Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Tuesday, June 28, 2016

Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 5Co/204/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5814205746
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 06. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Miroslav Jamrich

ECLI: ECLI:SK:KSZA:2016:5814205746.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Miroslava Jamricha a

členov senátu JUDr. Gabriely Veselovej a JUDr. Dagmar Cabadajovej, v právnej veci žalobcu: COFIDIS,
a.s., Bratislava, Suché mýto 1, IČO: 36 816 337, zastúpený splnomocneným zástupcom: Advokátska
kancelária Antovszká, s.r.o., Bratislava, Bárdošova 2/A, IČO: 36 866 881, proti žalovanej: B. K., nar.
XX.XX.XXXX, bytom R., K. XXX/XX, za účasti vedľajšieho účastníka na strane žalovaného: Združenie
na ochranu spotrebiteľa BSO Čadca, Čadca, Fraňa Kráľa 2080, IČO: 42388911, v konaní o zaplatenie
1334,20 eur s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Námestovo č.k.
7C/148/2014-96 zo dňa 16. decembra 2015, takto

r o z h o d o l :

Krajský súd rozsudok okresného súdu v odvolaním napadnutej časti potvrdzuje.

V odvolaním nenapadnutej časti zostáva rozsudok okresného súdu nedotknutý.

Žalovanej náhradu trov odvolacieho konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

Okresný súd Námestovo rozsudkom č.k. 7C/14/2014-96 zo dňa 16. decembra 2015 zamietol žalobu
o zaplatenie 1.002,51 eur, vo zvyšnej časti súd konanie zastavil a žalovanej náhradu trov konania
nepriznal.

V odôvodnení rozsudku uviedol, že podanou žalobou sa žalobca domáhal, aby súd žalovanej uložil
zaplatiť mu 1.334,20 eur a nahradiť trovy konania, na tom skutkovom a právnom základe, že dňa
31.03.2008 uzatvoril so žalovanou zmluvu o revolvingovom úvere č. 70116746. Žalobca poskytol
žalovanej úverový limit vo výške 1.327,76 eur, ktorého čerpanie sa uskutočnilo poukázaním peňažných
prostriedkov na bankový účet určený žalovanou v zmluve o úvere. Žalovaná prečerpala celkovo sumu
vo výške 2.344,73 eur. Podľa všeobecných obchodných podmienok je žalovaná povinná riadne a včas

splácať poskytnutý úvere, predovšetkým je povinná platiť minimálne splátky úveru riadne a včas, inak
môžežalobcaakoveriteľvyhlásiťúverzaokamžitesplatný.Žalovanádopodaniažalobyuhradilacelkovo
sumu vo výške 3.611,50 eur. Úver je úročený, pričom za poskytnutie úveru je žalovaná povinná platiť
žalobcovi úrok zo sumy poskytnutého úveru, a to vždy podľa aktuálnej úrokovej sadzby veriteľa, ktorú
stanovujeveriteľ.Žalobcasivočižalovanejuplatnilcelkovo1.334,20eur,ktoráčiastkapozostávazúveru
vo výške 1.186,52 eur a úroku za poskytnutie úveru vo výške 147,68 eur. Vzhľadom na viaceré čiastočné
späťvzatia žaloby žalobca zotrval na žalobe o zaplatenie 1.002,51 eur, vo zvyšnej časti, v ktorej zobral

žalobu späť, súd v súlade s ust. § 96 ods. 1 O.s.p. konanie zastavil.

Vykonaným dokazovaním súd prvého stupňa mal preukázané, že žalobca sa voči žalovanej domáha
zaplatenia 1.002,51 eur, a to titulom nevrátenia časti úveru, ktorý bol žalovanej poskytnutý na základeúverovej zmluvy zo dňa 31.3.2008. Zo zmluvy o revolvingovom úvere súd mal preukázané, že dňa
31.3.2008 účastníci uzatvorili úverovú zmluvu, ktorá má charakter zmluvy o spotrebiteľskom úvere,
pretože veriteľom je žalobca, právnická osoba, ktorá poskytuje v rámci svojho podnikania úvery

nebankovým spôsobom a žalovaná je fyzická osoba, ktorej bol úver poskytnutý na iný účel ako na
výkon zamestnania, povolania alebo podnikania. Na základe tejto zmluvy žalobca poskytol žalovanej
úverový limit, prostredníctvom ktorého žalovaná vyčerpala 2.344,73 eur. V tejto úverovej zmluvy ani vo
všeobecných obchodných podmienkach, ktoré sú súčasťou tejto zmluvy, nie je dohodnutá výška, počet
a termín splátok istiny, úrokov a iných poplatkov. Pokiaľ aj všeobecné obchodné podmienky obsahujú

určité všeobecné ustanovenia o splácaní úveru a minimálnej splátke úveru, konkrétna výška splátky
úvery rozčlenená na istinu, úroky a poplatky tak ako predpokladá Zákon o spotrebiteľských úveroch tak
to nie je v žiadnej časti zmluvy obsiahnutá. Vzhľadom na absenciu tohto údaja sa úver považuje za
bezúročný a bez poplatkov. Keďže podľa žalobcu žalovaná čerpala úver vo výške 2.3344,73 eur a do
podania žaloby na tento úver zaplatila 3.611,50 eur, súd žalobu zamietol z dôvodu, že žalovaná úver
dokonca „preplatila“, a teda zaplatila viac než bol poskytnutý úver, a preto je žaloba nedôvodná.

O trovách konania rozhodol podľa ust. § 142 ods. 1 O.s.p. tak, že žalovanej súd nepriznal náhradu
trov konania, pretože hoci bola úspešná, náhradu trov konania si neuplatnila a zo spisu jej žiadne trovy
nevyplývajú.

Proti tomuto rozsudku v časti výroku, v ktorej súd žalobu zamietol, žalobca podal v zákonom stanovenej
lehote odvolanie.

V písomnom odvolaní vytýkal prvostupňovému súdu nesprávne rozhodnutie, keď tento žalobu v časti
zamietol. Poukázal na to, že podstatou zmluvy bolo, že veriteľ poskytne peniaze do určitej sumy v

prospech dlžníka na jeho požiadanie a záväzkom dlžníka bolo vrátiť poskytnuté peňažné prostriedky
aj s úrokmi a vzniknutými nákladmi. Žalovaný podpisom zmluvy o úvere potvrdil, že sa so zmluvou o
úvere oboznámil, súhlasil s ňou a uzatvoril ju v súlade so slobodnou a vážnou vôľou. Svojim podpisom
tiež zobral na vedomie, že Všeobecné obchodné podmienky, ktoré sú vytlačené na rubovej strane
tlačiva zmluvy a prílohy 1 a 4 sú neoddeliteľnou súčasťou zmluvy o úvere, považuje ich za dostatočne

zrozumiteľné a určité a prejavu súhlas byť nimi viazaný. Teda žalovaný o povinnostiach vyplývajúcich mu
zo zmluvy za poskytnutie úveru vedel. Oboznámenie sa so zmluvnými podmienkami považuje odvolateľ
za základnú povinnosť oboch strán pri uzatváraní kontraktov. Zmluva o úvere je typom formulárovej
zmluvy, čiže zmluvy, ktorú veriteľ používa vo viacerých prípadoch, kde je vopred pripravený návrh na
uzatvoreniezmluvyadruhástranamôženávrhzmluvylenprijať,alebotiežneprijať.Vuvedenomprípade

bola povinnosť žalovaného oboznámiť sa so znením všeobecných obchodných podmienok a v prípade,
že by pre neho podmienky neboli prijateľné, zmluvu by neuzatvoril. Preto odvolateľ namieta, že zmluva
o úvere obsahovala náležitosti uvedené v ustanovení § 4 ods. 2 písm. i) ZoSÚ, zmluva o úvere bola
uzavretá na dobu neurčitú, išlo o revolvingový úver, ktorého podstatou je, že klient čerpá finančné
prostriedky opakovane, v rámci určitého finančného limitu (úverového rámca). Revolvingový úver je

neustále opakovateľný a obnoviteľný. Pri podpise revolvingovej zmluvy sa medzi zmluvnými stranami
dohodne prvé čerpanie finančných prostriedkov z rozsahu úverového rámca. Na prvé čerpanie úveru
sa po dohode stanoví výška splátok (suma) a ich počet (mesiace). Klient však po podpise revolvingovej
zmluvy môže čerpať ďalšie finančné prostriedky v rámci úverového limitu. Z uvedeného vyplýva, že
revolvingový úver možno zároveň nielen splácať, ale aj ďalej čerpať, a to až do maximálnej výšky

stanovenej v zmluve. Na základe uvedeného je zrejmé, že možnosť čerpania úveru a jeho výška je
v plnom rozsahu ponechaná na vôli dlžníka a je obmedzená len maximálnym finančným limitom a
nie dobou, do ktorej by dlžník musel úver čerpaný takýmto spôsobom splatiť. Čerpanie a splácanie
revolvingového úveru závisí na klientovi, preto nemožno presne vyčísliť počet splátok úveru ani dobu
splácania úveru. Konečná splatnosť úveru nie je určená vzhľadom na uzavretie zmluvy na dobu neurčitú,

platí však, že úver musí byť úplne splatený najneskôr v posledný deň trvania zmluvy o úvere, ak došlo k
úkonu, ktorým sa má skončiť trvanie zmluvy o úvere. Odvolateľ dodáva, že pre špecifiká revolvingovej
zmluvy je nemožné vopred určiť výšku a počet splátok opakovane čerpaného úveru, a to z jednoduchého
dôvodu,žeanisámdlžníkpriprvomčerpaníúveruvčaseuzavretiazmluvynevie,čivbudúcnostibudena
základe revolvingovej zmluvy čerpať ďalšie finančné prostriedky, a ak áno, v akom rozsahu a aká výška

splátky, ich počet a termíny budú z toho dôvodu dojednané. Odvolateľ ďalej namietal, že napadnuté
rozhodnutie okresného súdu je v rozpore s článkom 46 ods. 1 Ústavy SR a článkom 6 ods. 1 Dohovoru
o ochrane ľudských práv a základných slobôd. Navrhol preto, aby odvolací súd napadnuté rozhodnutie
zrušiť a vec vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie konanie a zároveň si uplatnil trovy odvolacieho konania.Žalovaná k podanému odvolaniu sa písomne nevyjadrila.

Krajský súd ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 O.s.p.) po zistení, že odvolanie bolo podané účastníkom
konania v zákonom stanovenej lehote, preskúmal napadnutý rozsudok v rozsahu ustanovenom v § 212
ods. 1 O.s.p. bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa ust. § 214 ods. 2 O.s.p. a podľa ust.§
156 ods. 3 vyhlásil rozsudok, ktorým napadnutý rozsudok okresného súdu v časti, ktorá bola odvolaním
napadnutá, potvrdil ako vecne správny. V odvolaním nenapadnutej časti zostal rozsudok okresného

súdu nedotknutý.

Odvolací súd po preskúmaní napadnutého rozsudku i konania, ktoré mu predchádzalo, dospel
k záveru, že súd prvého stupňa v prejednávanej veci zistil skutkový stav v rozsahu potrebnom
na zistenie rozhodujúcich skutočností, na podklade vykonaného dokazovania dospel k správnym
skutkovým zisteniam a prejednávanú vec aj správne právne posúdil. Nakoľko i odôvodnenie písomného

vyhotovenia napadnutého rozsudku zodpovedá kritériám uvedeným v ust. § 157 ods. 2 O.s.p. odvolací
súd podľa § 219 ods. 2 O.s.p. konštatuje správnosť týchto dôvodov a v podstatných bodoch na ne
odkazuje.

S poukazom na ust. 219 ods. 1,2 O.s.p., ktoré tvoria základ potvrdzujúceho rozhodnutia v danej

odvolacej veci, odvolací súd vyhodnotil rozsah a dôvody odvolania vo vzťahu k napadnutému rozsudku
okresného súdu po tom, ako sa oboznámil s obsahom súdneho spisu a s prihliadnutím na uvedenú
právnu úpravu dospel k záveru, že nezistil dôvod, aby sa odchýlil od logických argumentov a
relevantných právnych záverov spolu so správnou citáciou dotknutých právnych noriem obsiahnutých v
dôvodoch napadnutého rozsudku, ktoré vytvárajú dostatočné východiská pre vyslovenie napadnutého

rozsudku súdu prvého stupňa v časti, ktorým bol návrh navrhovateľa vo zvyšnej časti zamietnutý.

S poukazom na uvedené, odvolací súd nemohol prisvedčiť argumentom odvolateľa, na ktorých založil
svoje odvolanie, keď považoval jeho odvolacie námietky za nedôvodné.

V konaní bolo nepochybne preukázané, že zmluva medzi účastníkmi, ktorú uzatvorili dňa 31.3.2008
je spotrebiteľskou zmluvou. Na uvedenom závere nič nemení ani skutočnosť, že v zmysle bodu 1
bod 1.3.1. všeobecných obchodných podmienok je uvedené, že ju uzatvárajú podľa zák. č. 258/2001
Z.z. o spotrebiteľských úveroch v znení neskorších predpisov a Obchodného zákonníka. Je nesporné,
že navrhovateľ pri uzatváraní zmluvy vystupoval ako dodávateľ s poukazom na predmet podnikania

a odporkyňa vystupovala ako spotrebiteľ, keďže pri uzatvorení zmluvy nekonala v rámci predmetu
svojej obchodnej alebo podnikateľskej činnosti (§ 52 ods. 1,3,4 Občianskeho zákonníka). Správne
prvostupňovýsúdkonštatoval,ževtejtoúverovejzmluvyanivovšeobecnýchobchodnýchpodmienkach,
ktoré sú súčasťou tejto zmluvy nie je dohodnutá výška, počet a termíny splátok istiny úrokov a iných
poplatkov. Preto vzhľadom na absenciu týchto údajov sa úver považuje za bezúročný a bez poplatkov.

Keďže podľa žalobcu žalovaná čerpala úver vo výške 2.344,73 eur a na tento úver zaplatila 3.611,50 eur,
súd žalobu zamietol z dôvodu, že žalovaná úver dokonca „preplatila“. S poukazom na uvedené, odvolací
súd konštatuje, že záver prvostupňového súdu o zamietnutí návrhu, ktorý zohľadnil reálne čerpanie
úveru a následné splatenie úveru, ktoré realizovala žalovaná, presvedčili aj odvolací súd o nedôvodnosti
podaného návrhu, a preto rozsudok okresného súdu potvrdil ako vecne správny.

Neopodstatneným odvolacím dôvodom žalobcu je jeho tvrdenie o porušení jeho základného práva na
súdnu ochranu, keď v tejto súvislosti odvolací súd poukazuje na ustálenú judikatúru Ústavného súdu SR,
podľa ktorej predmetné základné právo neznamená právo účastníka na úspech v konkrétnom súdnom
konaní, resp. povinnosť súdu akceptovať a vyhovieť všetkým návrhom účastníka. Inými slovami nie je

porušením práva na súdnu a inú právnu ochranu v zmysle článku 46 a nasl. Ústavy SR to, ak súd v
konkrétnom konaní nevyhovie návrhu účastníka, či už procesnému alebo vo veci samej.

O trovách odvolacieho konania rozhodol krajský súd podľa ustanovenia § 142 ods. 1 O.s.p. v spojení
s ust. § 224 ods. 1 O.s.p. Žalobca nebol v odvolacom konaní úspešný, úspešná bola žalovaná, ktorá

si však náhradu trov odvolacieho konania neuplatnila ( § 151 ods. 1 O.s.p.) a z obsahu spisu jej vznik
trov tohto odvolacieho konania ani nevyplýva, preto odvolací súd jej náhradu trov odvolacieho konania
nepriznal.Rozhodnutie odvolacieho súdu bolo prijaté hlasovaním v senáte pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.