Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Friday, April 29, 2016

Súd: Okresný súd Malacky
Spisová značka: 4C/26/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1614200255
Dátum vydania rozhodnutia: 29. 04. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Viera Malinowska

ECLI: ECLI:SK:OSMA:2016:1614200255.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Malacky, samosudkyňou JUDr. Vierou Malinowskou, v právnej veci navrhovateľa Orange

Slovensko, a.s., IČO: 35 697 270, so sídlom v Bratislave, Metodova 8,
zastúpený Bobák, Bollová a spol., s.r.o. advokátska kancelária, IČO: 35 855 673, Dr. Vl.Clementisa
10, Bratislava, proti odporcovi H., nar. XX.XX.XXXX, R. XX, XXX XX G., o zaplatenie sumy 511,32 €
s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

Odporca je p o v i n n ý zaplatiť navrhovateľovi sumu 385,32 € s úrokom z omeškania vo výške 8,75
% ročne zo sumy 385,32 € od 07.09.2012 do zaplatenia, všetko do troch dní od právoplatnosti rozsudku.

V prevyšujúcej časti súd návrh navrhovateľa z a m i e t a.

Odporca je p o v i n n ý zaplatiť navrhovateľovi náhradu trov konania v sume 15,77 € a náhradu trov
právneho zastúpenia v sume 52,96 € právnemu zástupcovi navrhovateľa Bobák, Bollová a spol., s r.o.
advokátska kancelária, IČO: 35 855 673, všetko do troch dní od právoplatnosti rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

Dňa 10.01.2014 doručil navrhovateľ Okresnému súdu Malacky návrh na začatie konania, ktorým sa
voči odporcovi domáhal zaplatenia sumy 511,32 € s úrokmi z omeškania vo výške 8,75 % ročne od
07.09.2012 do zaplatenia a náhrady trov konania z titulu neuhradených služieb, poplatkov a náhrady

škody. V návrhu uviedol, že s odporcom uzavrel zmluvu o pripojení č. K. a zmluvu o pripojení č. K.,
ktorých neoddeliteľnou súčasťou sú Všeobecné podmienky. V zmysle predmetných zmlúv vypožičal
odporcoviSIMkartyzaúčelomumožneniavyužívaniatelekomunikačnýchslužiebnavrhovateľa,keďSIM
karte bolo pridelené účastnícke č. XXXXXXXXXX, XXXXXXXXXX. V snahe predísť procesnej neistote
pri posudzovaní nároku z titulu zmluvnej pokuty vo výške 126 € ako paušalizovanej náhrady škody,
návrhom si uplatnil nárok titulom spôsobenej škody, ktorá mu vznikla za odpredaný mobilný telefón/
telekomunikačné zariadenie U. vo výške 40 € a Nokia 7230 vo výške 86 €, keď škoda predstavuje rozdiel

medzi predajnou cenou mobilného telefónu a jeho akciovou cenou, ktorú škodu mu odporca spôsobil
tým, že získal mobilný telefón za cenu zvýhodnenú oproti cene trhovej, pričom porušil zmluvný záväzok
používať jeho služby a riadne a včas platiť cenu za poskytnuté služby po dobu viazanosti. Dojednaná
zmluvná pokuta ako občianskoprávny inštitút mala v zmysle dodatku plniť funkciu paušalizovanej
náhrady škody v prípade porušenia zmluvy o pripojení, ktorá by navrhovateľovi mohla vzniknúť tým,
že on si svoje povinnosti poskytnúť zvýhodnené služby a mobilný telefón za akciovú cenu splnil, avšak
odporca si svoju základnú povinnosť na zotrvaní v zmluvnom záväzku po dobu viazanosti a na riadnom

a včasnom platení splatných záväzkov nesplnil. Ďalej v návrhu uviedol, že zmluvná pokuta nebola
dojednaná s úmyslom privodiť odporcovi neprimerané podmienky za trvania zmluvného vzťahu ani
pre prípad, keď dôjde k porušeniu zmluvných povinností, ani sebe zabezpečiť neprimeraný majetkový
prospech. Zmluvná pokuta mala byť preventívnym a uhradzovacím nástrojom pre prípad porušeniazákladného zmluvného záväzku odporcu. Ďalej uviedol, že odporca si bol v zmysle dodatku k zmluve
o pripojení vedomý ceny predávaného mobilného telefónu ako rozdielu medzi spotrebiteľskou (trhovou)
cenou a poskytnutou zľavou len z dôvodu, že sa služby zaviazal užívať po dohodnutú dobu, pričom

nedodržanie tohto záväzku by spôsobilo vznik škody (minimálne v rozsahu zľavy zo spotrebiteľskej ceny
mobilného telefónneho zariadenia), v prejednávanej veci spolu vo výške 126 €, ako rozdiel predajnej
ceny mobilného telefónu 41 + 115 € a jeho akciovej ceny 1 + 29 €. Tým, že odporca riadne a včas
nezaplatil cenu poskytnutých služieb za obdobie od apríla 2012 do júna 2012, uplatnil si voči nemu
nárok na zaplatenie sumy 385,32 €. Na pokus o pokonávku zo dňa 23.08.2012 odporca nereagoval,

sumu neuhradených faktúr za jednotlivé mesiace a sumu za mobilný telefón neuhradil, a to ani v
dodatočne stanovenej lehote. Jeho pohľadávka voči odporcovi ku dňu podania návrhu na súd pozostáva
zneuhradenýchslužiebvsume385,32€aznárokunazaplateniesumy126€uplatnenejtitulomnáhrady
škody, spolu 511,32 €, keď z tejto sumy si uplatňuje úroky z omeškania vo výške 8,75 % ročne, počnúc
dňom nasledujúcim po uplynutí lehoty na dodatočné plnenie uvedenej v pokuse o pokonávku, t. j. odo
dňa 07.09.2012 do zaplatenia.

Odporca sa k návrhu navrhovateľa nevyjadril.

Podľa ustanovenia § 115a ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len „O.s.p.“) pojednávanie nie
je potrebné nariaďovať v drobných sporoch.

Podľa § 200ea O.s.p., ak v priebehu konania dosiahne predmet konania sumu 1000 Eur, od toho
okamihu ide o drobný spor.

V prejednávanej veci súd podľa § 115a ods. 2 O.s.p. vyhlásil rozsudok bez nariadenia pojednávania,

pretože ide o drobný spor. Podľa § 156 ods. 3 O.s.p., miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku
oznámil súd na svojej úradnej tabuli dňa 20.04.2016.

Súdvykonaldokazovanielistinnýmidôkazmitvoriacimiobsahsúdnehospisuavykonanýmdokazovaním
súd zistil tento skutkový a právny stav:

Zo Zmluvy o poskytovaní verejných služieb č. K. zo dňa 07.01.2012 (ďalej len „zmluva o pripojení“)
súd zistil, že bola uzavretá medzi navrhovateľom ako poskytovateľom na jednej strane a odporcom ako
zákazníkom na strane druhej podľa § 43 a nasl. zákona č. 610/2003 Z.z. o elektronických komunikáciách
v znení neskorších predpisov; odporca túto zmluvu uzavrel ako fyzická osoba - nepodnikateľ; na

základe tejto zmluvy poskytol odporcovi ako užívateľovi tzv. SIM kartu za účelom umožnenia prihlásenia
sa odporcu do siete poskytovateľa a používania služieb v programe „Volania do všetkých sietí 50“,
SIM karte bolo pridelené telefónne číslo XXXXXXXXXX; k uvedenej zmluve o pripojení bol dňa
07.01.2012 medzi rovnakými účastníkmi uzavretý dodatok, predmetom ktorého bola dohoda o aktivácii
zvoleného účastníckeho programu na SIM karte (bod. 1.1 dodatku), ďalej dohoda o predaji koncového

telekomunikačného zariadenia zn. U., so zľavou zo spotrebiteľskej ceny 1 € (bod 1.2 dodatku), pričom
odporca sa zaviazal, že po dobu viazanosti 24 mesiacov zotrvá v zmluvnom vzťahu s poskytovateľom
(bod 2.3 a/ dodatku), nepožiada o vypojenie SIM Karty z prevádzky alebo o dočasnú deaktiváciu SIM
karty (bod 2.3 b/ dodatku), nedopustí sa takého konania a nedá svojim konaním žiaden taký podnet a
ani neumožní také konanie, na základe ktorého by poskytovateľovi vzniklo právo odstúpiť od zmluvy

alebo právo vypovedať zmluvu zo strany nesplnenia alebo porušenia povinností zo strany odporcu, ku
ktorým sa zaviazal v dodatku alebo v zmluve o pripojení (bod 2.3 c/ dodatku), bude mať na SIM karte
aktivovaný účastnícky program a nedôjde k porušenou záväzku odporca uvedeného v bode 2.2 (bod
2.3 d/ dodatku); v prípade porušenia niektorej z povinností uvedenej v bode 2.3 alebo 2.4 článku (najmä
ale nielen nezaplatenie splatnej ceny za služby, nedodržanie záväzku uvedeného v bode 2.2 článku,

jednostranné ukončenie platnosti zmluvy alebo dodatku pred uplynutím doby viazanosti, vykonanie
úkonu smerujúceho k ukončeniu platnosti dodatku pred uplynutím doby viazanosti bez ohľadu na to, či
naozaj dôjde k ukončeniu jeho platnosti) dojednali povinnosť odporcu uhradiť poskytovateľovi zmluvnú
pokutu v sume 40 €.

Zo Zmluvy o poskytovaní verejných služieb č. K. zo dňa 11.08.2011 (ďalej len „zmluva o pripojení“)
súd zistil, že bola uzavretá medzi navrhovateľom ako poskytovateľom na jednej strane a odporcom ako
zákazníkom na strane druhej podľa § 43 a nasl. zákona č. 610/2003 Z.z. o elektronických komunikáciách
v znení neskorších predpisov; odporca túto zmluvu uzavrel ako fyzická osoba - nepodnikateľ; nazáklade tejto zmluvy poskytol odporcovi ako užívateľovi tzv. SIM kartu za účelom umožnenia prihlásenia
sa odporcu do siete poskytovateľa a používania služieb v programe „Volania do všetkých sietí
50+Vo.s.Víkend“, SIM karte bolo pridelené telefónne číslo XXXXXXXXXX; k uvedenej zmluve o pripojení

bol dňa 11.08.2011 medzi rovnakými účastníkmi uzavretý dodatok, predmetom ktorého bola dohoda
o aktivácii zvoleného účastníckeho programu na SIM karte (bod. 1.1 dodatku), ďalej dohoda o predaji
koncového telekomunikačného zariadenia zn. U., so zľavou zo spotrebiteľskej ceny 19 € (bod 1.2
dodatku), pričom odporca sa zaviazal, že po dobu viazanosti 24 mesiacov zotrvá v zmluvnom vzťahu s
poskytovateľom (bod 2.3 a/ dodatku), nepožiada o vypojenie SIM Karty z prevádzky alebo o dočasnú

deaktiváciu SIM karty (bod 2.3 b/ dodatku), nedopustí sa takého konania a nedá svojim konaním žiaden
taký podnet a ani neumožní také konanie, na základe ktorého by poskytovateľovi vzniklo právo odstúpiť
od zmluvy alebo právo vypovedať zmluvu zo strany nesplnenia alebo porušenia povinností zo strany
odporcu, ku ktorým sa zaviazal v dodatku alebo v zmluve o pripojení (bod 2.3 c/ dodatku), bude mať
na SIM karte aktivovaný účastnícky program a nedôjde k porušenou záväzku odporca uvedeného v
bode 2.2 (bod 2.3 d/ dodatku); v prípade porušenia niektorej z povinností uvedenej v bode 2.3 alebo 2.4

článku (najmä ale nielen nezaplatenie splatnej ceny za služby, nedodržanie záväzku uvedeného v bode
2.2 článku, jednostranné ukončenie platnosti zmluvy alebo dodatku pred uplynutím doby viazanosti,
vykonanie úkonu smerujúceho k ukončeniu platnosti dodatku pred uplynutím doby viazanosti bez ohľadu
na to, či naozaj dôjde k ukončeniu jeho platnosti) dojednali povinnosť odporcu uhradiť poskytovateľovi
zmluvnú pokutu v sume 86 €.

Súd zistil, že navrhovateľ vyúčtoval odporcovi poskytnuté telekomunikačné služby faktúrou č.
5161613115 splatnou 09.05.2012 na sumu 17 €, faktúrou č. 5161635202 splatnou 09.05.2012 na sumu
122,71 € a faktúrou č. 5165072687 splatnou 08.06.2012 na sumu 18,11 €, faktúrou č. 5165094556

splatnou 08.06.2012 na sumu 104,81 €, faktúrou č. 5168542660 splatnou 09.07.2012 na sumu 1,33
€, faktúrou č. 5168540701 splatnou 09.07.2012 na sumu 3,98 €, faktúrou č. 5168563098 splatnou
09.07.2012 na sumu 118,43 €. Súčet vyúčtovaných služieb predstavuje sumu 385,37 €, navrhovateľ si
uplatňuje titulom neuhradených telekomunikačných služieb sumu 385,32 €.

Pokusom o pokonávku zo dňa 23.08.2012 navrhovateľ vyzval odporcu na úhradu pohľadávky z titulu
neuhradených elektronických komunikačných služieb (385,32 €) a zmluvnej pokuty (126 €), najneskôr
do 06.09.2012. Pokus o pokonávku bol odporcovi doručovaný prostredníctvom pošty. ( č.l. 21 spisu)

Podľa § 43 ods. 1 a 2 zákona č. 610/2003 Z. z. o elektronických komunikáciách, v znení neskorších

predpisov, účinného ku dňu uzavretia zmluvy o pripojení (ďalej len zákon č. 610/2003 Z. z.), zmluvou
o pripojení sa podnik zaväzuje účastníkovi zriadiť potrebný prístup k verejnej telefónnej sieti alebo k
inej verejnej sieti a sprístupniť súvisiace služby. Súčasťou zmluvy sú všeobecné podmienky a tarifa.
Podstatnými časťami zmluvy o pripojení sú dohodnutý druh verejnej služby, miesto jej poskytovania
a cena za službu. Ak nie je v zmluve o pripojení určený čas poskytovania, platí, že sa služba bude

poskytovať na neurčitý čas. Cenu za službu možno dojednať aj odkazom na tarifu.

Podľa § 42 ods. 1 písm. a) zákona č. 610/2003 Z. z., podnik má právo na zaplatenie ceny za poskytnutú
verejnú službu podľa tarify, ak jej vyúčtovanie doručil účastníkovi najneskôr do troch mesiacov od
posledného dňa zúčtovacieho obdobia; to neplatí pri vyúčtovaní predplatených služieb.

Podľa § 42 ods. 4 písm. b) zákona č. 610/2003 Z. z., účastník je povinný platiť cenu za poskytnutú
verejnú službu podľa zmluvy o pripojení a podľa tarify, a ak to povaha služby umožňuje, až na základe
predloženia dokladu o vyúčtovaní.

Podľa § 52 ods. 1 a 2 prvá veta Občianskeho zákonníka, spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez
ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. Ustanovenia o spotrebiteľských
zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ,
použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné
dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú

neplatné.

Podľa § 52 ods. 3 a 4 Občianskeho zákonníka, dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení
spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.Spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci
predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.

Podľa § 53 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia,
ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech
spotrebiteľa (ďalej len "neprijateľná podmienka"). To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky, ktoré sa
týkajú hlavného predmetu plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určito,
jasne a zrozumiteľne alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané. Za individuálne

dojednané zmluvné ustanovenia sa nepovažujú také, s ktorými mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť sa
pred podpisom zmluvy, ak nemohol ovplyvniť ich obsah.

Podľa § 54 ods. 1 Občianskeho zákonníka, zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou sa
nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred vzdať
svojich práv, ktoré mu tento zákon priznáva, alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie.

Podľa § 54 ods. 2 Občianskeho zákonníka, v pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí
výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší.

Podľa § 420 ods. 1 Občianskeho zákonníka, každý zodpovedá za škodu, ktorú spôsobil porušením

právnej povinnosti.

Podľa § 517 ods. 1 prvá veta Občianskeho zákonníka, dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je
v omeškaní.

Podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ
právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný
platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací
predpis.

Podľa § 3 ods. 1 Nariadenia Vlády Slovenskej republiky č. 87/1995 Z.z., ktorým sa vykonávajú niektoré
ustanovenia Občianskeho zákonníka, výška úrokov z omeškania je o osem percentuálnych bodov
vyššia, ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s
plnením peňažného dlhu.

V prejednávanej veci súd po vykonanom dokazovaní dospel k záveru, že návrh navrhovateľa nie je
dôvodný v časti uplatnenej náhrady škody.

Súd mal preukázané, že navrhovateľ s odporcom uzavrel zmluvu o pripojení v znení dodatku k zmluve,
na základe ktorej poskytoval odporcovi elektronické komunikačné služby v ním zvolených programoch

služieb. Právny vzťah medzi navrhovateľom a odporcom založený zmluvou o pripojení súd posúdil
ako občianskoprávny vzťah, odporca uzavrel zmluvu o pripojení ako fyzická osoba bez oprávnenia na
podnikanie. Z dokazovania ďalej vyplýva, že odporca využíval služby navrhovateľa, cenu poskytovaných
služieb fakturoval navrhovateľ odporcovi spolu celkom vo výške 385,37 €, pričom navrhovateľ uplatnil
žalobným návrhom 385,32 €, ktoré ceny odporca riadne a včas neuhradil. Preto súd uložil odporcovi

povinnosť zaplatiť navrhovateľovi sumu 385,32 € ako neuhradenú cenu za poskytnuté elektronické
komunikačné služby. Nakoľko odporca je v omeškaní s plnením peňažného dlhu, uložil mu súd aj
povinnosť zaplatiť navrhovateľovi i úroky z omeškania v sume 8,75 % ročne zo sumy 385,32 € od
07.09.2012 do zaplatenia. Pri určení výšky úrokov z omeškania vychádzal súd zo základnej úrokovej
sadzby Európskej centrálnej banky, ktorá ku dňu 07.09.2012 predstavovala 0,75 % ročne (0,75 % + 8%

= 7,75 %), navrhovateľovi tak vzniklo právo na úroky z omeškania vo výške 8,75 % ročne.

V prevyšujúcej časti súd návrh navrhovateľa ako nedôvodný zamietol z nižšie uvedených dôvodov.

Je zrejmé, že spornú zmluvu o pripojení možno charakterizovať ako spotrebiteľskú zmluvu a na odporcu

je potrebné hľadieť ako na spotrebiteľa, pretože pri jej uzavieraní nekonala v rámci predmetu svojej
obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti, teda na právny vzťah založený zmluvou o pripojení je
potrebné aplikovať aj príslušné ustanovenia Občianskeho zákonníka o spotrebiteľských zmluvách (§
52 a nasl. Občianskeho zákonníka). Podľa názoru súdu uvedený záver vyplýva zo skutočnosti, že tzv.spotrebiteľskézmluvynepredstavujúosobitnýzmluvnýtypaplikovateľnýlennaobčianskoprávnevzťahy,
naopak príslušné ustanovenia Občianskeho zákonníka je potrebné aplikovať na všetky právne vzťahy,
ktorých účastníkom je spotrebiteľ bez ohľadu na to, či ide o občianskoprávny alebo obchodnoprávny

vzťah (vyplýva to najmä z toho, že ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách sú systematicky zaradené
vo všeobecnej časti Občianskeho zákonníka a teda nepredstavujú osobitný zmluvný typ zo záväzkovej
časti).

Po vykonanom dokazovaní dospel súd k záveru, že náhradu škody v sume 126 € neuplatnil navrhovateľ

dôvodne.Uplatnenáškodapredstavujepodľanavrhovateľarozdielmedzipredajnoucenouodpredaného
mobilného telefónu/telekomunikačného zariadenia 126 € (41+115) a jeho akciovou cenou (1+29 €, zo
zmluvy č. K. však súd zistil že predajná cena U. bola dohodnutá vo výške 19 €, nie 29 €, potom
by údajná škoda predstavovala 136 €). V prejednávanej veci je tento rozdiel 126 €, resp. 136 € a
tento rozdiel považuje navrhovateľ za škodu vzniknutú porušením povinnosti odporcu. Navrhovateľ
poukazuje na skutočnosť, že neplnením záväzku viazanosti zo strany odporcu mu vznikla škoda v sume

uvedeného rozdielu medzi predajnou cenou mobilného telefónu a jeho akciovou cenou. Zo skutkového
vymedzenia nároku navrhovateľa na náhradu škody teda vyplýva, že sa tejto škody domáha z dôvodu
porušenia povinnosti odporcu zotrvať v zmluvnom vzťahu s ním po dohodnutú dobu viazanosti a z
dôvodu porušenia povinnosti platiť riadne a včas za poskytnuté služby. Takto skutkovo vymedzený
nárok na náhradu škody je potrebné právne posudzovať podľa § 420 ods. 1 Občianskeho zákonníka,

podľa ktorého predpokladom vzniku tzv. všeobecnej občianskoprávnej zodpovednosti za škodu je 1.
protiprávny úkon, 2. vznik škody, 3. príčinná súvislosť medzi protiprávnym úkonom a vznikom škody a 4.
zavinenie. Občianskoprávna zodpovednosť za škodu môže vzniknúť z porušenia zmluvných alebo iných
záväzkových povinností, vtedy ide o tzv. zmluvnú alebo záväzkovú zodpovednosť. Môže však vzniknúť
aj z porušenia iných zákonom uložených povinností, vtedy ide o tzv. mimozáväzkovú zodpovednosť.

Ustanovenie § 420 ods. 1 Občianskeho zákonníka o všeobecnej zodpovednosti za škodu možno
aplikovať tak na prípady záväzkovej ako aj mimozáväzkovej zodpovednosti. Pre vznik zodpovednosti
za škodu je nevyhnuté kumulatívne splnenie všetkých vyššie uvedených štyroch predpokladov. Pri
neexistencii čo len jedného z nich zodpovednosť za škodu nie je daná. Z dokazovania nevyplýva,
že odporca porušila povinnosť zotrvať v zmluvnom vzťahu s právnym predchodcom navrhovateľa po

dobu 24 mesiacov. Zo žiadneho ustanovenia zmlúv o pripojení nevyplýva povinnosť odporcu splatiť
právnemu predchodcovi navrhovateľa zľavnenú akciovú cenu mobilného telefónu, preto podľa názoru
súdu nemohlo dôjsť k porušeniu záväzku, ktorý nevyplýva zo zmluvy. Pokiaľ ide ďalší predpoklad
vzniku zodpovednosti odporcu za škodu a to samotný vznik škody, podľa § 442 ods. 1 Občianskeho
zákonníka sa uhrádza skutočná škoda a to, čo poškodenému ušlo (ušlý zisk). Občiansky zákonník

priamo nevymedzuje pojem skutočnej škody a ušlého zisku. Škoda sa chápe ako ujma, ktorá nastala
(prejavuje sa) v majetkovej sfére poškodeného, je objektívne vyjadriteľná všeobecným ekvivalentom,
t.j. peniazmi a je teda napraviteľná poskytnutím majetkového plnenia, predovšetkým poskytnutím
peňazí, ak nedochádza k naturálnej reštitúcii (R 55/1971, s. 151). Skutočnou škodou sa rozumie
ujma spočívajúca v zmenšení majetkového stavu poškodeného a reprezentujúca majetkové hodnoty,

ktoré bolo nutné vynaložiť, aby došlo k uvedeniu veci do predchádzajúceho stavu (R 55/1971,
s. 153). To, čo poškodenému ušlo (ušlý zisk) je ujmou spočívajúcou v tom, že u poškodeného
nedôjde v dôsledku škodnej udalosti k rozmnoženiu majetkových hodnôt aj keď sa to dalo očakávať
s ohľadom na pravidelný beh vecí (R 55/1971, s. 152). Podľa navrhovateľa mu vznikla škoda ako
rozdiel medzi predajnou cenou mobilného telefónu a jeho akciovou cenou. Aj keď odporca nezotrval

s navrhovateľom v zmluvnom vzťahu počas dojednaných 24 mesiacov, k vzniku tvrdenej škody
navrhovateľa podľa názoru súdu nedošlo. Podľa názoru súdu za škodu nemožno považovať skutočnosť,
že v rámci svojej obchodnej politiky navrhovateľ predáva mobilné telefóny za nižšiu ako skutočnú
cenu. Účel sledovaný navrhovateľom podaným návrhom bolo možné dosiahnuť iným spôsobom (napr.
podmienením právneho úkonu). Rozdiel medzi predajnou a akciovou cenou mobilného telefónu tak nie

je následkom protiprávneho úkonu odporcu, ale výsledkom zmluvného konsenzu medzi navrhovateľom
a odporcom. Tento zmluvný konsenzus nemôže byť zo strany navrhovateľa reparovaný prehodnotením
jeho rozhodnutia, ak sa nesplnia jeho očakávania, ktoré do zmluvného vzťahu s odporcom vkladal.
K protiprávnemu zmenšeniu majetku navrhovateľa nedošlo, pretože tento za mobilný telefón dostal
dojednanú kúpnu cenu. Podľa názoru súdu nemožno v dôsledku tvrdeného porušenia povinnosti

odporcom zotrvať v zmluvnom vzťahu dojednaný čas prehodnocovať predtým uzavreté zmluvné
dojednanie (inými slovami porušením povinnosti musí škoda vzniknúť, teda porušenie povinnosti
nemôže byť podnetom na prehodnocovanie skôr uzavretých zmluvných dojednaní). S vyššie uvedeným
záverom je súčasne spojené aj nesplnenie ďalšieho predpokladu vzniku zodpovednosti odporcu zaškoduatopríčinnásúvislosťmedziporušenímpovinnostiavznikomškody(kauzálnynexus),pretožeajv
prípade zavineného nezotrvania odporcu v zmluvnom záväzku po dojednanú dobu, dôvodom tvrdeného
zmenšenia majetku navrhovateľa (ako uplatnenej škody) by nebol tento protiprávny úkon ale kúpna

zmluva s odporcom, v rámci ktorej navrhovateľ dostal od odporcu dojednanú kúpnu cenu.

Na základe uvedeného súd návrh navrhovateľa v časti žalovanej sumy 126 € s príslušenstvom ako
nedôvodný zamietol.

O trovách konania súd rozhodol podľa § 142 ods. 2 O.s.p. v spojení s § 151 ods. 1 O.s.p., podľa ktorého,
ak mal účastník vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že
žiadnyzúčastníkovnemánanáhradutrovprávo.Vovecibolapomerneúspešnejšínavrhovateľ,ktorému
vzniklo právo na náhradu pomernej časti trov konania. Pri rozhodovaní o náhrade trov konania súd
vychádzal len z uplatnenej istiny. Predmetom konania bolo zaplatenie sumy 511,32 €. Navrhovateľ bol
úspešný v časti o zaplatenie sumy 385,32 €, t. j. 75,36 %, v časti o zaplatenie sumy 126 € bol úspešný

odporca, t. j. 24,64 % (neúspech navrhovateľa je úspechom odporcu), navrhovateľovi tak vzniklo právo
na náhradu 51,72 % (75,36 % - 24,64 % = 51,72 %) jeho účelne vynaložených trov, ktoré pozostávajú
zo zaplateného súdneho poplatku z návrhu v sume 30,50 €, z ktorých 51,72 % predstavuje sumu 15,77
€, a náhrady trov právneho zastúpenia, navrhovateľom uplatnenej vo výške 102,41 € za 2 úkony právnej
služby ( vyúčtované podľa vyhl. MS SR č. 655/2004 Z.z. o odmenách advokátov, a to prevzatie veci a

príprava zastúpenia vo výške 34,86 €, návrh na súd vo veci samej vo výške 34,86 €, 2 x režijný paušál
vo výške 2 x 7,81 € + 17,07 € 20% DPH), z čoho 51,72 % predstavuje 52,96 €, ktoré trovy je odporca
povinný nahradiť navrhovateľovi do troch dní od právoplatnosti rozsudku.

Súd podľa § 151 ods. 8 O.s.p. vo výroku o trovách konania osobitne uviedol trovy právneho zastúpenia

a ostatné trovy, trovy právneho zastúpenia je odporca v zmysle § 149 ods. 1 O.s.p. povinný zaplatiť
právnemu zástupcovi navrhovateľa.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15-tich dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde
Malacky. O odvolaní rozhodne Krajský súd v Bratislave (§ 204 ods. 1 prvá veta O.s.p.).

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za
nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha (§ 205 ods. 1 O.s.p.). Pokiaľ zákon pre podanie určitého druhu
nevyžaduje ďalšie náležitosti, musí byť z podania zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci

sa týka a čo sleduje, a musí byť podpísané a datované. Podanie treba predložiť s potrebným počtom
rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden
rovnopis ak je to potrebné. Ak účastník nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví
kópie na jeho trovy (§ 42 ods. 3 O.s.p.).

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (Zákon č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a
exekučnej činnosti - Exekučný poriadok a o zmene a doplnení ďalších zákonov, v znení neskorších
predpisov); ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia (§ 251
ods. 1 O.s.p.).

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť
len tým, že
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 O.s.p. t.j.
1. sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov

2. ten, kto v konaní vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom konania
3. účastník konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne zastúpený
4. v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie
5. sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný
6. účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom7. rozhodoval vylúčený sudca alebo bol súd nesprávne obsadený, ibaže namiesto samosudcu
rozhodoval senát
8. súd prvého stupňa nesprávne vec právne posúdil, tým, že nepoužil správne ustanovenie právneho

predpisu a nedostatočne zistil skutkový stav
9. sa rozhodlo bez návrhu, nejde o rozhodnutie vo veci samej a dôvody, pre ktoré bolo vydané, zanikli
alebo ak také dôvody neexistovali
10. bol odvolacím súdom schválený zmier
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci

c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 205a O.s.p.), t.j.
1. sa týkajú podmienok konania, vecnej príslušnosti súdu, vylúčenia sudcu (prísediaceho) alebo

obsadenia súdu,
2. má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci samej
3. odvolateľ nebol riadne poučený podľa § 120 ods. 4 O.s.p.,
4. ich účastník konania bez svojej viny nemohol označiť alebo predložiť do rozhodnutia súdu prvého

stupňa
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 205 ods.
2 O.s.p.)