Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Tuesday, July 28, 2015

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 9Co/246/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2313213744
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 07. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Eva Barcajová

ECLI: ECLI:SK:KSTT:2015:2313213744.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Evy Barcajovej a členov senátu

JUDr. Zlatice Javorovej a JUDr. Evy Behranovej v právnej veci žalobcov: 1. M. M., nar. XX.XX.XXXX,
bytom T. N. XXX, XXX XX T. N., 2. O. M., narodená: XX.XX.XXXX, bytom T. N. XXX, XXX XX T. N.,
zastúpení Čibrik & Blazsek advokátska kancelária s.r.o., Hlavná 14, 927 01 Šaľa, proti žalovaným: 1.
Mag.O.O.,nar.XX.XX.XXXX,bytomG.XXX/XX,XXXXXN.,2.W.O.,nar.XX.XX.XXXX,bytomG.XXX/
XX, Q. XX N., zastúpená žalovaným v 1. rade, o určenie vlastníckeho práva k nehnuteľnosti, o odvolaní
žalobcov proti rozsudku Okresného súdu Galanta č.k. 25C/37/2013-76 zo dňa 10. marca 2014 takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa p o t v r d z u j e .

Odvolací súd žalovaným náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a .

Odvolací súd n a r i a ď u j e súdu prvého stupňa vykonať opravu dátumu narodenia žalovaného v 1.
rade v úvodnej časti napadnutého rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom súd prvého stupňa zamietol návrh, ktorým sa žalobcovia domáhali určenia, že
súbezpodielovýmispoluvlastníkminehnuteľnostizapísanejSprávoukatastraGalantanalistevlastníctva
č. X pre katastrálne územie T. N. ako parcela registra „C“ č. 65/6 - záhrada o výmere 150 m2,

nakoľko predmetnú záhradu užívajú nerušene od roku 1989, pričom nemajú žiadne pochybnosti o
dobromyseľnosti svojej držby, sú oprávnenými držiteľmi nehnuteľnosti a vydržaním vlastníckeho práva
sa stali jej bezpodielovými spoluvlastníkmi. Vecne svoje rozhodnutie odôvodnil tým, že pozemok na
parcele číslo 65/6 - záhrada vo výmere 150 m2 (pôvodne ako súčasť pozemku na parcele č. 65) je v
celosti spoluvlastníctvom žalovaných na základe kúpnej zmluvy zo dňa 31.03.2008 uzavretej s O. Z. a
O. Z. ako predávajúcimi. K odčleneniu pozemku na parc. č. 65/6 došlo geometrickým plánom číslo 3 -
8/2012 vyhotoveným autorizovaným geodetom a kartografom Ing. A. A. zo dňa 24.08.2012. Žalobcovia

súdu predložili listinu napísanú v maďarskom jazyku „Igazolás“ v preklade „Potvrdenie“, podľa ktorého
T. G. potvrdzuje prevzatie 2.000 Kčs od M. M., čo je približne hodnota za 2 áre pozemku. Potvrdenie
bolo vydané 19. mája 1989 v Čiernom Brode. Podpisy ani samotné potvrdenie, čo do ich originality,
overené nie sú. T. G. s manželkou O. boli pôvodnými spoluvlastníkmi nehnuteľností, zapísanými na
liste vlastníctva č. X pre obec a katastrálne územie T. N.. Po smrti T. G. nehnuteľnosti nadobudla
pozostalá manželka O. G., po jej smrti O. F., sestra nebohého T. G., ktorá nehnuteľnosti predala
manželom Z.. Svedkyňa O. F. (dcéra dedičky O. F.) potvrdila, že žalobcovia na konci záhrady užívali

časť pozemku niekedy od začiatku osemdesiatych alebo deväťdesiatych rokov. V rodine sa rozprávalo,
že tento pozemok mali kúpiť od jej krstných rodičov (manželov G.). O uzavretí kúpnej zmluvy sa však
nehovorilo. Niekedy v lete v roku 2013 u nich bol žalobca a pýtal sa, či nemajú nejaké doklady o tom
pozemku, ktorý užíva on, keďže to nebolo vysporiadané. Svedkyňa O. W. uviedla že bola svedkomtoho, ako žalobca v 1. rade požiadal manželov G., aby mu predali časť pozemku. Títo to však odmietli a
pán G. mu povedal, že majú možnosť pozemok užívať, pretože oni (G.) sú už starí a už nemohli kukuricu
okopávať. Na základe uvedeného súd prvého stupňa dospel k záveru, že medzi pôvodnými vlastníkmi G.

a žalobcami nebola uzavretá kúpna zmluva, ktorá by bola po jej registrácii platná a účinná a na základe
ktorej by žalobcovia nadobudli vlastnícke právo k predmetnému pozemku. Nebolo sporné, že žalobca
v 1. rade odovzdal T. G. sumu 2.000 Kčs a že žalobcovia začali užívať istú časť pozemku. Súd prvého
stupňa nemal však za preukázané v akej výmere a z akého titulu, pretože samotný žalobca v 1. rade
potvrdil, že si bol vedomý potreby uzavrieť riadnu kúpna zmluva v písomnej podobe, ktorá mala byť

následneregistrovanápríslušnýmorgánom.Napriektejtovedomostisaoďalšíosudužívanéhopozemku
fakticky nestaral, nesprával sa napokon ani ako vlastník predmetného pozemku, pretože žiadne dane a
poplatky za predmetný pozemok neodvádzal a o usporiadanie vlastníckych vzťahov k pozemku sa vyše
20 rokov nestaral. Súd prvého stupňa preto správanie žalobcov nevyhodnotil ako dobromyseľné v tom,
že im vec patrí ako vlastníkom na základe oprávnenej držby predmetného pozemku. Súd prvého stupňa
uzavrel, že žaloba bola podaná nedôvodne. Právne súd prvého stupňa posúdil vec podľa ustanovení §

123, § 134 ods. 1, 2, 3, § 129 ods. 1, 2, § 130 ods. 1 a § 868 Občianskeho zákonníka. O trovách konania
rozhodol podľa ustanovenia § 142 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku (v ďalšom texte „OSP“) a
procesne úspešnému žalovanému (ktorý si uplatnil nárok na náhradu trov konania) priznal nárok na
náhradu trov konania.

Proti tomuto rozsudku podali v celom rozsahu v zákonnej lehote odvolanie žalobcovia. Žiadali, aby
odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa zmenil a rozhodol tak, ako v žalobe žiadajú
žalobcovia. Odvolanie odôvodnili tým, že súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k
nesprávnym skutkovým zisteniam a rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho
posúdenia veci. Žalobcovia poukázali na skutočnosť, že parcelu nerušene užívajú od mája 1989,

kedy predmetnú nehnuteľnosť kúpili od p. T. G., pôvodného vlastníka nehnuteľností vedených na liste
vlastníctva č. X pre katastrálne územie T. N.. Pri kúpe predmetnej nehnuteľnosti si spísali účastníci
uvedeného právneho vzťahu písomný dokument v maďarskom jazyku, v ktorom pán T. G. potvrdzuje
„prevzatie sumy 2.000 Kčs, ktorá zodpovedá hodnote cca 2 árov pozemku“. Od uvedeného obdobia
žalobcovia predmetnú nehnuteľnosť nerušene užívajú, túto si oplotili a sú dobromyseľní v tom, že

im predmetná nehnuteľnosť vlastnícky patrí. Do doby, kým sa žalovaní stali vlastníkmi predmetnej
nehnuteľnosti, táto mala byť podľa zápisov v katastri nehnuteľností vo vlastníctve i iných osôb, ktoré
nijakým spôsobom nerozporovali fakt, že žalobcovia užívajú predmetnú nehnuteľnosť, majú ju oplotenú
a disponujú ňou ako vlastnou. Ani raz tieto osoby nevyzvali žalobcov, aby upustili od užívania sporne]
nehnuteľnosti, pričom na to mali možnosť od roku 1989 viackrát. V konečnom dôsledku i žalovaní sa pri

kúpenehnuteľnostioboznámilisoskutkovýmstavomnamieste,tedamuselisibyťvedomí,žepredmetnú
nehnuteľnosť žalobcovia užívajú. Žalobcovia boli dobromyseľnými držiteľmi predmetnej nehnuteľnosti
od momentu, kedy vznikol stav oprávnenej držby (§ 131 OZ) a trval nepretržite po celú dobu oprávnenej
držby. Dokument, ktorý spísali s pôvodným vlastníkom pozemku - pánom G. - spísali s tým, že od pána
G. dostali informáciu, že pozemky nemá usporiadané v katastri nehnuteľností, pričom že on tieto vzťahy

usporiada v katastri prostredníctvom tretej osoby. Uvedený dokument spisovali práve z dôvodu, aby
v budúcnosti vedeli preukázať existenciu predmetnej dohody s pôvodným vlastníkom, pre prípad, že
by túto niekto spochybnil. Svedkyňa F. sa na pojednávaní vyjadrila, že žalobcovia predmetný pozemok
„kúpili od mojich krstných rodičov; O tom sa rozprávalo v rodine“. Žalobcovia boli preto dobromyseľný,
že takýto právny titul bude dostatočným i na následné usporiadanie vzťahov v katastri nehnuteľností.

Súd prvého stupňa nesprávne posúdil predmetný nárok žalobcov, keď v prípade, ak mal pochybnosti o
dobromyseľnosti ich držby, neaplikoval ustanovenie § 130 ods. 1 posledná veta Občianskeho zákonníka,
ktoré hovorí, že „pri pochybnostiach sa predpokladá, že držba je oprávnená“.

Žalovaní v 1. a 2. rade vo svojom vyjadrení k odvolaniu žalobcov poukázali na skutočnosť, že

dobromyseľnosť sa nepreukazuje osobným presvedčením, ale na základe objektívneho posúdenia
všetkých okolností. „Igazolás“ (potvrdenie) potvrdzuje len prevzatie čiastky 2.000 Kčs za dva áre
pozemku, z uvedeného dokumentu nie je však zrejmé kde sa predávané dva áre majú nachádzať, resp.
čo si vlastne zúčastnené strany predali, keďže neuzavreli žiadnu kúpnopredajnú zmluvu. Na základe
listu vlastníctva č. X k predmetnej nehnuteľnosti je zrejmé, že T. G. bol podielovým spoluvlastníkom

daného pozemku v jednej polovici, pričom druhú polovicu vlastnila jeho manželka t.j. pán G. previedol
viac práv ako v skutočnosti mal. („Nemo plus iuris ad alium transferre potest quam ipse habet“). Takže
nie len, že žalobca neuzavrel kúpnopredajnú zmluvu na predmetný pozemok, neuzavrel ju dokonca
ani so všetkými oprávnenými spoluvlastníkmi v tej dobe. Niet ani pochybností o tom, že by vtedajšívlastník v tom čase nemal usporiadané pozemky, o čom sa žalobca mohol presvedčiť, nakoľko listy
vlastníctva sú verejnou listinou. Žalobca sám potvrdil svoju vedomosť o tom, že prevod nehnuteľnosti
je nutné urobiť na geodézií. Je ťažko uveriť, že by niekto kto niečo kúpi neprejavil záujem vec dať do

poriadku viac ako 14 rokov, keďže p. G. zomrel v roku XXXX, a ani po tomto dátume keďže odvtedy
predmetná nehnuteľnosť zmenila majiteľa štyri krát. Svedkyňa O. F. sa síce na pojednávaní vyjadrila, že
„kúpili od mojich krstných rodičov... o tom sa rozprávalo v rodine“, avšak jej matka po tom, čo predmetný
pozemok zdedila, predala tento v celosti manželom Z., teda vychádzala z toho, že parcelu, ktorú predáva
má aj právne vysporiadanú, a že predáva svoj majetok. Predmetná žaloba je len naťahovaním času a

obmedzovaním vlastníckych práv žalovaných, ktorí sa žalobou podanou na Okresnom súde Galanta
domáhajú vypratania predmetnej nehnuteľnosti. S poukazom na uvedené žalovaní žiadali, aby odvolací
súd odvolanie žalobcov zamietol a potvrdil správnosť napadnutého rozsudku súdu prvého stupňa.

Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 OSP), po zistení, že odvolanie podal včas účastník
konania (§ 201, 204 OSP), proti rozhodnutiu, proti ktorému je opravný prostriedok prípustný (§ 202

OSP), preskúmal napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa v medziach daných rozsahom a dôvodmi
odvolania (§ 212 ods. 1 OSP), prejednal vec bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 214
ods. 2 OSP) a dospel k záveru, že napadnutý rozsudok je vecne správny. Senát odvolacieho súdu toto
rozhodnutie vydal pomerom hlasov 3:0, t.j. jednomyseľne (§ 3 ods. 9 veta tretia zákona č. 757/2004 Z.z.).

Odvolací súd vo veci rozhodol podľa ustanovenia § 214 ods. 2 OSP bez nariadenia odvolacieho
pojednávania tak, že rozsudok verejne vyhlásil, nakoľko vec bola ústne prejednaná pred súdom prvého
stupňa a v odvolacom konaní nebolo potrebné zopakovať alebo doplniť dokazovanie, nejedná sa o
konanie, v ktorom by súd prvého stupňa rozhodol podľa § 115a bez nariadenia pojednávania a je
potrebné zopakovať alebo doplniť dokazovanie, nejde ani o konanie vo veciach porušovania zásady

rovnakého zaobchádzania a nariadenie pojednávania nevyžaduje ani dôležitý verejný záujem.

Podľa § 219 ods. 1 a 2 OSP odvolací súd rozhodnutie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne. Ak
sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v
odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne

doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

V preskúmavanej veci sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého
rozhodnutia, pričom konštatuje správnosť dôvodov rozhodnutia súdu prvého stupňa. Na zdôraznenie
správnosti napadnutého rozhodnutia a z dôvodu vysporiadania sa s odvolacími námietkami žalobcov

odvolací súd poukazuje na nasledovné skutočnosti:

Predmetom konania na súde prvého stupňa bolo určenie, či sa žalobcovia stali vydržaním
bezpodielovými spoluvlastníkmi pozemku na parcele reg. „C“ č. 65/6 - záhrada o výmere 150 m2 v
katastrálnom území T. N., napísanom na liste vlastníctva č. X pre obec a katastrálne územie T. N. (v

ďalšom texte „predmetná nehnuteľnosť“).

Predmetom odvolacieho konania je preskúmanie správnosti postupu a rozhodnutia súdu prvého stupňa
ktorým dospel k záveru, že žalobcovia predmetnú nehnuteľnosť nemali v oprávnenej držbe, k vzniku
vlastníckeho práva vydržaním nehnuteľnosti teda nedošlo, v dôsledku čoho žalobu zamietol.

Odvolací súd konštatuje, že vzhľadom k predmetu sporu súd prvého stupňa správne zameral
dokazovanie na splnenie podmienok vydržania predmetnej nehnuteľnosti žalobcami, pričom aplikoval
intertemporálne ustanovenie § 868 Občianskeho zákonníka, podľa ktorého pokiaľ nie je uvedené inak,
spravujú sa ustanoveniami tohto zákona aj právne vzťahy vzniknuté pred 1. januárom 1992; vznik týchto

právnych vzťahov, ako aj nároky z nich vzniknuté pred 1. januárom 1992 sa však posudzujú podľa
doterajších predpisov.

Podľa § 134 ods. 1 Občianskeho zákonníka oprávnený držiteľ sa stáva vlastníkom veci ak ju má
nepretržite v držbe po dobu troch rokov ak ide o hnuteľnosť a po dobu 10 rokov ak ide o nehnuteľnosť.

Podľa § 129 ods. 1 Občianskeho zákonníka držiteľom je ten, kto s vecou nakladá ako s vlastnou alebo
kto vykonáva právo pre seba.Podľa ustanovenia § 130 ods. 1 Občianskeho zákonníka ak je držiteľ so zreteľom na všetky okolnosti
dobromyseľný o tom, že mu vec alebo právo patrí, je držiteľom oprávneným.

Súd prvého stupňa v súlade s citovanými zákonnými ustanoveniami a ustálenou judikatúrou správne
vychádzal zo skutočnosti, že vydržanie je osobitný originálny spôsob nadobudnutia vlastníctva, ku
ktorému dochádza v prípade splnenia zákonom určených podmienok priamo zo zákona; nevyžaduje sa
k tomu rozhodnutie štátneho orgánu. K tomu, aby bolo možné nadobudnúť vlastnícke právo vydržaním
musia byť splnené súčasne tieto zákonné predpoklady: a) nadobúdateľ je oprávneným držiteľom veci po

celú vydržaciu dobu, b) nepretržitosť vydržacej doby, ktorou je neprerušovaný stav užívania predmetu
vydržania počas zákonom ustanovenej doby, c) spôsobilý predmet vydržania. Predpokladom vydržania
je skutočnosť, že držiteľ je so zreteľom na všetky okolnosti dobromyseľný, že mu vec alebo právo
patrí. Posúdenie toho, či držiteľ je so zreteľom na všetky okolnosti dobromyseľný, že mu vec patrí,
nemôže vychádzať len z posúdenia subjektívnych predstáv držiteľa. Dobromyseľnosť držiteľa musí byť
posudzovaná aj z hľadiska, či držiteľ pri zachovaní náležitej opatrnosti, ktorú možno s prihliadnutím

na okolnosti konkrétneho prípadu na každom subjekte požadovať, mal alebo mohol mať pochybnosti,
že užíva nehnuteľnosti, ktorých vlastníctvo nenadobudol. Oprávnená držba sa nemusí nevyhnutne
opierať o existujúci právny dôvod, stačí ak tu bol i domnelý právny dôvod (titulus putativus), teda ide
o to, aby držiteľ bol so zreteľom na všetky okolnosti dobromyseľný, že mu taký právny titul svedčí.
Pri posudzovaní oprávnenosti držby treba vychádzať zo zásady, že jej predpokladom je presvedčenie

nadobúdateľa, že nekoná bezprávne, ak si určitú vec prisvojuje. Ide o psychický stav, o jeho vnútorné
presvedčenie, ktoré sa prejavuje aj navonok a z ktorého možno vyvodiť, že sa dôvodne považuje
za vlastníka veci. Medzi základné okolnosti, ktoré budú svedčiť o oprávnenosti držby veci patrí aj
okolnosť, ako vec nadobudol - či mu svedčí nejaký oprávnený nadobúdací titul. Subjektívny pocit držiteľa
nemôže byť sám osebe podkladom pre vydržanie, ak nie je tento pocit vyvolaný okolnosťami objektívne

nasvedčujúcimi oprávnenosti držby práva. Na rozdiel od preukazovania vlastníctva nebude spravidla
treba,abyvydržiteľpreukazovalplatnýprávnydôvodnadobudnutiavlastníctva,ktorýmôžebyťzákladom
pre zápis vlastníckeho práva do príslušného katastra nehnuteľností, ale postačí existencia takéhoto
nadobúdacieho titulu (aj putatívneho), ktorý jeho vnútorné presvedčenie, že sa stal vlastníkom veci,
dostatočne opodstatňuje (rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 5 Cdo 260/2008 zo dňa 10. decembra

2008).

Odvolací súd z obsahu preskúmavaného spisu zistil, že žalobcovia nepredložili súdu prvého stupňa
žiaden dôkaz, z ktorého by bolo možné vyvodiť opodstatnenosť ich vnútorného presvedčenia o
oprávnenosti držby predmetného pozemku. Listina z 19.mája 1989 nadpísaná “Igazolás“ takým

dôkazom nie je. Odvolací súd poukazuje na skutočnosť, že z výsluchu samotného žalobcu v 1. rade je
zrejmá jeho vedomosť o tom, že k riadnemu uzavretiu kúpnej zmluvy medzi ním a vtedajšími vlastníkmi
pozemku nedošlo. Žalobca v 1. rade uviedol, že sa v roku 1989 dohodol s G., že od nich kúpi pozemok
a odovzdal im 2.000 Kčs. Listina s nadpisom „Igazolás“ však potvrdzuje len odovzdanie uvedenej sumy,
nie právny titul, na základe ktorého bola suma odovzdaná. Nie je vierohodné, že v roku 1989 občan aj

bez právnického vzdelania, vo veku žalobcov, nemal vedomosť o tom, že pri kúpe pozemku je potrebná
písomná zmluva, ktorá naviac musí byť v štátnom jazyku - teda po slovensky. Podľa žalobcu v 1. rade
„ P. G. mi povedal, že potom to dáme do poriadku, že si to dáme vymerať a že sa to oznámi geodézii,
keďže tam mal známych, dúfal som, že to učiní, ďalej som sa o to nestaral.“ Z uvedeného vyplýva, že
žalobca v 1. rade vedel, že na riadne uzavretie kúpnej zmluvy sú potrebné ďalšie úkony, skutočnosť že

„ ďalej sa o to nestaral“ ide na jeho ťarchu. Odvolací súd poukazuje na ustálenú judikatúru podľa ktorej
ak sa niekto chopí držby nehnuteľnosti na základe ústnej zmluvy o jej prevode, nemôže byť vzhľadom
k všetkým okolnostiam v dobrej viere, že je vlastníkom veci, a to ani v prípade, že je presvedčený, že
taká zmluva k nadobudnutiu vlastníctva postačuje. Držba nehnuteľnosti, ktorá sa o takú zmluvu opiera,
nemôže viesť k vydržaniu. (napr. rozsudok Najvyššieho súdu ČR zo dňa 02.02.2001, sp. zn. 22 Cdo

61/2001). Z vyjadrení žalobcu je nepochybné, že vedel o tom, že je potrebné uzavrieť riadnu kúpnu
zmluvu po tom, „ako si to dáme vymerať“, teda že nepostačuje ústna dohoda.

S poukazom na uvedené skutočnosti je potrebné uzavrieť, že žiadna právne relevantná skutočnosť
nenasvedčuje tomu, že žalobcovia sú dobromyseľnými, oprávnenými držiteľmi predmetného pozemku.

Nie je teda splnená základná podmienka stanovená zákonodarcom pre vydržanie - oprávnenosť držby.
V tejto súvislosti odvolací súd dodáva, že podľa ustálenej judikatúry k naplneniu dobrej viery (a teda
oprávnenosti držby) nestačí, aby bolo tvrdené právo dlhodobo vykonávané, a to aj v prípade, ak vlastník
dotknutej nehnuteľnosti v jeho výkone nebránil. Nadobúdateľovo presvedčenie o tom, že mu vlastníckeprávo patrí, že nejedná neoprávnene, musí byť podložené dôvodom oprávňujúcim takéto presvedčenie.
K tomuto je potrebné uviesť, že vonkajším prejavom takéhoto presvedčenia by bolo aj odvádzanie daní
a poplatkov spojených s vlastníctvom predmetného pozemku. Žalobcovia vo svojej odvolacej námietke

poukázali aj na to, že ak mal súd prvého stupňa pochybnosti o dobromyseľnosti ich držby, mal aplikovať
ustanovenie § 130 ods. 1 posledná veta Občianskeho zákonníka, podľa ktorého „pri pochybnostiach sa
predpokladá, že držba je oprávnená“. Aj táto námietka je nedôvodná, pretože súd prvého stupňa dospel
k jednoznačnému záveru o tom, že držba žalobcov dobromyseľná nie je, pochybnosti v danej veci neboli.

Odvolací súd zhodne so súdom prvého stupňa dospel k záveru, že na strane žalobcov absentuje jedna
zo zákonných podmienok vydržania a to oprávnená držba, súd prvého stupňa preto správne rozhodol,
keď žalobu zamietol.

Odvolací súd konštatuje, že súd prvého stupňa vo veci riadne zistil skutkový stav, výsledky vykonaného
dokazovania vyhodnotil správne a vec posúdil správne aj po právnej stránke, odvolacie námietky

žalobcov sú nedôvodné.

Odvolací súd preskúmal aj závislý výrok o trovách prvostupňového konania (§ 212 ods. 2 písm. b) OSP)
a konštatuje, že súd prvého stupňa správne rozhodol aj o náhrade trov prvostupňového konania.

Z uvedených dôvodov odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa podľa ustanovenia § 219
ods. 1 OSP ako vecne správny potvrdil.

V odvolacom konaní boli v plnom rozsahu úspešní žalovaní, v dôsledku čoho im v zmysle ustanovenia
§ 142 ods. 1 OSP v spojení s ustanovením § 224 ods. 1 OSP vzniklo právo na náhradu trov odvolacieho

konania. Žalovaní si náhradu trov odvolacieho konania neuplatnili, neboli im preto odvolacím súdom
priznané.

Podľa § 222 ods. 3 OSP v spojení s § 164 OSP odvolací súd súdu prvého stupňa uložil vykonať opravu
úvodnej časti rozsudku, kde nesprávne uviedol dátum narodenia žalovaného v 1. rade.

Poučenie:

Toto uznesenie nemožno napadnúť odvolaním.