Rozhodnutie ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Thursday, October 28, 2015

Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 5Co/382/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3112225575
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 10. 2015

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Erika Zajacová
ECLI: ECLI:SK:KSTN:2015:3112225575.1

Rozhodnutie

Krajský súd v Trenčíne v právnej veci navrhovateľa: POHOTOVOSŤ, s.r.o., so sídlom Pribinova 25,
Bratislava, IČO: 35 807 598, právne zastúpený: Fridrich Paľko, s. r. o., so sídlom Grösslingova 4,
Bratislava, IČO: 36 864 421, proti odporcovi: Slovenská republika - Ministerstvo spravodlivosti SR, so
sídlom Župné námestie 13, Bratislava, o náhradu majetkovej škody a nemajetkovej ujmy, na odvolanie
navrhovateľa proti uzneseniu Okresného súdu Trenčín č.k. 12C/265/2012-135 zo dňa 07. januára 2015,

jednohlasne, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa p o t v r d z u j e .

o d ô v o d n e n i e :

V záhlaví identifikovaným uznesením súd prvého stupňa zamietol návrh navrhovateľa na prerušenie
konania. Rozhodnutie, ktoré po právnej stránke odôvodnil poukázaním na ust. § 109 ods. 1 písm. b),
ods. 2 písm. c) Občianskeho súdneho poriadku, založil na tom skutkovom základe, že v prejednávanej

veci Najvyšší súd SR uznesením zo dňa 12.12.2014, č.k. 5Cdo 304/2014-131 dovolanie navrhovateľa
proti uzneseniu Krajského súdu v Trenčíne zo dňa 18.12.2013, sp. zn. 8Co/293/2013 odmietol s tým, že
nevidel dôvod na vylúčenie sudcu bez ďalšieho z dôvodu, že vykonáva súdnictvo na súde, ktorému sa
vytýka nesprávny úradný postup. Procesný návrh navrhovateľa na prerušenie tohto konania zamietol z
dôvodu, že na základe hromadných podaní navrhovateľa na Ústavný súd SR a dovolaní navrhovateľa už
bolo právoplatne rozhodnuté o námietke navrhovateľa. Ústavný súd SR svojimi viacerými rozhodnutiami

a to uznesením zo dňa 12.09.2013, č.k. II. ÚS 436/2013-11, uznesením zo dňa 15.08.2013, č.k. IV. ÚS
501/2013-10, uznesením zo dňa 02.07.2013, č.k. III. ÚS 293/2013-12 a uznesením zo dňa 30.04.2013
č.k. I. ÚS 250/2013-10 odmietol hromadné sťažnosti navrhovateľa pre nedostatok právomoci ÚS SR s
tým, že o namietanej otázke je oprávnený rozhodnúť najvyšší súd v prípade podania dovolania. K tomu
doplnil, že Najvyšší súd SR na základe dovolaní navrhovateľa v jednotlivých veciach rozhodol tak, že
dovolanie odmietol z dôvodu, že námietku navrhovateľa považoval za neopodstatnenú.

Proti tomuto rozhodnutiu podal v zákonnej lehote odvolanie navrhovateľ, ktorý žiadal, aby odvolací súd
zrušil napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa a vec mu vrátil na opätovné prejednanie. Podanie
riadneho opravného prostriedku odôvodnil poukázaním na ust. § 205 ods. 2 písm. a), b), c) a f) O.s.p.
Uviedol, že napadnuté rozhodnutie je nepreskúmateľné a preto musí byť zrušené. V danej súvislosti
argumentoval, že zo zásady spravodlivého súdneho konania vyplýva potreba, aby odôvodnenie

výroku súdneho rozhodnutia o otázke neprerušenia konania zodpovedalo požiadavke preukázania
skutočností vypovedajúcich o možnosti pokračovať v konaní a to mimo rozumných pochybností. Súd
musí posudzovať procesné návrhy účastníkov podľa ich obsahu. Vyjadril nesúhlas s tvrdením súdu
prvého stupňa, že návrh na prerušenie konania nepodporil žiadnymi listinami, keďže elektronicky na
zverejnenú adresu súdu prvého stupňa podal návrh na zrušenie pojednávania spolu s prílohou -
ústavnou sťažnosťou. Riadne a včas teda požiadal o prerušenie konania. Poukázal na to, že podľa ust.

§ 15 O.s.p. súd môže zatiaľ urobiť len také úkony, ktoré nepripúšťajú odklad, ako aj na skutočnosť, že
uskutočnil podanie, z ktorého vyplýva, že sudcu, ktorému bola vec pridelená na prejednanie, je potrebnéz konania vylúčiť. Na podporu svojej argumentácie spomenul uznesenie Krajského súdu v Trnave č.k.
11NcC/46/2012 - 24 zo dňa 17. októbra 2012, pričom zdôraznil, že obdobne rozhodli odvolacie súdy
aj v ďalších päťdesiatich veciach. Rovnako poukázal na základné právo na prejednanie a rozhodnutie

veci nestranným súdom podľa Listiny základných práv a slobôd ako aj Ústavy SR. Uviedol preto, že
názor krajského súdu vo veci nestrannosti pre rozpor s rozhodovacou praxou iných krajských súdov,
Ústavného súdu a Európskeho súdu pre ľudské práva v Štrasburgu neobstojí. Preto podal ústavnú
sťažnosť pre porušovanie jeho práva na nestranný súd, ktorej výsledkom bude zrušenie rozhodnutia
krajského súdu. Označil za neprípustné, aby sa v konaní pokračovalo. Konanie by malo byť podľa jeho

názoru prerušené až do rozhodnutia Ústavného súdu v otázke nestrannosti súdu a osoby sudcu ako to
žiada navrhovateľ. Z doterajšej judikatúry Ústavného súdu vyvodil, že tvrdenie účastníka konania, podľa
ktorého v jeho veci nekoná zákonný sudca, treba považovať za námietku zaujatosti a to z objektívneho
pohľadu. Vychádzajúc z uvedeného konštatoval, že právo na nestranného sudcu je súčasťou práva
na spravodlivý proces, ktoré je zaručené nielen ústavou, ale aj Dohovorom o ochrane ľudských práv a
základných slobôd s tým, že nestranný súd poskytuje všetkým účastníkom konania rovnaké príležitosti

pre uplatnenie všetkých práv, ktoré im zaručuje právny poriadok, pokiaľ súd má právomoc o takomto
práve rozhodnúť.

Odporca sa k odvolaniu navrhovateľa písomne nevyjadril.

Krajský súd v Trenčíne ako súd odvolací vec preskúmal podľa ust. § 212 ods. 1 O.s.p., bez nariadenia
odvolacieho pojednávania podľa ust. § 214 ods. 2 O.s.p., a dospel k záveru, že napadnuté uznesenie
súdu prvého stupňa je potrebné ako vecne správne potvrdiť podľa ust. § 219 ods. 1 O.s.p., pričom v
náväznosti na ust. § 219 ods. 2 O.s.p. odvolací súd poukazuje na vecne správne odôvodnenie súdu
prvého stupňa, s ktorým sa v celom rozsahu stotožňuje.

Podľa ust. § 109 ods. 1 písm. b) O.s.p. súd konanie preruší, ak rozhodnutie závisí od otázky, ktorú
nie je v tomto konaní oprávnený riešiť. Rovnako postupuje, ak tu pred rozhodnutím vo veci dospel k
záveru, že všeobecne záväzný právny predpis, ktorý sa týka vecí je v rozpore s ústavou, zákonom
alebo medzinárodnou zmluvou, ktorou je Slovenská republika viazaná; v tom prípade postúpi návrh

Ústavnému súdu na zaujatie stanoviska.

Podľa ust. § 109 ods. 2 písm. c) O.s.p., pokiaľ súd neurobí iné vhodné opatrenia, môže konanie prerušiť,
ak prebieha konanie, v ktorom sa rieši otázka, ktorá môže mať význam pre rozhodnutie súdu, alebo ak
súd dá na takéto konanie podnet.

V prejednávanej veci je nepochybné, že navrhovateľ sa návrhom čo do veci samej domáha náhrady
škody voči odporcovi z titulu jeho zodpovednosti podľa zákona č. 514/2003 Z. z. o zodpovednosti za
škodu spôsobenú pri výkone verejne moci.

Rovnakozobsahuspisunepochybnevyplýva,ževecbolapridelenánaprejednaniesudkyniJUDr.Judite
Knocikovej, o ktorej zaujatosti na základe námietky zo strany navrhovateľa rozhodoval Krajský súd v
Trenčíne uznesením zo dňa 19. októbra 2012, č.k. 6NcC/116/2012-12, v ktorom konštatoval, že sudkyňa
Okresného súdu Trenčín JUDr. Judita Knociková nie je vylúčená z prejednávania a rozhodovania danej
veci, nakoľko nezistil dôvody na jej vylúčenie.

Z tohto teda vyplýva, že o námietke zaujatosti vznesenej voči zákonnému sudcovi už nadriadený súd
rozhodoval a na svojom názore nemá dôvod nič meniť. Preto neobstoja námietky zo strany navrhovateľa
v tom smere, že týmto postupom ako prvostupňového, tak odvolacieho súdu boli porušené práva
navrhovateľa na zákonného sudcu. Subjektívny názor navrhovateľa o zaujatosti zákonného sudcu nič

nemení na skutočnosti, že o takomto jeho návrhu už bolo Krajským súdom v Trenčíne rozhodované,
týmto rozhodnutím sú viazaní účastníci konania s tým, že obsahom samotnej vznesenej námietky
zaujatosti sa krajský súd zaoberal už vo svojom rozhodnutí založenom v tomto konaní vedenom pod
sp. zn. 6NcC/116/2012, preto navrhovateľova žiadosť o prerušenie konania s poukazom na ust. § 109
ods. 1 písm. b) neobstojí, nakoľko o jeho vznesených námietkach zaujatosti už bolo krajským súdom

rozhodnuté a nejedná sa preto o otázku, ktorú nie je v tomto konaní oprávnený krajský súd riešiť.

Čo sa týka prípadného dôvodu prerušenia konania podľa ust. § 109 ods. 2 písm. c) O.s.p., odvolací
súd poukazuje na tú skutočnosť, že v tomto prípade sa jedná o možnosť tzv. fakultatívneho prerušeniaobčianskeho súdneho konania, čo znamená, že súd v tomto prípade (na rozdiel od situácie upravenej v
ust. § 109 ods. 1 písm. b) O.s.p., čo však nie je prejednávaný prípad prvá veta, kedy je povinný prerušiť
svoje konanie, lebo jeho rozhodnutie závisí od otázky, ktorú v tomto konaní nie je oprávnený riešiť),

nemusí (nie je povinný) konanie prerušiť ani vtedy, ak prebieha iné občianske súdne konanie, kde sa rieši
otázka, ktorá môže mať význam pre výsledok jeho konania. Podanie sťažnosti na ústavný súd pritom
predstavuje mimoriadny opravný prostriedok s tým, že konanie pred Ústavným súdom SR nespadá pod
definíciu konania tak, ako to má na mysli ust. § 109 ods. 2 písm. c) O.s.p. V tejto súvislosti odvolací
súd rovnako príkladmo poukazuje na jeden z mnohých nálezov Ústavného súdu Slovenskej republiky

č.k. II. ÚS 436/2013 - 11 zo dňa 12.09.2013, ktorým bola sťažnosť navrhovateľa v obdobných veciach
odmietnutá, ako aj na uznesenie Najvyššieho súdu SR č.k. 5 Cdo 304/2014-131 zo dňa 12.12.2014,
ktorým bolo v tomto konaní z dôvodu neopodstatnenosti vznesenej námietky odmietnuté dovolanie
navrhovateľa proti uzneseniu odvolacieho súdu, ktorým bolo potvrdené uznesenie súdu prvého stupňa
o vyrubení súdneho poplatku za vznesenie námietky zaujatosti. Zároveň odvolací súd zdôrazňuje, že ak
súd v zmysle ust. § 109 ods. 1 písm. b) O.s.p. nepreruší konanie, neodníme týmto postupom účastníkovi

možnosť konať pred súdom v zmysle ust. § 237 písm. f) O.s.p. (R 34/2011, rozhodnutie Najvyššieho
súdu Slovenskej republiky sp. zn. 5 Cdo 185/2009).

Pokiaľ navrhovateľ poukazuje na iné názory iných krajských súdov v obdobných veciach, odvolací súd
pripomína, že takýmito inými rozhodnutiami Krajský súd v Trenčíne viazaný nie je.

Vo zvyšku odvolací súd v celom rozsahu poukazuje na vecne správne odôvodnenie súdu prvého stupňa,
na ktoré v náväznosti na ust. § 219 ods. 2 O.s.p. odkazuje s tým, že čo sa týka samotnej námietky
zaujatosti voči zákonnému sudcovi, ktorému bola vec pridelená na rozhodnutie, odvolací súd v celom
rozsahu poukazuje na odôvodnenie uznesenia Krajského súdu v Trenčíne sp. zn. 6NcC/116/2012, v

rámci ktorého sa krajský súd dôsledne zaoberal vznesenou námietkou zaujatosti zo strany navrhovateľa
voči sudkyni JUDr. Judite Knocikovej, ktorej bola vec pridelená na prejednanie a rozhodnutie.

Poučenie:

P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu odvolanie n i e j e p r í p u s t n é .