Rozsudok Judgement was issued on Wednesday, March 31, 2016

Súd: Okresný súd Malacky
Spisová značka: 4C/336/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1614203193
Dátum vydania rozhodnutia: 31. 03. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Viera Malinowska

ECLI: ECLI:SK:OSMA:2016:1614203193.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Malacky samosudkyňou JUDr. Vierou Malinowskou v právnej veci navrhovateľa BL

Telecom collection, s.r.o., so sídlom Šoltésovej 14, Bratislava, IČO: 47 150 513, zastúpený advokátskou
kanceláriou SOUKENÍK - ŠTRPKA, s. r. o., so sídlom Šoltésovej 14, Bratislava, IČO: 36 862 711, proti
odporcovi U., nar. XX.XX.XXXX., XXX XX G. XX, o zaplatenie 140,61 € s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

Odporca je p o v i n n ý zaplatiť navrhovateľovi sumu 92,81 €, spolu s úrokom z omeškania vo výške
9 % ročne zo sumy 92,81 € od 04.04.2011 do zaplatenia, všetko do troch dní odo dňa právoplatnosti
tohto rozsudku.

V prevyšujúcej časti súd návrh z a m i e t a.

Odporca je p o v i n n ý zaplatiť navrhovateľovi náhradu trov konania v sume 5,25 € a náhradu trov
právneho zastúpenia v sume 18,92 €, všetko do troch dní odo dňa právoplatnosti tohto rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

Dňa 23.03.2014 doručil navrhovateľ tunajšiemu súdu návrh na začatie konania, ktorým sa voči odporcovi
domáha zaplatenia sumy 140,61€ s príslušenstvom titulom poskytnutých telekomunikačných služieb a
poplatkov.

V návrhu uviedol, že dňa 24.06.2013 spoločnosť Slovak Telekom, a.s., so sídlom Karadžičova 10,
Bratislava, IČO: 35 763 469 ako postupca na jednej strane (ďalej len ako „právny predchodca“) a
on ako postupník na strane druhej uzavreli zmluvu o postúpení pohľadávok, predmetom ktorej bo
odplatný prevod pohľadávok uvedených v prílohe tejto zmluvy vrátane pohľadávky voči odporcovi
vedenej pod referenčným číslom XXXXXXXXXX.. Odporca ako záujemca uzavrel s jeho právnym
predchodcom ako poskytovateľom v zmysle § 43 zákona č. 610/2003 Z. z. o elektronických
komunikáciách v znení neskorších predpisov zmluvu o pripojení, predmetom ktorej bolo poskytovanie

elektronickej komunikačnej služby jeho právnym predchodcom odporcovi ako účastníkovi. Odporca
sa v zmysle zmluvy o pripojení zaviazal riadne odoberať služby, uskutočňovať a prijímať hlasové
hovory prostredníctvom prideleného telefónneho čísla a platiť za ňu riadne a včas poplatky dohodnuté
v aktuálnom Cenníku podľa zvoleného programu služieb. Právny predchodca navrhovateľa vystavil
odporcovi faktúru č. 7208577637 splatnú dňa 03.09.2012 na sumu 47,80 €, faktúru č. 7102417999
splatnú dňa 03.04.2011 na sumu 92,81 €. Celková neuhradená suma v čase postúpenia pohľadávky
predstavovala sumu 140,61 €. Nezaplatením faktúry v lehote splatnosti sa odporca dostal do omeškania

podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka.

Odporca sa k návrhu navrhovateľa nevyjadril.Podľa ustanovenia § 115a ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len „O.s.p.“) pojednávanie nie
je potrebné nariaďovať v drobných sporoch.

Podľa § 200ea O.s.p., ak v priebehu konania dosiahne predmet konania sumu 1000 Eur, od toho
okamihu ide o drobný spor.

V prejednávanej veci súd podľa § 115a ods. 2 O.s.p. vyhlásil rozsudok bez nariadenia pojednávania,
pretože ide o drobný spor. Podľa § 156 ods. 3 O.s.p., miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku

oznámil súd na svojej úradnej tabuli dňa 18.03.2016.

Súd vykonal dokazovanie listinnými dôkazmi : Zmluvou o postúpení pohľadávok zo dňa 24.06.2013( č.l.
39-46 spisu), Zmluvou o pripojení, vrátane Dodatku k zmluve ( č.l. 13-15), faktúrami č. 7208576885,
7102383907, 7101340162 ( č.l. 16-18 spisu), všeobecnými podmienkami poskytovania verejných
elektronických komunikačných služieb ( č.l. 21-32 spisu), keď zistil tento skutkový a právny stav:

Zmluvou o postúpení pohľadávok zo dňa 24.06.2013 spoločnosť Slovak Telekom, a.s., so sídlom
Karadžičova 10, Bratislava, IČO: 35 763 469, ako postupca na jednej strane (ďalej len ako „právny
predchodca“) a navrhovateľ ako postupník na strane druhej uzavreli postúpil postupník pohľadávky z
neuhradených komunikačných služieb svojich zákazníkov na navrhovateľa, o.i. predmetom zmluvy bol

aj odplatný prevod pohľadávok uvedených v prílohe tejto zmluvy vrátane pohľadávky voči odporcovi
vedenej pod referenčným číslom
XXXXXXXXXX v celkovej výške, ktorá zodpovedá výške žalovanej istiny.

Zo zmluvy o pripojení zo dňa 23.02.2011 súd zistil, že bola uzavretá medzi spoločnosťou Slovak

Telekom, a.s., so sídlom Karadžičova 10, Bratislava, IČO: 35 763 469 ako užívateľom na druhej strane
podľa § 43 a nasl. Zákona č. 610/2003 Z. z. o elektronických komunikáciách v znení neskorších
predpisov.Odporcatútozmluvuuzatvorilakofyzickáosoba-nepodnikateľ;nazákladezmluvyopripojení
sa poskytovateľ zaviazal pre odporcu dodávať telekomunikačné služby dojednané v tejto zmluve; tiež
poskytovateľ na základe tejto zmluvy o pripojení poskytol odporcovi SIM kartu za účelom umožnenia

prihlásenia sa odporcu do siete poskytovateľa a za účelom používania služieb vo zvolenom programe
Relax 60. SIM karte bolo pridelené telefónne číslo XXXXXXXXXX.

Odporca sa v čl. 2 zmluvy zaviazal riadne a včas plniť všetky povinnosti vyplývajúce zo zmluvy, dodatkov
k zmluve a všeobecných podmienok, najmä riade a včas platiť cenu za aktiváciu a poskytovanie služieb,

že po dobu viazanosti, ktorá bola dohodnutá v trvaní 24 mesiacov nepožiada o vypojenie SIM karty
z prevádzky a že sa nedopustí takého konania a ani neumožní také konanie, na základe ktorého by
poskytovateľovivznikloprávozrušiťzmluvuopripojeníodstúpenímodnejaleboprávovypovedaťzmluvu
opripojenízdôvodovporušeniapovinnostízostranyodporcu,vprípadeporušeniazmluvnýchpovinností
zo strany odporcu (najmä hociktorej povinnosti uvedenej v bode 2 zmluvy alebo v článku 3 bod. 3.6

všeobecných obchodných podmienok alebo v článku 5 bod 5.2 písm. a/ až c/ všeobecných podmienok)
a následného vypojenia SIM karty zo strany poskytovateľovi strany dojednali povinnosť odporcu uhradiť
poskytovateľovi zmluvnú pokutu v sume 47,80 €.

Z predloženej zmluvy o pripojení ani všeobecných obchodných podmienok súd nezistil dojednanie

akejkoľvek zmluvnej pokuty pre prípad porušenia zmluvných povinností na strane poskytovateľa služieb.

Faktúrou č. 7208577637 splatnou 03.09.2012 na sumu 47,80 € vyúčtoval právny predchodca
navrhovateľa odporcovi zmluvnú pokutu bez uvedenia povinnosti za porušenie ktorej pokutu uplatňuje.

Faktúrou č. 7102417999 splatnou 03.04.2011 na sumu 92,81 € vyúčtoval právny predchodca
navrhovateľa odporcovi poskytnuté služby.

Podľa § 43 ods. 1 a 2 zákona č. 610/2003 Z. z. o elektronických komunikáciách, v znení neskorších
predpisov, účinného ku dňu uzavretia zmluvy o pripojení (ďalej len zákon č. 610/2003 Z. z.), zmluvou

o pripojení sa podnik zaväzuje účastníkovi zriadiť potrebný prístup k verejnej telefónnej sieti alebo k
inej verejnej sieti a sprístupniť súvisiace služby. Súčasťou zmluvy sú všeobecné podmienky a tarifa.
Podstatnými časťami zmluvy o pripojení sú dohodnutý druh verejnej služby, miesto jej poskytovaniaa cena za službu. Ak nie je v zmluve o pripojení určený čas poskytovania, platí, že sa služba bude
poskytovať na neurčitý čas. Cenu za službu možno dojednať aj odkazom na tarifu.

Podľa § 42 ods. 1 písm. a) zákona č. 610/2003 Z. z., podnik má právo na zaplatenie ceny za poskytnutú
verejnú službu podľa tarify, ak jej vyúčtovanie doručil účastníkovi najneskôr do troch mesiacov od
posledného dňa zúčtovacieho obdobia; to neplatí pri vyúčtovaní predplatených služieb.

Podľa § 42 ods. 4 písm. b) zákona č. 610/2003 Z. z., účastník je povinný platiť cenu za poskytnutú

verejnú službu podľa zmluvy o pripojení a podľa tarify, a ak to povaha služby umožňuje, až na základe
predloženia dokladu o vyúčtovaní.

Podľa § 52 ods. 1 a 2 prvá veta Občianskeho zákonníka, spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez
ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. Ustanovenia o spotrebiteľských
zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ,

použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné
dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú
neplatné.

Podľa § 52 ods. 3 a 4 Občianskeho zákonníka, dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení

spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.
Spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci
predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.

Podľa § 53 od. 1 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré

spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa
(ďalej len "neprijateľná podmienka"). To neplatí, ak ide o predmet plnenia, cenu plnenia alebo ak boli
neprijateľné podmienky individuálne dojednané.

Podľa§53ods.4písm.k)Občianskehozákonníka,zaneprijateľnépodmienkyuvedenévspotrebiteľskej

zmluve sa považujú najmä ustanovenia, ktoré požadujú od spotrebiteľa, ktorý nesplnil svoj záväzok, aby
zaplatil neprimerane vysokú sumu ako sankciu spojenú s nesplnením jeho záväzku.

Podľa § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka, neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských
zmluvách sú neplatné.

Podľa § 54 ods. 1 Občianskeho zákonníka, zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou sa
nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred vzdať
svojich práv, ktoré mu tento zákon priznáva, alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie.

Podľa § 54 ods. 2 Občianskeho zákonníka, v pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí
výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší.

Podľa § 544 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka, ak strany dojednajú pre prípad porušenia zmluvnej
povinnosti zmluvnú pokutu, je účastník, ktorý túto povinnosť poruší, zaviazaný pokutu zaplatiť, aj keď

oprávnenému účastníkovi porušením povinnosti nevznikne škoda. Zmluvnú pokutu možno dojednať len
písomne a v dojednaní musí byť určená výška pokuty alebo určený spôsob jej určenia.

Podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ
právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný

platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací
predpis.

Podľa § 3 ods. 1 Nariadenia Vlády Slovenskej republiky č. 87/1995 Z.z., ktorým sa vykonávajú niektoré
ustanovenia Občianskeho zákonníka, v znení neskorších predpisov, výška úrokov z omeškania je o 8

percentuálnychbodovvyššia,akozákladnáúrokovásadzbaEurópskejcentrálnejbankyplatnákprvému
dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.V prejednávanej veci súd po vykonanom dokazovaní dospel k záveru, že návrh navrhovateľa je v časti
dôvodný.

Súd mal preukázané, že navrhovateľ s odporcom prostredníctvom predajcu uzavrel zmluvu o pripojení,
na základe ktorej poskytoval odporcovi elektronické komunikačné služby. S účinnosťou od 01.11.2011
došlo k zmene právnej úpravy zmluvy o pripojení (zákon č. 351/2011 Z. z.), táto zmena však nemala
dopad na prejedávanú vec, keď k využívaniu služieb navrhovateľa odporcom došlo v celom rozsahu
za účinnosti predchádzajúcej právnej úpravy (zákon č. 610/2003 Z.z.), preto súd na právny vzťah

navrhovateľa a odporcu aplikoval príslušné ustanovenia Občianskeho zákonníka o spotrebiteľských
zmluvách účinné od 01.01.2008. Právny vzťah medzi navrhovateľom a odporcom založený zmluvou o
pripojení súd posúdil ako občianskoprávny vzťah, odporcom uzavrela zmluvu o pripojení ako fyzická
osoba bez oprávnenia na podnikanie. Z dokazovania ďalej vyplýva, že odporca využíval služby
navrhovateľa, cenu poskytovaných služieb splatných fakturoval navrhovateľ odporcovi spolu v sume
92,81 €. Preto súd návrhu v tejto časti uplatneného nároku vyhovel a uložil odporcovi povinnosť zaplatiť

navrhovateľovi sumu 92,81 € ako neuhradenú cenu za poskytnuté elektronické komunikačné služby.

Nakoľko odporca je v omeškaní s plnením peňažného dlhu a toto omeškanie trvá, uložil mu súd aj
povinnosť zaplatiť navrhovateľovi i úroky z omeškania z priznanej časti istiny vo výške 9 % ročne. Pri
určení výšky úrokov z omeškania vychádzal súd zo základnej úrokovej sadzby Európskej centrálnej

banky, ktorá ku dňu omeškania predstavovala výšku 1 % ročne (1% + 8% = 9%).

Faktúrou č. 7208577637 splatnou 03.09.2012 na sumu 47,80 € vyúčtoval právny predchodca
navrhovateľa odporcovi zmluvnú pokutu bez uvedenia povinnosti za porušenie ktorej pokutu uplatňuje.
Po vykonanom dokazovaní súd prišiel k záveru, že zmluvnú pokutu v sume 47,80 € s príslušenstvom

neuplatnil navrhovateľ dôvodne. Pre prípad porušenia špecifikovaných zmluvných povinností (najmä
nezaplatenie ceny služieb riadne a včas počas doby viazanosti) dojednal navrhovateľ a odporca
zmluvnú pokutu. Z dokazovania nevyplynulo, že odporca nezaplatil cenu poskytnutých služieb riadne
a včas, avšak i keby navrhovateľ dokazoval a preukázal porušenie zmluvných podmienok, tento
nárok nemožno navrhovateľovi priznať, nakoľko po právnom posúdení predloženého dodatku k zmluve

je nutné konštatovať, že zmluvná pokuta nebola dojednaná medzi účastníkmi individuálne, nebola
dojednaná tak, aby nespôsobila značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v
neprospech spotrebiteľa a nebola dojednaná s ohľadom na zásadu primeranosti.

Dodatok k zmluve o pripojení možno charakterizovať ako spotrebiteľský zmluvný vzťah a na odporcu

je potrebné hľadieť ako na spotrebiteľa, pretože pri jej uzavieraní nekonal v rámci predmetu svojej
obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti, teda na právny vzťah založený zmluvou o pripojení a
dodatkom je potrebné aplikovať aj príslušné ustanovenia Občianskeho zákonníka o spotrebiteľských
zmluvách (§ 52 a nasl. Občianskeho zákonníka). Podľa názoru súdu uvedený záver vyplýva zo
skutočnosti, že tzv. spotrebiteľské zmluvy nepredstavujú osobitný zmluvný typ aplikovateľný len na

občianskoprávne vzťahy, naopak príslušné ustanovenia Občianskeho zákonníka je potrebné aplikovať
na všetky právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ bez ohľadu na to, či ide o občianskoprávny
vzťah alebo o obchodnoprávny vzťah. Navrhovateľ právo na zaplatenie zmluvnej pokuty odvíja od
spotrebiteľskej zmluvy, ktoré sú ako tzv. typové zmluvy uzavierané vo viacerých prípadoch a je obvyklé,
žespotrebiteľobsahzmluvy,atedaidojednanieozmluvnejpokutepodstatnýmspôsobomneovplyvňuje.

Nejde teda o individuálne dojednané zmluvné ustanovenie (§ 53 ods. 2 Občianskeho zákonníka).
Navrhovateľ ako dodávateľ zmluvnú pokutu s odporcom ako spotrebiteľom osobitne nevyjednával.

K základným princípom spotrebiteľských zmlúv patrí, že nesmú obsahovať neprijateľnú podmienku, teda
také zmluvné dojednanie, ktoré spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných

strán v neprospech spotrebiteľa, a to pod sankciou absolútnej neplatnosti takejto podmienky. Uvedené
súd konštatuje z dôvodu, že práve sporné zmluvné dojednania týkajúce sa zmluvnej pokuty vo výške
47,80 € považuje súd za neprijateľné zmluvné dojednania, ktoré spôsobujú nerovnováhu v právach
a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa. Súd žiadnym spôsobom nespochybňuje
význam zmluvnej pokuty. Pokiaľ však ide o spotrebiteľský vzťah, musí ísť o takú zmluvnú pokutu,

ktorá obstojí v rámci povinnej súdnej kontroly neprijateľných podmienok zo zreteľom na povahu,
obsah a všetky osobitosti právneho úkony, so zreteľom na vzájomné práva a povinnosti účastníkov
spotrebiteľskej zmluvy a v neposlednom rade i so zreteľom na sankcionovanie nesplnenia povinností na
strane oboch účastníkov zmluvy. Podľa názoru súdu, v spotrebiteľskej veci by pri samotnom uzavieranízmluvy nemal byť prísnejšie alebo výlučne sankcionovaný zmluvnou pokutou len jeden účastník zmluvy,
a to spotrebiteľ. Uvedené na prvý pohľad vyznieva v neprospech jedného účastníka zmluvy. Uvedené
súd dáva do pozornosti preto, že navrhovateľ ako dodávateľ nie je nijako sankcionovaný v súvislosti

s prípadným nesplnením povinností na jeho strane. Významné je pritom posúdenie zmluvnej pokuty s
ohľadom na povahu, obsah zmluvy v čase uzavretia dohody o zmluvnej pokute a posúdenie prijateľnosti
alebo neprijateľnosti tohto zmluvného dojednania by nemali ovplyvňovať ďalšie skutočnosti, ktoré
nastanú po uzavretí zmluvy, teda ani následné správanie sa účastníkov zmluvy a v rámci neho i
porušenie zmluvných dojednaní by nemali mať vplyv na prvotné posúdenie toho, či dojednaná zmluvná

pokuta nie je neprimeranou sankciou za nesplnenie povinností (§ 53 ods. 4 písm. k/ Občianskeho
zákonníka). Tým sa kladie dôraz hlavne na dodávateľa, ktorý pripravuje obsah zmluvy (ktorý obsah
spotrebiteľ už nijako neovplyvňuje), aby bol náležite opatrný a dôsledný pri dojednávaní vedľajších
zmluvných dojednaní, ako je zmluvná pokuta.

V prejednávanej veci súd dojednanú zmluvnú pokutu považuje súd ako neprimeranú sankciu s

poukazom na viaceré aspekty. Z hľadiska času dodávateľ vôbec nerozlišuje situáciu, keď v dôsledku
nezaplatenia ceny dôjde k ukončeniu zmluvy napríklad jeden mesiac pred uplynutím doby viazanosti
a prípadom, kedy spotrebiteľ nezaplatí cenu hneď v prvý mesiac viazanosti, teda na jeho začiatku.
Rovnako je bez akéhokoľvek významu, akú cenu služieb spotrebiteľ nezaplatí, t. j. či nezaplatí
cenu dojednaného mesačného poplatku alebo nezaplatí cenu v dôsledku prekročenia tejto sumy

aj niekoľkonásobne vyššiu (v tomto smere dodávateľ až do prerušenia služby spotrebiteľa nijako
neobmedzuje). Zmluvná pokuta patrí dodávateľovi podľa zmluvného dojednania aj v prípade, že nedôjde
k ukončeniu zmluvy, pretože stačí len úkon spotrebiteľa, ktorý smeruje k ukončeniu zmluvy, pričom toto
ukončenie ani nemusí nastať. Je zrejmé, že navrhovateľ odvíja právo na zaplatenie zmluvnej pokuty
najmä od nesplnenia povinnosti zaplatiť splatné faktúry za poskytnuté služby, počas trvania zmluvy.

Po vyčerpaní služieb v rámci zvoleného účastníckeho programu pritom dodávateľ už neposkytuje
spotrebiteľovi služby za také ceny ako je to v rámci dojednaného programu, preto zmluvná pokuta v
tomto rozsahu pôsobí ešte neprimeranejšie.

Vzhľadom na to, že zmluvná pokuta je dojednaná ako súčasť spotrebiteľskej zmluvy a neprimerane

vysoká zmluvná pokuta je sankcionovaná absolútnou neplatnosťou takéhoto dojednania ako
neprijateľná zmluvná podmienka, v spotrebiteľských zmluvách preto nie je možné využiť tzv. moderačné
právo upravené v § 545a Občianskeho zákonníka. Neprijateľná podmienka je neplatná ako taká, preto
nemožno znižovať neplatne dojednanú zmluvnú pokutu. Na základe uvedeného súd uplatnenú zmluvnú
pokutu spolu s jej príslušenstvom z nej považoval za nedôvodnú a spôsobujúcu značnú disproporciu v

postavení účastníkov zmluvného vzťahu zmluvy v neprospech účastníka na strane spotrebiteľa.

O trovách konania súd rozhodol podľa § 142 ods. 2 O.s.p. v spojení s § 151 ods. 1 O.s.p., podľa ktorého,
ak mal účastník vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov pomerne rozdelí, prípadne vysloví,
že žiadny z účastníkov nemá na náhradu trov právo. Vo veci bola pomerne úspešnejší navrhovateľ,

ktorému vzniklo právo na náhradu pomernej časti trov konania. Pri rozhodovaní o náhrade trov konania
súd vychádzal len z uplatnenej istiny. Predmetom konania bolo zaplatenie sumy 140,61 €. Navrhovateľ
bol úspešný v časti o zaplatenie 92,81 (66 %), odporca bola úspešný v časti o zaplatenie sumy 47,80
€ (34%, neúspech navrhovateľa je úspechom odporcu). Navrhovateľovi tak vzniklo právo na náhradu
32 % (66 % - 34 %) účelne vynaložených trov.

Trovy navrhovateľa pozostávajú zo zaplateného súdneho poplatku z podaného návrhu v sume 16,50
€, z čoho 32 % predstavuje 5,28 € a trov právneho zastúpenia uplatnených podľa vyhlášky MS SR č.
655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách advokátov (ďalej len „vyhláška“) za dva úkony právnej služby
vo výške 2 x 16,60 € a to: 1. prevzatie a príprava zastúpenia v sume 16,60 €, 2. podanie návrhu na

súd v sume 16,60 €, k tomu prináležiace režijné paušály 2 x 8,04 € (§ 16 ods. 3 vyhlášky), ktoré trovy
právneho zastúpenia sa zvyšujú o daň z pridanej hodnoty vo výške 20 % (§ 18 ods. 3 vyhlášky), z
ktorých 32 % predstavuje 18,92 €.

Podľa § 151 ods. 8 O.s.p., súd vo výroku o trovách konania osobitne uviedol trovy právneho zastúpenia

a ostatné trovy.Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15-tich dní odo dňa jeho doručenia, prostredníctvom
tunajšieho súdu na Krajský súd v Bratislave, písomne v dvoch vyhotoveniach (§ 204 ods. 1 prvá veta

O.s.p.).

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za
nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha (§ 205 ods. 1 O.s.p.). Pokiaľ zákon pre podanie určitého druhu
nevyžaduje ďalšie náležitosti, musí byť z podania zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci

sa týka a čo sleduje, a musí byť podpísané a datované. Podanie treba predložiť s potrebným počtom
rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden
rovnopis ak je to potrebné. Ak účastník nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví
kópie na jeho trovy (§ 42 ods. 3 O.s.p.).

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (zákon č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a
exekučnej činnosti - Exekučný poriadok a o zmene a doplnení ďalších zákonov, v znení neskorších
predpisov); ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia (§ 251
ods. 1 O.s.p.).

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť
len tým, že
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 O.s.p. t.j.
1. sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov

2. ten, kto v konaní vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom konania
3. účastník konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne zastúpený
4. v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie
5. sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný
6. účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom

7. rozhodoval vylúčený sudca alebo bol súd nesprávne obsadený, ibaže namiesto samosudcu
rozhodoval senát
8. súd prvého stupňa nesprávne vec právne posúdil, tým, že nepoužil správne ustanovenie právneho
predpisu a nedostatočne zistil skutkový stav
9. sa rozhodlo bez návrhu, nejde o rozhodnutie vo veci samej a dôvody, pre ktoré bolo vydané, zanikli

alebo ak také dôvody neexistovali
10. bol odvolacím súdom schválený zmier
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,

d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatené (§ 205a O.s.p.), t.j.
1. sa týkajú podmienok konania, vecnej príslušnosti súdu, vylúčenia sudcu (prísediaceho) alebo
obsadenia súdu,

2. má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci samej
3. odvolateľ nebol riadne poučený podľa § 120 ods. 4 O.s.p.,
4. ich účastník konania bez svojej viny nemohol označiť alebo predložiť do rozhodnutia súdu prvého
stupňa

f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 205 ods.
2 O.s.p.)