Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Thursday, July 27, 2016

Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 25CoP/26/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4615207718
Dátum vydania rozhodnutia: 27. 07. 2016

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Lýdia Gálisová
ECLI: ECLI:SK:KSNR:2016:4615207718.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Nitre, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Lýdie Gálisovej a členov senátu
JUDr. Márie Malíkovej a JUDr. Sone Vackovej, vo veci starostlivosti súdu starostlivosti o maloleté deti:
U. H., nar. XX.XX.XXXX, U. H., nar. XX.XX.XXXX, a Y. H., nar. XX.XX.XXXX, bydliskom H. č. XXX,
zastúpené kolíznym opatrovníkom Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny Topoľčany, deti rodičov: U. H.,
nar. XX.XX.XXXX, bydlisko H. č. XXX, a C. H., nar, XX.XX.XXXX, bydlisko H. č. XXX, o návrhu matky

na určenie výživného na maloleté deti, o odvolaní matky proti rozsudku Okresného súdu Topoľčany zo
dňa 8. marca 2016 č.k. 11P/177/2015-169, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej časti týkajúcej sa určenia výživného na
maloleté deti p o t v r d z u j e .

Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Súd prvej inštancie napadnutým rozsudkom uložil otcovi povinnosť prispievať na výživu mal. U.

sumou 120 eur mesačne, mal. U. sumou 110 eur mesačne a mal. Y. sumou 70 eur mesačne od
01.08.2015 vždy do 15-teho dňa v mesiaci vopred k rukám matky, konanie v časti o zverenie maloletých
detí do osobnej starostlivosti matky zastavil a o trovách konania rozhodol tak, že žiaden
z účastníkov nemá právo na ich náhradu. Svoje rozhodnutie právne zdôvodnil ust. § 36 ods. 1, §
62 ods. 1-5, § 75 ods. 1, 2 Zákona o rodine. Podrobne popísal zistený skutkový stav, z ktorého mal
preukázané, že otec si svoju vyživovaciu povinnosť neplní riadne, preto je v záujme maloletých detí,

aby mali výživu zabezpečenú pravidelne každý mesiac formou finančných prostriedkov, za ktoré bude
im matka zabezpečovať základnú výživu v podobe stravy, ošatenia, drogérie ako aj poplatkov v škole,
tiež ďalšie náklady, ktoré podrobne preukázala. Skúmal otcove možnosti a schopnosti,
a napriek tomu, že za rok 2014 vykázal finančnú stratu, v zmysle daňového priznania v sume 6.926,28
eura, mal za to, že v jeho možnostiach a schopnostiach je dosahovať taký príjem, aby
z neho mohol plniť vyživovaciu povinnosť v určenej výške. Poukázal na skutočnosť, že otec darovacou
zmluvou prepísal na svoju matku nehnuteľnosti, ktoré v budúcnosti mohol reálne zhodnotiť a týmto

spôsobom sa pripravil o majetkový prospech. Zároveň finančné prostriedky zo stavebného sporenia v
celkovej výške 2535,40 eura v máji 2015 použil v podnikateľskej činnosti. Mal preukázané, že otec nemá
žiadnenákladynaplatenienájomnéhovpriestoroch,vktorýchvykonávapodnikateľskúčinnosť.Uzavrel,
že otec v období do 01.05.2015 dával matke sumu 350 eur a od 01.05.2015 jej dáva sumu 300 eur, čo
je výška výživného, ktorej platenie je v možnostiach a schopnostiach otca. Vyživovaciu povinnosť otcovi
voči maloletým deťom určil s účinnosťou od 01.08.2015, pretože od tohto okamihu si riadne vyživovaciu

povinnosť neplnil, pričom mal preukázané, že zameškané zročné výživné ku dňu rozhodnutia uhradil
matke, preto o ňom nerozhodoval. Matka sa pôvodne domáhala aj zverenia maloletých detí do jej
osobnej starostlivosti, ale v tejto časti zobrala návrh späť a preto v súlade s ustanovením § 96 ods. 1OSP konanie v časti o zverenie maloletých detí do osobnej starostlivosti matky zastavil. O
trovách konania rozhodol podľa § 146 ods. 1 písm. a) OSP tak, že žiadnemu z účastníkov právo na ich
náhradu nepriznal, nakoľko ide o konanie, ktoré sa mohlo začať i bez návrhu.

2. Matka podala v zákonnej lehote odvolanie a žiadala, aby odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie
v časti výživného zmenil tak, že otec bude zaviazaný prispievať na výživu mal. U. sumou 200 eur
mesačne, mal. U. sumou 190 eur mesačne a mal. Y. sumou 160 eur mesačne od 01.08.2015. Dôvodila,
že použitie prostriedkov zrušených stavebných sporení, nie 2.535 eur ale až 3.600 eur, a dotácia

podnikania otca osobným vkladom vo výške 9.000 eur sa v rozhodnutí dostatočne nepremietli. Súd prvej
inštancie neskúmal dôvody vykázanej straty v podnikaní otca a odôvodnenosť výdavkov vo výške viac
ako 56.000 eur. Poukázala na zvýšené výdavky mal. U. z dôvodu navštevovania súkromnej anglickej
školy a z dôvodu zdravotného stavu, pre ktorý musí navštevovať ortodontickú, očnú a endokrinologickú
ambulanciu. Mal. U. navštevuje súkromnú anglickú školu a futbalový krúžok. U. má ploche nohy a Y. má
chybnú chôdzu, preto im musí kupovať kvalitnú obuv.

3. Otec vo svojom písomnom vyjadrení k odvolaniu poukázal na to, že určené výživné platí, ale matka
nezdokladovala tvrdené výdavky na deti, a tiež na skutočnosť, že matka má príjem zo závislej činnosti,
rodinné prídavky a daňový bonus. Nakoľko už dlhšiu dobu nežijú v spoločnej domácnosti, potrebuje
peniaze aj na svoje výdavky, lieky a základné životné potreby.

4. Kolízny opatrovník sa k odvolaniu matky písomne nevyjadril.

5. Matka vo svojom vyjadrení doručenom odvolaciemu súdu dňa 27.05.2016 uviedla, že finančne jej
pomáha jej matka a poukázala na výšku svojho príjmu.

6. Krajský súd v Nitre, ako súd odvolací (§ 34 CSP) po zistení, že odvolanie bolo podané stranou
v zákonom stanovenej lehote na podanie odvolania (§ 359 a § 362 ods. 1 CSP) a zistení, že spĺňa
náležitosti § 363 CSP, neviazaný rozsahom odvolania (§ 65 CMP), neviazaný dôvodmi odvolania (§66
CMP), viazaný skutkovým stavom tak, ako ho zistil súd prvej inštancie (§ 383 CSP), prejednal odvolanie

matky bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP), pretože nepovažoval za potrebné
zopakovať alebo doplniť dokazovanie (§ 68 CMP), s verejným vyhlásením rozhodnutia (§ 219 ods. 3
CSP) a dospel k názoru, že odvolanie nie je dôvodné. Súd prvej inštancie dostatočne zistil skutkový
stav veci a vyvodil z neho aj správny právny záver, preto napadnutý rozsudok podľa § 387 ods. 1 CSP
ako vecne správny potvrdil.

7. Konanie vo veciach starostlivosti súdu o maloletých je upravené v Civilnom mimosporovom poriadku
zákonom č. 161/2015 Z.z. účinnom od 01.07.2015 a z ustanovenia § 395 ods. 1 vyplýva, že ak
ustanovenie § 396 neustanovuje inak, platí tento zákon aj na konania začaté pred dňom nadobudnutie
jeho účinnosti. Podľa § 2 ods. 1 CMP na konanie podľa tohto zákona sa použijú ustanovenia Civilného

sporového poriadku, ak tento zákon neustanovuje inak.

8. Podľa § 387 ods. 1 CSP odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne
správne.

9. Podľa § 387 ods. 2 CSP, ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého
rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého
rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

10. Podľa § 387 ods. 3 CSP odvolací súd sa v odôvodnení musí zaoberať podstatnými vyjadreniami

prenesenými v konaní prvej inštancie, ak sa s nimi nevysporiadal v odôvodnení rozhodnutia súd prvej
inštancie. Odvolací súd sa musí v odôvodnení vysporiadať s podstatnými tvrdeniami v odvolaní.

11. Citované ustanovenie § 387 ods. 2 CSP zakotvuje koncepciu zjednodušeného rozhodnutia
odvolacieho súdu. Ak má odvolací súd za to, že súd prvej inštancie nielen vecne správne rozhodol, ale v

odôvodnení sa správne argumentačne vyporiadal so skutkovým stavom i právnym posúdením, nemusí
vyhotovovaťštandardnérozhodnutiepodľa§220 ods.2CSP,aleobmedzísalennakonštatovanie
správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia. Odvolací súd zároveň môže doplniť ďalšie dôvody na
zdôraznenie správnosti preskúmavaného rozhodnutia. Právo na odôvodnenie súdneho rozhodnutia akoneoddeliteľnej súčasti práva na spravodlivý súdny proces neznamená povinnosť súdu dať odpoveď na
všetky argumenty účastníka, ale len na argumenty zásadného významu, t.j. pre vec rozhodujúce.

12.Podľa§36ods.1Zákonaorodine,rodičiamaloletéhodieťaťa,ktoríspolunežijú,môžusakedykoľvek
dohodnúť o úprave výkonu ich rodičovských práv a povinností. Ak sa nedohodnú, súd môže aj bez
návrhu upraviť výkon ich rodičovských práv a povinností, najmä určí, ktorému z rodičov zverí maloleté
dieťa do osobnej starostlivosti. Ak je to potrebné v záujme maloletého dieťaťa a ak to vyžadujú pomery
v rodine, súd môže upraviť styk dieťaťa aj s blízkymi osobami. Ustanovenia § 24, § 25 a 26 sa použijú

primerane.

13. Podľa § 62 ods. 1 Zákona o rodine, plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná
povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť.

14. Podľa § 62 ods. 2 Zákona o rodine, obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich

schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.

15.Podľa§62ods.4Zákonaorodine,priurčenírozsahuvyživovacejpovinnostisúdprihliadanato,ktorý
z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť
rodičov o domácnosť.

16. Podľa § 62 ods. 5 Zákona o rodine, výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri
skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky
povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.

17. Vyššie citované zákonné ustanovenia vyjadrujú zásadu, že rozsah vyživovacej povinnosti rodičov,
ktorí spolu nežijú upraví súd len v prípade, že rodičia maloletého dieťaťa sa na výživnom nedohodnú.
Rovnako súd postupuje aj v prípade, že rodičia spolu žijú, ale jeden z rodičov si svoju vyživovaciu
povinnosť neplní. Vyživovacia povinnosť rodičov k deťom vyplýva priamo zo zákona a nie až na základe
rozhodnutia súdu. Prispievať na výživu svojich detí je zákonnou povinnosťou obidvoch rodičov a

ak si túto povinnosť rodičia neplnia, môže súd i bez návrhu určiť rozsah ich vyživovacej povinnosti.
Kritéria na určenie rozsahu vyživovacej povinnosti sú schopností, možností a majetkové pomery oboch
rodičov, a odôvodnené potreby dieťaťa, pri rešpektovaní zásady, že na dosiahnutej životnej úrovni
svojich rodičov má právo podieľať sa aj dieťa. Výživné určené dieťaťu slúži na uspokojovanie všetkých
životných potrieb pre všestranný telesný a duševný vývoj dieťaťa. Zahrnuté v tom je aj uspokojovanie

potrieb bývania dieťaťa. Odôvodnené potreby dieťaťa sú bezprostredne ovplyvňované schopnosťami,
možnosťami a majetkovými pomermi rodičov. Ak sú reálne možnosti, schopnosti a majetkové pomery
rodičov obmedzené, sú odôvodnenými potrebami len bežné potreby dieťaťa, ktoré
nepresahujú základnú mieru všetkých potrieb nevyhnutných pre život kultúrneho človeka. Ak sú reálne
možnosti a schopností rodičov väčšie, odôvodnenými sú aj ďalšie potreby dieťaťa, ktoré síce

nie sú nevyhnutné, ale so zreteľom na okolnosti konkrétneho prípadu sú prospešné pre všestranný vývoj
dieťaťa. Pre určenie výšky výživného pre dieťa sú rozhodujúce reálne zárobkové možnosti a schopnosti
rodičov, ktoré sú dané telesnými a duševnými schopnosťami konkrétnej povinnej osoby, zdravotným
stavom, vlohami, nadaním, nadobudnutými vedomosťami a získanými skúsenosťami.

18. V predmetnej veci sa matka domáhala určenia výživného na tri maloleté deti, U. v sume 200 eur
mesačne, U. v sume 200 eur mesačne a Y. v sume 200 eur mesačne od 01.08.2015, teda spolu v sume
600,- eur. Zo zisteného skutkového stavu vyplýva, že rodičia sú manželia, ktorí ešte v čase podania
návrhu spolu žili v spoločnej domácnosti, neskôr začali žiť oddelene, každý v inom byte, ale v jednej
budove, ktorá zároveň slúži na podnikanie otca. Otec zabezpečuje matke aj deťom bývanie, platí plyn a

elektriku. Od kedy rodičia spolu nežijú (06/2015) otec prispieva na výživu maloletých detí spolu sumou
300 eur mesačne.

19. Podľa názoru odvolacieho súdu súd prvej inštancie v dostatočnom rozsahu vykonal dokazovanie na
zistenie, či sú dôvody pre určenie výživného a zistenie odôvodnených potrieb maloletých detí ako aj

schopností, možností a majetkových pomerov rodičov. Po vykonanom dokazovaní správne vyhodnotil
zistený skutkový stav a vec aj správne právne posúdil. Určené výživné zodpovedá odôvodneným
potrebám detí, ktoré sú vo veku 15, 13 a 7 rokov, ako aj možnostiam a schopnostiam otca. Námietku
matky o potrebe ďalšieho skúmania výdavkov otca súvisiacich s podnikaním odvolací súd nepovažuje zadôvodnú. Na podrobné skúmanie všetkých výdavkov uvedených v peňažnom denníku otca za rok 2014,
ich preukaznosti a vierohodnosti je oprávnená daňová kontrola, v súdnom konaní by na ich preskúmanie
bolo potrebné ustanovenie znalca. Vzhľadom na skutočnosť, že otec plnil svoju vyživovaciu povinnosť

k maloletým deťom v určenej výške už pred rozhodnutím súdu, by bolo takéto dokazovanie nadbytočné.
Rovnako neopodstatnené je aj tvrdenie matky, že určené výživné nezohľadňuje zvýšené potreby detí.
Podľa názoru odvolacieho súdu na strane otca je potrebné vziať do úvahy aj skutočnosť,
že zabezpečuje deťom bývanie, čo je tiež významná zložka plnenia vyživovacej povinnosti. Napriek
tomu, že matka venuje deťom aj osobnú starostlivosť, s prihliadnutím na vek maloletých detí, ktoré už

nevyžadujú celodennú opateru, je matka zamestnaná a preto je tiež povinná prispievať na ich výživu.
Určené výživné otca a jeho podiel na starostlivosti o deti spočívajúci v zabezpečení bývania, spolu s
príspevkom matky z jej príjmu zo závislej činnosti, rodinnými prídavkami a daňovým bonusom, vytvára
dostatočný základ na zabezpečenie potrieb všetkých troch maloletých detí, vzhľadom na ich vek ako
i vzhľadom na ich zdravotné problémy. Netreba opomínať skutočnosť, že rodičia mal. detí sú stále
manželia a nie je vylúčené ich ďalšie spolužitie, ktoré by určite bolo v ich záujme a hlavne aj v záujme

detí. Výchova a výživa detí je vždy najlepšie zabezpečená vtedy, keď ich vychovávajú milujúci rodičia
a v spoločnej domácnosti, kedy sa medzi rodičov rovnocenne rozdelí osobná starostlivosť aj finančné
náklady. Z uvedených dôvodov odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie, ako vecne správny potvrdil.

20. O trovách odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 52 CMP v spojení s § 396 ods.1 CSP

tak, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov odvolacieho konania. Podľa § 57 CMP o nároku
na náhradu trov, ak nejde o trovy konania štátu rozhoduje súd len na návrh. Ani jeden z účastníkov do
rozhodnutia súdu návrh na náhradu trov konania nepodal.

Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Nitre v pomere hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku nie je prípustné odvolanie.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§
419 CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu

na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od
doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).