma“), to
znamená predstavuje škodu žalobcu, ktorú žalovaný žalobcovi spôsobil tým, že získal mobilný telefón/
telekomunikačné zariadenie za cenu zvýhodnenú oproti cene trhovej tak, že podpisom dodatku sa
zaviazal používať služby a za tieto platiť po dobu viazanosti a následne porušil svoj základný záväzok
zotrvať v zmluvnom vzťahu počas dohodnutej doby (tzv. doby viazanosti) a platiť riadne a včas cenu
za poskytnuté služby. Žalovaný si bol v zmysle dodatku vedomý, že mobilný telefón/telekomunikačné

zariadenie je mu predávaný za cenu uvedenú v čl. 1 bode 1.3 dodatku, ktorého výška sa rovná
rozdielu medzi spotrebiteľskou (trhovou) cenou a poskytnutou zľavou len z toho dôvodu, že sa žalovaný
zaviazal užívať služby po dobu dohodnutú v dodatku, pričom nedodržanie tohto záväzku by spôsobilo,
že žalobcovi vznikla škoda (minimálne v rozsahu zľavy zo spotrebiteľskej ceny mobilného telefónu/telekomunikačného zariadenia). Žalobca pokusom o pokonávku zo dňa 14.11.2013 oznámil žalovanému
sumuneuhradenýchfaktúrzajednotlivémesiaceasumuzamobilnýtelefón/telekomunikačnézariadenie
a vyzval ho na ich úhradu v dodatočnej lehote. Žalovaný na pokus o pokonávku nereagoval žiadnou,

ani čiastočnou úhradou pohľadávky. Žalobca si uplatňuje úrok z omeškania z celkovej dlžnej sumy v
súlade so Všeobecnými podmienkami čl. 11, bod 11.4, a to počnúc dňom nasledujúcim po uplynutí
lehoty na dodatočné plnenie uvedenej v pokuse o pokonávku, t.j. od 29.11.2013. Z vyššie uvedeného
dôvodu žiada žalobca, aby mu súd priznal okrem sumy za neuhradené služby vo výške 534,35 Eur
aj nárok na zaplatenie sumy 260,- Eur, ktorý si žalobca uplatňuje vo výške škody, ktorá podľa jeho

názoru žalobcovi preukázateľne vznikla. V prípade, ak súd vzhľadom na individuálne okolnosti prípadu
hodné osobitného zreteľa bude považovať uplatnenú škodu za neprimerane vysokú, žalobca ponechal
na voľnom rozhodnutí súdu, akú časť škody, po využití práva súdu výšku škody znížiť, žalobcovi prizná.

Súdu sa nepodarilo zistiť pobyt žalovaného, preto mu v zmysle ust. § 29 ods. 2 Občianskeho súdneho
poriadkuvplatnomznení(ďalejlen„OSP“)ustanovilopatrovníčku.Opatrovníčkažalovanéhosakžalobe

žiadnym spôsobom nevyjadrila.

Keďže sa jedná v zmysle § 29 ods. 6 OSP a § 200ea OSP o drobný spor, súd v zmysle § 115a ods. 2
a § 122 ods. 2 OSP vo veci nenariadil súdne pojednávanie, oznámil vyvesením na úradnej tabuli súdu
termín verejného vyhlásenia rozsudku, kedy verejne vyhlásil rozsudok v zmysle § 156 ods. 3 OSP.

Súd v predmetnej veci vykonal dokazovanie v zmysle § 122 ods. 1 OSP obsahom spisu, a to žalobou,
zmluvami o poskytovaní verejných služieb č. A6877125 a č. A6714558 (ďalej aj „zmluvy“), dodatkami
k zmluvám, prílohou č. 1 dodatku, pokusom o pokonávku, faktúrami, Všeobecnými podmienkami
poskytovania verejných elektronických komunikačných služieb prostredníctvom verejnej mobilnej siete

spoločnosti Orange Slovensko, a. s. (ďalej len „Všeobecné podmienky“).

Z vykonaného dokazovania súd zistil a mal za preukázané, že dňa 19.03.2013 žalobca a žalovaný
uzatvorili zmluvy o poskytovaní verejných služieb č. A6877125 a dňa 31.12.2012 zmluvu o poskytovaní
verejných služieb č. A6714558, ktorých neoddeliteľnou súčasťou sú dodatok k zmluve č. A6877125 zo

dňa 19.03.2013, dodatok k zmluve č. A6714558 zo dňa 31.12.2012 a Všeobecné podmienky. V zmysle
dodatkov žalobca odpredal žalovanému mobilný telefón/telekomunikačné zariadenie Huawei Ascend
G300 so zľavou z jeho spotrebiteľskej ceny za kúpnu cenu vo výške 20 Eur a Samsung Galaxy Ace
so zľavou z jeho spotrebiteľskej ceny za kúpnu cenu vo výške 5 Eur. Žalobca sa zaviazal poskytovať
žalovanému elektronické komunikačné služby a žalovaný platiť ich cenu. Žalovaný za obdobie od júla

do augusta 2013 nezaplatil cenu poskytnutých služieb spolu vo výške 534,35 Eur. Žalobca pokusom o
pokonávku zo dňa 14.11.2013 oznámil žalovanému sumu neuhradených faktúr za jednotlivé mesiace a
sumu za mobilný telefón/telekomunikačné zariadenie a vyzval ho na ich úhradu v dodatočnej lehote do
28.11.2013. Žalovaný doteraz nezaplatil cenu poskytnutých služieb vo výške 534,35 Eur.

Na základe vykonaného dokazovania a v súlade s nižšie citovanou právnou úpravou sa súd riadil
nasledovnými úvahami pri hodnotení dôkazov a dospel k nasledovným právnym záverom:

Podľa § 51 Občianskeho zákonníka v platnom a účinnom znení (ďalej len „OZ“) účastníci môžu uzavrieť
i takú zmluvu, ktorá nie je osobitne upravená; zmluva však nesmie odporovať obsahu alebo účelu tohto

zákona.

Podľa § 44 ods. 1 zákona č. 351/2011 Z.z. o elektronických komunikáciách v účinnom znení (ďalej aj
„zákonč.351/2011Z.z.“)zmluvouoposkytovaníverejnýchslužiebsapodnikzaväzujeúčastníkovizriadiť
potrebné pripojenie k verejnej sieti alebo poskytovať príslušné služby. Podnik môže vydať všeobecné

podmienky a cenník, ktoré sú súčasťou zmluvy. Zmluva o poskytovaní verejných služieb je písomná; to
neplatí pre predplatené služby, poskytovanie služieb prostredníctvom verejných telefónnych automatov
a iných verejných prístupových bodov. Písomnú zmluvu o poskytovaní verejných služieb je možné meniť
aj inou ako písomnou formou, ak sa na tom zmluvné strany dohodnú; to neplatí pre záväzky účastníka,
ktoré podľa Občianskeho zákonníka možno dojednať len v písomnej forme.

Podľa § 43 ods. 1 písm. a) cit. zákona podnik má právo na úhradu za poskytnutú verejnú službu.Podľa § 43 ods. 12 písm. b) cit. zákona účastník je povinný platiť za poskytnutú verejnú službu podľa
zmluvy o poskytovaní verejných služieb, a ak to povaha služby umožňuje, až na základe predloženej
faktúry.

Keďže zmluvné vzťahy medzi žalobcom a žalovaným boli v čase ich vzniku uzatvorené na základe
atypických zmlúv (zmlúv o poskytovaní verejných služieb a dodatkov k nim podľa § 44 zákona č.
351/2011 Z. z.), súd tieto vzťahy vyhodnotil ako občianskoprávne vzťahy. Uzatvorenie atypickej zmluvy

pripúšťa § 51 OZ. Prioritne sa však záväzkový vzťah spravuje ustanoveniami atypickej zmluvy o
poskytovaní verejných služieb a jej súčasťami (dodatkom, všeobecnými podmienkami), ak ich znenie
neodporuje kogentným ustanoveniam vyššie uvedených právnych predpisov, od ktorých sa zmluvou a
jej súčasťami nemožno odchýliť.

Na základe vyššie uvedených listinných dôkazov mal súd preukázané, že žalovaný doteraz nezaplatil

cenu za poskytovanie elektronických komunikačných služieb poskytnutých mu žalobcom na základe
vyššie uvedených zmlúv, a to spolu sumu 534,35 Eur, nesplnil si tak svoj platný zmluvný záväzok, a
preto ho súd zaviazal na úhradu uvedenej sumy.

Pokiaľ ide o žalobcom uplatňovaný nárok na náhradu škody vo výške 260,- Eur, k tomu súd uvádza

nasledovné:

Podľa § 420 ods. 1 OZ každý zodpovedá za škodu, ktorú spôsobil porušením právnej povinnosti.

Podľa § 420 ods. 3 OZ zodpovednosti sa zbaví ten, kto preukáže, že škodu nezavinil.

Podľa § 442 ods.1 OZ uhrádza sa skutočná škoda a to, čo poškodenému ušlo (ušlý zisk).

Podľa § 442 ods. 3 OZ škoda sa uhrádza v peniazoch; ak však o to poškodený požiada a ak je to možné

a účelné, uhrádza sa škoda uvedením do predošlého stavu.

Podľa článku 2 bod 2.5 veta prvá dodatku účastník si je vedomý, že MT je mu predávaný za kúpnu
cenu uvedenú v čl. 1 bode 1.2 dodatku, ktorej výška sa rovná rozdielu medzi spotrebiteľskou (trhovou)
cenou MT a v zmysle tohto dodatku poskytnutou zľavou zo spotrebiteľskej ceny, len z toho dôvodu, že sa

účastník zaviazal užívať služby poskytované mu prostredníctvom SIM karty v zmysle ustanovení tohto
dodatku po dobu dohodnutú v tomto dodatku, pričom nedodržanie tohto záväzku (konkrétne záväzkov
uvedených v článku 2 v bode 2.2, 2.3 alebo 2.4) vzhľadom na výšku zľavy zo spotrebiteľskej ceny MT,
ako aj na prípadný obsah Prílohy č. 1 dodatku (pokiaľ je súčasťou dodatku takáto príloha), by spôsobilo,
že Podniku vznikla škoda (minimálne v rozsahu zľavy zo spotrebiteľskej ceny MT).

Podľa čl. 4 bod 4.1 Všeobecných podmienok Zmluva sa uzatvára na dobu neurčitú. Platnosť Zmluvy
zaniká:
a) dohodou zmluvných strán;
b) odstúpením od Zmluvy;

c) výpoveďou zo strany Účastníka alebo spoločnosti Orange Slovensko;
d) smrťou alebo zánikom Účastníka.

Podľa § 43 ods. 5 písm. b) zákona č. 610/2003 Z.z. o elektronických komunikáciách v platnom a účinnom
znení podnik môže odstúpiť od zmluvy o poskytovaní verejných služieb, ak účastník nezaplatil cenu za

poskytnutú službu ani do 45 dní po dni splatnosti.

Podľa § 44 ods. 8 písm. b) zákona č. 351/2011 Z.z. podnik môže odstúpiť od zmluvy o poskytovaní
verejných služieb, ak účastník nezaplatil cenu za poskytnutú službu ani do 45 dní po dni splatnosti.

Žalobca požaduje náhradu škody vo výške rovnajúcej sa rozdielu, resp. nižšej ako rozdiel medzi
predajnou (trhovou) cenou odpredaného mobilného telefónu/telekomunikačného zariadenia a jeho
akciovou cenou. Tento rozdiel považuje žalobca za škodu vzniknutú porušením povinnosti žalovanej.
Žalobca pri odôvodnení tohto nároku poukazuje na čl. 2 bod 2.5 dodatku citovaný vyššie.Zo skutkového vymedzenia nároku žalobcu na náhradu škody vyplýva, že sa tejto škody domáha z
dôvodu porušenia právnej povinnosti žalovaného zotrvať v zmluvnom vzťahu s ním po dobu minimálne

24 mesiacov. Takto skutkovo vymedzený nárok na náhradu škody je potrebné právne posudzovať podľa
§ 420 OZ, podľa ktorého predpokladom vzniku tzv. všeobecnej občianskoprávnej zodpovednosti je:

1. protiprávny úkon,
2. ujma (v tomto prípade majetková, t.j. škoda),

3. príčinná súvislosť medzi protiprávnym úkonom a škodou,
4. zavinenie.

Občianskoprávna zodpovednosť za škodu môže vzniknúť z porušenia právnych povinností
ustanovených alebo vyplývajúcich zo záväzkového vzťahu, vtedy ide o tzv. záväzkovú zodpovednosť.
Môže však vzniknúť aj z porušenia iných priamo právnym predpisom uložených povinností, vtedy

ide o tzv. mimozáväzkovú zodpovednosť. Ustanovenie § 420 OZ o všeobecnej zodpovednosti za
škodu možno aplikovať tak na prípady záväzkovej, ako aj mimozáväzkovej zodpovednosti. Pre vznik
zodpovednosti za škodu je nevyhnuté kumulatívne splnenie všetkých vyššie uvedených štyroch
predpokladov. Pri neexistencii čo len jedného z nich zodpovednosť za škodu nevznikne.

V prejednávanej veci zo strany žalobcu nesúceho dôkazné bremeno nebolo preukázané splnenie
prvých troch predpokladov uvedených v bodoch 1 až 3. Dôkazné bremeno týkajúce sa prvých troch
predpokladov vzniku zodpovednosti za škodu vždy zaťažuje žalobcu (poškodeného). Štvrtý predpoklad
(zavinenie) sa predpokladá iba v prípade, že sú preukázané prvé tri predpoklady (ak nie je preukázaný
protiprávny úkon, nemá význam uvažovať, či bol zavinený alebo nie) a iba v prípade zavinenia vo forme

nevedomej nedbanlivosti, úmysel musí poškodený taktiež preukazovať.

Vychádzajúc zo skutkového vymedzenia žaloby žalobca nepreukázal, že žalovaný v zmluvnom vzťahu
nezotrval po dobu 24 mesiacov, resp. až po dobu predlženia viazanosti. Zmluvu o poskytovaní verejných
služieb možno skončiť len jedným zo spôsobov jednak uvedených v kogentnom ustanovení § 44 zákona

č. 351/2011 Z.z. a v súlade s ním aj v čl. 4 bod 4.1 Všeobecných podmienok upravujúcom dobu
platnosti a ukončenie Zmluvy. Všeobecné podmienky v ďalších bodoch čl. 4 podrobnejšie upravujú
jednotlivé spôsoby zániku zmluvy. Keďže zmluva o poskytovaní verejných služieb bola uzatvorená
písomne v zmysle čl. 2 bodu 2.1 a 2.6 Všeobecných podmienok, v zmysle § 40 ods. 2 Občianskeho
zákonníka ju možno zmeniť alebo zrušiť iba písomne. V prejednávanej veci žalobca písomné ukončenie

písomne uzavretej zmluvy o poskytovaní verejných služieb žiadnym spôsobom nepreukázal. Nebolo
teda preukázané platné ukončenie zmluvy so žalovaným a teda žalovaný nemohol porušiť svoj záväzok
zotrvať v zmluvnom vzťahu po dobu 24 mesiacov. Práve na základe porušenia tejto zmluvnej povinnosti
žalobca v zmysle čl. 2 bod 2.5 dodatku k zmluve požaduje náhradu škody.

Pokiaľ ide o druhý predpoklad vzniku nároku na náhradu škody - vznik samotnej škody, tu sa žiada
najprv uviesť, čo to vlastne škoda v právnom slova zmysle je. Občiansky zákonník nede?nuje pojem
skutočnej škody a ušlého zisku. Tento pojem bol ustálený judikatúrou. Škoda sa chápe ako ujma,
ktorá nastala (prejavuje sa) v majetkovej sfére poškodeného a je objektívne vyjadriteľná všeobecným
ekvivalentom, t.j. peniazmi, a je teda napraviteľná poskytnutím majetkového plnenia, predovšetkým

poskytnutím peňazí, ak nedochádza k naturálnej reštitúcii (porovnaj R 55/1971, s. 151). Skutočnou
škodou sa rozumie ujma spočívajúca v zmenšení majetkového stavu poškodeného a reprezentujúca
majetkové hodnoty, ktoré bolo nutné vynaložiť, aby došlo k uvedenie veci do predchádzajúceho stavu ( R
55/1971, s. 153). To, čo poškodenému ušlo (ušlý zisk), je ujmou spočívajúcou v tom, že u poškodeného
nedôjde v dôsledku škodnej udalosti k rozmnoženiu majetkových hodnôt, aj keď sa to dalo očakávať s

ohľadom na pravidelný beh vecí (R 55/1971, s. 152).

Podľa žalobcu mu vznikla škoda ako rozdiel medzi trhovou cenou mobilného telefónu/
telekomunikačného zariadenia a jeho akciovou cenou. V prípade, že by bol preukázaný protiprávny
úkon zo strany žalovaného spočívajúci v porušení zmluvnej povinnosti zotrvať v zmluvnom vzťahu po

dobu viazanosti, k uvedenej škode (napriek deklarácii uvedenej v čl. 2 bode 2.5 dodatku) by nedošlo.
Samotné vyhlásenie, že žalovaný má vedomosť o tom, za akých okolností je mu poskytnutá zľava
z ceny mobilného telefónu/telekomunikačného zariadenia totiž nie je zákonným predpokladom vzniku
škody. Za škodu nemožno považovať to, že v rámci obchodnej politiky žalobcu tento predáva mobilnételefóny za nižšiu ako skutočnú cenu. Rozdiel medzi skutočnou a akciovou cenou mobilného telefónu/
telekomunikačného zariadenia tak nie je následkom tvrdeného, ale nepreukázaného protiprávneho
úkonu žalovaného, ale výsledkom zmluvného konsenzu medzi žalobcom a žalovaným. Inak povedané,

aj v prípade preukázania zavineného nezotrvania žalovaného v zmluvnom záväzku po určitú dohodnutú
dobu,dôvodomtvrdenéhozmenšeniamajetkužalobcu(akouplatnenejškody)byneboltentoprotiprávny
úkon, ale kúpna zmluva so žalovaným. Tento zmluvný konsenzus nemôže byť zo strany žalobcu
reparovaný prehodnotením jeho rozhodnutia, ak sa nesplnia jeho očakávania, ktoré do zmluvného
vzťahu so žalovaným vkladal. K protiprávnemu zmenšeniu majetku žalobcu tak nedošlo, pretože tento

za mobilný telefón/telekomunikačné zariadenie obdržal dojednanú zľavnenú kúpnu cenu.

Napokon, ak neexistuje príčina (protiprávny úkon) ani následok (škoda) nemôže byť medzi nimi ani
príčinná súvislosť (tzv. kauzálny nexus), čím nie je splnený ani tretí predpoklad vzniku škody.

Vzhľadom na nepreukázanie splnenia vyššie uvedených troch zákonných predpokladov vzniku škody,

nemohlo dôjsť ani k splneniu štvrtého predpokladu - zavinenia žalovaného. Ak totiž nebol preukázaný
protiprávny úkon, nemá zmysel sa zaoberať otázkou, či bol zavinený, kto a v akej miere ho zavinil a
následne podľa toho posudzovať priznanie nároku na náhradu škody.

Vzhľadom na uvedené súd žalobu v časti uplatňovanej náhrady škody zamietol.

Podľa § 517 ods. 1 OZ dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v omeškaní. Ak ho nesplní ani v
dodatočnej primeranej lehote poskytnutej mu veriteľom, má veriteľ právo od zmluvy odstúpiť; ak ide o
deliteľné plnenie, môže sa odstúpenie veriteľa za týchto podmienok týkať aj len jednotlivých plnení.

Podľa § 517 ods. 2 OZ, ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od
dlžníkapopriplneníúrokyzomeškania,akniejepodľatohtozákonapovinnýplatiťpoplatokzomeškania;
výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.

Podľa § 3 ods. 1 nariadenia vlády Slovenskej republiky č. 87/1995 Z.z., ktorým sa vykonávajú niektoré

ustanovenia Občianskeho zákonníka v platnom znení (ďalej len „nariadenie vlády“) výška úrokov z
omeškaniajeo5percentuálnychbodovvyššiaakozákladnáúrokovásadzbaEurópskejcentrálnejbanky
platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.

Súd mal preukázané, že žalovaný sa dostal do omeškania so zaplatením ceny za poskytnuté služby

žalobcom, pretože nesplnil svoj záväzok riadne a včas, a to najskôr odo dňa nasledujúceho po uplynutí
lehoty splatnosti príslušnej čiastky istiny. Základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky činila k
prvému dňu omeškania s plnením jednotlivých čiastok istiny 0,5 %. Preto uplatnenie úroku z omeškania
vo výške 5,25 % ročne z priznanej istiny od 29.11.2013 je v súlade s vyššie citovanou právnou úpravou
§ 517 OZ a § 3 ods. 1 nariadenia vlády. Vzhľadom na uvedené súd nároku žalobcu v časti uplatneného

úroku z omeškania z priznanej ceny služieb vyhovel a v časti uplatneného úroku z omeškania z
nepriznaného nároku na náhradu škody žalobu zamietol.

Podľa § 151 ods. 1 veta prvá OSP o povinnosti nahradiť trovy konania rozhoduje súd na návrh spravidla
v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.

Podľa § 142 ods. 2 OSP, ak mal účastník vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov pomerne
rozdelí, prípadne vysloví, že žiadny z účastníkov nemá na náhradu trov právo.

O náhrade trov konania súd rozhodol na návrh žalobcu podľa vyššie uvedeného ustanovenia, nakoľko

žalobca mal úspech vo veci len čiastočný a jeho neúspech nespočíval len v nepatrnej časti. Priznaná
suma istiny pohľadávky činí 534,35 Eur zo žalobcom celkovo požadovanej sumy istiny 794,35 Eur, čo
predstavuje pomer 67,27 % úspechu žalobcu ku 32,73 % úspechu žalovaného. Po započítaní úspechu
žalovaného do úspechu žalobcu (67,27 % - 32,73 % = 34,54 %), súd čiastočne úspešnému žalobcovi
priznal pomernú náhradu trov konania spolu vo výške 66,02 Eur pozostávajúcu z pomernej časti trov

právneho zastúpenia v zmysle vyhlášky MS SR č. 655/2004 Z.z. v platnom znení vo výške 49,61 Eur (2
úkony právnej služby - 1. prevzatie a príprava zastúpenia a 2. písomné podanie na súd vo veci samej
(žaloba) po 51,45 Eur a 2 x režijný paušál á 8,39 Eur + 20% DPH = 143,62 Eur x 34,54 %) a z pomernejčasti ostatných trov konania spočívajúcich v zaplatenom súdnom poplatku zo žaloby vo výške 16,41 Eur
(47,50 Eur x 34,54 %).

Povinnosť zaplatiť náhradu trov konania na účet právneho zástupcu žalobcu súd uložil žalovanému v
súlade s ust. § 149 ods. 1 OSP.

Vzhľadom na uvedené a v súlade s citovanou právnou úpravou súd rozhodol tak, ako je uvedené vo

výrokovej časti tohto rozsudku.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie, ktoré možno podať do 15 dní od doručenia tohto rozsudku
cestou tunajšieho súdu na Krajský súd v Banskej Bystrici, v dvoch vyhotoveniach.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 OSP - musí byť zjavné, ktorému súdu

je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, musí byť podpísané a datované, podanie treba
predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby
každý účastník dostal jeden rovnopis) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa
napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ
domáha.

Odvolanie proti rozsudku možno odôvodniť len tým, že

a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 OSP,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené ( § 205a OSP),

f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia
lehoty na odvolanie.

Ak povinný (žalovaný) dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený (žalobca)
môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych
exekútoroch a exekučnej činnosti Exekučný poriadok a o zmene a doplnení ďalších zákonov v platnom
znení).