Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Thursday, June 8, 2016

Súd: Okresný súd Žilina
Spisová značka: 17C/104/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5715213461
Dátum vydania rozhodnutia: 08. 06. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Anna Majeriková

ECLI: ECLI:SK:OSZA:2016:5715213461.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

OkresnýsúdŽilinavkonanípredsamosudkyňouJUDr.AnnouMajerikovouvprávnejvecinavrhovateľky:

Q. A., nar. XX.X.XXXX, bytom E. Y. XX, Y., občan SR, právne zastúpená JUDr. Róbert Slamka, advokát
so sídlom Radlinského 1735/29, Dolný Kubín, proti odporcovi: M. N., nar. X.X.XXXX, bytom Ul. V. XXX,
G., občan SR, právne zastúpený Advokátska kancelária Hagara - Hagarová, s.r.o., so sídlom Daniela
Dlabača 35, Žilina, IČO: 36 806 498, o vydanie bezdôvodného obohatenia, takto

r o z h o d o l :

Súd návrh navrhovateľky v celom rozsahu z a mi e t a .

Navrhovateľka j e p o v i n n á nahradiť odporcovi trovy konania vo výške 287,82 eur a tieto zaplatiť na

účet právneho zástupcu odporcu vedený v Tatra banka a.s., pobočka Žilina, číslo účtu: XXX XXX XXXX/
XXXX, do troch dní od právoplatnosti tohto rozhodnutia.

o d ô v o d n e n i e :

Navrhovateľka sa návrhom doručeným súdu dňa 24.9.2015 domáhala súdneho rozhodnutia, ktorým by
súd zaviazal označeného odporcu na zaplatenie sumy 1.500 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške
5,15 % zo sumy 1.500 eur od podania návrhu až do zaplatenia. Svoj návrh skutkovo odôvodňovala
tým, že dňa 15.12.2014 podpísala s S. ako dlžníkom a navrhovateľka ako veriteľ zmluvu o pôžičke,
ktorej predmetom bolo požičanie peňazí vo výške 1.500 eur, a to prevodom z bankového účtu veriteľa
na bankový účet dlžníka. V predmetnej zmluve o pôžičke dlžník uviedol namiesto svojho bankového

účtu bankový účet odporcu a v rovnaký deň 15.12.2014 bol predmet zmluvy t.j. 1.500 eur odoslaný z
bankového účtu navrhovateľky na bankový účet odporcu. Má zato, že v tomto prípade medzi zmluvnými
stranami k takejto dohode nikdy nedošlo, nakoľko nedošlo k prevzatiu predmetnej sumy dlžníkom, takže
nikdy zmluva nenadobudla platnosť. Peniaze boli odoslané navrhovateľkou odporcovi bez právneho
dôvodu a tieto do dnešného dňa navrhovateľke nevydal. Týmto konaním sa odporca bezdôvodne
obohatil, čím získal majetkový prospech získaný plnením bez právneho dôvodu.

Odporca žiadal návrh v celom rozsahu zamietnuť. Uviedol, pokiaľ navrhovateľka sa domáha od odporcu
vydania bezdôvodného obohatenia, ktorý opiera o zmluvu o pôžičke zo dňa 15.12.2014 uzavretej medzi
ňou ako veriteľkou a Máriou Kozákovou ako dlžníčkou a neplatnosť predmetnej zmluvy o pôžičke
navrhovateľka odôvodňuje nesplnením podmienok ohľadom odovzdania predmetu pôžičky poukázal
predovšetkým na tú skutočnosť, že medzi zmluvnými stranami, t.j. medzi navrhovateľkou ako veriteľkou
adlžníčkoudošlovýslovneanepochybnekurčeniuplatobnéhomiesta,naktorébolifinančnéprostriedky
poukázané a ktorý účet bol bližšie špecifikovaný v zmluve o pôžičke. Zmluvné strany majú možnosť

dohodnúť akékoľvek platobné miesto a v prípade prevodu finančných prostriedkov bankovým účtom
môže ním byť akýkoľvek účet. Ako irelevantné a nelogické sa javí aj tvrdenie navrhovateľky, že k určeniu
účtu tretej osoby ako platobného miesta by mohlo dôjsť len v prípade, ak sa na tom zmluvné strany
dohodnú. K tejto dohode došlo a vyplýva to už len z toho, že účastníčky zmluvy o pôžičke takétourčenie platobného miesta uviedli priamo do znenia zmluvy a samotný dlžník v zmluve prehlásil a svojím
podpisom potvrdil prevzatie sumy, ktorá bola predmetom zmluvy o pôžičke a pôžička bola poskytnutá
dlžníčke pred podpisom zmluvy. Preto akékoľvek tvrdenia zo strany navrhovateľky o tom, že nedošlo

k prevzatiu predmetnej sumy dlžníčkou, z ktorého dôvodu považuje navrhovateľka uzavretú zmluvu za
neplatnú, sú účelové a zavádzajúce. Dôvody, na základe ktorých sa navrhovateľka domáha vydania
bezdôvodného obohatenia od odporcu považuje za právne irelevantné.

Súd na základe vykonaného dokazovania, a to výsluchom účastníkov konania, oboznámením sa s

listinnými dôkazmi, ktoré sú obsahom spisového materiálu, dospel k nasledovným skutkovým zisteniam.

Navrhovateľka zotrvala na podanom návrhu a jeho skutkovom odôvodnení. Poukázala na skutočnosť,
že zmluva o pôžičke je reálnou zmluvou, to znamená, že k jej uzavretiu sa vyžaduje, aby veriteľ skutočne
odovzdal predmet pôžičky dlžníkovi a navrhovateľka zmluvu o pôžičke zo dňa 15.12.2014 uzatvorila s
cieľom poskytnúť pôžičku priamo S. ako dlžníčke na jej bankový účet, pričom k odovzdaniu predmetnej

pôžičky však nikdy nedošlo, čo potvrdzuje príkaz na úhradu zo dňa 15.12.2014, ktorým navrhovateľka
previedla sumu 1.500 eur na bankový účet odporcu. Keďže k odovzdaniu predmetu pôžičky dlžníčkou
nedošlo, navrhovateľka považuje zmluvu o pôžičke za neplatnú, preto peniaze, ktoré boli poukázané
na účet odporcovi boli bez právneho dôvodu. Na výzvu odporca nereagoval, a teda sa bezdôvodne
obohatil, čím získal majetkový prospech plnením bez právneho dôvodu.

Odporca v priebehu konania zotrval na písomnom vyjadrení k podanému návrhu. Účet, ktorý je v zmluve
o pôžičke uvedený a na základe ktorej sa navrhovateľka domáha uplatneného nároku, je len platobným
miestom, na ktoré boli finančné prostriedky v prospech dlžníčky Márii H. poskytnuté. Účet, na ktorý boli
poskytnuté finančné prostriedky s týmto účtom mala dispozičné oprávnenie aj dlžníčka a s ňou odporca

žije v partnerskom vzťahu. Samotná dlžníčka prehlásila, že potvrdzuje prevzatie sumy, a teda vzhľadom
natopovažujetútožalobuvcelomrozsahuzanedôvodnú.Idelenodohodnutéplatobnémiestoazmluva
je kontraktom, kde dôjde k dohode tak rovnako aj k dohode o platobnom mieste, a teda v prípade, ak
navrhovateľke ako veriteľke neboli vrátené prostriedky z titulu zmluvy o pôžičke, má v konaní žalovať
dlžníčku. V tomto konaní o vydanie bezdôvodného obohatenia nie je navrhovateľka ani aktívne vecne

legitimovaná.

Zo zmluvy o pôžičke uzavretej dňa 15.12.2014 medzi navrhovateľkou - veriteľ a dlžníčkou S. H. súd
zistil, že predmetom zmluvy o pôžičke je požičanie peňazí vo výške 1.500 eur, ktorá pôžička bola
poskytnutá dlžníkovi pred podpisom tejto zmluvy prevedením peňazí z bankového účtu veriteľa na

bankový účet dlžníka označený číslom 5063307918/0900. Zároveň v citovanej zmluve dlžník prehlásil
a svojím podpisom potvrdil prevzatie sumy uvedenej v zmluve o pôžičke a dohodli sa, že dlžník vráti
veriteľovi dlh jednorazovo v lehote do 28.2.2015.

Z príkazu na úhradu platiteľa (navrhovateľka) v peňažnom ústave Slovenská sporiteľňa, a.s. súd zistil,

že bola poukázaná dňa 15.12.2014 suma 1.500 eur na č. účtu XXXXXXXXXX/XXXX tak, ako je číslo
účtu identifikované v zmluve o pôžičke.

Podľa § 451 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka, kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, musí
obohatenie vydať. Bezdôvodným obohatením je majetkový prospech získaný plnením bez právneho

dôvodu, plnením z neplatného právneho úkonu alebo plnením z právneho dôvodu, ktorý odpadol, ako
aj majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov.

Účelom tejto právnej úpravy je predovšetkým zabrániť vzniku bezdôvodného obohatenia na úkor
iného, a ak už bezdôvodné obohatenie vzniklo, právna úprava zabezpečuje povinnosť jeho vydania.

Zodpovedným subjektom na vydanie bezdôvodného obohatenia je ten, kto sa bezdôvodne obohatil.
Oprávneným subjektom, t.j. v prospech ktorého sa vydanie takéhoto obohatenia má uskutočniť je ten,
na úkor koho bezdôvodné obohatenie vzniklo. Bezdôvodné obohatenie je konštruované ako záväzkový
právny vzťah medzi tým, kto sa na úkor iného obohatil, a tým na úkor koho došlo k bezdôvodnému
obohateniu.

Súd v konaní postupoval podľa § 132 O.s.p., podľa ktorého súd hodnotí dôkazy podľa svojej úvahy, a to
každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti; pritom starostlivo prihliada na všetko,
čo vyšlo za konania najavo včítane toho, čo uviedli účastníci.V prejednávanej veci sa navrhovateľka domáha zaplatenia sumy 1.500 eur a svoj nárok skutkovo
vymedzuje tak, že uzavrela dňa 15.12.2014 s dlžníčkou S. zmluvu o pôžičke, predmetom ktorej bolo

požičanie peňazí vo výške 1.500 eur, a to prevodom z bankového účtu veriteľa na bankový účet
tretej osoby ako miesta, kam má byť prevedený predmet pôžičky. Má zato, že v tomto prípade medzi
zmluvnými stranami zmluvy o pôžičke k takejto dohode nikdy nedošlo, nakoľko nedošlo k prevzatiu
predmetnej sumy dlžníkom, takže nikdy zmluva nenadobudla platnosť. Navrhovateľka teda vymedzila
pre súd rámec (hranice) jeho rozhodovania, ktorým je v platnom a účinnom civilnom procese viazaný.

Táto skutočnosť vyplýva priamo z jeho podstaty ako nástroja ochrany subjektívnych občianskych
práv. Odporca namietal, že on o pôžičke nemal vedomosť, s účtom, na ktorý dlžník prevzal finančné
prostriedky disponoval aj dlžník. Zo skutkového zistenia nepochybne vyplynulo, že dňa 15.12.2014 bola
uzavretá dohoda o pôžičke, ktorej veriteľkou bola navrhovateľka a ako dlžník je uvedená iná osoba ako
odporca. V prípade dohody o pôžičke zo dňa 15.12.2014 sa vôľa účastníkov zmluvy zhodovala s ich
prejavom, keď navrhovateľka poskytla pôžičku bezhotovostným prevodom a dlžník potvrdil prevzatie

sumy. Je potrebné poznamenať, že zmluva o pôžičke má reálnu povahu a vznik pôžičky predpokladá
nielen dohodu strán, ale i skutočné odovzdanie predmetu pôžičky. Konštantná judikatúra nevyžaduje
fyzické predanie predmetu pôžičky dlžníkovi, bolo by zbytočným a nedôvodným obmedzením autonómie
vôle zmluvných strán nepripustiť určenie bankového účtu tretej osoby ako miesta, kam má byť predmet
pôžičky prevedený, pokiaľ sa na tom strany zmluvy o pôžičke dohodnú. Na základe dohody týchto

zmluvných strán bola požičaná suma 1.500 eur poukázaná v ten istý deň na účet označený dlžníkom
tj. účet odporcu (tretej osoby) a uskutočnením prevodu v danom prípade dňa 15.12.2014 sumy 1.500
eur na účet odporcu bola tak splnená podmienka predania predmetu pôžičky dlžníkovi podľa § 657
Občianskehozákonníka,čovdanomprípadeinastalo,keďtútoskutočnosť(prevzatiepredmetupôžičky)
dlžníkvzmluvepotvrdil.Právnymzákladomuplatňovanéhonároku,odktoréhonavrhovateľkaodvodzuje

vznik bezdôvodné obohatenie na strane je zmluva o pôžičke uzavretá medzi navrhovateľkou ako
veriteľom a dlžníčkou S. H. na základe ktorého sumu 1.500 eur plnila na bankový účet tretej osoby tj.
odporcu ako platobného miesta. Súd sa nestotožnil s tvrdením navrhovateľky, že jej plnením odporcovi
tento získal majetkový prospech bez právneho dôvodu a bezdôvodne sa na úkor navrhovateľky
obohatil. V danom prípade súd je toho názoru, že právnym dôvodom plnenia navrhovateľky bola

zmluva o pôžičke a na strane odporcu tak nedošlo k vzniku bezdôvodného obohatenia. Podmienka,
že došlo k bezdôvodnému obohateniu na strane odporcu musí byť nielen tvrdená, ale aj v konaní
nepochybne preukázaná. O plnenie bez právneho dôvodu ide tam, kde právny dôvod od samého
začiatku neexistoval. To znamená, že vôbec nenastala právna skutočnosť, ktorá by mala za následok
vznik právneho vzťahu, obsahom ktorého by bola povinnosť a zároveň právo na poskytnuté plnenie.

V danom prípade však existoval právny dôvod plnenia (zmluva o pôžičke) a teda navrhovateľka sa
nedôvodne voči odporcovi domáha súdnej ochrany, a preto súd návrh navrhovateľky v celom rozsahu
zamietol.

O náhrade trov konania súd rozhodol v zmysle § 142 ods. 1 O.s.p., podľa ktorého zákonného

ustanovenia účastníkovi, ktorý mal vo veci plný úspech, súd prizná náhradu trov potrebných na účelné
uplatňovaniealebobránenieprávaprotiúčastníkovi,ktorývoveciúspechnemalvspojenísustanovením
§ 151 ods. 1 veta prvá O.s.p. o povinnosti nahradiť trovy konania rozhoduje súd na návrh spravidla v
rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.

Odporca bol v konaní v plnom rozsahu úspešný, má právo na náhradu trov konania, ktoré mu v konaní
vznikli a právny zástupca odporcu podaním zo dňa 8.6.2016 (č.l. 50 spisu) vyčíslil trovy právneho
zastúpenia spolu vo výške 287,82 eur za 3 úkony právnej pomoci (dňa 27.1.2016 prevzatie a príprava
právneho zastúpenia, dňa 16.2.2016 písomné podanie na súd vo veci samej - vyjadrenie odporcu k
návrhu, dňa 8.6.2016 účasť na pojednávaní); jeden úkon á 79,95 eur + režijný paušál á 71,37 eur +

20 % DPH. Trovy právneho zastúpenia boli vyčíslené v súlade s ustanovením § 10 ods. 1, § 13a ods.
1 písm. a), c), d), § 16 ods. 3, § 18 ods. 3 vyhl. č. 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách advokátov
za poskytovanie právnych služieb.

Podľa § 149 ods. 1 O.s.p. (ak advokát zastupoval účastníka, ktorému bola prisúdená náhrada trov

konania, je ten, ktorému bola uložená náhrada týchto trov, povinný zaplatiť ju advokátovi) súd zaviazal
navrhovateľkunahradiťodporcovitrovykonaniavovýške287,82eurnaúčetprávnehozástupcuodporcu
tak, ako vyplýva z výrokovej časti tohto rozhodnutia.Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom
podpísaného súdu ku Krajskému súdu v Žiline.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach ( § 42 ods. 3 ), t.j. ktorému súdu je určené, kto ho
robí, ktorej veci sa týka, čo sleduje, musí byť podpísané a datované, uviesť, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za
nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť
len tým, že
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté

dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým
zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné
dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a),

f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa ustanovenia § 221 ods. 1 OSP, súd rozhodnutie zruší, len ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom konania,

c) účastník konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne zastúpený,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo
konanie,
e) sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný,
f) účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom,

g) rozhodoval vylúčený sudca alebo bol súd nesprávne obsadený, ibaže namiesto
samosudcu rozhodoval senát,
h) súd prvého stupňa nesprávne právne posúdil vec, a preto nevykonal ďalšie navrhované
dôkazy.

Podľa ustanovenia § 205a ods. 1 OSP, skutočnosti alebo dôkazy, ktoré neboli uplatnené pred súdom
prvého stupňa, sú pri odvolaní proti rozsudku alebo uzneseniu vo veci samej odvolacím dôvodom
len vtedy, ak
a) sa týkajú podmienok konania, vecnej príslušnosti súdu, vylúčenia sudcu (prísediaceho) alebo
obsadenia súdu,

b) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci samej,
c) odvolateľ nebol riadne poučený podľa § 120 ods. 4,
d) ich účastník konania bez svojej viny nemohol označiť alebo predložiť do rozhodnutia súdu prvého
stupňa.

Podľa ustanovenia § 205a ods. 2 OSP, ustanovenie § 205a ods. 1 OSP sa nepoužije v konaniach podľa
§ 120 ods. 2.

Odvolanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal

na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis, ak je to potrebné. Ak účastník nepredloží potrebný
počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (zákon č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch aexekučnej činnosti v znení neskorších predpisov ); ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh
na súdny výkon rozhodnutia.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, pri ktorom vznikla poplatková
povinnosť zaplatiť súdne poplatky, trovy trestného konania, pokuty, svedočné, znalečné a iné náklady
súdneho konania, ktoré vznikli štátu, vedie sa výkon rozhodnutia z úradnej moci (zákon č.
65/2001 Z.z. o správe a vymáhaní súdnych pohľadávok v znení neskorších predpisov).