Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Tuesday, June 14, 2016

Súd: Okresný súd Nové Zámky
Spisová značka: 10C/51/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4414215600
Dátum vydania rozhodnutia: 14. 06. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Marián Hatala

ECLI: ECLI:SK:OSNZ:2016:4414215600.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Nové Zámky samosudcom Mgr. Mariánom Hatalom v právnej veci navrhovateľa:

Československá obchodná banka, a.s., Michalská 18, Bratislava, IČO: 36 854 140, právne zastúpený:
Malata, Pružinský, Hegedüs & Partners s.r.o., Prievozská 4/B, Bratislava, IČO: 47 239 921 proti
odporcovi: Bc. X. A., nar. XX.XX.XXXX, Q. XXXX/XX, Z. I., t.č. na neznámom mieste, zastúpený
opatrovníčkou: Beáta Kočkovičová, nar. 02.09.1964, bytom Nové Zámky, Svornosti 3391/35 o zaplatenie
1 004,24 eur s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

Odporca j e p o v i n n ý zaplatiť navrhovateľovi 1 004,24 eur s:
- zmluvným úrokom vo výške 18,90 % ročne zo sumy 500,- eur od 29.7.2014 do zaplatenia

- úrokom z omeškania vo výške 8,75 % ročne zo sumy 781,76 eur od 29.07.2014 do zaplatenia
- úrokom vo výške 25 % ročne zo sumy 126,78 eur od 29.07.2014 do zaplatenia,
všetko do troch dní po právoplatnosti rozsudku.

Odporca j e p o v i n n ý zaplatiť navrhovateľovi titulom náhrady trov konania, na účet právneho zástupcu
navrhovateľa sumu 362,33 eur, ktoré pozostávajú z trov právneho zastúpenia vo výške 318,33 eur a zo
súdneho poplatku za návrh vo výške 44,-eur, do troch dní po právoplatnosti rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

Navrhovateľ sa svojím návrhom domáhal voči odporcovi zaplatenia sumy 1 004,24 eur s

príslušenstvom titulom nepovoleného debetného zostatku na bežnom účte vo výške 126,78 eur a titulom
nesplateného úveru poskytnutého vo forme povoleného prečerpania na bežnom účte vo výške 877,46
eur.

Napriek rozsiahlym šetrenia sa súdu nepodarilo zistiť pobyt odporcu a preto mu podľa § 29 ods. 2, 6
O.s.p. bola ustanovená opatrovníčka.

Na pojednávanie konané dňa 14.06.2016 sa navrhovateľ a opatrovníčka odporcu nedostavili, o
odročenie pojednávania z vážneho dôvodu nežiadali a preto súd pojednával v ich neprítomnosti podľa
§ 101 ods. 2 O.s.p..

Súd vykonal dokazovanie oboznámením pripojených správ a dokladov, zmluvy o bežnom účte a balíčky
produktov, úrokových sadzieb, oznámenia, obchodných podmienok, oznámenia o zosplatnení úveru,
zásielky, úrokových sadzieb, vyčíslenia pohľadávky a ďalších a zistil tento skutkový a právny stav:

Dňa 08.06.2010 bola medzi navrhovateľom ako bankou alebo veriteľom a odporcom ako dlžníkom
uzatvorená zmluva o bežnom účte a balíku produktov a služieb ČSOB pohoda plus. Na jej základe sa
banka zaviazala dňom 07.05.2010 zriadiť a viesť pre majiteľa účtu bežný účet s periodicitou výpisovz účtu mesačne poštou. Majiteľ účtu sa zaviazal čerpať peňažné prostriedky a vystavovať platné
príkazy len do výšky voľných peňažných prostriedkov na účte, resp. do výšky zmluvne povoleného
prečerpania. V prípade zmluvne nepovoleného prečerpania peňažných prostriedkov uložených na účte

úročí banka vzniknutý debetný zostatok debetnou úrokovou sadzbou vyhlasovanou bankou (článok
1 ods. 1, 2 zmluvy). Banka sa zaviazala na základe žiadosti majiteľa účtu vyhodnotiť možnosť
poskytnutia povoleného prečerpania účtu. V prípade splnenia stanovených podmienok banky, banka
uzatvorí s majiteľom účtu zmluvu o povolenom prečerpaní bežného účtu. Majiteľ účtu pritom prejavil
záujem o poskytnutie povoleného prečerpania účtu za podmienok uvedených v žiadosti o poskytnutie

ČSOB povoleného prečerpania bežného účtu (článok IV. zmluvy). Podaním zo dňa 09.06.2010, ktoré
bolo doručené odporcovi dňa 09.06.2010 navrhovateľ oznámil odporcovi, že na základe jeho žiadosti
mu banka poskytuje povolené prečerpanie jeho bežného účtu do výšky úverového limitu 500,- eur
od 09.06.2010 pri úrokovej sadzbe 16,90 % ročne. Uvedená úroková sadzba je platná do doby,
pokiaľ si zmluvné strany nedohodnú inú sadzbu. Podľa pripojeného potvrdenia navrhovateľa v prípade
sadzieb platných od 01.07.2014 pri nepovolenom prečerpaní na účte predstavovala debetná úroková

sadzba 25,00 % ročne a v prípade povoleného prečerpania účtu pre fyzické osoby 18,90 % ročne.
Navrhovateľom boli predložené aj obchodné podmienky pre povolené prečerpanie bežného účtu, ktoré
obsahujú 8 článkov. Článok I. upravuje základné ustanovenia, článok II. čerpanie a splácanie úveru,
článok III. úročenie a poplatky, článok IV: zabezpečenie, článok V. podmienky, ktoré je klient povinný
spĺňať počas celej doby trvania zmluvy, článok VI. záväzky klienta, článok VII. oprávnenia banky a článok

VIII. záverečné ustanovenia.
Listom zo dňa 04.02.2013 navrhovateľ oznámil odporcovi, že bol už opakovane bezvýsledne vyzvaný
na zaplatenie svojho splatného záväzku, ktorý vznikol neuhradením úrokov, poplatkov a úrokov z
omeškania, vyplývajúcich zo zmluvy o povolenom prečerpaní zo dňa 09.06.2010. Na základe toho bolo
oznámené, že záväzok vo výške 664,83 eur sa stal 31.01.2013 splatný. Odporca bola zároveň vyzvaný

na zaplatenie celej dlžnej čiastky najneskôr do 15.02.2013. Zásielka bola adresovaná odporcovi na
adresu jeho trvalého pobytu a odosielateľovi sa vrátila s poznámkou poštového doručovateľa „zásielka
neprevzatá v odbernej lehote“.

Podľa § 52 ods.1 OZ v znení účinnom od 1.1.2008 spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu

na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.

Podľa § 53 ods.1, 2 a 4 OZ v znení účinnom od 1.1.2008 spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať
ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v
neprospech spotrebiteľa (ďalej len "neprijateľná podmienka"). To neplatí, ak ide o predmet plnenia, cenu

plnenia alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané. Neprijateľné podmienky upravené
v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné.

Podľa § 54 ods.1, 2 OZ zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou sa nemôžu odchýliť od
tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred vzdať svojich práv, ktoré

mu tento zákon priznáva, alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie. V pochybnostiach o obsahu
spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší.

Podľa § 497 Obchodného zákonníka zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka
poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné

prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.

Podľa § 517 ods.2 OZ ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od
dlžníkapopriplneníúrokyzomeškania,akniejepodľatohtozákonapovinnýplatiťpoplatokzomeškania;
výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.

V danom prípade súd dospel k záveru, že návrh je podaný dôvodne. Je pravdou, že záväzkový vzťah
medzi účastníkmi vyplývajúci zo zmluvy o bežnom účte a balíku produktov a služieb ČSOB pohoda
plus zo dňa 08.06.2010 a zo zmluvy o povolenom prečerpaní číslo 003667276R zo dňa 09.06.2010
boli uzatvorené podľa § 269 ods. 2 a § 708 a nasledujúce Obchodného zákonníka. Z tohto pohľadu by

sa mohlo javiť, že ide o výlučne obchodný záväzkový vzťah, takzvaný absolútny obchod. Pred touto
úpravou má však prednosť všeobecná úprava spotrebiteľských vzťahov, pokiaľ prichádza vôbec do
úvahy v zmysle § 52 nasledujúce OZ. Spotrebiteľskou zmluvou je akákoľvek súkromnoprávna zmluva,
ktorá sa vyznačuje definičnými znakmi uvedenými v § 52 ods. 1 OZ a v § 3 ods. 3 zákona č. 250/2007Z. z., bez ohľadu na to, či je upravená Občianskym zákonníkom, Obchodným zákonníkom alebo iným
zákonom a teda ustanovenia Občianskeho zákonníka o spotrebiteľských zmluvách je potrebné použiť
aj na právne vzťahy, ktoré vznikajú aj na základe iných zákonov z oblasti súkromného práva. Medzi

spotrebiteľské zmluvy môžeme zásadne zaradiť len zmluvy, ktoré majú odplatný charakter. V tejto veci
je veriteľom banka, teda dodávateľ podľa § 52 ods. 3 OZ a dlžník je spotrebiteľom podľa § 52 ods. 4
OZ, pretože pri uzatváraní a plnení zmluvy nekonal v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo
inej podnikateľskej činnosti. Pri týchto úvahách a zároveň pri zistení, že vylúčení použitia zákona č.
129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch v znení od 02.04.2010 podľa jeho § 1 ods. 3 písmeno h) je

dané, je potrebné konštatovať, že obe citované zmluvy sú platné. Pritom súd nezistil žiadne neprijateľné
podmienky, teda podmienky, resp. ustanovenia, ktoré by spôsobovali značnú nerovnováhu v právach a
povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (§ 53 OZ). Za tejto situácie a pri zistení, že
odporca si prestal plniť svoje povinnosti, navrhovateľ v súlade s bodom VII ods. 2 písm. a) Obchodných
podmienok pre povolené prečerpanie bežného účtu pristúpil k predčasnej splatnosti úveru. Celková
pohľadávka navrhovateľa voči odporcovi z označeného úveru ku dňu 28.07.2014 predstavuje sumu

877,46 eur a pozostáva z prečerpanej istiny vo výške 500,- eur, vyčísleného úroku vo výške 166,76 eur,
vyčísleného úroku z omeškania vo výške 95,70 eur a dlžných poplatkov vo výške 115,- eur. Okrem toho
nad rámec povoleného prečerpania vo výške 500,- eur odporca vykonal čerpanie ďalších finančných
prostriedkov vo výške 126,78 eur, čím došlo k nepovolenému debetnému zostatku na bežnom účte.
Celková výška istiny tak prestavuje súčet jednotlivých čiastkových zložiek uvedených vyššie a je vo

výške uplatnených 1 004,24 eur. Popri nároku špecifikovanom vyššie navrhovateľ si uplatnil i nárok na
zaplatenie príslušenstva - úroku a úroku z omeškania za obdobie od 29.07.2014 do zaplatenia. Pokiaľ
ide o uplatnený úrok, súd posudzoval jeho výšku z hľadiska § 53 a nasledujúcej OZ k § 3 ods. 1 OZ.
Zistené pritom bolo, že dohodnutý zmluvný úrok vo výške 18,90 % ročne je primeraný, jeho dojednanie
niejemožnépovažovaťzaneprijateľnúzmluvnúpodmienkuazároveňneodporujeanidobrýmmravoma

preto bolo návrhu vyhovené aj v tejto časti. Návrhu bolo vyhovené aj v časti uplatneného úroku vo výške
25 % ročne z nepovoleného debetného zostatku na bežnom účte 126,78 eur. Súd vyhodnocoval aj tento
úrok rovnako ako v predošlom prípade so záverom, že ani v tomto prípade nebola zistená neprijateľná
zmluvná podmienka, uvedená výška úroku neodporuje dobrým mravom a návrhu bolo vyhovené aj v
tejto časti. Napokon, čo sa týka úroku z omeškania, súd uvádza, že odporca sa dostala do omeškania

s plnením peňažného dlhu podľa § 517 ods.2 OZ v spojení s § 3 ods.1 cit. nar. vl. SR č. 87/1995 Z.z.
v znení od 01.01.2009. Pretože v čase uplatneného prvého dňa omeškania odporcu s plnením svojho
záväzku navrhovateľovi, t. j. 29.07.2014 bola platná základná úroková sadzba stanovená ECB vo výške
0,75 %, po zvýšení o 8 percentuálnych bodov je 9 % a navrhovateľom uplatnený nárok preto zodpovedá
právnej úprave. Súd preto i v tejto časti jeho návrhu v celom rozsahu vyhovel.

O trovách konania súd rozhodol podľa § 142 ods. 1 O.s.p. a navrhovateľovi , ktorý mal v konaní
plný úspech, priznal plnú náhradu trov konania. Trovy konania navrhovateľa pozostávajú zo súdneho
poplatku za návrh vo výške 44,- eur a z trov právneho zastúpenia vo výške 318,33 eur za 3 celé
úkony právnej služby: príprava a prevzatie veci, podanie návrhu, účasť na pojednávaní dňa 14.06.2016.

Hodnota l celého úkonu právnej služby predstavuje 61,41 eur podľa § 10 ods. l vyhlášky č. 655/2004
Z.z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb v znení od 01.07.2013 (ďalej
len citovanej vyhlášky). Súčasťou trov právneho zastúpenia je aj režijný paušál 2 x 8,04 eur + 1 x 8,58
eur. Podľa § l7 ods. l citovanej vyhlášky bola navrhovateľovi priznaná náhrada za stratu času vo
výške 42,90 eur za čas strávený cestou na pojednávanie dňa 14.06.2016 (za 6 polhodín x 14,30 eur)

na trase Bratislava - Nové Zámky, čo znamená v skutočnosti náhradu v rozsahu 1, pretože navrhovateľ
požadoval náhradu práve v tomto, teda v nižšom rozsahu. Napokon podľa § l5 písm. a) k § l6 ods.
4 citovanej vyhlášky bola navrhovateľovi priznaná aj náhrada za cestovné na trase Bratislava - Nové
Zámky a späť dňa 14.06.2016. Právny zástupca navrhovateľa cestoval uvedeného dňa motorovým
vozidlom, ktorého priemerná spotreba je 6,0 l PHM na 100 km, čo bolo zistené z veľkého technického

preukazu. Základná náhrada podľa § 7 ods. 2 zákona č. 283/2002 Z.z. o cestovných náhradách /
ďalej len citovaného zákona/, tvorí suma 18,30 eur (0,183 eur/km krát 200 km : 2), pretože navrhovateľ
požadoval základnú náhradu v polovičnom rozsahu. Náhrada za spotrebované pohonné hmoty podľa
§ 7 ods. 4 písm. a) citovaného zákona tvorí suma 6,46 eur (6,0 l/100 km x 200 km x 1,076 eur/l: 2),
pretože aj náhrada za spotrebované pohonné hmoty bola požadovaná v polovičnom rozsahu. Súčet

odmeny, režijného paušálu, cestovných náhrad a náhrady za stratu času bol navýšený o 20 % DPH
podľa § 18 ods. 3 citovanej vyhlášky na výsledných 318,33 eur. Celkové trovy predstavujú súčet trov
právneho zastúpenia 318,33 eur a súdneho poplatku za návrh 44,- eur, teda 362,33 eur.Poučenie:

Proti rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozsudku na súde, proti ktorého
rozsudku smeruje.

Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.
Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
odvolania.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,

b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej

inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania.

Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred
súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za

následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej
inštancie.

Exekúciu vykoná ten exekútor, ktorého v návrhu na vykonanie exekúcie označí oprávnený (§ 38 zák. č.

233/1995 Z.z.) a ktorého jej vykonaním poverí súd, ak osobitný predpis alebo tento zákon neustanovuje
inak (§ 29 zákona č. 233/1995 Z.z. v znení neskorších predpisov).