Rozsudok ,
Potvrdené Judgement was issued on Tuesday, September 8, 2015

Súd: Okresný súd Trenčín
Spisová značka: 13C/396/2013

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3113220836
Dátum vydania rozhodnutia: 08. 09. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Zuzana Slušná

ECLI: ECLI:SK:OSTN:2015:3113220836.5

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Trenčín samosudkyňou JUDr. Zuzanou Slušnou v právnej veci žalobcu EOS KSI

Slovensko, s.r.o. so sídlom Pajštúnska 5, Bratislava, IČO 35 724 803, zastúpeného TOMÁŠ KUŠNÍR,
s.r.o., advokátskou kanceláriou so sídlom Pajštúnska 5, Bratislava, IČO 36 613 843 proti žalovanej I.
T., Š. C. U. G., X. P. XXXX/XX, O., za účasti vedľajšieho účastníka na strane žalovanej občianskeho
združenia Združenie na ochranu občana spotrebiteľa HOOS so sídlom Važecká 16, Prešov, IČO 42
176 778, zastúpeného JUDr. Ambrózom Motykom, advokátom so sídlom Námestie SNP 7, Stropkov, o
zaplatenie 932,16 € s príslušenstvom takto

r o z h o d o l :

Súd žalobu z a m i e t a.

Súd žalovanej náhradu trov konania n e p r i z n á v a.

Žalobca je p o v i n n ý nahradiť vedľajšiemu účastníkovi na strane žalovanej trovy konania spočívajúce
v trovách právneho zastúpenia v sume 106,95 €| k rukám zástupcu vedľajšieho účastníka na strane
žalovanej JUDr. Ambróza Motyku, advokáta, do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

Žalobca sa podanou žalobou od žalovanej domáhal zaplatenia sumy 932,16 € s vyčísleným úrokom
z omeškania zo splátok za obdobie od 21.09.2010 do 06.08.2011 v sume 18,18 €, s 9 % ročným

úrokom z omeškania zo sumy 932,16 € od 07.08.2011 do zaplatenia a náhrady trov konania titulom
neuhradenej dlžnej sumy zo zmluvy o úvere č. XXXXXXXXX zo dňa 17.09.2007 uzavretej medzi
právnym predchodcom žalobcu, Slovenská sporiteľňa, a.s. so sídlom Suché Mýto 4, Bratislava, IČO
00 151 653, a žalovanou, na základe ktorej bol žalovanej poskytnutý úver. Súčasťou zmluvy o úvere
boli všeobecné obchodné podmienky v znení ich dodatkov. Právny predchodca žalobcu na základe
zmluvy o úvere poskytol žalovanej peňažné prostriedky, pričom žalovaná neplnila svoje povinnosti zo
zmluvy tým, že neplatila splátky v stanovených termínoch splatnosti. Zmluvou o postúpení pohľadávok

zo dňa 28.06.2011 bola pohľadávka voči žalovanej postúpená na postupníka - žalobcu. Ku dňu
postúpenia pohľadávky predstavovala táto sumu 2.857,79 €, ktorá pozostávala z istiny 2.628,39 €, úroku
z omeškania 229,40 €. Zdôraznil, že predmetná zmluva o úvere je tzv. absolútnym obchodom, a preto
sa právne vzťahy zo zmlúv o úvere, uzavretých pred 01.01.2008 spravujú Obchodným zákonníkom,
bez ohľadu na povahu účastníkov vzťahu. Do 31.12.2007 sa ustanovenia Občianskeho zákonníka
o spotrebiteľských zmluvách a neprijateľných podmienkach vzťahovali len na kúpnu zmluvu, zmluvu
o dielo alebo iné odplatné zmluvy upravené v ôsmej časti tohto zákona a zmluvu podľa § 55. V

dôsledku uvedeného sa na účastníkov zmluvy nevzťahovala povinnosť podľa § 879f ods. 3 Občianskeho
zákonníka. Novelizovaným ustanovením § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka sa nespravujú nároky
vzniknuté pred 01.01.2008 a neposudzuje sa podľa nich ani platnosť úkonov pred 01.01.2008. Právny
predchodca žalobcu poskytol žalovanej úver 1.659,70 €, ktorý mala splatiť v mesačných splátkach po38,84 €, vždy k 20. dňu v mesiaci. V tomto konaní si uplatňuje splátky splatné v období od 20.09.2010
do 20.08.2012 v počte 24 a v celkovej výške 932,16 €. Splátky pôvodne splatné od 20.08.2011 do
20.08.2012sastalisplatnýmidňa06.08.2011,kedyžalobcavyhlásilmimoriadnusplatnosťúveru.Zvyšok

splátok si v konaní neuplatňuje. Zároveň si uplatnil vyčíslený úrok z omeškania v sadzbe 9 % ročne
z jednotlivých dlžných splátok po 38,84 € za obdobie od 21.09.2010 do 06.08.2011 v celkovej výške
18,18 €, ktorú sumu v návrhu presne špecifikoval.

Žalobca v podaní zo dňa 19.12.2013 uviedol, že dňa 17.09.2007 pôvodný veriteľ uzavrel so žalovanou

zmluvu o splátkovom úvere, na základe ktorej poskytol žalovanej úver vo výške 1.659,70 €. Žalovaná
sa zaviazala splatiť celý úver s úrokovou sadzbou vo výške 11,35 % ročne. Žalovaná sa zaviazala
zaplatiť poplatok za poskytnutie úveru vo výške 66,39 € a poplatok za správu úveru vo výške
1,99 € mesačne. Žalovaná sa zaviazala splácať poskytnutý úver spolu s dohodnutými úrokmi formou
pravidelných mesačných splátok vo výške 38,84 € vždy k 20. dňu v mesiaci počnúc dňom 20.10.2007 a
s konečnou splatnosťou dňa 20.08.2012. Žalovaná svojim vlastnoručným podpisom zmluvy potvrdila, že

sa pred uzavretím zmluvy oboznámila so všeobecnými obchodnými podmienkami a so sadzobníkom,
súhlasísnimiazaväzujesaichdodržiavať.Dňa28.06.2011pôvodnýveriteľpostúpilnažalobcuuvedenú
pohľadávku v celkovej výške 2.857,79 €, ktorá pozostávala z istiny vo výške 2.628,39 € a z úroku z
omeškania vo výške 229,40 €. Sumu 229,40 € predstavujúcu úrok z omeškania si žalobca v konaní
neuplatňuje. Istina vo výške 2.628,39 € pozostáva z neuhradeného úveru, z poplatkov a zo zmluvných

úrokov. Žalovaná dňa 17.09.2007 čerpala peňažné prostriedky v celkovej výške 1.659,70 €. Žalovaná
z poskytnutého úveru uhradila sumu v celkovej výške 131,97 €, z ktorej bola na istinu započítaná suma
78,44 € a na úrok bola započítaná suma 53,53 €. Poplatky za správu k účtu a poplatky za upomienky boli
v celkovej výške 151,69 €. Zmluvné úroky sú v celkovej výške 895,44 €. Istina vo výške 2.628,39 € bola
vypočítaná tak, že k čerpaným peňažným prostriedkom vo výške 1.659,70 € žalobca pripočítal poplatky

za správu účtu poplatky za upomienky v sume 151,69 €, zmluvné úroky vo výške 895,44 € a odpočítal
sumu 78,44 € uhradenú žalovanou započítanou na istinu. Podľa zmluvy právny predchodca žalobcu
poskytol žalovanej úver vo výške 1.659,70 €, ktorý mal byť splácaný v mesačných splátkach po 38,84
€ vždy k 20. dňu v mesiaci. Žalobca si v tomto konaní uplatňuje splátky úveru splatné od 20.09.2010
do 20.08.2012 v počte 24 a v celkovej výške 932,16 €. Splátky pôvodne splatné od 20.08.2011 do

20.08.2012sastalisplatnýmidňa06.08.2011,kedyžalobcavyhlásilmimoriadnusplatnosťúveru.Zvyšné
splátky úveru si žalobca v tomto konaní neuplatňuje.

V podaní zo dňa 09.07.2015 žalobca uviedol, že mu jeho právny predchodca uviedol, že oznámenie
o začatí výkonu mandátnej správy nebolo zasielané doporučene, ale obyčajnou poštovou zásielkou v

zmysle bodu 10.3 všeobecných obchodných podmienok, podľa ktorého sa pri doručovaní písomností
v poštovom styku zásielka považuje za doručenú v tuzemsku v tretí deň po jej odoslaní a v cudzine
v siedmy deň po jej odoslaní. Poukázal na § 524 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka, podľa ktorého
veriteľ môže svoju pohľadávku aj bez súhlasu dlžníka postúpiť písomnou zmluvou inému. S postúpenou
pohľadávku prechádza aj jej príslušenstvo a všetky práva s ňou spojené. Ohľadom ustanovenia § 92

ods. 8 zákona č. 483/2001 Z.z. o bankách uviedol, že z gramatického výkladu nielen prvej, ale aj druhej
vety tohto ustanovenia je zrejmé, že zákonodarca rozlišuje dva pojmy, a to pojem peňažný záväzok
ako celok a pojem časť peňažného záväzku. Ak v prvej vete súvetia použil pojem peňažný záväzok
ako celok s tým, že zákonodarca jednoznačne identifikoval súčasne aj pojem časť peňažného záväzku,
je potom zrejmé, že ak v druhej vete súvetia použil pojem z prvej vety súvetia, bude ho chápať v

tom istom význame. Správnosť záveru o tom, že banka môže postúpiť aj nezosplatnú pohľadávku
možno tiež potvrdiť posúdením druhej vety citovaného ustanovenia. Zmyslom predmetného ustanovenia
je vyjadrenie podmienky, že pokiaľ dlžník uhradil banke tú časť záväzku, s plnením ktorej bol v
omeškaní, a to v čase pred postúpením pohľadávky, právo banky postúpiť celú pohľadávku, najmä
nezaplatený zostatok zaniklo. Pod pojmom nesplácaný dlh uvedený v § 92 ods. 8 zákona o bankách

je treba rozumieť dlh dlžníka v podobe vrátenia celého poskytnutého úveru veriteľovi, nakoľko tento
dlh vzniká už poskytnutím úveru dlžníkovi, ktorý ho má len možnosť vrátiť v splátkach postupným
splácaním za zmluvne dohodnutých podmienok. Podľa žalobcu banka môže postúpiť peňažný záväzok
ako celok, vrátane jeho príslušenstva. Poukázal na názor J.. Y.. W.B. S., L.., I..T.. publikovaný v časopise
U. L. č. X/XXXX, podľa ktorého účelom § 92 zákona o bankách je úprava výnimiek z bankového

tajomstva. Ustanovenie § 92 ods. 8 zákona o bankách nehovorí nič o podmienkach platnosti postúpenia
pohľadávky, ale iba o podmienkach, za splnenia ktorých nedochádza k porušeniu bankového tajomstva.
Hlavný účel § 92 zákona o bankách bolo aj podľa dôvodovej správy prelomenie bankového tajomstva a
nie obmedzenie možnosti postúpiť pohľadávku. Vzhľadom na uvedené navrhuje vykladať vzťah medzibankovým tajomstvom a platnosťou postúpenia pohľadávky tak, ako to urobil český Najvyšší súd resp.
nemecký Spolkový súdny dvor, a to, že porušenie bankového tajomstva vrátane porušenia § 92 ods. 8
zákona o bankách nevedie k súkromnoprávnej sankcií v podobe neplatnosti postúpenia, ale k sankciám

predpokladaným zákonom o bankách. Žalobca mal zato, že doručenie písomnej výzvy banky dlžníkovi v
zmysle§92ods.8zákonaobankáchniejepodmienkoupreplatnépostúpeniepohľadávky.Toznamená,
že ak banka pred postúpením pohľadávky písomne nevyzvala dlžníka na plnenie, nemá to vplyv na
platnosť postúpenia pohľadávky v zmysle § 524 Občianskeho zákonníka. S nedoručením takejto výzvy
môžu byť spojené len v sankcie vyplývajúce zo zákona o bankách.

Žalovaná sa k podanej žalobe písomne nevyjadrila.

Vedľajší účastník na strane žalovanej v podaní zo dňa 07.01.2014 uviedol, že k postúpeniu pohľadávky
došlo ešte počas trvania úverového vzťahu, preto vzniesol námietku aktívnej vecnej legitimácie žalobcu,
keďže zmluvu o postúpení pohľadávok považoval za neplatnú. Právny predchodca žalobcu ako banka

je držiteľom tzv. bankového povolenia podľa § 7 ods. 1 zákona o bankách, teda nemohol postúpiť
žalobcovi ako „nebanke“ tzv. „živý úver“, pretože bankové úvery môže poskytovať a spravovať iba
banka. Predmetom postúpenia teda mohla byť len pohľadávka z ukončeného úverového vzťahu, resp.
splatné splátky úveru. Žalobca nepreukázal to, že k ukončeniu úverového vzťahu skutočne došlo a
že boli postúpené len splatné splátky úveru. Žalobca tak nemohol platne nadobudnúť pohľadávku z

neukončeného úverového vzťahu od Slovenskej sporiteľne, a.s. a naďalej poskytovať a spravovať
úverový rámec poskytnutý žalovanej, pretože takýmto konaním by došlo k obchádzaniu zákona č.
483/2011 Z.z. o bankách. Žiadal, aby súd žalobu zamietol a žalobcu zaviazal na náhradu trov konania.

V podaní zo dňa 03.04.2014 vedľajší účastník na strane žalovanej uviedol, že žalobca nadobudol

pohľadávku vo výške 2.857,79 € na základe zmluvy o postúpení pohľadávok zo dňa 28.06.2011 od
právneho predchodcu spoločnosti Slovenská sporiteľňa, a.s.. Právny predchodca žalobcu uzavrel so
žalovanou dňa 17.09.2007 zmluvu o splátkovom úvere, na základe, ktorej poskytol žalovanej finančné
prostriedky. Splatnosť poslednej zmluvne dojednanej splátky bola dohodnutá na deň 20.08.2012. K
postúpeniu pohľadávky teda došlo ešte počas trvania úverového vzťahu, preto zmluvu o postúpení

pohľadávok považuje za neplatnú. V dôsledku tejto skutočnosti žalobca nemôže byť v konaní aktívne
vecnelegitimovaný.Právnypredchodcažalobcuakobankajetotiždržiteľombankovéhopovoleniapodľa
§ 7 ods. 1 zákona č. 483/2001 Z.z. o bankách, preto nemohol postúpiť žalobcovi ako nebankovému
subjektu tzv. „živý úver“, pretože bankové úvery môže poskytovať a spravovať iba banka. Predmetom
postúpenia teda mohla byť len pohľadávka z ukončeného úverového vzťahu. Žalobca v konaní

nepreukázal, že došlo k ukončeniu právneho vzťahu medzi právnym predchodcom žalobcu a žalovanou.
Z § 92 ods. 8 zákona o bankách vyplýva, že banka bez zosplatnenia nemôže na nebankový subjekt
postúpiť pohľadávku z celého úveru, ale iba pohľadávku zodpovedajúcu tomu peňažnému záväzku, s
ktorým je dlžník v omeškaní, teda aktuálnemu splatnému dlhu dlžníka ku dňu postúpenia pohľadávky.
Zámer zákonodarcu umožniť postúpiť len pohľadávku po splatnosti je obsiahnutý v dôvodovej správe

k zákonu o bankách kde sa uvádza, že v odseku 7 (po novele č. 552/2008 Z.z. ods. 8) sa upravuje
možnosť použiť inštitút postúpenia svojej pohľadávky zodpovedajúcej nesplácanému dlhu, a to aj osobe,
ktorá nie je bankou. Predmetom postúpenia z banky na nebanku teda v prejednávanej právnej veci
mohli byť len splatné splátky úveru, ktoré boli nepretržite viac ako 90 dní po lehote splatnosti. Zároveň
musí byť splnená aj podmienka, že banka písomne vyzve svojho klienta na úhradu peňažného záväzku,

s ktorým je v omeškaní nepretržite 90 dní. Žalobca nepreukázal, že jeho právny predchodca vyzval
žalovanú na úhradu jej dlhu po tom, čo bola 90 kalendárnych dní v omeškaní so splácaním. Žalobca
rovnako nepreukázal, že na neho boli postúpené len splatné splátky úveru, s ktorými bola žalovaná v
omeškaní. Poukázal tiež na to, že postúpená suma 2.857,79 € predstavuje skapitalizovanú dlžnú sumu
celého úverového vzťahu. Právny predchodca žalobcu teda jednoducho celý úver skapitalizoval bez

toho, aby akýmkoľvek spôsobom úverový vzťah ukončil a následne túto skapitalizovaná sumu postúpil
na žalobcu. Žalovaná suma zahŕňa aj splátky, ktorých splatnosť nastala až po postúpení pohľadávky,
avšak v čase postúpenia pohľadávky de iure ani de facto neexistoval dlh v takom rozsahu. Právny
predchodcažalobcubyboloprávnenýnažalobcupostúpiťajpohľadávkuzceléhoúverovéhovzťahu,ale
len za predpokladu, že by úverový vzťah v ukončil, t.j. vyhlásil mimoriadnu splatnosť. Až v takom prípade

by mohol postúpiť pohľadávku v uvedenej sume. Z vyjadrenia žalobcu je však zrejmé, že jeho právny
predchodca mimoriadnu splatnosť predmetného úveru nevyhlásil. Vedľajší účastník na strane žalovanej
mal zato, že žalobca nemohol platne nadobudnúť pohľadávku v uvedenej výške, keďže úverový vzťahmedzi jeho právnym predchodcom a žalovanou nebol ukončený. Žiadal, aby súd žalobu zamietol a
vedľajšiemu účastníkovi priznal náhradu trov konania.

Podľa § 115a ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len O.s.p.) pojednávanie nie je potrebné
nariaďovať ani v drobných sporoch.

Podľa § 200ea ods. 1 O.s.p. ak v priebehu konania dosiahne predmet konania sumu 1 000 eur, od
toho okamihu ide o drobný spor.

Vzhľadom k tomu, že predmetom konania je drobný spor v zmysle § 200ea ods. 1 O.s.p., rozhodol súd
vec podľa § 115a O.s.p. bez nariadenia pojednávania. Miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku bolo
v zákonnej lehote oznámené na úradnej tabuli tunajšieho súdu.

Súd pri rozhodnutí vychádzal z podanej žaloby, zmluvy o splátkovom úvere č. XXXXXXXXXX zo

dňa 17.09.2007, dohody o zabezpečení úveru životným poistením zo dňa 17.09.2007, zmluvy o
zmenkovom vyplňovacom práve zo dňa 17.09.2007, všeobecných obchodných podmienok, dodatku
č. 6 k všeobecným obchodným podmienkam, oznámenia o postúpení pohľadávky zo dňa 18.07.2011,
poštového podacieho hárku zo dňa 19.07.2011, výzvy na úhradu a oznámením o vyhlásení mimoriadnej
splatnosti úveru zo dňa 18.07.2011, zmluvy o postúpení pohľadávok s prílohou zo dňa 28.06.2011,

pokusu o zmier zo dňa 16.07.2013, vyjadrení vedľajšieho účastníka na strane žalovanej zo dňa
07.01.2014 a 03.04.2014, vyjadrení žalobcu zo dňa 19.12.2013 a 09.07.2015, platobnej histórie,
oznámenia žalobcu zo dňa 18.07.2011, oznámenia o začatí výkonu mandátnej činnosti zo dňa
25.09.2008 a zistil tento skutkový stav:

Zo zmluvy o splátkovom úvere č. XXXXXXXXXX zo dňa 17.09.2007 uzavretej medzi právnym
predchodcom žalobcu Slovenská sporiteľňa, a.s. so sídlom Suché Mýto 4, Bratislava, IČO 00 151
653, ako veriteľom a žalovanou ako dlžníkom vyplýva, že právny predchodca žalobcu (banka) poskytol
žalovanej úver vo výške 1.659,70 € (50.000,- Sk), ktorý sa žalovaná zaviazala splatiť v 59 mesačných
splátkach po 38,84 € (1.170,- Sk) vždy k 20. dňu v mesiaci. Zmluvné strany si dojednali poplatok za

správu úveru 1,99 € (60,- Sk) a poplatok za poskytnutie úveru vo výške 66,39 € (2.000,- Sk). Splatnosť
prvej splátky bola stanovená na deň 20.10.2007 a posledná splátka bola splatná dňa 20.08.2012. Výška
úrokovej sadzby bola dohodnutá ako premenlivá s tým, že v deň uzavretia zmluvy bola 11,35 % ročne.
Ročná percentuálna miera nákladov bola 16,98 %.

Na výzvu súdu žalobca predložil oznámenie Slovenskej sporiteľne, a.s. o začatí výkonu mandátnej
činnosti zo dňa 25.09.2008, ku ktorej nepredložil dôkaz svedčiaci o odoslaní ani doručení tejto listiny
žalovanej. V oznámení je uvedené, že Slovenská sporiteľňa, a.s. oznamuje žalovanej, že zverila na
základe mandátnej zmluvy správu a vymáhanie pohľadávky vyplývajúcej zo zmluvy o splátkovom úvere
č. 274433778 zo dňa 17.09.2007 ku dňu uzavretia mandátnej zmluvy vo výške 1.832,16 € (55.195,79

Sk) s príslušenstvom spoločnosti TRANSCOM WORLDWIDE SLOVAKIA s.r.o. so sídlom Gorkého 3,
Bratislava, IČO 35 974 141.

Z platobnej histórie žalovaného vyplýva, že dňa 17.09.2007 žalovaná čerpala úver 1.659,70 € (50.000,-
€), ktorá suma jej bola právnym predchodcom žalobcu pripísaná na účet vrátane započítania poplatku

za poskytnutie úveru 66,39 € (2.000,- Sk). Žalovaná nesplácala poskytnutý úver riadne a včas, pričom
od 09.01.2009 úver nesplácala vôbec.

Z oznámenia Slovenskej sporiteľne, a.s. o postúpení pohľadávky zo dňa 18.07.2011 vyplýva, že právny
predchodca žalobcu Slovenská sporiteľňa, a.s. oznámila žalovanej, že postúpila na základe zmluvy o

postúpení pohľadávok zo dňa 28.06.2011 pohľadávku voči nej vo výške 2.857,79 € žalobcovi s tým, že
od okamihu doručenia tohto oznámenia je možné tento záväzok uhradiť výlučne plnením žalobcovi.

Zmluvou o postúpení pohľadávok zo dňa 28.06.2011 bola pohľadávka voči žalovanej postúpená
postupcom - Slovenská sporiteľňa, a.s., na postupníka - žalobcu. Podľa prílohy č. 1 k zmluve o postúpení

pohľadávok predstavoval zostatok pohľadávky žalovanej ku dňu postúpenia sumu 2.857,79 €, z toho
istina 2.628,39 €, úroky z omeškania 229,40 €.Z výzvy k úhrade a oznámenia o vyhlásení mimoriadnej splatnosti úveru zo dňa 18.07.2011 vyplýva, že
žalobca využil svoje právo požadovať okamžité predčasné splatenie všetkých dlžných čiastok ku dňu
18.07.2011. Žalovanú vyzval na zaplatenie dlžnej sumy najneskôr do 01.08.2011. Výzva a oznámenie

o vyhlásení mimoriadnej splatnosti úveru zo dňa 18.07.2011 žalobcu žalovanej bola daná na poštovú
prepravu dňa 19.07.2011.

Po právnej stránke posúdil súd zmluvný vzťah v súlade s právnou úpravou účinnou v deň uzavretia
zmluvy, t.j. dňa 17.09.2007.

Podľa § 497 Obchodného zákonníka zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka
poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy, a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné
prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.

Podľa § 2 písm. a), písm. b) bod 1. zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa na účely tohto

zákona sa rozumie a) spotrebiteľom fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá nakupuje výrobky alebo
používa služby pre osobnú potrebu alebo pre potrebu príslušníkov svojej domácnosti, b) predávajúcim
podnikateľ, ktorý spotrebiteľovi ponúka alebo predáva výrobky, alebo poskytuje služby.

Podľa § 3 ods. 3 zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa každý spotrebiteľ má právo na

ochranu pred neprijateľnými podmienkami v spotrebiteľských zmluvách, ktorými sú zmluvy uzavreté
podľa Občianskeho zákonníka alebo Obchodného zákonníka, ako aj všetky iné zmluvy, ktorých
charakteristickým znakom je, že sa uzatvárajú vo viacerých prípadoch, a je obvyklé, že spotrebiteľ obsah
zmluvy podstatným spôsobom neovplyvňuje; aj na spotrebiteľské zmluvy, ktoré neboli uzavreté podľa
Občianskeho zákonníka, sa primerane použijú ustanovenia Občianskeho zákonníka.

Podľa § 52 ods. 1, ods. 2, ods. 3 Občianskeho zákonníka v znení účinnom v čase uzavretia zmluvy
spotrebiteľskýmizmluvamisúkúpnazmluva,zmluvaodieloaleboinéodplatnézmluvyupravenévôsmej
časti tohto zákona a zmluva podľa § 55, ak zmluvnými stranami sú na jednej strane dodávateľ a na
druhej strane spotrebiteľ, ktorý nemohol individuálne ovplyvniť obsah dodávateľom vopred pripraveného

návrhu na uzavretie zmluvy. Dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy
koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. Spotrebiteľom je osoba,
ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo
inej podnikateľskej činnosti.

Podľa § 52 ods. 1, ods. 2, ods. 3, ods. 4 Občianskeho zákonníka v znení účinnom odo dňa 01.01.2008
spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so
spotrebiteľom. Ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce
právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany,
ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom

je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné. Dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení
spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.
Spotrebiteľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej
obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.

Podľa § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré
spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa
(ďalej len "neprijateľná podmienka").

Podľa § 54 ods. 1, ods. 2 Občianskeho zákonníka zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou

zmluvou sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže
vopredvzdaťsvojichpráv,ktorémutentozákonpriznáva,alebosiinakzhoršiťsvojezmluvnépostavenie.
V pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší.

Podľa § 2 písm. a) zákona č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch na účely tohto zákona sa

rozumie spotrebiteľským úverom dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o
spotrebiteľskom úvere vo forme odloženej platby, pôžičky alebo v inej právnej forme.Podľa § 2 písm. b) zákona č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch na účely tohto zákona sa
rozumie zmluvou o spotrebiteľskom úvere zmluva, ktorou sa veriteľ zaväzuje poskytnúť spotrebiteľovi
spotrebiteľský úver a spotrebiteľ sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a uhradiť celkové

náklady spojené so spotrebiteľským úverom.

Podľa § 4 ods. 1 zákona č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch zmluva o spotrebiteľskom úvere
musí mať písomnú formu, inak je neplatná.

Podľa § 4 ods. 2 zákona č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch zmluva o spotrebiteľskom úvere
okrem všeobecných náležitostí 6) obsahuje najmä a) sumu, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných
poplatkov; ak je to možné, treba uviesť aj súčet týchto platieb s upozornením na možnosť účtovania
kompenzácie ušlých výnosov, ak veriteľ chce túto možnosť využiť, b) opis tovaru alebo služby, na ktoré
sa zmluva o spotrebiteľskom úvere vzťahuje, c) cenu tovaru alebo poskytnutej služby, d) identifikáciu
vlastníka, ak vlastníctvo neprechádza na spotrebiteľa okamihom odovzdania a prevzatia tovaru alebo

služby, a podmienky nadobudnutia vlastníckeho práva spotrebiteľom, e) adresu predávajúceho, na
ktorej môže spotrebiteľ uplatniť reklamáciu alebo sťažnosť, f) meno a adresu spotrebiteľa, g) ročnú
percentuálnu mieru nákladov; ak nie je uvedená, spotrebiteľský úver sa považuje za bezúročný a bez
poplatkov, h) podmienky závislé od objektívnych skutočností, pri ktorých splnení môže byť upravená
ročná percentuálna miera nákladov, i) výpočet nákladov uvedených v § 2 písm. c), ktoré neboli zahrnuté

do výpočtu ročnej percentuálnej miery nákladov; ide o určenie podmienok, za ktorých musí spotrebiteľ
zaplatiťzvýšenénáklady.Uvediesavýškatýchtonákladov,spôsobvýpočtualebočonajpresnejšíodhad.

Podľa § 524 ods. 1, ods. 2 Občianskeho zákonníka veriteľ môže svoju pohľadávku aj bez súhlasu dlžníka
postúpiť písomnou zmluvou inému. S postúpenou pohľadávkou prechádza aj jej príslušenstvo a všetky

práva s ňou spojené.

Podľa § 526 ods. 1, ods. 2 Občianskeho zákonníka postúpenie pohľadávky je povinný postupca
bez zbytočného odkladu oznámiť dlžníkovi. Dokiaľ postúpenie pohľadávky nie je oznámené dlžníkovi
alebo dokiaľ postupník postúpenie pohľadávky dlžníkovi nepreukáže, zbaví sa dlžník záväzku plnením

postupcovi. Ak postúpenie pohľadávky oznámi dlžníkovi postupca, nie je dlžník oprávnený sa dožadovať
preukázania zmluvy o postúpení.

Podľa § 528 ods. 2 Občianskeho zákonníka postupca je povinný odovzdať postupníkovi všetky doklady
a poskytnúť všetky potrebné informácie, ktoré sa týkajú postúpenej pohľadávky.

Podľa § 2 ods. 1 zákona č. 483/2001 Z.z. o bankách banka je právnická osoba so sídlom na území
Slovenskej republiky založená ako akciová spoločnosť, ktorá
a) prijíma vklady a
b) poskytuje úvery

a ktorá má na výkon činností podľa písmen a) a b) udelené bankové povolenie. Iná právna forma banky
sa zakazuje.

Podľa § 7 ods. 1 zákona č. 483/2001 Z.z. o bankách o udelení bankového povolenia rozhoduje Národná
banka Slovenska. O udelení bankového povolenia pre banky podľa osobitného predpisu a o udelení

bankového povolenia na vykonávanie hypotekárnych obchodov rozhoduje Národná banka Slovenska po
prerokovaní s Ministerstvom financií Slovenskej republiky (ďalej len "ministerstvo"). Žiadosť o udelenie
bankového povolenia sa predkladá Národnej banke Slovenska..

Podľa § 91 ods. 1 zákona č. 483/2001 Z.z. o bankách predmetom bankového tajomstva sú všetky

informácie a doklady o záležitostiach týkajúcich sa klienta banky alebo klienta pobočky zahraničnej
banky, ktoré nie sú verejne prístupné, najmä informácie o obchodoch, stavoch na účtoch a stavoch
vkladov. Tieto informácie banka a pobočka zahraničnej banky sú povinné utajovať a chrániť pred
vyzradením, zneužitím, poškodením, zničením, stratou alebo odcudzením. Informácie a doklady o
záležitostiach, ktoré sú chránené bankovým tajomstvom, banka a pobočka zahraničnej banky môžu

poskytnúť tretím osobám len s predchádzajúcim písomným súhlasom dotknutého klienta alebo na
jeho písomný pokyn, ak tento zákon neustanovuje inak. Klient má právo za úhradu vecných nákladov
oboznámiť sa s informáciami, ktoré sa o ňom vedú v databáze banky alebo pobočky zahraničnej banky,
a na obstaranie výpisu z nej. Za porušenie bankového tajomstva sa nepovažuje poskytovanie informáciív súhrnnej podobe, z ktorých nie je zrejmý názov banky alebo pobočky zahraničnej banky, meno a
priezvisko klienta.

Podľa § 92 ods. 7 zákona č. 483/2001 Z.z. o bankách ak je napriek písomnej výzve banky alebo pobočky
zahraničnej banky jej klient nepretržite dlhšie ako 90 kalendárnych dní v omeškaní so splnením čo
len časti svojho peňažného záväzku voči banke alebo pobočke zahraničnej banky, môže banka alebo
pobočka zahraničnej banky svoju pohľadávku zodpovedajúcu tomuto peňažnému záväzku postúpiť
písomnou zmluvou inej osobe, a to aj osobe, ktorá nie je bankou (ďalej len "postupník"), aj bez

súhlasu klienta. Toto právo banka alebo pobočka zahraničnej banky nemôže uplatniť, ak klient ešte pred
postúpením pohľadávky uhradil banke alebo pobočke zahraničnej banky omeškaný peňažný záväzok v
celom rozsahu vrátane jeho príslušenstva; to neplatí, ak súčet všetkých omeškaní klienta so splnením
čo len časti toho istého peňažného záväzku voči banke alebo pobočke zahraničnej banky presiahol
jeden rok. Pri postúpení pohľadávky je banka alebo pobočka zahraničnej banky povinná odovzdať
postupníkovi aj dokumentáciu o záväzkovom vzťahu, na ktorého základe vznikla postúpená pohľadávka;

banka alebo pobočka zahraničnej banky môže postupníkovi poskytnúť informáciu o jednotlivých iných
záväzkových vzťahoch medzi bankou alebo pobočkou zahraničnej banky a klientom len za podmienok
a v rozsahu ustanovených týmto zákonom.

Podľa § 39 Občianskeho zákonníka neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom

odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.

Posúdením výsledkov vykonaného dokazovania podľa citovaných zákonných ustanovení dospel súd k
záveru, že žaloba je v celom rozsahu nedôvodná.

Medzi právnym predchodcom žalobcu - Slovenská sporiteľňa, a.s. ako veriteľom a žalovanou
ako dlžníkom vznikla zmluva o úvere podľa § 497 a nasl. Obchodného zákonníka. Z tejto zmluvy o
úvere vznikla právnemu predchodcovi žalobcu povinnosť poskytnúť žalovanej úver a žalovanej vznikla
povinnosť vrátiť poskytnutý úver podľa dohodnutých podmienok v úverovej zmluve. Zmluva obsahuje po
právnej stránke všetky znaky a podstatné náležitosti zmluvy o úvere podľa § 497 až 507 Obchodného

zákonníka. Žalovaná ako dlžník akceptovala jednotlivé ustanovenia tejto zmluvy ich podpísaním, a preto
mala povinnosť za predmet zmluvy riadne a včas zaplatiť, teda vrátiť požičané finančné prostriedky tak,
ako sa k tomu zmluvou zaviazala.

Súd uzavretú zmluvu o splátkovom úvere posúdil ako typovú spotrebiteľskú zmluvu v zmysle § 2 písm.

b) a § 3a ods. 1, ods. 2 zákona č. 634/1992 Zb. o ochrane spotrebiteľa v znení účinnom ku dňu
vzniku zmluvného vzťahu (17.09.2007). Základnou črtou typizovaných spotrebiteľských zmlúv je totiž
to, že sú pre spotrebiteľa vopred pripravené a nie je vytvorený priestor na dojednávanie obsahu zmluvy
alebo jej zmeny. Právny vzťah medzi právnym predchodcom žalobcu a žalovanou túto charakteristiku
spĺňa, pretože zmluva bola vyhotovená ako formulár a jej súčasťou boli bez akýchkoľvek pochybností

Všeobecné obchodné podmienky, pričom text dokumentov žalovaná ovplyvniť nemohla, nakoľko boli
pripravené už vopred pre veľký počet spotrebiteľov. Je pritom nepochybné, že právny predchodca
žalobcu pri uzavieraní zmluvy vystupoval v rámci výkonu svojej podnikateľskej činnosti a žalovaná
v čase uzavretia zmluvy nekonala v súvislosti s výkonom svojej podnikateľskej alebo inej obchodnej
činnosti, zmluvu podpísala ako fyzická osoba za účelom priamej osobnej spotreby pre seba, resp. pre

príslušníkov svojej domácnosti.

Pojem spotrebiteľská zmluva do Občianskeho zákonníka zaviedla jeho novela zákona č. 150/2004
Z.z., ktorú úpravu neskôr výrazne pozmenil zákon č. 568/2007 Z.z. (a neskôr i ďalšie čiastkové
novelizácie). Spotrebiteľská zmluva pritom nie je samostatný typ zmluvy, ale ide o druh zmluvy, pre

ktorú právne predpisy (nielen Občiansky zákonník) stanovujú osobitné podmienky a určujú jej náležitosti.
Právna úprava spotrebiteľskej zmluvy tvorí právny základ ochrany spotrebiteľa v súkromnoprávnych
vzťahoch. Ako je uvedené vyššie, zmluvný vzťah medzi právnym predchodcom žalobcu a žalovanou
bol síce tzv. absolútnym obchodom, čo však v zmysle uvedeného nevylučuje možnosť a povinnosť
súdu aplikovať na ten istý právny vzťah i ustanovenia spotrebiteľského práva slúžiace na ochranu

spotrebiteľa. Z materiálneho hľadiska sa totiž pozícia zmluvnej strany - spotrebiteľa, uzatvárajúcej
zmluvu pred účinnosťou novely Občianskeho zákonníka č. 568/2007 Z.z. nelíšila od pozície spotrebiteľa,
uzavierajúceho zmluvu už v režime spotrebiteľských zmlúv podľa § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka
v znení účinnom od 01.01.2008.Súd sa ako prvotnou zaoberal otázkou aktívnej legitimáciu žalobcu v konaní. Aktívnou vecnou
legitimáciou je hmotnoprávne postavenie účastníka, z ktorého vyplýva ním uplatňované právo, resp.

jeho procesné právo taký hmotnoprávny nárok uplatňovať. Súd skúma vecnú legitimáciu sám, z úradnej
povinnosti, a to i bez toho, aby to účastníci navrhli.

Žalobca odvodzoval svoju aktívnu legitimáciu na podanie žaloby od zmluvy o postúpení pohľadávok,
ktorú uzavrel so Slovenskou sporiteľňou, a.s., na základe ktorej Slovenská sporiteľňa, a.s. ako veriteľ

(postupca) postúpila svoju pohľadávku voči žalovanej ako dlžníkovi na žalobcu (postupníka). V danom
prípade sa jedná o zmluvu o postúpení pohľadávky, ktorá vznikla banke ako veriteľovi voči žalovanej ako
dlžníkovi zo zmluvy o splátkovom úvere, ktorú súd vyhodnotil ako zmluvu spotrebiteľskú. Vzhľadom na
skutočnosť, že postupcom bola banka, postupníkom bol žalobca, ktorý nemá postavenie banky a nemá
povolenie na vykonávanie bankovej činnosti a dlžníkom bol klientom banky, vzťahujú sa na postúpenie
pohľadávky nielen ustanovenia Občianskeho zákonníka (§ 524 a nasl.), ale aj ustanovenia zákona č.

483/2001 Z.z. o bankách (§ 92 ods. 7). Pre platnosť zmluvy o postúpení pohľadávky, ktorou sa postupuje
pohľadávka z nezosplatneného úveru z banky na tretí subjekt, je v zmysle tohto zákona vyžadované
splnenie ďalších skutočností, pričom nesplnenie čo i len jedného z nich spôsobuje absolútnu neplatnosť
zmluvy v časti postúpenia predmetnej pohľadávky. Súd mal za to, že oznámením banky ako veriteľa
o postúpení pohľadávky subjektu, ktorý nemá postavenie banky a nemá povolenie na vykonávanie

bankovej činnosti, nemôže znamenať, že absolútne neplatná zmluva o postúpení pohľadávok sa tým
konvaliduje a táto zmluva o postúpení pohľadávok sa bez splnenia zákonom vyžadovaných náležitostí
stane právne existujúcim a platným právnym úkonom s adekvátnymi následkami. Žalobca v konaní
predložil oznámenie Slovenskej sporiteľne, a.s. zo dňa 18.07.2011, ktorým táto žalovanej mala oznámiť
postúpenie pohľadávky voči nej na žalobcu, pričom nepredložil žiaden dôkaz svedčiaci o tom, že by

bolo predmetné oznámenie Slovenskej sporiteľne, a.s. doručené žalovanej. V rovnaký deň (18.07.2011)
žalobca vyhotovil výzvu na úhradu a oznámenie o vyhlásení mimoriadnej splatnosti, ktorá listina bola
žalovanej odoslaná na poštovú prepravu dňa 19.07.2011. Žalobca na preukázanie svojej aktívnej
legitimácie predložil spolu s podanou žalobou aj zmluvu o postúpení pohľadávok zo dňa 28.06.2011
a vzhľadom k tomu, že v konaní žalobca nepreukázal relevantné oznámenie postúpenia pohľadávky

Slovenskej sporiteľne, a.s. žalovanej, súd sa aj s poukazom na túto skutočnosť zaoberal platnosťou
zmluvy o postúpení pohľadávok v časti týkajúcej sa postúpenia pohľadávky voči žalovanej.

Slovenská sporiteľňa, a.s. poskytla žalovanej, ako svojmu klientovi tzv. bankový úver. Slovenská
sporiteľňa, a.s. podniká na základe povolenia v zmysle § 2 ods. 1 v spojení s § 7 ods. 1 zákona

č. 483/2001 Z.z. o bankách. Žiadne zákonné ustanovenie neobmedzuje banku, ktorá poskytla úver
podľa § 2 ods. 1 zákona č. 483/2001 Z.z., aby kedykoľvek počas trvania zmluvného vzťahu, alebo i po
jeho zániku, postúpila pohľadávku voči dlžníkovi z daného úveru na tretiu osobu. Uvedené nemožno
vyvodiť ani výkladom ust. § 92 ods. 7 zákona o bankách, resp. dôvodovej správy k tomuto zákonnému
ustanoveniu. Zákonné ustanovenie hovorí o tom, že ak je napriek písomnej výzve banky jej klient

nepretržite dlhšie ako 90 kalendárnych dní v omeškaní so splnením čo len časti svojho peňažného
záväzkuvočibanke,môžebanka,zasplneniaďalšíchpodmienok(akklientpredpostúpenímpohľadávky
neuhradí banke omeškaný peňažný záväzok v celom rozsahu vrátane jeho príslušenstva; existencia
písomnej výzvy banky na plnenie) svoju pohľadávku zodpovedajúcu celému tomuto peňažnému
záväzku (nielen časti) postúpiť písomnou zmluvou inej osobe, a to aj osobe, ktorá nie je bankou

(ďalej len "postupník"), aj bez súhlasu klienta. Uvedený výklad korešponduje i s dôvodovou správou k
tomuto zákonnému ustanoveniu, ktorá hovorí o pohľadávke, zodpovedajúcej nesplácanému dlhu, nielen
nesplácanej časti dlhu. V prípade, že dlžník neplní splátky úveru včas a riadne, znamená to nesplácanie
celej pohľadávky, ktorú môže následne banka i za trvania zmluvného vzťahu postúpiť inej osobe, ktorá
nemusí byť bankou.

Banky a pobočky zahraničných bánk sú oprávnené v súlade s § 524 a nasl. Občianskeho zákonníka
postúpiť svoje pohľadávky tretej osobe, pričom musia byť dodržané ustanovenia zákona o bankách o
ochrane bankového tajomstva. V zmysle § 91 ods. 1 zákona o bankách môže banka alebo pobočka
zahraničnej banky poskytnúť tretím osobám informácie a doklady chránené bankovým tajomstvom

len s predchádzajúcim súhlasom alebo na písomný pokyn klienta, ktorý obsahuje účel a prípadne aj
podmienky poskytnutia informácii a dokladov chránených bankovým tajomstvom tretím osobám. Pokiaľ
banka alebo pobočka zahraničnej banky disponuje súhlasom klienta s postúpením pohľadávky z úveru,
ktorý neobsahuje podmienku obmedzujúcu postúpenie len na splatnú pohľadávku, banka alebo pobočkazahraničnej banky môže pohľadávku postúpiť na tretiu osobu. Ak banka alebo pobočka zahraničnej
banky nedisponuje súhlasom klienta s postúpením pohľadávky, môže postúpiť pohľadávku len v súlade
s § 92 ods. 7 zákona o bankách. Takto môže postupovať, ak je klient napriek písomnej výzve banky

alebo pobočky zahraničnej banky v omeškaní so splnením ním čo len časti svojho peňažného záväzku
voči banke alebo pobočke zahraničnej banky nepretržite dlhšie ako 90 kalendárnych dní. Toto právo
nemôže uplatniť, ak klient pred postúpením uhradí banke alebo pobočke zahraničnej banky omeškaný
peňažný záväzok v celom rozsahu vrátane príslušenstva; to neplatí, ak súčet všetkých omeškaní klienta
sosplnenímčolenčastitohoistéhopeňažnéhozáväzkupresiaholjedenrok.Aplikáciatohtoustanovenia

závisí od dohodnutej doby splatnosti záväzku klienta. Ak je úver splatný v splátkach, banka alebo
pobočka zahraničnej banky má právo postúpiť postupníkovi celú, teda aj nesplatnú časť pohľadávky z
úveru za podmienky že:
a/ klient nesplnil riadne a včas čo i len jednu splatnú splátku istiny úveru a/alebo úrokov alebo ich časť,
b/ jeho omeškanie trvá nepretržite dlhšie ako 90 kalendárnych dní,
c/ na zaplatenie omeškanej časti peňažného záväzku bol písomne vyzvaný.

V prípade, že je úver splatný jednorázovo, podmienky postúpenia pohľadávky bez súhlasu klienta sú
splnené, ak klient v deň splatnosti nezaplatil úver s úrokmi alebo zaplatil len časť úveru a napriek
písomnej výzve banky alebo pobočky zahraničnej banky na zaplatenie dlhu je v omeškaní viac ako 90
kalendárnych dní po dni splatnosti úveru. Pokiaľ ide o osobu postupníka, môže banka alebo pobočka
zahraničnej banky postúpiť svoju pohľadávku písomnou zmluvou inej osobe, a to aj osobe, ktorá nie

je bankou.

Postupca, na ktorého je postúpená pohľadávka banky a ktorý si ju uplatňuje v súdnom konaní (žalobca)
je povinný podľa § 120 ods. 1 O.s.p. tvrdiť a preukázať aj splnenie podmienok aktívnej vecnej legitimácie,
t.j. či okrem iného bola na neho pohľadávka banky platne postúpená. Z uvedeného vyplýva, že postupca

musí tvrdiť a najmä preukázať, že a/ žalovaná ako dlžník nesplnila riadne a včas čo i len jednu splatnú
splátku istiny úveru a/alebo úrokov alebo ich časť, že jej omeškanie trvalo nepretržite dlhšie ako 90
kalendárnych dní, a že na zaplatenie omeškanej časti peňažného záväzku bola písomne vyzvaná.
Nepreukázanie týchto troch skutočností má za následok nepreukázanie aktívnej legitimácie žalobcu ako
postupníka v konaní.

V danej veci vyplynulo, že ku dňu postúpenia pohľadávky banky voči žalovanej na žalobcu (28.06.2011),
žalovaná ako klient neplnila včas a riadne svoj dlh zo zmluvy o splátkovom úvere a bola v omeškaní
s plnením viac ako jednej splátky, a to po dobu dlhšiu ako 90 dní. Túto skutočnosť nespochybnila ani
samotná žalovaná. V konaní však nebolo zistené, že by banka pred postúpením pohľadávky žalovanú

písomne vyzvala na zaplatenie dlhu. Žalobca síce v konaní predložil na výzvu súdu listinu označenú ako
Oznámenie o začatí výkonu mandátnej činnosti zo dňa 25.09.2008, v ktorej banka žalovanej oznámila,
že zverila správu a vymáhanie pohľadávky vo výške 1.832,16 € s príslušenstvom vyplývajúcej zo zmluvy
o úvere č. 0274433778 zo dňa 17.09.2007 spoločnosti TRANSCOM WORLDWIDE SLOVAKIA s.r.o. so
sídlom Gorkého 3, Bratislava, IČO 35 974 141. Žalobca však na priamu výzvu súdu zo dňa 22.06.2015

nepredložil akýkoľvek dôkaz o tom, že táto listina bola doručená žalovanej, resp. že by jej bola (s
poukazom na čl. 10 VOP, ktoré boli súčasťou zmluvy o splátkovom úvere) čo i len odoslaná (napr.
doručenka, podací lístok, výpis z poštovej knihy, podací hárok a podobne), resp. zaslaná elektronickými
médiami. Z obsahu predmetného oznámenia navyše nevyplýva, že by ním právny predchodca žalobcu
vyzval žalovanú na zaplatenie omeškanej časti peňažného záväzku, ktorého omeškanie trvá nepretržite

dlhšie ako 90 kalendárnych dní.

Podmienky pre postúpenie pohľadávky banky bez súhlasu klienta (žalovanej) na tretiu osobu, ktorá
nie je bankou (žalobca) podľa § 92 ods. 7 zákona č. 483/2001 Z.z. o bankách, tak neboli splnené a
vo veci nemohlo dôjsť k platnému postúpeniu pohľadávky banky voči žalovanej na žalobcu zmluvou o

postúpení pohľadávok zo dňa 28.06.2011, ktorá je v tejto časti neplatná pre rozpor so zákonom (§ 39
Občianskeho zákonníka). Uvedené má za následok, že žalobca neuniesol dôkazné bremeno ohľadne
jeho ním tvrdenej aktívnej legitimácie v tomto súdnom konaní.
Záverom súd dodáva, že nedostatok aktívnej vecnej legitimácie nemohol súd zhojiť sám ani
odstraňovaním vád podania v zmysle § 42 a nasl. O.s.p., prípadne poučením o zámene účastníkov

podľa § 92 ods. 4 O.s.p..
V zmysle § 5 ods. 1 O.s.p. súdy poskytujú pri plnení svojich úloh účastníkom v občianskom súdnom
konaní poučenia o ich procesných právach a povinnostiach.V zmysle § 5 ods. 2 O.s.p. súdy povinnosť podľa odseku 1 nemajú, ak je účastník v občianskom konaní
zastúpený advokátom.
Súdy poskytujú účastníkom poučenie o ich procesných právach a ich procesných povinnostiach. Z

uvedenej dikcie však vyplýva, že poučenie o otázkach hmotného práva je neprípustné. Otázka vecnej
legitimácie v konaní je síce primárne otázkou hmotnoprávnou, ale nachádza svoju reflexiu v mnohých
procesných inštitútoch (napr. i otázky zámeny účastníkov podľa § 92 ods. 4 O.s.p., či núteného
procesného spoločenstva). Ak by však súd pristúpil k poučeniu napr. o zámene účastníkov podľa §
92 ods. 4 O.s.p., ktorá primárne slúži na zhojenie nedostatku vecnej legitimácie v konaní, išlo by už o

poučenie o hmotnom práve, ktoré je v zmysle § 5 O.s.p. a contrario neprípustné. Totožný právny názor
vyslovil aj Najvyšší súd Slovenskej republiky v rozsudku sp.zn. 5 Cdo 51/2009 zo dňa 23.06.2010.
Na základe uvedeného súd rozhodol tak, že návrh zamietol v celom rozsahu.

Súčasťou rozsudku je i výrok o trovách konania.

Podľa § 142 ods. 1 O.s.p. účastníkovi, ktorý mal vo veci plný úspech, súd prizná náhradu trov potrebných
na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal.

Podľa § 149 ods. 1 O.s.p. ak advokát zastupoval účastníka, ktorému bola prisúdená náhrada trov
konania, je ten, ktorému bola uložená náhrada týchto trov, povinný zaplatiť ju advokátovi.

Podľa § 150 ods. 2 O.s.p. ak sú trovy konania v drobných sporoch neprimerané voči pohľadávke, môže
ich súd nepriznať alebo znížiť.

Podľa § 93 ods. 4 O.s.p. v konaní má vedľajší účastník rovnaké práva a povinnosti ako účastník. Koná

však iba sám za seba. Ak jeho úkony odporujú úkonom účastníka, ktorého v konaní podporuje, posúdi
ich súd po uvážení všetkých okolností.

Žalovaná bol v konaní účastníkom, ktorý mal vo veci plný úspech, preto by jej podľa § 142 ods. 1
O.s.p. patrila náhrada trov konania v celom rozsahu. Nakoľko si žalovaná žiadnu náhradu trov konania

neuplatnila a zo spisu nevyplýva, že by jej v konaní trovy vznikli, súd rozhodol tak, že žalovanej náhradu
trov konania nepriznal.

Vedľajší účastník vystupoval v konaní na strane žalovanej. Nakoľko súd podanú žalobu v celom rozsahu
zamietol, bola žalovaná tým účastníkom v konaní, ktorý mal úspech vo veci. Vedľajší účastník na strane

žalovanej má v zmysle § 93 ods. 4 O.s.p. v konaní rovnaké práva ako žalovaná. Keďže žalovanej vzniklo
právo na náhradu trov konania v zmysle § 142 ods. 1 O.s.p. ako úspešnému účastníkovi v konaní,
uvedené právo vzniklo aj vedľajšiemu účastníkovi, ktorý v konaní vystupoval na jej strane. Z uvedeného
dôvodu súd vedľajšiemu účastníkovi na strane žalovanej priznal právo na náhradu trov konania.

Vedľajší účastník má právo dať sa zastúpiť v súdnom konaní advokátom, lebo ide o ústavou zaručené
právo (čl. 47 ods. 2 Ústavy SR). Z toho dôvodu za účelne vynaložené trovy konania treba považovať
aj trovy právneho zastúpenia vedľajšieho účastníka v súdnom konaní. Právny zástupca vedľajšieho
účastníka na strane žalovanej si uplatnil trovy právneho zastúpenia vo výške 213,89 €, pričom vychádzal
z hodnoty sporu vo výške 932,16 €. Uplatnené trovy pozostávali z 3 úkonov právnej služby - prevzatie

a príprava zastúpenia (hodnota úkonu 51,45 €), vyjadrenie k žalobe zo dňa 07.01.2014 (hodnota
úkonu 51,45 €), vyjadrenie k vyjadreniu žalobcu zo dňa 03.04.2014 (hodnota úkonu 51,45 €) režijného
paušálu vo výške 1 x 7,81 € a 2 x 8,04 €, 20 % DPH zo sumy 178,24 v sume 35,65 €. Celkovo
trovy vedľajšieho účastníka predstavovali výšku 213,89 €. Súd mu však nepriznal výšku trov v celom
rozsahu, ale ich podľa § 150 ods. 2 OSP krátil o polovicu. Pri aplikácii § 150 O.s.p. je súd povinný mať

na zreteli účel súdneho konania a poskytnutie súdnej ochrany právam účastníkov. V danom prípade
bola činnosť vedľajšieho účastníka v súlade s účelom ochrany práva účastníkov. V danom prípade
bola činnosť vedľajšieho účastníka v súlade s účelom súdneho konania a v dôsledku jeho činnosti
bola účastníkovi poskytnutá náležitá ochrana práv žalovanému spotrebiteľovi. Vedľajší účastník však
vstupuje do konaní paušálne, ide o právne nenáročné zastupovanie v obdobných sporoch, preto súd

považoval trovy priznané vo výške 106,95 € za primerané. Tieto je žalobca v súlade s § 149 ods. 1
O.s.p. povinný zaplatiť k rukám zástupcu vedľajšieho účastníka na strane žalovaného JUDr. Ambróza
Motyku, advokáta. Je nepochybné, že vedľajší účastníci, rovnako je tomu aj v tomto prípade, podávajú
tzv. formulárové podania, ktorými vstupujú do konaní a ktorými bránia práva spotrebiteľov vystupujúcichna strane žalovaných. Túto skutočnosť súd považoval za postačujúca na využitie možnosti trovy konania
krátiť o jednu polovicu.

Súd záverom dodáva, že pokiaľ žalobca cielene a účelovo skúša proti obrovskému počtu spotrebiteľov
uplatniť si svoje neopodstatnené nároky, nie je žiaden rozumný a legitímny dôvod pri rozhodovaní o
trovách konania práve z dôvodov hodných osobitného zreteľa ho od týchto trov akokoľvek odbremeniť.
Pokiaľ bude existovať reálna hrozba pre žalobcu, že bude znášať trovy takéhoto konania, ktoré sám
spôsobil, bude ho to odrádzať od súvislého uplatňovania neprijateľných zmluvných podmienok voči

spotrebiteľom. Pokiaľ však žalobca neriskuje proti vedľajšiemu účastníkovi ani náhradu trov konania,
resp. zníženú náhradu trov konania, bude si naďalej takéto nároky uplatňovať, pretože sa mu to
ekonomicky vyplatí. Zmyslom náhrady trov konania a jedným z hlavných funkcií zásady úspechu v
konaní je preventívna funkcia, ktorá slúži na to, aby sa zamedzilo podávaniu neopodstatnených žalôb a
práve takéto žaloby podáva žalobca (zásada loser pays). (uznesenie Krajského súdu v Banskej Bystrici
zo dňa 30.09.2013 sp.zn. 14Co/209/2013).

Lehotunasplneniepovinnosti,3dniodprávoplatnostitohtorozsudku,určilsúdpodľa§160ods.1O.s.p..

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom
Okresného súdu Trenčín v troch vyhotoveniach.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (označenie súdu ktorému je určené, kto ho robí,
ktorej veci sa týka a čo sleduje, podpis, dátum) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom
rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo
postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha. (§ 42 ods. 3, 205 ods. 1 O.s.p.).

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej možno odôvodniť len
tým, že
- sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov
- ten, kto v konaní vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom konania

- účastník konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne zastúpený
- v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie
- sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný
- účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom
- rozhodol vylúčený sudca

- súd prvého stupňa nesprávne právne posúdil vec, a preto nevykonal ďalšie navrhované dôkazy
- konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci
- súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhované dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností
- súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam

- doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (dôkazy sa týkajú podmienok konania, vecnej príslušnosti súdu, vylúčenia
sudcu, dôkazmi má byť v konaní preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok
nesprávne rozhodnutie vo veci samej
- odvolateľ nebol riadne poučený podľa § 120 ods.4 O.s.p., účastník konania bez svojej viny nemohol

dôkazy označiť alebo predložiť do rozhodnutia súdu prvého stupňa)
- rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 205 ods.2, § 205a
ods.1, § 221 ods.1 Os.p.)

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh

na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona; ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh
na súdny výkon rozhodnutia.