Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Thursday, June 29, 2016

Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 6Co/43/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5608207745
Dátum vydania rozhodnutia: 29. 06. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Yvetta Dzugasová

ECLI: ECLI:SK:KSZA:2016:5608207745.9

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedníčky JUDr. Yvetty Dzugasovej,

sudcov JUDr. Jany Urbanovej a JUDr. Adriany Gallovej, v právnej veci navrhovateľa: AF-CAR, s.r.o.,
so sídlom Okoličianska 65, Liptovský Mikuláš, IČO: 36 399 621, zastúpený spoločnosťou advokátska
kancelária Geško, Hulín a partneri, s.r.o., so sídlom Velehradská 33, Bratislava, IČO: 35 922 907,
adresa na doručovanie písomností: Ľubinská 3, Bratislava, proti odporcovi: JURKI - HAYTON s.r.o.,
so sídlom Prístavná 2, Bratislava, IČO: 31 332 251, zastúpený spoločnosťou VIVID LEGAL, s.r.o., so
sídlom Plynárenská 7/A, Bratislava, IČO: 36 807 915, o vypratanie nehnuteľnosti odstránením stavby a
hnuteľných vecí, v konaní o odvolaní odporcu proti rozsudku Okresného súdu Liptovský Mikuláš č. k.

4C/197/2008-593 zo dňa 13. októbra 2015, takto

r o z h o d o l :

RozsudokOkresnéhosúduLiptovskýMikulášč.k.4C/197/2008-593zodňa13.októbra2015potvrdzuje.

O trovách odvolacieho konania rozhodne súd prvého stupňa.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd napadnutým rozsudkom uložil odporcovi podľa § 126 Občianskeho zákonníka povinnosť
do troch mesiacov od právoplatnosti tohto rozhodnutia na svoje náklady vypratať pozemok parc. č. KN-
C 752/2 - zastavané plochy a nádvoria o výmere 15561 m2, zapísaný na LV č. XXX pre k. ú. L., obec
T. B., okres Liptovský Mikuláš, evidovaný Okresným úradom Liptovský Mikuláš, katastrálnym odborom,

a to odstránením mobilného sociálneho zariadenia pre zamestnancov, plechovej búdy slúžiacej ako
sklad, predajne, jednoproduktového výdajného stojana pohonných hmôt Adast a odlučovača ropných
látok AQUAFIX DHF 101 E - tzv. lapol. Zároveň týmto rozsudkom uložil odporcovi povinnosť do troch
mesiacov od právoplatnosti tohto rozhodnutia na svoje náklady vypratať pozemok parc. č. KN-C 752/23
- zastavané plochy a nádvoria o výmere 245 m2, zapísaný na LV č. XXX pre k. ú. L., obec T. B.,
okres Liptovský Mikuláš, evidovaný Okresným úradom Liptovský Mikuláš, katastrálnym odborom, a to
odstránením dvoch jednoproduktových výdajných stojanov pohonných hmôt Adast, dvoch nadzemných

oceľových dvojplášťových nádrží - tzv. BENCALOR a drevenej búdy - tzv. kiosku. Napokon súd prvej
inštancie rozhodol o povinnosti odporcu do troch mesiacov od právoplatnosti tohto rozhodnutia na
svoje náklady odstrániť stavbu čerpacej stanice PHM súpisné číslo XXX, zapísanú na LV č. XXXX,
pre k. ú. L., obec T. B., okres Liptovský Mikuláš, evidovanú Okresným úradom Liptovský Mikuláš,
katastrálnym odborom, stojacu na pozemku parcela č. KN-C 752/23 - zastavané plochy a nádvoria o
výmere 245 m2 pre k. ú. L., obec Liptovský Mikuláš, okres Liptovský Mikuláš, evidovanú Okresným
úradom Liptovský Mikuláš, katastrálnym odborom. Rozhodnutie o náhrade trov konania si vyhradil na

samostatné uznesenie.
2. V odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol, že dočasné právo mať na cudzom pozemku stavbu sa
nemôže premeniť na trvalé právo len tým, že pozemok nadobudne nový vlastník, ktorý je o existencii
stavieb informovaný; vedomosť nadobúdateľa o existencii stavby nemôže založiť úspešnú námietkuproti vlastníckej žalobe na vypratanie pozemku po zániku práva mať na ňom stavbu. Opačný názor
nemá oporu v zákone (rozsudok NS ČR zo 16. júna 2005, sp. zn. 20Cdo/1690/2004). Ako vyplýva
z odôvodnenia tohto rozhodnutia, súd sa pri svojom rozhodovaní opieral o pomerne rozsiahlu a

konštantnú judikatúru NS ČR (2Cdon/240/1997, 22Cdo/802/2002, 22Cdo/1997/2000). Najvyšší súd v
rozsudku z 20.5.2002 sp. zn. 22Cdo/802/2002 uviedol, že v konaní o odstránenie stavby zriadenej na
cudzom pozemku, prenechanom vlastníkom pozemku inej osobe (stavebníkovi) k zriadeniu stavby na
časovo obmedzenú dobu, nie je podstatné, či ide len o stavbu provizórnu, resp. dočasnú alebo ide
o stavbu trvalú. V rozsudku Najvyššieho súdu z 9. októbra 2000, sp. zn. 22Cdo/1997/2000 uviedol

v prípade, že stavebník stavbu umiestni na základe nájomného práva k pozemku, ktoré môže byť
stranami vypovedané, ide o zvláštny prípad dočasného užívania pozemku; ak zanikne nájomné právo,
zanikne tiež občianskoprávne oprávnenie mať na cudzom pozemku stavbu. Možno zhrnúť, že ak niekto
postaví stavbu na cudzom pozemku bez toho, aby mal zaistené časovo neobmedzené a jednostranne
nevypovedané právo mať na cudzom pozemku stavbu, berie na seba riziko, že po zániku tohto práva
bude musieť stavbu odstrániť. Uvedené rozhodnutie bolo publikované v publikácii Judikatúra vo veciach

držby a vlastníckeho práva vydavateľstva Wolters Kluwer s.r.o., Bratislava.
3. Stavba čerpacej stanice na pozemku navrhovateľa je stavbou oprávnenou, nakoľko právny
predchodca odporcu ako stavebník, hoci nevlastník pozemku, na ktorom bola zriadená, mal k pozemku
relevantný právny titul (nájomnú zmluvu). Rovnako sa jedná o stavbu postavenú na základe príslušných
administratívnych predpisov a rozhodnutí, teda sa nejedná o tzv. „čiernu stavbu“. Odporca, ani jeho

právny predchodca tak nemal k pozemku vo vlastníctve navrhovateľa časovo neobmedzené právo
umožňujúce mať na pozemku stavbu čerpacej stanice. Z obsahu Zmluvy o podnájme jasne vyplýva, že si
odporca musel byť vedomý dočasnosti svojho oprávnenia a že musel byť na nutnosť uvedenia pozemku
do pôvodného stavu pripravený (čo napokon vyplýva aj z ustanovenia čl. VII. Zmluvy o podnájme
nebytových priestorov) ku ktorému sa odporca zaviazal.

4. Právny predchodca odporcu stavbu čerpacej stanice zriadil na pozemku, v tom čase vlastnícky
patriacom právnemu predchodcovi navrhovateľa, na základe časovo obmedzeného práva, o čom
svedčí rozhodnutie Okresného úradu v Liptovskom Mikuláš zo dňa 23.11.2000, č. ŠVS-2000/02571
týkajúce sa úseku štátnej vodnej správy, v ktorom sa v článku I. bod 4 majetkovo-právne vzťahy
uvádza: „Vodohospodárska časť stavby sa bude realizovať na parcele č. KN 752/2 v k. ú. T. B. - L..

Investor predloží zmluvu o podnájme nebytových priestorov zo dňa 7.7.2000“. Na Nájomnú zmluvu a
skutočnosť, že pozemok na ktorom je stavba postavená, nie je vo vlastníctve stavebníka odkazuje aj
žiadateľ o zápis stavby do operátu katastra nehnuteľností - právny predchodca odporcu spoločnosť
KRIVÁŇ leasing, s.r.o., Liptovský Mikuláš, ktorý zároveň súhlasil s prechodom práv zo Zmluvy o
podnájme nebytových priestorov zo dňa 7.7.2000 a jej Dodatkom zo dňa 7.7.2000 a zo dňa 1.8.2001 na

odporcu. Podnájomný vzťah odporcu k predmetnému pozemku zanikol zánikom hlavného nájomného
vzťahu medzi navrhovateľom, ktorý vstúpil do právneho postavenia prenajímateľa podľa § 680 ods.
2 Občianskeho zákonníka, a nájomcom. Podnájom je vzťah akcesorický a teória práva vymedzuje
podnájom ako nájom nájomného práva, t.j. odvodené užívacie právo k predmetu podnájmu za odplatu,
ktoré zaniká najneskôr s nájmom (uznesenie NS SR 4Cdo/317/2009 zo dňa 30.11.2009). Napriek

tomu, že odporcovi zanikol podnájomný vzťah na základe Zmluvy o podnájme nebytových priestorov
s AUTOTREND - Dušan Fabián, Liptovský Mikuláš a podnájomcovi vznikla povinnosť po ukončení
doby nájmu ním prenajaté priestory dať do predchádzajúceho stavu, tak uvedenú zmluvnú povinnosť
nesplnil. Predmetom Zmluvy o podnájme nebytových priestorov bol prenájom plochy a časti budovy
za účelom umiestnenia čerpacích staníc pohonných hmôt, a to benzínu, nafty, predaja plynu a tovaru,

ktorý sa bežne predáva na čerpacích staniciach PHM. Ohliadkou na mieste samom bolo zistené, že
odporca v rozpore so zmluvnými povinnosťami, na pozemok vlastnícky patriacom navrhovateľovi bez
jeho predchádzajúceho písomného súhlasu umiestnil mobilné sociálne zariadenie pre zamestnancov,
plechovú búdu slúžiacu ako sklad, predajňu, jednoproduktový výdajný stojan pohonných hmôt ADAST,
kiosk, dva jednoproduktoré výdajné stojany pohonných hmôt a dve nadzemné oceľové dvojplášťové

nádrže. Výsluchom svedka mal ďalej súd preukázané, že posledných osem rokov odporca neplatí
úhrady za užívanie pozemkov. Navrhovateľ na vlastné nálady zabezpečuje odporcovi údržbu pozemku
v zimných mesiacoch a strážnu službu v rozsahu 24 hodín denne bez toho, aby sa na týchto službách
odporca finančne alebo inak podieľal. Ohliadkou na mieste bolo zistené, že sa jedná o ohraničený areál
ktorý, nakoľko je užívaný odporcom a jeho zákazníkmi, si navrhovateľ nemôže uzavrieť a tak zabezpečiť

ochranu svojho majetku.
5. Zo strany odporcu neboli tvrdené, ani preukázané a rovnako súdom neboli zistené žiadne skutočnosti,
že výkon práv vlastníka pozemku (navrhovateľa) by bol v rozpore s § 3 Občianskeho zákonníka,
práve naopak, bolo by v rozpore s dobrými mravmi, aby súd poskytol ochranu vlastníkovi stavby atým obmedzil vlastnícke právo navrhovateľa vzhľadom na zmluvné dojednanie účastníkov ohľadom
dočasného užívania pozemku. Obe zmluvné strany vstupovali do zmluvného vzťahu s vedomím jeho
dočasnosti, preto „legalizácia“ stavby vo vlastníctve odporcu stojacej na pozemku navrhovateľa by bola

v rozpore s princípom právnej istoty vyplývajúcej zo zmluvných dojednaní.
6.PokiaľodporcavosvojomvyjadrenípoukázalnaZmluvunaspoločnompostupeprikúpenehnuteľnosti
a práve jej spätného odkúpenia zo dňa 23.6.2005 súd poukázal na právny názor Krajského súdu v
Žiline vyslovený v odôvodnení rozsudku č. k. 13Cob/56/2011-346 zo dňa 13.9.2012, v zmysle ktorého
je predmetná dohoda pre uplynutie času neúčinná. Ak navrhovateľ (v tomto konaní odporca) v konaní o

určenie práva vecného bremena sledoval naplnenie tejto zmluvy, ktorá sa stala neúčinnou na základe
geometrického plánu, ktorý bol realizovaný len pre účely tejto zmluvy, nie je možné podanou žalobou
obchádzať účastníkmi nenaplnený právny vzťah. Odporca navyše tvrdenie navrhovateľa, že nezmaril
naplnenie uvedenej zmluvy, ale vlastnícke právo k nehnuteľnosti nadobudol na základe výsledkov
verejnej obchodnej súťaže, nespochybnil.

7. Proti rozsudku okresného súdu podal v zákonnej lehote odvolanie odporca, ktorý sa domáhal
jeho zrušenia a vrátenia veci na ďalšie konanie. Uviedol, že okresný súd nerešpektoval právny
názor odvolacieho súdu vyslovený v predchádzajúcom zrušujúcom uznesení, z ktorého vyplýva
potreba skúmania právnej povahy vecí, ktorých odstránenia z pozemku sa navrhovateľ domáha.
Naviac predmetom znaleckého posudku vypracovaného Danou Piatkovou neboli všetky veci, ktoré

sú predmetom konania. Súd prvej inštancie nesprávne aplikoval vo vzťahu ku všetkým sporným
veciam ustanovenie § 126 Občianskeho zákonníka, pričom pri nehnuteľnostiach mal postupovať
podľa § 135c Občianskeho zákonníka, ako to uvádzal krajský súd. Odvolateľ vyjadril presvedčenie,
že aj na prípady oprávnenej stavby, v prípade ktorej došlo k zániku nájomnej zmluvy oprávňujúcej
umiestnenie takej nehnuteľnosti, treba použiť § 135c Občianskeho zákonníka. Bolo by nespravodlivým,

aby sa pri neoprávnených stavbách pripustili viaceré varianty riešenia právnych vzťahov k nim,
zatiaľ čo pri stavbe oprávnenej, avšak po zániku práva stavby bolo možné použiť len postup
spočívajúci v jej odstránení. Podľa názoru odporcu sa okresný súd dostatočne nezaoberal podstatnou
argumentáciou odvolateľa, predovšetkým potrebou zohľadnenia princípu dobrých mravov a použitia §
135c Občianskeho zákonníka. Odporca ďalej poukazoval na odmietnutie vykonania dôkazov - výsluchov

svedkov Ing. B. W. a R. I., ktorými mali byť objasnené okolnosti nadobudnutia vlastníckeho práva k
čerpacej stanici odporcom, ako aj ďalšie skutočnosti, čím by bolo preukázané, že odstránenie čerpacej
stanice z pozemku navrhovateľa je v rozpore s dobrými mravmi. Mal za to, že okresný súd porušil
princíp rovnosti účastníkov, pretože odporca mal právo ponúknuť „kontra dôkaz“ proti prekvapivému
vykonaniu dokazovania výsluchom svedka Ing. V. navrhnutého navrhovateľom. Pokiaľ ide o výsluch

spomínaného svedka Ing. V., v danom prípade nebola dodržaná lehota na prípravu na pojednávanie
podľa § 115 ods. 2 O.s.p., keďže o tomto dokazovaní sa odporca dozvedel až na poslednom pojednávaní
dňa 13.10.2015. Odvolateľ tiež nepovažoval za správnu argumentáciu okresného súdu, ktorý mal za
preukázané tvrdenia navrhovateľa, že tento nezmaril naplnenie Zmluvy o spoločnom postupe a že
vlastnícke právo k nehnuteľnostiam (pozemkom) nadobudol na základe výsledkov verejnej obchodnej

súťaže, pretože odporca tieto tvrdenia nespochybnil. Okresný súd okrem toho pochybil aj tým, že
odporcovi nevytvoril priestor na zaujatie stanoviska k vykonaným dôkazom, čo nemožno stotožniť s
právom záverečnej reči.

8. Navrhovateľ vo vyjadrení k podanému odvolaniu žiadal napadnuté rozhodnutie potvrdiť. Uviedol,

že aj pokiaľ sa okresný súd odklonil od právneho názoru vysloveného krajským súdom, nešlo o
svojvoľný odklon, pretože bol náležite odôvodnený aj príslušnou judikatúrou. Aj keď sa znalkyňa
nezaoberala výslovne v znaleckom posudku odlučovačom ropných látok, tento bol fakticky zahrnutý
v jej skúmaní, či vyplýva z obsahu posudku. Mal za to, že použitie ustanovenia § 126 Občianskeho
zákonníka na prejednávanú veci bolo správne a v súlade s existujúcou judikatúrou, čo prvoinštančný

súd podrobne odôvodnil. Rovnako bola v rozhodnutí odôvodnená aj neopodstatnenosť argumentácie
odporcu ohľadom potreby prihliadnutia na princíp dobrých mravov. Navrhované výsluchy nepovažoval
za opodstatnené a v prípade výsluchu svedka V. okresný súd nepochybil pri zabezpečení prípravy
účastníkov na pojednávanie, keďže svedka nepredvolával súd. Skutočnosti o ktorých vypovedal svedok
V. naviac neboli podstatnými pre meritórne rozhodnutie. K posúdeniu Zmluvy o spoločnom postupe

pri kúpe nehnuteľnosti a práve jej spätného odkúpenia zo dňa 23.6.2005 navrhovateľ odkázal na
rozhodnutie Krajského súdu v Žiline č. k. 13Cob/56/2011-346 zo dňa 13.9.2012.

9. Odporca vo vyjadrení k vyjadreniu navrhovateľa zopakoval svoje odvolacie argumenty.10. Krajský súd, ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 O.s.p), preskúmal rozsudok okresného súdu v rozsahu
vyplývajúcom z ustanovenia § 212 ods. 1 O.s.p. a bez nariadenia pojednávania podľa § 214 ods. 2

O.s.p. v spojení s § 156 ods. 3 O.s.p. tento rozsudok podľa § 219 ods. 1 O.s.p. ako vecne správne
potvrdil.

11. Krajský súd podrobne preskúmal všetky rozhodujúce otázky, ktoré boli vo veci vznesené a v
plnom rozsahu sa stotožnil so skutkovými a právnymi závermi súdu prvého stupňa. Okresný súd v

dostatočnom rozsahu zistil skutočnosti rozhodné pre posúdenie danej veci, vecne správne rozhodol
a svoje rozhodnutie odôvodnil v súlade s ustanovením § 157 ods. 2 O.s.p. Odôvodnenie rozhodnutia
okresného súdu je vecne správne, pričom v jednotlivostiach naň poukazuje aj krajský súd. Z uvedených
dôvodov sa krajský súd v odvolacom konaní obmedzil iba na konštatovanie správnosti dôvodov
napadnutého rozhodnutia (§ 219 ods. 2 O.s.p.).

12. Na doplnenie považoval krajský súd za potrebné zdôrazniť, že pre odvolací súd nevyplýva z § 226
O.s.p. jeho viazanosť vlastným právnym názorom. Teda súd druhej inštancie môže svoj skorší záväzný
právny názor (napríklad aj pod vplyvom záväzného právneho názoru ústavného súdu vysloveného v
konaní podľa čl. 127 ods. 1 Ústavy SR) zmeniť. Potvrdzuje to aj súdna judikatúra, podľa ktorej odvolací
súd nepostupuje v rozpore s procesnými predpismi, ak svoj predchádzajúci vo veci vyslovený právny

názor zmení a potvrdí také rozhodnutie súdu prvého stupňa, ktorým tento jeho skorší právny názor
nerešpektoval (rozsudok Najvyššieho súdu Českej republiky z 24. októbra 2007 vo veci sp. zn. 28
Cdo 3342/2007). Obdobne Najvyšší súd Českej republiky v rozsudku z 3. mája 2007 vo veci sp. zn.
22 Cdo 1349/2006 uviedol, že aj keď zmena skoršieho, pre súd prvého stupňa záväzného právneho
názoru odvolacieho súdu, je v zásade nežiaduca, nemožno ju považovať za nepatričnú, predovšetkým s

ohľadom na ústavnoprávny princíp nezávislosti sudcu, ktorý je vo všeobecnosti viazaný len zákonom...
Opodstatneným dôvodom odlišného právneho názoru môže byť okrem iného ovplyvnenie praxe nižších
súdovjudikatúrounajvyššiehosúdualeboústavnéhosúdu(nálezÚstavnéhosúduSRIII.ÚS46/2013-40
zo dňa 3.9.2013).
13. Vzhľadom na uvedené, mal krajský súd za to, že prehodnotenie skôr vysloveného právneho názoru

bolo namieste, predovšetkým s ohľadom na existujúcu judikatúru tak slovenských, ako aj českých súdov
k použitiu § 126 Občianskeho zákonníka na prejednávaný prípad.

14. Odvolací súd dáva do pozornosti správnosť argumentácie súdu prvej inštancie, ktorý akcentoval fakt,
že v prípade zriadenia stavby na pozemku na základe nájomného práva, ktoré môže byť vypovedané,

ide o dočasný stav a v prípade zániku oprávnenia užívať pozemok, zanikne tiež občianskoprávne
oprávnenie mať na pozemku stavbu. Na podporu danej argumentácie odvolací súd poukazuje na závery
vyslovené Najvyšší súdom ČR v rozsudku sp. zn. 22 Cdo 4304/2011: „Rozhodovacia prax dovolacieho
súdu sa v minulosti opakovane zaoberala prípadmi, keď stavebník mal v dobe stavby občianskoprávny
titul ku stavbe, ale išlo o oprávnenie časovo obmedzené, alebo v prípadoch, kedy stavebník vedel alebo

vedieť mohol a mal, že jeho právo stavby je len dočasné. Riešenie týchto situácií naznačil dovolací súd v
rozsudku zo dňa 9.10.2000, sp. zn. 22 Cdo 1997/2000 (uverejnenom v časopise Soudní rozhledy, 2001,
č. 1, s. 47) záverom, podľa ktorého pokiaľ stavebník zriadi na základe dohody s vlastníkom pozemku
stavbu na pozemku, ktorý je oprávnený užívať len dočasne, stráca po uplynutí dojednanej doby (či
po inom spôsobe zániku práva) naďalej mať na tomto pozemku umiestnenú stavbu a neoprávnene

tak zasahuje do vlastníckeho práva vlastníka pozemku, ktorý sa môže domáhať odstránenia stavby.
Toto rozhodnutie nadviazalo na rozsudok Najvyššieho súdu zo dňa 1.7.1999, sp. zn. 2 Cdon 240/97
(uverejnený pod č. 72/2000 Zbierky súdnych rozhodnutí a stanovísk, dostupný na www.nsoud.cz), podľa
ktorého ak zriadi stavebník na základe dohody s vlastníkom pozemku stavbu na pozemku, ktorý je
podľa tejto dohody oprávnený užívať len dočasne, je povinný po uplynutí dohodnutej doby stavbu

odstrániť. Uvedené závery vzťahujúce sa k povinnosti odstrániť stavbu sa týkajú tiež prípadov, kedy
stavebník zriadil stavbu na základe súhlasu vlastníka pozemku, ktorý bol následne odvolaný (uznesenie
Najvyššieho súdu zo dňa 23.5.2012, sp. zn. 22 Cdo 234/2011, dostupné na www.nsoud.cz). Dočasné
právo mať na cudzom pozemku stavbu sa nemôže premeniť na trvalé právo len tým, že pozemok
nadobudne nový vlastník, ktorý je o existencii stavby informovaný; vedomie nadobúdateľa o existencii

stavby nemôže založiť úspešnú námietku proti vlastníckej žalobe po zániku práva mať na pozemku
stavbu (rozsudok Najvyššieho súdu zo dňa 6.6.2005, sp. zn. 22Cdo 1690/2004, uverejnený pod C
3408 Souboru). Na druhej strane stavba ani po zániku práva mať ju umiestnenú na cudzom pozemku
nie je stavbou neoprávnenou v zmysle § 135c Občianskeho zákonníka, pretože v dobe jej výstavbyobčianskoprávny titul existoval. Judikatúra zrejme aj preto nepripustila, aby právny režim takýchto
prípadov bol riešený postupom podľa § 135c Občianskeho zákonníka. Táto úvaha vychádza z toho,
že pokiaľ stavebník vedel alebo z okolností musel vedieť, že jeho oprávnenie mať stavbu umiestnenú

na pozemku zanikne, možno ako jediný spôsob riešenia pripustiť len odstránenie stavby, ktorého
sa vlastník pozemku domáha podľa ustanovenia § 126 Občianskeho zákonníka. Prípady výnimočnej
tvrdosti odstránenia stavby sú mimoriadne riešiteľné prostredníctvom § 3 ods. 1 Občianskeho zákonníka
(porovnaj rozsudok Najvyššieho súdu zo dňa 23.4.2013, sp. zń. 22 Cdo 1840/2011, dostupné na
www.nsoud.cz). Preto tiež nie je možné v týchto prípadoch, kedy stavebník vedel alebo z okolností

vedieť musel, že jeho oprávnenie mať na cudzom pozemku stavbu, je dočasné, v konaní o odstránenie
stavbyzriadiťvjehoprospechčasovoneobmedzenéprávozodpovedajúcevecnémubremenu(rozsudok
Najvyššieho súdu zo dňa 2.7.2009, sp. zn. 22 Cdo 162/2007 (uverejnený po C 7489 v Souboru), pretože
analogickúaplikáciu§135cods.3Občianskehozákonníka,ktorýzriadenievecnéhobremenaumožňuje,
nemožno použiť na iné stavby než neoprávnené (uznesenie Najvyššieho súdu z 1.7.2010, sp. zn. 22
Cdo 1654/2009 (uverejnené pod C 8615 v Souboru)“.

15. Vzhľadom na uvedenú argumentáciu Najvyššieho súdu ČR (ktorá vychádza z totožnej právnej
úpravy, ako je formulovaná v slovenskom Občianskom zákonníku) mal krajský súd za to, že použitie
ustanovenia § 126 Občianskeho zákonníka bolo opodstatnené, s čím následne súvisela nedôvodnosť
argumentov odporcu ohľadom potreby skúmania povahy vecí umiestnených na pozemku navrhovateľa
(či išlo o nehnuteľnosti alebo hnuteľné veci).

16. Odporca v konaní poukazoval na potrebu rešpektovania princípu dobrých mravov a vyjadril
presvedčenie, že okresný súd k tejto argumentácii neponúkol vyčerpávajúce odôvodnenie. K tomu sa
žiada uviesť, že súd prvej inštancie vysvetlil svoj postup ohľadom nezistenia porušenia princípu dobrých
mravov zo strany navrhovateľa na strane 11 rozsudku, a to vo všeobecnej rovine, ako aj v kontexte

jednotlivých zistených skutočností. Inštitút dobrých mravov je jednou z najstarších právnych zásad. Boni
mores v rímskom práve boli chápané v zmysle zachovania pravidiel slušnosti prevzatých od predkov.
Pojem dobrých mravov je vykladaný ako súhrn zásad určujúcich konanie a správanie ľudí v určitej
spoločnosti. Je pomerne zložité zistiť obsah pojmu „dobré mravy“. Z pohľadu práva sa jedná o pravidlo
vo všeobecnosti vyjadrené v § 3 ods. 1 Občianskeho zákonníka, ktoré však nemá vlastnú normotvornú

platnosť, upravuje totiž iba spôsob aplikácie a interpretácie iných ustanovení.
17. V konkrétnom prípade bolo oprávnenie odporcu ako podnájomcu odvodené od práva nájomcu
a toto v žiadnom prípade nemalo časovo neobmedzený charakter. Uvedené nevyplýva zo zmluvy
o nájme uzavretej medzi právnym predchodcom navrhovateľa a nájomcom Dušanom Fabianom -
AUTOTREND (keďže zmluva mala trvať najmenej do 30.6.2007) a jej obsah nijako nenasvedčoval

časovo neobmedzenému užívateľskému oprávneniu. Napokon aj z podstaty inštitútu nájomnej zmluvy
nemožno vyvodiť, že by táto mohla mať takúto vlastnosť.
18. Krajský súd nezistil v postupe navrhovateľa také okolnosti, ktoré by znamenali porušenie princípu
dobrých mravov, ani nevidel v odstránení čerpacej stanice tak závažný zásah, ktorý by mohol mať
podstatný vplyv na iné osoby ako na osobu odporcu a jeho podnikateľskú činnosť. Eventuálne

zohľadnenie neprimeranej tvrdosti zákona a nepoužitie ustanovenia § 126 Občianskeho zákonníka by
eventuálne bolo možné pripustiť len za situácie ochrany významných práv iných osôb, či všeobecného
záujmu prevyšujúcich absolútne vlastnícke právo navrhovateľa. Takéto skutočnosti zjavne neboli v
konaní preukázané, preto krajský súd postupoval spôsobom formulovaným vyššie.

19. Pokiaľ odvolateľ argumentoval potrebou výsluchu ďalších svedkov na účely objasnenia spôsobu
nadobudnutia spornej nehnuteľnosti, resp. preukázania neúčelnosti vypratania pozemkov, uvedené
nebolo pre rozhodnutie vo veci podstatné. Odporca stratil právny titul na základe ktorého mohol
prenajatý pozemok užívať, z ktorého dôvodu nemohlo byť rozhodnutie nijako závislé na výsledkoch
navrhovaného dokazovania. Uvedené platí aj pre skutkové zistenia získané z výsluchu svedka Ing.

A. V. (bývalého zamestnanca navrhovateľa), ktorý k zásadným sporným otázkam neposkytol žiadne
relevantnéinformácie.Aktedaodvolateľpoukazovalnato,žesanavýsluchsvedkaV.nemoholpripraviť,
pretože pred pojednávaním nebol o tomto dokazovaní informovaný, uvedené neznamenalo porušenie
procesných práv účastníka, keďže výsledné skutkové zistenia neboli pre posúdenie veci kľúčové a
naviac na pojednávaní bola prítomná zástupkyňa odporcu, ktorá mohla svedkovi klásť potrebné otázky.

Nevykonanie navrhovaného znaleckého dokazovania bolo opodstatnené aplikáciou § 126 Občianskeho
zákonníka, na základe ktorého súd nemusel zisťovať povahu vecí, ktorých odstránenia z pozemku sa
navrhovateľ domáhal.20. Odvolateľ v podanom opravnom prostriedku právne účinným spôsobom nespochybnil podstatu
argumentácie súdu prvej inštancie - potrebu aplikácie § 126 Občianskeho zákonníka na prejednávanú
vec. Odporca bol oprávnený užívať pozemky len na základe dočasného práva vyplývajúceho z

podnájomnej zmluvy, ktorej obsah nemohol u odporcu vzbudiť odôvodnenú predstavu, že by jeho právo
malo časovo neobmedzený charakter. Občianskoprávne oprávnenie odporcu užívať pozemky aktuálne
neexistuje, a preto bolo jeho povinnosťou odstrániť veci ním vlastnené z nehnuteľností vo vlastníctve
navrhovateľa.

21. O trovách odvolacieho konania krajský súd nerozhodoval, pretože o nich rozhodne súd prvého
stupňa (§ 244 ods. 4 O.s.p.).

22. Rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3 za, 0 proti.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku nie je prípustné odvolanie.

Proti tomuto rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak

a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,

e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo

rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 1 a 2 CSP).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;

na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).

Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1 a 2 CSP).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné
uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde (§ 427 ods. 1 a 2 CSP).V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania ustanovených v § 127 ods. 1 CSP (ktorému
súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpísania) uvedie, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie

považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom.
Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je

a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a

ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 CSP).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania (§ 430 CSP).