Uznesenie ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Wednesday, July 28, 2016

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 12CoPr/3/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6715207930
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 07. 2016

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ján Gandžala, PhD.
ECLI: ECLI:SK:KSBB:2016:6715207930.1

Uznesenie

Krajský súd v Banskej Bystrici, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Ing. Jána Gandžalu, PhD.
a členov senátu Mgr. Kataríny Katkovej a JUDr. Jany Haluškovej, v právnej veci žalobkyne Z. Y., nar.
XX. XX. XXXX, bytom B. XXXX/XXX,
F. - I., právne zastúpenej JUDr. Jánom Paučom, advokátom, Advokátska kancelária so Nám. Matice
slovenskej 6, 965 01 Žiar nad Hronom, proti žalovanému Špecializovaný liečebný ústav Marína, štátny

podnik, so sídlom Ul. Sládkovičova 311/3, 962 37 Kováčová, IČO: 00 165 476, právne zastúpenému
JUDr. Michalom Trúsikom, advokátom, Advokátska kancelária so sídlom Kuzmányho 5, 974 01 Banská
Bystrica, v konaní o neplatnosť skončenia pracovného pomeru dohodou, o náhrade trov konania, na
základe odvolania žalobkyne proti uzneseniu Okresného súdu Zvolen č. k. 13Cpr/2/2015-124 zo dňa
24. 02. 2016,

r o z h o d o l :

Uznesenie okresného súdu p o t v r d z u j e .

Žalovanému priznáva nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Zvolen ako súd prvej inštancie (ďalej aj „okresný súd“ resp. „súd prvej inštancie“ event.
„prvoinštančný súd“) uznesením zo dňa 24. 02. 2016 uložil žalobkyni povinnosť nahradiť žalovanému
trovy konania v sume 696,- Eur, pozostávajúce z trov právneho zastúpenia, na účet jeho právneho
zástupcu JUDr. Michala Trúsika, advokáta, do troch dní od právoplatnosti uznesenia.

1.1 V odôvodnení rozhodnutia prvoinštančný súd poukázal na to, že žalobkyňa sa žalobou doručenou
dňa 02. 06. 2015 domáhala určenia, že dohoda o skončení pracovného pomeru zo dňa 09.04.2015
uzatvorená medzi ňou a žalovaným je neplatná a jej pracovný pomer u žalovaného naďalej trvá podľa
pracovnej zmluvy. Zároveň sa domáhala náhrady trov konania. O jej žalobe rozhodol rozsudkom č. k.
13Cpr/35/2015-85 zo dňa 14. 12. 2015 tak, že žalobu zamietol a zároveň rozhodol, že o trovách konania
rozhodne do 30 dní od právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej. Predmetný rozsudok nadobudol

právoplatnosť dňa 02. 02. 2016.
1.2 V súvislosti so samotným rozhodnutím o trovách konania prvoinštančný súd uviedol, že žalovaný
bol v konaní v celom rozsahu úspešný a žalobkyňa bola v celom rozsahu neúspešná, preto žalovanému
vzniklo voči žalobkyni podľa ustanovenia § 142 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku (ďalej aj „O.s.p.“)
právo na náhradu trov konania. Žalovaný prostredníctvom právneho zástupcu podaním zo dňa 21. 01.
2016 vyčíslil náhradu trov konania v celkovej výške 1.017,47 Eur. Táto vyčíslená náhrada trov konania

predstavovala náhradu trov právneho zastúpenia a pozostáva z tarifnej odmeny spolu za 10 úkonov
právnej služby, náhrady hotových výdavkov a náhrady za stratu času.
1.3 Prvoinštančný súd žalovaným uplatňovanú náhradu trov konania neakceptoval
v plnom rozsahu a žalovanému priznal náhradu trov konania (len) vo výške 696,- Eur, ktorá pozostáva
z trov právneho zastúpenia za 7 (presne špecifikovaných) úkonov právnej služby
v celkovej sume 516,24 Eur a náhrady za (presne špecifikovanú) stratu času v sume

83,88 Eur, s tým, že žalobkyňa je povinná nahradiť žalovanému uvedené trovy konania predstavujúce
trovy právneho zastúpenia na účet jeho právneho zástupcu, do troch dní od právoplatnosti rozhodnutia.2. Proti uvedenému uzneseniu prvoinštančného súdu podala žalobkyňa (prostredníctvom právneho
zástupcu) v zákonnej lehote odvolanie, v ktorom žiadala, aby odvolací súd napadnuté uznesenie zmenil

a žalovanému z dôvodov hodných osobitného zreteľa náhradu trov konania nepriznal. V odôvodnení
odvolania namietala, že prvoinštančný súd sa pri rozhodovaní o trovách konania vôbec nevysporiadal
s ustanovením § 150 ods. 1 O.s.p., napriek tomu, že poukazovala na skutočnosť, že u žalovaného ako
zamestnávateľa pracovala viac ako XX rokov na pozícii F. G., preukázateľne prišla o zdravie a za iných
okolností by jej patrilo odstupné. Poukázala i na to, že pokiaľ by žalovanému nebola priznaná náhrada

trov konania, neovplyvnilo by to významne jeho ekonomickú situáciu. Naopak, uložením povinnosti
nahradiť žalovanému náhradu trov konania dôjde k výraznému zasiahnutiu do jej majetkovej sféry.

3. Žalovaný (prostredníctvom právneho zástupcu) vo vyjadrení k odvolaniu žalobkyne uviedol, že s jej
odvolaním a tvrdeniami v ňom uvádzanými nesúhlasí a považuje ich za nedôvodné a preto navrhuje, aby
odvolací súd napadnuté uznesenie ako vecne správne potvrdil, a aby žalobkyňou zaviazal k povinnosti

nahradiť mu trovy odvolacieho konania, predstavujúce trovy právneho zastúpenia, ktorých výšku presne
špecifikoval. Zastáva názor, že v prípade žalobkyne neexistujú dôvody hodné osobitného zreteľa, pre
ktoré by mu súd nemal priznať náhradu trov konania. Poukázal na to, že predmetom konania nebolo
skúmanie zdravotného stavu žalobkyne a preto v tomto smere nebolo vykonané žiadne dokazovanie.
Ani v odvolaní žalobkyňa neuvádza, okrem svojich subjektívnych tvrdení, žiadne relevantné dôkazy,

ktoré by preukazovali, že zhoršenie jej zdravotného stavu je dôsledkom výkonu práce v jeho podniku.
Pre úplnosť dodal, že podľa jej vlastnej výpovede, posledný úraz po ktorom ostala dlhodobo PN a
nakoniec bola uznaná invalidnou, sa stal mimo pracoviska a bez akejkoľvek súvislosti s výkonom jej
pracovného pomeru. Záverom uviedol, že pokiaľ sa jedná o majetkové pomery žalobkyne, tak tejto po
predložení potrebných dokumentov z jej strany, vo februári 2016 vyplatil celkovú sumu 2.613,29 Eur. Išlo

o sumu, ktorá pokrývala všetky jej nároky, ktoré jej vznikli v súvislosti s ukončením pracovného pomeru.
Ako dôkaz
o tejto skutočnosti predložil fotokópiu výplatnej pásky žalobkyne za obdobie 02/2016.

4. Krajský súd ako súd odvolací (§ 34 zák. č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok - ďalej aj „CSP“),

vec preskúmal v rozsahu určenom ustanovením § 379 a § 380 CSP, bez nariadenia pojednávania podľa
§ 385 ods. 2 a contrario CSP a odvolaním napadnuté uznesenie prvoinštančného súdu podľa § 387 ods.
1, 2 CSP ako vecne správne potvrdil.

5. Odvolanie žalobkyne bolo doručené súdu prvej inštancie dňa 23. 03. 2016, teda ešte za účinnosti

zákona č. 99/1963 Zb. Občianskeho súdneho poriadku, ktorý bol ku dňu 01. 07. 2016 zrušený zákonom
č. 160/2015 Z. z., Civilný sporový poriadok. Dňa 01. 07. 2016 nadobudol účinnosť nový procesnoprávny
kódex - Civilný sporový poriadok, ktorý v prechodných ustanoveniach, v § 470 ods. 1 uvádza: „Ak nie
je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konanie začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti.“ Z
citovaného ustanovenia vyplýva, že vzhľadom na skutočnosť, že odvolacie konanie prebieha už v dobe

účinnosti CSP, bolo potrebné na odvolacie konanie aplikovať príslušné ustanovenia CSP s poukazom
na ustanovenie § 470
ods. 2 veta prvá CSP, v zmysle ktorého právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom
nadobudnutia účinnosti CSP, zostávajú zachované.

6. Je nesporné, že žalobkyňa bola v konaní vo veci samej plne neúspešná a naopak, žalovaný bol v
konaní vo veci samej plne úspešný a preto prvoinštančný súd na rozhodnutie
o trovách konania medzi stranami sporu (pôvodne - účastníkmi konania) aplikoval v tej dobe platné a
účinné ustanovenie § 142 ods. 1 zák. č. 99/1963 Zb. Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len „O.s.p.“).
I keď to v odôvodnení rozhodnutia explicitne neuviedol, možno dospieť

k záveru, že nezistil existenciu dôvodov hodných osobitného zreteľa na aplikáciu ustanovenia
§ 150 ods. 1 O.s.p.

7. Ustanovenie § 150 ods. 1 O.s.p. (rovnako ako aktuálne ustanovenie - § 257 CSP) predstavovalo
výnimku, kedy sa úspešnej strane sporu, respektíve úspešnému účastníkovi náhrada trov konania na

základe existencie dôvodov hodných osobitného zreteľa neprizná. Aplikácia uvedeného ustanovenia §
150 ods. 1 O.s.p. teda prichádza(la) do úvahy v prípadoch, keď sú naplnené všetky predpoklady na
priznanie náhrady trov konania, avšak súd dospeje k záveru, že sú tu dôvody hodné osobitného zreteľa,
pre ktoré náhradu trov konania celkom alebo sčasti neprizná. Musí však ísť o celkom výnimočný prípad,ktorý je potrebné v rozhodnutí náležite odôvodniť. Výnimočnosť môže spočívať v okolnostiach danej
veci, ale aj v okolnostiach na strane účastníkov konania.

8. Po preskúmaní veci odvolací súd konštatuje, že v prejednávanom spore nezistil existenciu takých
okolností, ktoré by mohol považovať za dôvody hodné osobitného zreteľa či už v zmysle pôvodne
platného ustanovenia § 150 ods. 1 O.s.p., alebo v zmysle aktuálne platného ustanovenia § 257 CSP
na to, aby úspešnej strane sporu - žalovanému nepriznal náhradu trov konania. Rozhodne takýmito
okolnosťami nemôže byť skutočnosť, že žalobkyňa odpracovala

u žalovaného viac ako XX rokov, ani ňou tvrdený nepriaznivý zdravotný stav za situácie, keď
nebolo preukázané, že jej nepriaznivý zdravotný stav zapríčinil žalovaný ako zamestnávateľ. Takouto
okolnosťou nemôžu byť ani majetkové pomery žalobkyne, najmä nie za situácie, keď jej žalovaný
poskytol v nedávnej dobe finančné plnenie. Za tohto skutkového a právneho stavu preto odvolací súd
odvolaním napadnuté uznesenie prvoinštančného súdu podľa ustanovenia § 387
ods. 1, 2 O.s.p. ako vecne správne potvrdil.

9. Z ustanovenia § 396 ods. 1 CSP vyplýva, že ustanovenia o trovách konania pred súdom prvej
inštancie sa použijú aj na odvolacie konanie. Z ustanovenia § 262 ods. 1 CSP vyplýva, že o nároku
na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí, pričom z
ustanovenia § 262 ods. 2 CSP vyplýva, že o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie

po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydal súdny
úradník. Vychádzajúc z uvedených ustanovení odvolací súd rozhodol, že žalovanému priznáva nárok
na náhradu trov odvolacieho konania. O výške náhrady trov odvolacieho konania žalovaného rozhodne
podľa vyššie citovaného ustanovenia § 262 ods. 2 CSP súd prvej inštancie.
10. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Banskej Bystrici, ako súdu odvolacieho,

pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak

a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,

e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).
Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej

otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti

uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) CSP (§ 421 ods. 2 CSP).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 CSP nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,

b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a)
a b) (§ 422 ods. 1 CSP).Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP).
Dovolanie nie je prípustné proti rozsudku, ktorým sa vyslovilo, že sa manželstvo rozvádza, že je neplatné

alebo že nie je a proti uzneseniu v konaní o návrat maloletého do cudziny vo veciach neoprávneného
premiestnenia alebo zadržania (§ 76 CMP).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,

lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1
CSP).
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde (§ 427 ods. 2 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (t.j. ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej
veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa

toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody)
a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh)
(§ 428 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený

osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP).