Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Thursday, August 24, 2016

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 15Co/437/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6112203482
Dátum vydania rozhodnutia: 24. 08. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jaroslav Mikulaj

ECLI: ECLI:SK:KSBB:2016:6112203482.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Banskej Bystrici, v senáte zloženom z predsedu JUDr. Jaroslava Mikulaja a sudcov JUDr.

Jaroslava Galla a JUDr. Klaudie Koskovej, v právnej veci žalobkyne T. O., nar. XX. Y. XXXX, bytom
X. X., O. U. XX, zastúpenej Advokátskou kanceláriou Kašuba spol. s r.o., Banská Bystrica, Horná 41,
P.O.BOX 60, IČO: 36 859 095, proti žalovanej T.. Z. W., nar. XX. H. XXXX, bytom X. X., W. X, zastúpenej
Advokátskou kanceláriou Peter Fischer - advokát, Banská Bystrica, Partizánska cesta 77, IČO: 35 997
770, o určenie vlastníctva, na odvolanie žalovanej proti rozsudku Okresného súdu Banská Bystrica zo
dňa 10. februára 2015, č. k.: 10C/11/2012-317, takto

r o z h o d o l :

Rozsudok okresného súdu p o t v r d z u j e.

Žalobkyňa má nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100%.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom okresný súd rozhodol tak, že určil, že navrhovateľka je výlučnou vlastníčkou
bytu zapísaného v katastri nehnuteľností vedenom Správou katastra X. X. na LV č. XXXX k. ú. X. X. ako
byt č. X nachádzajúci sa vo vchode XX na 1. poschodí obytného domu, súp. č. XXXX, nachádzajúceho
sa v X. Bystrici na O. U. XX, XX, XX, XX, postaveného na parcelách reg. "C" evidovaných na katastrálnej
mape parc. č. XXX, XXX, XXX a XXX/X, s ktorými je spojený spoluvlastnícky podiel na spoločných
častiachaspoločnýchzariadeniachdomuvoveľkosti561/29696.Vzájomnénávrhyodporkyne zamietol.

Odporkyni uložil povinnosť hradiť navrhovateľke trovy konania (súdne poplatky) v sume 132,50 Eur v
lehote 3 dní od právoplatnosti tohto rozhodnutia a nahradiť trovy konania (trovy právneho zastúpenia)
v sume 759,70 Eur na účet jej právneho zástupcu v lehote 3 dní od právoplatnosti tohto rozhodnutia.
Odporkyni uložil nahradiť trovy štátu v sume 31,87 Eur na účet súdu v lehote 3 dní od právoplatnosti
tohto rozhodnutia.

2. Rozhodnutie odôvodnil tým, že žalobkyňa žiadala určenie, že je výlučnou vlastníčkou bytu č. 3 bližšie

identifikovaného v bode 1. odôvodnenia. Tvrdila, že kúpna zmluva o prevode bytu, ktorú s odporkyňou
uzavrela, je neplatná podľa § 39 Občianskeho zákonníka (ďalej OZ ) pre rozpor s dobrými mravmi, podľa
§ 37 OZ pre nedostatok vôle byt trvalo previesť na inú osobu, aj podľa § 49a OZ, lebo zmluvu uzavrela v
omyle vyvolanom okolnosťami a zúčastnenými. Naliehavý právny záujem odôvodnila s poukazom na to,
že len súdne rozhodnutie môže byť podkladom pre zápis zmeny vlastníka bytu v katastri nehnuteľností.

3. Žalovaná žiadala návrh zamietnuť, vzájomnými návrhmi sa domáhala určenie neplatnosti odstúpenia

od kúpnej zmluvy. Tvrdila, že žalobkyňa nepreukázala ani jeden z tvrdených dôvodov neplatnosti kúpnej
zmluvy, vždy vedela, že uzatvára kúpnu zmluvu o predaji bytu.4. Dokazovaním mal súd preukázané, že kúpnu zmluvu o prevode bytu neuzavrela ani jedna z
účastníčok so skutočnou vôľou vlastníctvo bytu previesť. Žalobkyňa konala v sociálne ťaživej situácii,
keď začala banka voči nej realizovať záložné právo predajom bytu na dražbe, preto prijala ponuku

sprostredkovateľa Bc. T. „poriešiť“ problém. Z výpovede žalovanej vyplynulo, že kúpu bytu chápala
ako investíciu v sume 58 000 € s tým, že žalobkyňa byt za túto cenu kúpi späť. Uzavretie kúpnej
zmluvy bolo len "technickým riešením“ problému žalobkyne s dražbou a odporkyne s voľnými finančnými
prostriedkami. Bc. T. a T.. T. sa na riešení problémov za odplatu podieľali. Kúpna zmluva bola
vypracovaná bez rokovania účastníčok, samostatne ju realizovala realitná kancelária T.. T., ktorý na

základe vlastnej úvahy určil výšku kúpnej ceny. Žalobkyňa sa s kúpnou zmluvou oboznámila až na
matrike, po úhrade dlhov a podpisu žalovanou. Tento postup spochybnil vážnosť vôle oboch zmluvných
strán kúpnu zmluvu skutočne uzavrieť, najmä previesť vlastníctvo bytu. Dospel k záveru, že táto kúpna
zmluva bola simulovaným právnym úkonom a v skutočnosti nahradzovala zmluvu o pôžičke finančných
prostriedkov poskytnutých žalovanou žalobkyni. Preto kúpnu zmluvu podľa § 37 ods. 1 OZ považoval za
neplatnú. Neplatnosť posúdil aj podľa § 49 OZ, keď žalobkyňa bola v ťaživej sociálnej situácii, ktorá ju

donútila pristúpiť na riešenie problému pôžičkou na kúpnu zmluvu, za nápadne nevýhodné podmienky
sú dané tým, že sama neurčila výšku kúpnej ceny, o ktorej nebolo preukázané, že by jej v podstatnej
časti (26 000 €) bola vyplatená. Nepreukázanie výplaty kúpnej ceny žalobkyni žalovanou znamená, že
žalovaná sa podľa § 517 ods. 1 OZ dostala do omeškania s úhradou kúpnej ceny, preto odstúpenie
žalobkyne od kúpnej zmluvy písomným podaním zo dňa 09. mája 2012 považoval za platné ako aj

dovolanie sa neplatnosti kúpnej zmluvy zo dňa 01. februára 2012. Vzájomné návrhy žalovanej v tomto
smere zamietol.

5. Proti rozsudku sa odvolala žalovaná. Žiadala zmeniť napadnuté rozhodnutie, resp. ho zrušiť a vec
vrátiť na ďalšie konanie. Ako odvolací dôvod uviedla § 205 ods. 2 písm. a), d), f) O.s.p.

6. Namietala, že odôvodnenie je formulované jednostranne v smere podporiť záver vyjadrený vo
výrokovej časti rozhodnutia. Súd vytvoril skutkový rámec, ktorý nezodpovedá dôkazom, ktoré sa v spise
nachádzajú, dôkazy použil a len čiastočne, skreslene alebo úplne v rozpore s tým, ako sa nachádzajú
v spise. Rozsudok vyzerá formálne správne, ale obsahovo nezodpovedá vykonanému dokazovaniu.

Žalobkyňa tak „zabila viac múch jednou ranou“, pretože sa zbavila dlžôb, zostala zadarmo bývať v byte,
zbavila sa platby úrokov z pôžičky od banky ako aj nákladov na exekúciu, ktorá jej hrozila, pán T. dostal
od nej sľúbenú províziu, na ktorej sa s ňou dohodol. Ona (žalovaná) išla do rizika, keď podpísala zmluvu
ako prvá a vyplatila všetky peniaze, pričom žalobkyňa ju podpísala až neskôr. Účelovo naťahuje súdne
konanie, zadarmo býva a v prípade priaznivého rozsudku jej bude byt vrátený bez dlžôb. Ona zostane

bez 58 000 € a bez ďalších 5000 €, ktoré za byt doteraz platí správcovi domu a ako mesačné predpisy.

7. Žalobkyňa nie je sociálny prípad, ako sa to snaží prestierať. Je to vzdelaná osoba pracujú sa vo
firme PROFINEX ako ekonómka. Pôžičku zamestnávateľa nedostala, skúsila kontakt s p. T., ktorý jej
pomohol. Vymysleli to bravúrne, zneužili na to realitnú kanceláriu REMAX. Zo svedkom T. sa ako prvá

skontaktovala žalobkyňa a spolu si dohodli i riešenie. Potom kontaktovali p. T.. Tento pri výsluchu v
trestnom konaní ako aj pojednávaní uviedol, že zabezpečoval len kúpu a predaj nehnuteľností a žiadne
pôžičky neposkytuje, ani nič nepožičiava. Tieto tvrdenia podporil aj svedok T..

8. V ďalšej časti odvolania opakovane uviedol chronologický sled udalostí, ako sa stali. Citoval

odôvodnenie rozhodnutia na strane 2: „ odporkyňa nespochybnila ústnu dohodu účastníčok, že ak jej v
stanovenej lehote navrhovateľka vráti peniaze, byt jej zostane “. Takéto tvrdenie súdu nie je pravdivé.
Žiadnu takúto dohodu s nikým neuzavrela, ani o takejto dohode nevie. Pravdou je to, že so žalobkyňou
uzavrela ústnu dohodu, že v prípade, že si zabezpečí úver v lehote troch mesiacov odo dňa kúpy do
Vianoc 2012, bude akceptovať, že jej byt spätne predá. Zároveň sa dohodli, že v tejto lehote môže

žalobkyňa byt užívať.

9. Súd uvádza, že pán Mlčal sám stanovil kúpnu cenu podľa vlastného uváženia, pričom v uznesení
z jeho výsluchu na ORPZ je uvedené, že sa na výške kúpnej zmluvy dohodol s pani O., čo potvrdil aj
na súdnom pojednávaní. Uviedol, že cenu navrhol na základe svojich skúseností a túto akceptovala aj

ona. Žalobkyňa tvrdila, že s peniazmi sa nakladalo bez jej vôle a vedomia, pričom svedok potvrdil, že o
všetkom vedela, takže sa na tom dohodli v banke, kde na kamerovom zázname vidno, že sa rozprávali.10. Súd negatívne zvýrazňuje to, že zmluvu podpísali nezávisle od seba a každá v inom čase, čo je
bežná prax. Tiež je nesprávne uvedené v rozsudku, že svedok XX. Súdsa s ňou pozná, lebo robil úpravy
na jej byte, čo je nesprávne tvrdenie, lebo robil úpravy na byte, ktorého vlastníčkou jej mama, svedok

tam ani nebol, iba do bytu poslal robotníkov. Vtedy bývala v X.. Súd to detaily, ktoré však z celkového
pohľadu nesprávne evokujú blízky vzájomný kontakt medzi svedkami, čím sa v konečnom dôsledku
účelovo bagatelizuje ich svedectvo.

11. Súd uviedol, že kúpna zmluva nebola uzavretá s vážnym úmyslom, lebo nebola podpísaná nájomná

zmluva. Túto úvahu považuje za účelovú, pretože bolo ústne dohodnuté, že žalobkyňa bude platiť platby
súvisiace s užívaním bytu. Ústnu dohodu považuje rovnako záväznú ako písomnú. Túto zmluvu ani
nebolo možné uzavrieť písomne, pretože žalobkyňa ich neustále zavádzala a nedvíhala telefóny.

12. Súd uvádza, že je nepravdepodobné, aby vysokoškolsky vzdelaná živnostníčka (žalovaná)
odovzdala na ulici bez svedkov a písomného potvrdenia neznámej osobe, o ktorej len predpokladá,

že je predávajúca, sumu 26 000 €. Toto tvrdenie je účelové, pretože svedkom bol minimálne pán S. a
dokladom bol podpis kúpnej zmluvy zo strany predávajúcej, kde sa uvádza, že predávajúci podpisom
na tejto zmluve potvrdzuje prijatie tejto sumy. Žalobkyňa zmluvu podpísala až 26. 09. 2011, keď jej boli
vyplatené všetky finančné prostriedky. Svedectvo p. S. je síce bagatelizované, ale svedok potvrdil, že
videl, ako žalobkyni odovzdala obálku s fialovými bankovkami a že si ich žalobkyňa prebrala. V banke

sa predsa stretli za účelom vyplatenia kúpnej zmluvy, a keďže už kúpnu zmluvu podpísala, prišla do
banky vyplatiť celú kúpnu cenu.

13. Súd bližšie neskúmal tvrdenie navrhovateľky, ktorá ako ekonómka tvrdí, že bola uvedená do omylu,
zmluvu uzatvorila v tiesni a za nápadne nevýhodných podmienok, že kúpnu zmluvu nebolo z jej strany

možné ani poriadne prečítať, že jej kúpna cena nebola vyplatená ani čiastočne, pričom tieto tvrdenia
sú v rozpore s vykonaným materiálom a jej vlastným svedectvom. Súd sa nezamýšľa nad tým, ako je
možné, že osobe s ekonomickým vzdelaním a praxou začali údajne nevyplatené finančné prostriedky
a zmluva chýbať až o štvrť roka neskôr po podpise zmluvy, keď sa mala vysťahovať. Z dokazovania
vyplynulo, že nekonala v omyle.

14. Namieta záver súdu, že zmluva bola uzavretá v tiesni za nápadne nevýhodných podmienok.
Žalobkyňa pri uzatváraní zmluvy nekonala v tiesni, ani za nápadne nevýhodných podmienok. Je
preukázané, že v čase podpisu žalobkyňa nemala žiadne dlhy. Všetky podlžnosti boli vyrovnané a
exekúcia na jej majetok neexistovala. Nútený predaj majetku bol vylúčený. Žalobkyňa už 23. 11. 2011

(piatok) vedela, že dlhy budú vyplatené, že má na to finančné prostriedky z kúpnej ceny a s jej súhlasom
ich vyplatenie zabezpečuje svedok T..

15. Pokiaľ súd dôvod neplatnosti opiera o § 37 OZ, túto úvahu kreuje podľa praktík svedka T.. Je
to účelové vkladanie pohnútok dokonania účastníčok sporu. Svedok T. mal so žalobkyňou vlastné

predstavy o poriešení problému. Tento počas súdneho konania oslovoval žalobkyňu krstným menom, z
čoho vyplýva, že sa dobre poznajú. Žalobkyňa 26. 03. 2011 podpisovala kúpnu zmluvu, do zmluvy však
nahliadla pred pracovníčkou matriky. Po oboznámení sa s textom zmluvy si vyžiadala ešte podrobnejší
náhľad do textu, odišla z priestorov matriky na chodbu, opätovne si text zmluvy prešla a pýtala sa svedka
T. doplňujúce otázky k textu zmluvy. Následne vošla do kancelárie a podpísala 4 vyhotovenia kúpnej

zmluvy. Podpisovala aj návrh na vklad vlastníckeho práva do katastra nehnuteľností. Uzavretie tejto
kúpnej zmluvy nebolo žiadnym technickým riešením problémov účastníčok, ako to uvádza súd.

16. Pokiaľ súd hodnotí kúpnu zmluvu ako neplatnú podľa § 37 ods. 1 Občianskeho zákonníka ako
simulovaný právny úkon, s týmto záverom sa nestotožňuje. V celom odôvodnení vykonané dôkazy a

výklad podmieňuje jeho záverom. Súd by mal konať naopak, záver by mal vyvodiť z dôkazov.

17. Žalobkyňa súdom deklarovaný úmysel požičať si peniaze a splatiť svoje dlhy nikomu neoznámila. Z
ničoho nevyplýva, že by sa zaujímala o splatnosť údajnej pôžičky, aký je úrok, forma a lehoty splácania,
nezaujímala sa o osobu veriteľa ani rozsah dlhu. Ona tiež nechcela uzavrieť zmluvu o pôžičke, napriek

tomu súd tvrdí, že chceli uzavrieť zmluvu o pôžičke.

18. Článok III bod 3.2 zmluvy zakotvuje povinnosť žalovanej vyplatiť kúpnu cenu žalobkyni v hotovosti
pri podpise tejto zmluvy. Z kúpnej ceny sa uhradila pohľadávka v prospech O. banky, a žalobkyňapodpisom na zmluve potvrdila prevzatie kúpnej ceny. Všetky dojednania v tomto článku boli splnené v
celom rozsahu. Kúpnu cenu vyplatila v celosti. Svedčia o tom priame aj nepriame dôkazy, a to svedecké
výpovede p. T. a p. S., výbery zo U. U. a. s.. Prijatie tejto sumy potvrdila podpisom samotná žalobkyňa.

Žalobkyňa nikdy až do podania žaloby úhradu kúpnej ceny podľa zmluvy nespochybňovala. Stalo sa to
až na polícii a žalobe. Súd sa taktiež nevyrovnal zastúpením od kúpnej zmluvy.

19. Žalobkyňa sa odvolaniu žalovanej písomne nevyjadrila.

20. Krajský súd, ako súd odvolací, preskúmal vec podľa § 380 ods. 1, 2 CSP a bez nariadenia
pojednávania podľa § 385 ods. 1 (a contrario) CSP uznesenie okresného súdu podľa § 387 ods. 1, 2
CSP potvrdil.

21. Podľa § 387 ods. 1 CSP odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne
správne. Podľa ods. 2 ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého

rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého
rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

22. Preskúmaním veci odvolací súd dospel k záveru, že rozhodnutie súdu prvej inštancie je správne,
námietky uvedené v odvolaní nepovažuje preto za dôvodné. Okresný súd vykonal dokazovanie v

potrebnom rozsahu, z vykonaných dôkazov vyvodil správny skutkový záver. Ustálený skutkový stav
zodpovedá vykonaným dôkazom, nemožno dospieť k záveru, že by súd vykonané dôkazy hodnotil tak,
aby tieto zapadli do jeho právnej konštrukcie, ktorú, podľa názoru žalovanej, mal koncipovať predom.
Žalovaná tak napáda spôsob hodnotenia skutkového stavu veci súdom prvej inštancie, neuvádza žiadne
také konkrétne dôkazy a námietky, ktoré by presvedčivo vyvrátili závery okresného súdu.

23. V konaní nebolo preukázané, že by iniciatíva na predaj bytu vzišla z vôle žalobkyne. Pravdou
je, že žalobkyňa sa dostala do finančných problémov a sporný byt sa predmetom záložného práva
zriadeného v prospech O. banky. Žalobkyňa tvrdila, že ju kontaktoval Bc. Y. T. s tým, že jej pomôže
pán. Následne ju kontaktoval T.. T. T., ktorý realizoval „poriešenie“ problému žalobkyne spôsobom,

ktorý nezodpovedal skutočnej vôli ani jednej zo strán. Žalobkyňa byt v skutočnosti nechcela predať,
žalovaná byt v skutočnosti nechcela ani kúpiť. Tento spôsob riešenia finančných problémov žalobkyne
bol ponúknutý inými osobami, ktoré sa toto vyriešenie zinkasovali provízie, hoci oficiálne popreli, že
by v konaní vystupovali ako sprostredkovatelia. Toto nezodpovedné a neprofesionálne konanie má za
následok spor medzi žalobkyňou a žalovanou, ktoré spoliehali najvyššie uvedené osoby. Odvolací súd

poznamenáva, že tvrdenie žalobkyne, ale aj žalovanej sú v podstatnej miere pravdivé ak súd z nich
vychádzal.

24. Žalobkyňa sa pri uzatváraní kúpnej zmluvy so žalovanou nikdy pred jej podpísaním nestretla, pričom
bola ubezpečená, že v byte bude môcť bývať, a keď vráti peniaze žalovanej, byt sa prevedie späť na

ňou von. Túto zmluvu podpísala s dôverou, že jej T.. T. T. pomáha riešiť problém s zrážkou. Žalobkyňa
pristúpila na ponúknutú pomoc, avšak nie s úmyslom, aby byt predala.

25. Z písomného vyjadrenia žalovanej zo dňa 16. 02. 2012 jednoznačne vyplýva, že žalovaná oslovila
pána T.. T., ktorého poznala, dôverovala mu, pričom uviedla, že má finančné prostriedky, ktoré chce

vložiť na krátky čas do nehnuteľností, kým si bude môcť vyplatiť časť svojej hypotéky na výročie fixácie,
ktoré malo byť začiatkom roku 2012. T.. T. ju oslovil s ponukou, že je na predaj byt, ktorý chce žalobkyňa
kúpiť späť no. S touto požiadavkou žalobkyne súhlasila s tým, že si predmetný byt do troch mesiacov
kúpi späť. Z vyjadrenia žalovanej vyplýva, že voľné finančné prostriedky chcela krátkodobo
investovať do nehnuteľnosti, z jej vyjadrenia nevyplynulo, že by skutočne chcela byt nadobudnúť do

vlastníctva, ale malo ísť o investíciu, ktorej zmysel a zisk v konaní nebol zreteľne zistený.

26. Odvolací súd sa stotožňuje so závermi okresného súdu o tom, že žalobkyňa v skutočnosti byt
nechcela predať, pretože na základe a rady poradcov týmto spôsobom riešila len svoju finančnú situáciu,
a žalovaná byt nechcela kúpiť, pretože chcela len krátkodobo investovať do nehnuteľnosti. Správne

okresný súd vyvodil, že išlo o simulovaný právny úkon, kedy z finančných prostriedkov žalovanej, ktoré
mali predstavovať kúpnu cenu za byt, došlo k vyplateniu dlhov žalobkyne, pričom tento spôsob riešenia
problému žalobkyne ponúknutý v konaní vypočutými svedkami vo svojej podstate a predstavoval
zabezpečenie záväzku pôžičky.27. Nie je pravdou to, čo je uvedené bode III kúpnej zmluvy, že kúpna cena bola stanovená na základe
dohody zmluvných strán, pretože tieto sa v skutočnosti pred uzavretím zmluvy ani nestretli, žalobkyňa

ani nemala možnosť prejaviť vôľu ohľadom výšky ceny bytu, zmluvou obidve strany podpísali na základe
vyhotovenej kúpnej zmluvy treťou osobou, ktorá nebola ani sprostredkovateľom, pretože obidve strany
v konaní popreli, že by T.. T. T. splnomocnili. Kúpna cena tak nebola stanovená na základe dohody,
ale bola určená inou osobou, teda v skutočnosti nebola výsledkom konsenzu zmluvných strán. Nebolo
preukázané to, že by kúpnu cenu žalovaná vyplatila žalobkyni v hotovosti pri podpise tejto zmluvy.

Nebolo preukázané ani to, že žalobkyňa by podpísaním zmluvy potvrdila prijatie finančných prostriedkov.
Naviac, bolo dohodnuté, že z uhradenej kúpnej ceny žalobkyňa mala uhradiť pohľadávku v prospech
O. banky. Žalobkyňa nemala k dispozícii dohodnutú kúpnu cenu vo výške 58 000 €, hoci podľa zmluvy
tomu tak malo byť a mala povinnosť z takto vyplatenej kúpnej ceny zaplatiť pohľadávku banke. Taktiež
nebolo preukázané, že by žalobkyňa dostala kópiu kúpnej zmluvy, hoci to vyplýva z článku XI bod 11. 5.

28. V konaní bolo nesporne preukázané, že kúpna zmluva bola podpísaná, zavkladovaná, že kúpna
cena nebola vyplatená v dohodnutej výške žalovanej. Z vykonaného dokazovania však vyplynulo, že
žalovaná poskytla finančné prostriedky T.. T., s ktorými následne on nakladal. žalovaná mu odovzdala
sumu 27 000 € a k tomu 5000 €, spolu 32 000 €. Je nepochybné, že z týchto finančných prostriedkov
bol uhradený dlh žalobkyne voči O. banke vo výške 18 663 € a voči SBD 5191 €, spolu 23 854 €. Toto

je jediná suma, ktorú preukázateľne žalobkyňa dostala ako kúpnu cenu. Ďalšie finančné prostriedky -
provízie vo výške 5000 € pre p. T. a 2000 € pre p. T., ktoré mali byť poskytnuté, neboli preukázateľne
dohodnuté žalobkyňou ani žalovanou, ktoré popreli dohodnutie provízie. Na pojednávaní dňa 30. 04.
2013 však žalovaná uviedla, že sa dohodla s pánom T. na provízii za sprostredkovanie kúpy, pričom
uviedla, že predpokladala, že je to suma 2000 €. V tejto súvislosti odvolací súd len dodáva, že pokiaľ bola

dohodnutá kúpna cena 58 000 €, táto mala byť vyplatená žalobkyni, pretože pokiaľ by žalovaná dohodla
províziu vo výške 2000 € z tejto sumy, žalobkyňa by dostala kúpnu cenu vo výške 56 000 €, čo je v
rozpore s uzavretou zmluvou, pričom žalobkyňa logicky nemôže platiť províziu, ktorú nedohodla, a ktorú
dohodla žalovaná. Nebolo tak preukázané, že by sumu 7000 € mala platiť žalobkyňa a táto suma by
mala byť taktiež odpočítaná zo sumy 58 000 €. Je potom logické, že žalobkyňa namietala vrátenie kúpnej

ceny žalovanej vo výške 58 000 €, pretože túto sumu žalobkyňa nedostala a tieto finančné prostriedky
boli poskytnuté zrejme vyššie uvedeným svedkom. Pokiaľ žalovaná tvrdila, že išla do rizika pri uzavretí
tejto kúpnej zmluvy, je to skutočne pravda, pretože nekonala obozretne.
29. Pokiaľ ide o tvrdenú sumu 26 000 €, ktorú mala žalovaná zaplatiť žalobkyni tak, že jej ich odovzdala
v obálke, závery okresného súdu aj v tomto smere sú správne, pretože v prospech žalovanej svedčí

len výpoveď svedka XX. Jej, ktorý však nevedel uviesť výšku sumy, ktorá sa v obálke nachádzala. V
prospechobranyžalovanejnesvedčíďalšídôkaz,ktorýbypotvrdilpresvedčivosťjejtvrdenia,žedoplatila
týmtospôsobomkúpnucenužalobkyni.Pokiaľajtakurobila,konalanezodpovedne,pretoženedisponuje
žiadnym presvedčivým dôkazom, že kúpnu cenu skutočne zaplatila.

30. Jej tvrdenie, že to s p. Z.vymysleli bravúrne, zo žiadneho dôkazu nevyplýva, ani že zneužili realitnú
kanceláriu p. T., ktorý, ako bolo preukázané, aktívne vo veci konal, pripravoval zmluvu, preto sa nedá
povedať, že by bol zneužitý, ako to tvrdí žalovaná. Žalovaná nepreukázala, že by sa so svedkom XX. Že
skontaktovala žalobkyňa a spolu dohodli riešenie. Svedka Y. T. charakterizoval p. T. ako „dohadzovača“
voľných nehnuteľností, následne kontaktoval žalobkyňu on.

31. Že išlo o pôžičku súd nikomu nepodsúva, ale konštatuje obsah skutočnej vôle strán sporu, pretože
úmyslom nebola kúpa bytu, ale zo strany žalovanej investícia, zo strany žalobkyne riešenie situácie,
do ktorej sa dostala, pretože v dôsledku finančných ťažkostí hrozilo, že byt bude vydražený, pričom byt
nechcela predať. Byt mal byť spätne kúpený po získaní finančných prostriedkov a ich spätnom vyplatení

žalovanej.

32. Je pravdivé tvrdenie svedka T., že on pôžičky neposkytuje, pretože ju ani neposkytol, do žiadneho
rizika nešiel. Pre žalobkyňu s pomocou svedka p. T. našli riešenie, a to získanie finančných prostriedkov
za nimi vopred naštylizovaného plánu, za províziu pre oboch, keď finančné prostriedky poskytla

žalovaná, z ktorej sumy boli vyplatené dlhy žalobkyne, rozhodne ale žalovanej neboli poskytnuté všetky
finančné prostriedky tvoriace kúpnu cenu. Nič nebránilo žalovanej riadne a preukázateľne zaplatiť celú
kúpnu zmluvu, hoci aj prevodom na jej účet, prípadne vzťahy inak právne ošetriť.33. Žalovaná aj v odvolaní opakovane uvádza, že oslovila realitného makléra p. T., že chce vložiť
finančné prostriedky na krátky čas do nehnuteľnosti. Skutočná vôľa kúpiť byt tento atribút nespĺňa. Aj
p. T. jej oznámil, že žalobkyňa po vybavení úveru si chce byt odkúpiť späť. V danom prípade nie ani

tak rozhodujúce, či malo ísť o pôžičku, ako o spôsob vyriešenia „situácie“, kedy vôľa predať a kúpiť byt
nebola preukázaná.

34. Pokiaľ v odvolaní žalovaná namieta, že súd konštatoval, že svedok S. sa so žalovanou pozná,
odvolací súd poukazuje na výpoveď tohto svedka, ktorý to uviedol. Ak odvolací súd vyššie konštatoval,

samotná svedecká výpoveď tohto svedka nepostačuje na preukázanie skutočnosti, že došlo k vyplateniu
26 000 €. Súd jednoznačne nespochybnil tohto svedka ako dôveryhodného, iba z jeho výpovede
nemohol ustáliť presvedčivo, že žalovaná žalobkyni vyplatila 26 000 €, pretože túto sumu nevidel.

35. Námietka žalovanej ohľadom nájomnej zmluvy má svoj reálny základ, avšak pre rozhodnutie vo veci
samej nie je rozhodujúca. Žalobkyňa nemala dôvod podpisovať so žalovanou nájomnú zmluvu, pretože

malo dôjsť k spätnému prevodu vlastníctva na žalobkyňu, ktoré potvrdzuje úmysel byt nepredať ani ho
nekúpiť žalovanou.

36. Pokiaľ ide o námietku, že žalobkyňa nekonala v tiesni, je námietka neobstojí, pretože žalobkyňa
bola v tiesni pred dražbou bytovu bankou, kedy jej bolo ponúknuté riešenie. Je pravdou, že v čase

podpisu zmluvy žalobkyňa nemala žiadne dlhy, lebo podlžnosti boli vyrovnané, pretože kúpna cena
nebola žalobkyni odovzdaná do rúk, ako to bolo dohodnuté v zmluve, čo mala žalovaná dodržať, ale
peniaze namiesto žalobkyni odovzdala p. T., ktorý nevedno z čoho tieto dlhy uhradil, keďže O. banka
potvrdila,žeunejnemalaktívnyúčet.Pokiaľnamieta,žesvedokT.oslovovalžalobkyňukrstnýmmenom,
nebolo preukázané, že sa pred uzavretím tejto zmluvy poznali a kedy, aký bol ich vzťah.

37. Pojmom tieseň sa rozumie mimoriadne ťaživá situácia poškodeného vyvolaná určitou, hoci len
prechodnou naliehavou potrebou, ktorej uspokojenie nie je v možnostiach poškodeného. Spravidla ide
o splatnosť dlhu, ktorého nesplatenie môže vážne ohroziť postavenie poškodeného. Môže ísť aj o iné
ťažkosti, ako je napríklad záujem zachovať vlastníctvo bytu na vyriešenie nejakej sociálnej situácie. V

tiesni môže poškodený konať aj vtedy, ak má dostatočné prostriedky na jej odstránenie, avšak nemá
ich k dispozícii okamžite. Podľa právnej teórie tieseň vymedzuje sociálny stav osoby, ktorá na neho
dolieha takým spôsobom a s takou závažnosťou, že sa ním dá pohnúť k urobeniu právneho úkonu za
nápadne nevýhodných podmienok. Je nepochybné, že žalobkyňa by nepristúpila k uzavretiu kúpnej
zmluvy, keby sa neocitla v situácii, že jej hrozila dražba bankou. Je nepochybné, že žalobkyňa bola v

tiesni a kúpnu zmluvu uzatvárala za nápadne nevýhodných podmienok bez toho, aby si dohodla kúpnu
cenu so žalovanou, ale sa spoľahla na „sprostredkovateľov“, ktorých táto činnosť (sprostredkovateľská)
nie je právne doložená. Vôľa žalobkyne nebola vytvorená slobodne.

38. Tvrdenie žalovanej ohľadom podpisovania kúpnej zmluvy na matrike nie je podporené žiadnym

dôkazom, pretože z dokazovania nevyplynulo, že by bola prítomná žalovaná na matrike.

39. Je pravda, že uzavretie kúpnej zmluvy nebolo žiadnym technickým riešením problému účastníčok,
pretože išlo o premyslený a asi zaužívaný postup, ktorý odvolací súd nepovažuje za dovolený a je v
rozpore s dobrými mravmi podľa § 3 Občianskeho zákonníka. Nie je pravdou, že žalobkyňa úmyslel

požičať si peniaze a splatiť svoje dlhy nikomu neoznámila, pretože to vyplýva z jej konania, čo nepopiera
ani žalovaná, keď uviedla, že so žalobkyňou sa dohodla na trojmesačnej lehote, počas ktorej si mala
vybaviť úver. Kúpna zmluva v danom prípade predstavuje zabezpečovací prostriedok. Žalobkyňa sa
nemusela zaujímať o splatnosť pôžičky, pretože pôžička bola de facto splatená prevodom bytu na
žalovanou ako zábezpeka do času, pokiaľ žalobkyne nezíska finančné prostriedky pre žalovanú.

40.Niejepravdivétvrdeniežalovanej,ktoréuvádzavzávereodvolania,ževšetkydojednaniavčlánkuIII.
bod 3. 2. boli splnené v celom rozsahu, pretože nebolo preukázané, že kúpnou cenou v celosti vyplatila.
Z dôvodu nevyplatenia kúpnej ceny v plnom rozsahu žalobkyňa odstúpila od kúpnej zmluvy.

41. O trovách odvolacieho konania odvolací súd rozhodol v súlade s ustanovením § 396 ods. 1 CSP, §
255 ods. 1 a § 262 ods. 1 CSP, keď v odvolacom konaní bola v celom rozsahu úspešná žalobkyňa, preto
jej odvolací súd priznal náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu, pričom o výške náhradytrov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí,
samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník (§ 262 ods. 2 CSP).

42. Senát krajského súdu prijal toto rozhodnutie pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,

b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo

f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej

otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. CSP)

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;

na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP).

Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).

Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 SCP).

Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné
spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 CSP).

Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§
426 CSP).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods.
1 CSP).Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde ( § 427 ods. 2 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).

Ak zákon na podanie nevyžaduje osobitné náležitosti, v podaní sa uvedie,

a) ktorému súdu je určené,
b) kto ho robí,
c) ktorej veci sa týka,
d) čo sa ním sleduje a
e) podpis.
(§ 127 ods. 1 CSP)

Ak ide o podanie urobené v prebiehajúcom konaní, náležitosťou podania je aj uvedenie spisovej značky
tohto konania (§ 127 ods. 2 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa

musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské

právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa

(§ 429 ods. 2 CSP).