Uznesenie ,
Zrušené Judgement was issued on Monday, June 30, 2014

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 21Co/116/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8112239164
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 06. 2014

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Antónia Kandravá
ECLI: ECLI:SK:KSPO:2014:8112239164.1

Uznesenie

Krajský súd v Prešove v právnej veci žalobcov: 1/ K. Y., 2/ K. N., obaja bytom O., C. XX/A, právne
zastúpení JUDr. Ladislavom Lukáčom, advokátom so sídlom Prešov, Hlavná 19, proti žalovanej: V.
N., O., C. XX/A, právne zastúpená JUDr. Petrom Petkom, advokátom so sídlom Prešov, Hlavná 29, v
konaní o určenie vlastníckeho práva, o odvolaní žalobkyne proti uzneseniu Okresného súdu Prešov č.k.
17C/393/2012-66 zo dňa 03.03.2014 takto jednohlasne

r o z h o d o l :

Z r u š u j e sa uznesenie vo výroku o trovách konania a v rozsahu zrušenia sa vec v r a c i a
prvostupňovému súdu na ďalšie konanie.

o d ô v o d n e n i e :

Okresný súd Prešov (ďalej len „prvostupňový súd“) napadnutým uznesením konanie zastavil a zaviazal
žalobcov v 1. a 2. rade spoločne a nerozdielne nahradiť trovy konania žalovanej vo výške 545,07 Eur
za trovy právneho zastúpenia a súdny poplatok vo výške 33,- Eur na účet právneho zástupcu žalovanej

v lehote 15 dní od právoplatnosti uznesenia.

Prvostupňový súd svoje rozhodnutie odôvodnil tým, že žalobcovia zobrali svoju žalobu späť a žiadali,
aby súd konanie zastavil. O trovách konania rozhodol podľa § 146 ods. 2 veta prvá O.s.p., podľa ktorého
ak niektorý z účastníkov zavinil, že sa konanie muselo zastaviť, je povinný uhradiť jeho trovy. Zastavenie
konania zavinili žalobcovia späťvzatím žaloby, preto patrí náhrada trov konania žalovanej. Mal za to,

že nezistil žiadne dôvody hodné osobitného zreteľa v zmysle § 150 ods. 1 a O.s.p., ani dôvody podľa §
146 ods. 2 druhá veta O.s.p. teda, že by pre správanie žalovanej došlo k späťvzatiu návrhu. Žalobcovia
nereagovali na výzvu súdu a nedoplnili dôvody hodné osobitného zreteľa pre použitie ustanovenia §
150 O.s.p., neoznámili súdu na základe akých dôvodov vzali návrh späť, či došlo k mimosúdnej dohode
a podobne.

Trovy, ktoré prvostupňový súd priznal žalovanej predstavujú náhradu za poskytovanie právnych služieb
advokátom vo výške 545,07 Eur za jednotlivé úkony právnej služby a to prevzatie a príprava zastúpenia,
účasť na pojednávaní, písomné oznámenie súdu zo dňa 01. 07. 2013, písomné oznámenie súdu o
mimosúdnom vyjednávaní zo dňa 18. 09. 2013, písomné oznámenie súdu o uzatvorení mimosúdnej
dohody, porada s klientom zo dňa 20. 08. 2013, porada s klientom zo dňa 08. 11. 2013, porada s klientom
zo dňa 27. 01. 2013 a náhradu režijného paušálu. Zároveň priznal žalobcom náhradu súdneho poplatku

vo výške 33,- Eur.

Proti tomuto uzneseniu a to proti výroku o trovách konania podali odvolanie žalobcovia. Navrhli, aby
odvolací súd napadnuté uznesenie vo výroku o trovách konania zmenil a žalovanej náhradu trov
konania nepriznal.

Vodvolaníďalejuviedli,žežalobunepodalanedôvodne.Trvajúnatomčouvádzalivdôvodochžaloby,že
došlo k zásadnému hrubému narušeniu rodinných vzťahov zo strany dcéry a jej rodinných príslušníkov.V priebehu konania mali záujem na mimosúdnom vyriešení sporu a rokovali medzi sebou o spôsobe
mimosúdneho riešenia. Právny zástupca žalovanej predniesol ich právnemu zástupcovi dohodu s
obsahom, ktorej podľa jeho vyjadrenia žalovaná súhlasila. Majú za to, že zaslanie takéhoto návrhu

dohody je vlastne uznaním toho, že v minulosti zo strany žalovanej došlo k správaniu, ktoré dobré mravy
porušovaloaktorébysabolodobrétakoutodohodouupraviť.Dohodunepodpísali,lebopodľaichnázoru
neobsahovala žiadne mechanizmy, ktoré by zabezpečovali správaní sa účastníkov dohodou upravené.

V odvolaní ďalej uviedli, že dôvodom pre späťvzatie žaloby bolo konanie žalovanej, a preto nemal súd

priznať nárok na náhradu trov konania. Za dôvody hodné osobitého zreteľa považujú to, že sú členovia
jednej rodiny, žalobu podali preto, aby si dcéra uvedomila svoje konanie a na druhej strane po doručení
dohodynemalizáujemhnaťvecdokrajností,čímbysavzťahyvrodineešteviacejnaštrbili.Povysvetlení
spolu uzavreli mimosúdnu dohody späťvzatím žaloby po doručení návrhu dohody. Takisto mali náklady
a tieto znášali sami.

Krajský súd v Prešove (ďalej len „odvolací súd“) preskúmal napadnutý výrok rozhodnutia
prvostupňového súdu spolu s konaním, ktoré mu predchádzalo v zmysle zásad podľa ustanovenia §
212 O.s.p. a § 214 ods. 2 O.s.p. a dospel k záveru, že v prejednávanej veci nie sú splnené podmienky
pre jeho potvrdenie (§ 219 O.s.p.) a ani pre zmenu (§ 220 O.s.p.).

Podľa § 146 ods. 2 O.s.p., ak niektorý z účastníkov zavinil, že konanie sa muselo zastaviť, je povinný
uhradiť jeho trovy. Ak sa však pre správanie odporcu vzal späť návrh, ktorý bol podaný dôvodne, je
povinný uhradiť trovy konania odporca.

Podľa§142ods.1O.s.p.,účastníkovi,ktorýmalvoveciplnýúspech,súdpriznánáhradutrovpotrebných

na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal.

Základnou zásadou, ktorá ovláda rozhodovanie o náhrade trov civilného konania je zásada úspechu
vo veci vyjadrená v ustanovení § 142 ods. 1 O.s.p. V tejto zásade sa premieta myšlienka, že ten,
kto dôvodne uplatňoval alebo bránil svoje subjektívne právo alebo právom chránený záujem, mal by

mať právo na náhradu trov konania, ktoré pri tejto procesnej činnosti účelne vynaložil proti účastníkovi,
ktorý do jeho právnej sféry bezdôvodne zasahoval. S vedomím faktu, že zásada úspechu vo veci má
hlbšiu súvislosť so štruktúrou a funkciou sporového civilného procesu, mal by súd vždy pristupovať k
interpretácií a aplikácií § 150 O.s.p., ktorý túto zásadu umožňuje vo výnimočnom prípade prelomiť. Túto
požiadavku, podľa ktorej nepriznanie náhrady môže byť len výnimočné môžu ospravedlniť iba dôvody

hodné osobitného zreteľa (porovnaj napríklad R34/1982).

Podľa ustanovenia § 150 ods. 1 O.s.p., ak sú tu dôvody hodné osobitného zreteľa, nemusí súd
výnimočne náhradu trov konania celkom alebo sčasti priznať. Súd prihliadne najmä na okolnosti, či
účastník, ktorému sa priznáva náhrada trov konania uviedol skutočností a dôkazy pri prvom úkone, ktorý

mu patril; to neplatí, ak účastník konania nemohol tieto skutočnosti uplatniť a dôkazy.

Vychádzajúc z citovaného zákonného ustanovenia je zrejme, že ide o procesný inštitút, ktorý nie
taxatívne, ale indikatívne vypočítava okolností relevantné pre jeho aplikáciu. Uvedené ustanovenie ani
nemôže byť natoľko kauzistické, že by postihlo všetky rozmanitosti života.

Rozhodovanie o trovách konania je integrálnou súčasťou súdneho rozhodnutia ako celku a je samo
osebe spôsobilé zasiahnuť do práva účastníka podľa článku 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv
a základných slobôd ako to dôvodil aj Európsky súd pre ľudské práva (ďalej len „EĽSP“) v rozhodnutí
z 6. 2. 1954 vo veci Beer proti Rakúsku alebo v rozhodnutí zo dňa 7. 10. 2004 vo veci Baumann proti

Rakúsku (č. 30428/96 alebo 7689/01).

Prvostupňový súd v odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol skutočnosť, že žalobcovia zavinili
zastavenie konanie a vznikla im tak povinnosť nahradiť trovy konania.(§ 146 ods. 2 O.s.p. prvá veta).

Vnútorná pohnútka žalobcu vedúca k späťvzatiu žaloby nezbavuje procesnej zodpovednosti žalobcu na
zastavení konania. Pokiaľ dôjde k zastaveniu sporového konania v dôsledku späťvzatia žaloby, potom
je povinnosťou súdu pri rozhodovaní o trovách konania skúmať procesnú zodpovednosť pri zastavení
konania na oboch procesných stranách (na strane žalujúcej i žalovanej) a definitívne ju vyriešiť v rámciprávnej úpravy obsiahnutej v ustanovení § 146 ods. 2 O.s.p. Nie je pritom vylúčené, aby súd súčasne
došiel i k záveru, že sú splnené predpoklady na aplikáciu ustanovenia § 150 O.s.p. (nepriznanie náhrady
trov konania z dôvodov hodných osobitného zreteľa). O náhrade trov konania pri späťvzatí žaloby (v

sporovom konaní) súd preto vždy rozhoduje podľa ustanovenia §146 ods. 2 O.s.p. v spojení s § 150
O.s.p. (porovnaj uznesenie Najvyššieho súdu SR zo 14. 09. 2011, sp. zn. 7MCdo/4/2010).

Žalobcovia v 1. a 2. rade sa v odvolaní bránia tým, že dôvodom späťvzatia návrhu bola skutočnosť,
že sa so žalovanou a teda s dcérou dohodli mimosúdne. Z obsahu spisu a z obsahu zápisnice o

pojednávaní zo dňa 03. 03.2014 vyplýva, že žalovaná popierala, aby k späťvzatiu žaloby žalobcami
došlo z dôvodu, že bola uzavretá mimosúdna dohoda. Poukázala na to, že priestupkové konanie sa
viedlo voči jej manželovi a nie priamo voči nej a darovacia zmluva bola urobená žalobcami v prospech
žalovanej a nie jej manžela. Žalobcovia vo svojom písomnom podaní zo dňa 21. 01. 2014 o späťvzatí
žaloby neuviedli dôvod späťvzatia žaloby. Za takejto situácie bol správny postup prvostupňového súdu,
ak procesnú zodpovednosť pri zastavení konania prisúdil žalobcom podľa ustanovenia § 146 ods. 2

O.s.p. veta prvá.

Prvostupňový súd sa však nezaoberal v prejednávanej veci možnosťou aplikácie § 150 O.s.p., ktorá
umožňuje odchýlku od zásady zodpovednosti za výsledok konania a zodpovednosti za zavinenie pri
rozhodovaní o náhrade trov konania. Nepostačuje pre záver súdu o neexistencii dôvodov hodných

osobitého zreteľa iba tá okolnosť, že žalobcovia neuviedli dôvody hodné osobitného zreteľa pre
nepriznanie trov konania. Ako už z obsahu spisu je zrejmé, že ide o vzájomný spor medzi s rodičmi
a dcérou. Rodičia darovali svojej dcére do jej výlučného vlastníctva parcely zapísané na LV číslo
XXXXX katastrálne územie O.. Dňa 10. 11. 2012 malo dôjsť k fyzickému napadnutiu žalobcov manželom
žalovanej. Ďalej nie sú zrejmé ich osobné majetkové a zárobkové pomery.

Predpokladom použitia ustanovenia § 150 ods.1 O.s.p. je, aby išlo o prípad hodný osobitného zreteľa
posudzovaný ako na strane toho, komu má byť náhrada trov priznaná, tak aj na strane účastníka, ktorý
by bol ináč povinný trovy konania nahradiť. Pri posudzovaní okolností hodných osobitného zreteľa sa
prihliada predovšetkým na osobné, majetkové pomery, ako aj na ďalšie pomery všetkých účastníkov,

okolnosti podania návrhu na začatie konania a uplatňovania práva účastníka, postoje účastníkov
v konaní, ako aj zohľadnenie dopadu rozhodnutia o trovách konania tak na povinného, ako aj na
oprávneného účastníka z titulu práva na náhradu trov konania.

Výnimočnosť prípadu, keď sú naplnené všetky predpoklady na priznanie náhrady trov konania, ak

nedôjde k ich priznaniu celkom alebo sčasti znamená teda, že musí ísť o výnimočný prístup, ktorý sa
musí v rozhodnutí aj náležite odôvodniť. Výnimočnosť môže spočívať tak v okolnostiach danej veci, ako
aj v okolnostiach na strane účastníkov konania. Nepriznanie náhrady trov konania musí zodpovedať
zvláštnym okolnostiam konkrétneho prípadu a jedným z rozhodujúcich hľadísk je aj to, aby sa takéto
rozhodnutie nejavilo ako neprimeraná tvrdosť voči účastníkovi a aby neodporovalo dobrým mravom

(porovnaj napríklad uznesenie Najvyššieho súdu SR sp.zn. 5Cdo/67/2010, 4Cdo/231/2012).

Úlohou prvostupňového súdu bude teda opätovne rozhodnúť o trovách konania, ale sa musí vyrovnať
s možnosťou aplikácie § 150 ods. 1 O.s.p., zistiť dôsledne či nejde o výnimočný prípad, ale k tomuto
záveru môže dôjsť až po preskúmaní všetkých okolností konkrétnej veci, zistiť osobné, majetkové a

zárobkové pomery žalobcov v 1. a 2. rade, posúdiť okolností uplatnenia žaloby, prihliadnuť na okolnosti
prejednávanej veci, vzťahy medzi účastníkmi konania a až po zistení všetkých okolností relevantných
prerozhodovanieonáhradetrovkonaniapodľauvedenéhozákonnéhoustanoveniaposúdičisúsplnené
dôvody pre aplikáciu ustanovenia § 150 ods.1 O.s.p. alebo nie.

Keďže sa prvostupňový súd s aplikáciou ustanovenia § 150 ods. 1 O.s.p. nevyrovnal dôsledne, jeho
rozhodnutie o náhrade trov konania je z tohto pohľadu predčasné, a preto nepreskúmateľné. Ak
dôjde k záveru že nie sú splnené podmienky pre aplikáciu uvedeného ustanovenia posúdi účelnosť
vynaložených trov právneho zastúpenia.

Za tohto stavu odvolací súd uznesenie vo výroku o trovách konania zrušil v súlade s ustanovením § 221
ods. 1 písmeno f/ O.s.p. a vec vrátil na ďalšie konanie.Rozhodnutie prijal senát pomerom hlasov 3 :0 (§ 3 ods. 9 zákona číslo 757/2004 Z.z. o súdoch a o
zmene a doplnení niektorých zákonov).

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.