Uznesenie ,
Zmenené Judgement was issued on Tuesday, July 26, 2016

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 21Co/239/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8112239164
Dátum vydania rozhodnutia: 26. 07. 2016

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Antónia Kandravá
ECLI: ECLI:SK:KSPO:2016:8112239164.1

Uznesenie

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Antónie Kandravej a členiek
senátu Evy Šofrankovej a JUDr. Elišky Wagshalovej v právnej veci žalobcov: 1. Y. K., nar. XX. 6. XXXX,
2. N. K., rod. G., nar. 7. 1. XXXX, obaja bytom C. XX/A, XXX XX O., právne zastúpení JUDr. Ladislavom
Lukáčom, advokátom, so sídlom v Prešove, Hlavná 19 proti žalovanej: N. V., rod. K., nar. 7. 6. XXXX,
bytom C. XX/A, XXX XX O., právne zastúpená JUDr. Petrom Petkom, advokátom v Prešove, Hlavná

29, v konaní o určenie vlastníckeho práva, o náhrade trov konania, o odvolaní žalobcov proti uzneseniu
Okresného súdu Prešov 06.05.2015, č.k. 17C/393/2012 - 138 takto jednohlasne

r o z h o d o l :

I.M e n í sa uznesenie tak, že nepriznáva náhradu trov konania účastníkom konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Prešov ako súd prvej inštancie ( ďalej len súd ) rozhodol napadnutým uznesením
tak ,že zaviazal žalobcov v 1. a 2. rade k povinnosti zaplatiť spoločne a nerozdielne žalovanej trovy

konania ktoré pozostávajú z nákladov za súdny poplatok vo výške 33 eur a trov právneho zastúpenia
za poskytnutú právnu službu vo výške 763, 83 eur do 15 dní od právoplatnosti uznesenia na účet jej
právneho zástupcu.
2. Svoje rozhodnutie odôvodnil tým že pri rozhodovaní o trovách konania mal v súlade s uznesením
odvolacieho súdu zo dňa 30. 6. 2014 posúdiť či je možné v prejednávanej veci aplikovať ustanovenie
§ 150 ods. 1 O.s.p.. Poukázal na to, že v rámci ústneho pojednávania vypočul účastníkov konania a

zistil, že žalobcovia vlastnia rodinný dom, obaja poberajú dôchodky spolu vo výške 650 eur z čoho
platia mesačne 110 eur za elektrinu štvrťročné náklady za ť domovú daň, náklady na palivo na
kúrenie, náklady na lieky. Poukázali na to, že žalobu podali proti žalovanej z dôvodu, aby neubližovala
a nenadávala a takisto sa pokorila . Dohodu síce nepodpísali lebo ju považovali za nevykonateľnú,
ale akceptovali to, že sa budú účastníci teda žalobcovia a žalovaná navzájom správať slušne a toto
považovali za podnet na to, aby bola žaloba sa vzatá späť. Žalovaná uviedla, že návrh dohody nebol

prijatý žalobcom . Žalobcovia návrh mohli prijať alebo neprijať. Poukázala na to, že žalobcovia predali
v minulom roku stavebný pozemok, dom s chatou ,aj naďalej sú vlastníkmi ďalších pozemkov vo Y. .Jej
rodina hospodári s obnosom 720 eur, manžel je nezamestnaný , majú výdaje súvisiace s výživou detí ,
ktoré študujú na vysokej škole .Prijal právny záver, že nie sú preukázané podmienky pre nepriznanie
náhrady trov konania žalovanej podľa § 150 ods. 1 O.s.p. z dôvodov hodných osobitného zreteľa na
strane žalobcov, pretože ich majetkové a príjmové pomery to neodôvodňujú. Nebolo preukázané, že

by na strane žalovanej išlo neúctivé správanie k rodičom respektíve k vyvolávaniu konfliktov ,naopak
žalovaná po celý čas súdneho procesu odmietala tvrdenia žalobcov, že by sa správala neúctivo. Dohodu
iniciovala so svojím manželom .Súd priznal žalovanej trovy konania podľa § 146 ods. 2 prvá veta O.s.p.
3. Proti tomuto uzneseniu v zákonom stanovenej lehote podali odvolanie žalobcovia . Navrhli,
aby odvolací súd napadnuté uznesenie zmenil a účastníkom náhradu trov konania nepriznal. Podľa
odvolateľov nesprávne právne vec posúdil ak prijal záver, že v prejednávanej veci neboli zistené

okolnosti pre aplikáciu ustanovenia § 150 ods. 1 O.s.p. Poukázali ďalej na to, že zobrali návrh späť
potom čo právnym zástupcom žalovanej bol doručený návrh na uzavretie dohody, ktorou malo dôjsťk urovnaniu vzťahov medzi účastníkmi konania aj, keď túto dohodu nepodpísali, pretože mechanizmy
na jej dodržiavanie považovali za nedostatočné bola podnetom na späťvzatie žaloby. Ak žalovaná
by nemala záujem na takomto mimosúdnom ukončení sporu nebola by im prostredníctvom právneho

zástupcu zasielala návrh dohody . Majú za to, že sú splnené podmienky pre aplikáciu ustanovenia §
150 ods. 1 O.s.p.
4. Žalovaná sa k odvolaniu žalobcov nevyjadrila.
5. Krajský súd v Prešove (ďalej len „odvolací súd“) a pristúpil k preskúmaniu napadnutého uznesenia v
zmysle zásad vyplývajúcich z ustanovení § 378, § 379 a § 380 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový

poriadok (ďalej len C.s.p.) a dospel k záveru, že odvolanie žalobcov je dôvodné.
Podľa § 470 ods. 1 CSP ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom
nadobudnutia jeho účinnosti.
Podľa § 470 ods. 2 prvá veta CSP právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom
nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované.
Podľa § 257 CSP výnimočne súd neprizná náhradu trov konania, ak existujú dôvody hodné osobitného

zreteľa.
6. Z obsahu spisu vyplýva, že Okresný súd v Prešove uznesením č.k. 17 C 393/2012-66 zo dňa
03.03.2014 zastavil konanie v dôsledku späťvzatia žaloby žalobcami. Uznesenie vo výroku o trovách
konania po podanom odvolaní žalobcami bol zrušený uznesením odvolacieho súdu zo dňa 30.06.2014 a
v rozsahu zrušenia odvolací súd vrátil vec súdu na ďalšie konanie. Výrok o trovách konania považoval za

predčasný, pretože sa súd nezaoberal aplikáciou výnimočného ustanovenia § 150 ods. 1 O.s.p. Úlohou
súdu bolo v novom konaní sa vyrovnať s aplikáciou ust. § 150 ods. 1 O.s.p..Po doplnení dokazovania
prijal právny názor, že nenašiel dôvody pre aplikáciu ustanovenia § 150 ods. 1 O.s.p.
7. Podľa § 150 ods. 1 O.s.p platného a účinného v čase rozhodovania súdu ak sú tu dôvody hodné
osobitného zreteľa, nemusí súd výnimočne náhradu trov konania celkom alebo sčasti priznať. Súd

prihliadnenajmänaokolnosti,čiúčastník,ktorémusapriznávanáhradatrovkonania,uviedolskutočnosti
a dôkazy pri prvom úkone, ktorý mu patril; to neplatí, ak účastník konania nemohol tieto skutočnosti a
dôkazyuplatniť.Ustanovenie§257CSPpreberádoterajšiuúpravu.Účelomtohoustanoveniajeumožniť
súdu zmierniť dôsledky právnych noriem upravujúcich náhradu trov konania zavedením moderačného
absolučného práva. CSP vyžaduje pre realizáciu tohto sudcovského moderačného práva, aby v danom

prípade išlo o výnimočné okolnosti a dôvody hodné osobitného zreteľa.
Zákon v ustanovení § 150 ods.1 O.s.p. (v súčasnosti § 257 CSP) stanovuje dve základné podmienky,
z ktorých by mal súd vychádzať, ak chce uvedené moderačné právo využiť. Musí ísť o dôvody hodné
osobitného zreteľa a musí ísť o výnimočné okolnosti. Výklad týchto podmienok ponecháva zákon na
súdnej praxi. Je preto vecou vždy konkrétneho prípadu, či dôjde k takým okolnostiam, ktoré budú

podkladom na rozhodnutie súdu o zmiernení účinkov právnych noriem, ktoré upravujú náhradu trov
konania. Veta druhá uvedeného ustanovenia bližšie konkretizuje aj ďalšie okolnosti, ktoré treba pri
využívaní označeného moderačného práva súdu mať na zreteli. Súdna prax zdôraznila aj to, že pri
skúmaní existencie podmienok hodných osobitného zreteľa pri rozhodovaní o náhrade trov konania
podľa § 150 O.s.p. treba prihliadať v prvom rade na majetkové, sociálne, osobné a ďalšie pomery

všetkých účastníkov konania, a treba vziať do úvahy nielen pomery toho, kto by mal trovy konania
zaplatiť, ale treba zohľadniť aj dopad takéhoto rozhodnutia najmä na majetkové pomery oprávneného
účastníka. Významnými z hľadiska aplikácie § 150 O.s.p. sú tiež okolnosti, ktoré viedli k uplatneniu
nároku (práva) na súde, postoj účastníkov v priebehu konania, a podobne (porov. rozsudok Najvyššieho
súdu Slovenskej republiky sp. zn. 3MCdo5/2006).

Predmetné ustanovenie umožňuje tak presadiť aplikáciu ustanovenia § 1 O.s.p. (zabezpečiť spravodlivú
ochranu práv a oprávnených záujmov účastníkov, ako aj výchovu na zachovávanie zákonov, na čestné
plnenie povinností a na úctu k právam iných osôb) a docieliť tak pokiaľ možno spravodlivú ochranu práv,
čoaplikáciazásadyzodpovednostizavýsledokvždyneumožňuje(porovnajuznesenieNajvyššiehosúdu
SR 6Mcdo 5/2011).

8. Odvolací súd preskúmal opätovne a zvážil všetky okolností prejednávanej veci a dospel k záveru o
potrebe použiť ustanovenie § 257 CSP. Za dôvod hodný osobitného zreteľa, ktorý nemožno prehliadnuť,
je skutočnosť, že žalobcovia v 1. a 2. rade sú starobní dôchodcovia poberajúci dôchodok spolu vo
výške 650 Eur, nemajú žiaden iný príjem. Iba z tohto príjmu uspokojujú nevyhnutné náklady súvisiace
s ich výživou, náklady na bývanie, stravu, náklady súvisiace so zdravotným stavom. Aj napriek ich

majetkovým pomerom nemožno od nich spravodlivo žiadať, aby nehnuteľnosti, ktorých sú vlastníkmi
predali za účelom úhrady súdnych trov.
9. Odvolací súd zhodnotil aj pomery žalovanej. Táto je zárobkovo činná, má príjmy z činnosti
poisťovacích agentov a maklérov, je vlastníčkou nehnuteľností spolu s manželom. Spolu s manželommajú vyživovaciu povinnosť k dvom plnoletým deťom. Dalo by sa to vyvodiť, že ide o právnu vec dvoch
osôb v porovnateľnej sociálnej a finančnej situácii, však u žalobcov je preukázateľne možný príjem
len zo starobného dôchodku, pričom žalovaná ja zárobkovo činná, pracuje ako SZČO a jej príjem z

podnikateľskej činnosti nie je pevne stanovený a môže dosiahnuť aj vyššiu výšku. Odvolací súd zastáva
názor, že v žiadnej právnej veci sa účastník nemôže spoliehať na to, že zmierňujúce ustanovenie
§ 257 CSP sa ho nedotkne. Aplikačná prax práve nepriaznivú sociálnu situáciu účastníka považuje
za relevantnú na účely jeho aplikácie. Ani predmetnú vec nemožno vylúčiť z aplikácie uvedeného
zmierňujúceho ustanovenia. Ústavný súd v jednom zo svojich rozhodnutí (III.ÚS 351/07) konštatuje,

že samotná skutočnosť, že v konečnom dôsledku môže nastať stav, kedy nebudú uspokojené všetky
nároky pri výkone exekúcie, nemusí viesť k protiústavným dôsledkom. Toto riziko, ktoré nesie exekútor
je odôvodnené a do značnej miery kompenzované v podstate monopolným postavením pri výkone
exekúcie. Ústavný súd v tejto súvislosti poukazuje na rozhodnutie európskeho súdu právnické práva
(Van der Mussele proti Belgicku, rozsudok z 23. 11. 1983, séria A č.70), v ktorom bolo zdôraznené,
že riziko s výkonom určitej profesie (citovanom prípade advokáta), kam spadá i riziko neuhradenia

odmeny za odvedenú prácu je na druhej strane vyvážená výhodami súvisiacimi s výkonom tejto profesie.
Skutkové okolnosti, v ktorých sa vidí naplnenie dôvodu hodného osobitného zreteľa na nepriznanie
náhrady trov konania boli preukázané, s prihliadnutím na to, že ide o spor medzi rodičmi a dcérou. Na
okolnosť, že došlo zo strany žalobcov k späťvzatiu žaloby v časovom slede po tom, čo im bol dourčený
návrh na uzavretie mimosúdnej dohody je možné prihliadať ako na okolnosť, ktorá má význam pri

skúmaní všetkých dôležitých dôvodov vedúcich k možnosti aplikácie zmierňujúceho ustanovenia.
10. Odvolací súd napadnuté uznesenie zmenil a aplikoval ustanovenie § 257 CSP a náhradu trov
konania účastníkom nepriznal. O trovách odvolacieho konania rozhodol podľa § 396 CSP v spojení
s § 262 CSP O.s.p., žalobcovia si neuplatnili právo na náhradu trov odvolacieho konania a žalovanej
preukázateľne žiadne trovy nevznikli.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia

opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods. 1 CSP).
Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 ods.2 v dovolacom konaní zastúpený advokátom.
Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v

akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).