Uznesenie ,
Zrušené Judgement was issued on Thursday, October 28, 2015

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 13Co/112/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8113209488
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 10. 2015

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jozef Škrab
ECLI: ECLI:SK:KSPO:2015:8113209488.1

Uznesenie

Krajský súd v Prešove v právnej veci žalobcu: mBANK S.A., akciová spoločnosť, so sídlom Varšava,
Senatorska 18, Poľská republika, podnikajúca na území Slovenskej republiky prostredníctvom mBANK
S.A., pobočka zahraničnej banky, so sídlom Bratislava, Pribinova 10, IČO: 36 819 638, zastúpeného:
Advokátska kancelária MCGA legal, s.r.o., so sídlom Bratislava , Partizánska 2, IČO: 36 715 662, proti
žalovanej: J. H., nar. XX.XX.XXXX, bytom M. C. A., N. XXXXX, o zaplatenie 2.208,78 eur s prísl., na

odvolanie žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Prešov zo dňa 27.6.2014 pod č. k. 8C/173/2013-52,
jednohlasne takto

r o z h o d o l :

R u š í rozsudok súdu prvého stupňa v jeho napadnutej zamietajúcej časti a v rozsahu tohto zrušenia
mu vec v r a c i ana ďalšie konanie.

o d ô v o d n e n i e :

Okresný súd Prešov vyššie označeným rozsudkom zaviazal žalovanú zaplatiť žalobcovi 1.659,57 eur

s 8,75 % úrokom z omeškania z tejto sumy od 11.10.2011 do zaplatenia, do 3 dní odo dňa jeho
právoplatnosti. V prevyšujúcej časti žalobu zamietol, s tým, že o trovách konania rozhodne do 30 dní
odo dňa právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej.

Vykonaným dokazovaním a aplikáciou ustanovení zákona č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch
(v znení účinnom v čase uzavretia zmluvy) mal za preukázané, že žalobca dňa 17.9.2008 uzavrel

so žalovanou Zmluvu o poskytnutí hotovostného úveru mPôžička č. 4200778130 (ďalej len „zmluva“),
na základe ktorej jej poskytol úver vo výške 2.655,51 eur, pričom tento úver sa zaviazala splácať
pravidelnými mesačnými splátkami v zmysle harmonogramu splátok. Dostala sa do omeškania so
splátkou splatnou dňa 15.4.2010 a ďalšie splátky už nezaplatila. Preto žalobca dňa 4.10.2011 odstúpil
od zmluvy. Žalovaná pohľadávka tak pozostáva z nesplateného zostatku istiny vo výške 2.208,78 eur,
zákonného úroku z omeškania vo výške 8,75 % ročne zo zostatku istiny od 16.4.2010 do zaplatenia, a

zmluvného úroku vo výške 16,5 % ročne zo zostatku istiny od 16.4.2010 do zaplatenia. Žalovaná žiadala
v odpore proti platobnému rozkazu návrh zamietnuť, pretože, podľa jej názoru, v žalovanej istine nie je
zahrnutá časť z výpisu z účtu, zmluva o úvere má byť jasná a nesmie ukrývať žiadne poplatky, nesmie
obsahovať žiadne drobné písmená, ako aj všeobecné obchodné podmienky.

Uzavrel, že žalovaná na základe zmluvy čerpala peňažné prostriedky v celkovej výške 2.655,51 eur a

vrátilapeňažnéprostriedkyvcelkovejvýške995,94eur.Akovyplývazpísomnéhoodstúpeniaodzmluvy,
žalobca od nej odstúpil ku dňu doručenia odstúpenia žalovanej, t.j. 10.10.2011. Podľa Občianskeho
zákonníka sa zmluva zrušuje s účinkami od začiatku, a momentom odstúpenia od nej vznikajú práva a
povinnosti z porušenia práva. Žalobcovi tak vzniklo podľa § 451 a násl. Obč. zákonníka právo na vydanie
bezdôvodného obohatenia vo výške rozdielu medzi poskytnutými peňažnými prostriedkami a vrátenými
peňažnými prostriedkami, čo predstavuje 1.659,57 eur. Z tohto dôvodu tejto istine vyhovel.Zároveň vyhovel aj 8,75 % ročnému úroku z omeškania od 11.10.2011 do zaplatenia. Vzhľadom k tomu,
že žalobca si uplatnil úroky z omeškania v nižšej, než zákonnej výške, priznal mu 8,75 % ročný úrok
z omeškania z prisúdenej sumy od 11.10.2011, t.j. odo dňa nasledujúceho po odstúpení od zmluvy, do

zaplatenia. V prevyšujúcej časti žalobu zamietol.

O trovách konania súd prvého stupňa rozhodol podľa § 151 ods. 3 O.s.p..

Proti rozsudku súdu prvého stupňa, v jeho zamietajúcej časti, podal žalobca odvolanie, ktorým žiadal v

tejto časti o jeho zmenu tak, aby jeho návrhu bolo v celom rozsahu vyhovené, alternatívne v napadnutej
časti zrušiť rozsudok a vec mu vrátiť na ďalšie konanie a rozhodnutie. V odvolaní predovšetkým
nesúhlasil s konštatovaním okresného súdu, že odstúpením od zmluvy sa táto od začiatku zrušuje a
žalobca sa nemôže domáhať plnenia z nej. Podľa § 261 ods. 6 písm. d/ Obch. zákonníka predstavuje
úverová zmluva tzv. absolútny obchod, t.j. záväzkový vzťah, ktorý sa bez ohľadu na povahu zmluvných
strán vždy spravuje ustanoveniami Obchodného zákonníka. Dôsledkom odstúpenia od zmluvy, tak ako

aj v prípade ustanovenia § 505 a § 507 Obč. zákonníka, je oprávnenie veriteľa požadovať vrátenie dlžnej
sumy aj s úrokmi. Požiadavka vrátiť poskytnuté peňažné prostriedky (dlžnú sumu) vyplýva aj z uzavretej
zmluvy. Aj povinnosť platiť úrok z nevrátenej časti úveru vyplýva zo zmluvy o úvere, pričom trvá, resp.
pokračuje aj po účinnosti odstúpenia. Preto v uvedenom prípade je nepochybné, že ustanovenie § 506
Obch. zákonníka po odstúpení od zmluvy požaduje vrátenie nielen dlžnej sumy, ale aj úrokov ako ceny

poskytnutých peňazí. Zároveň však prichádza do úvahy aj omeškanie dlžníka, ktoré je predpokladom
možnostiveriteľaodstúpiťodzmluvy.Navyše,dlžníksadostaldoomeškaniapredodstúpenímodzmluvy
a v omeškaní pokračuje v náväznosti na pohľadávku, ktorá aj po účinnosti odstúpenia vyplýva zo zmluvy.
Preto je opodstatnené, aby po odstúpení platil tak úroky z úveru, ako aj úroky z omeškania, ktoré
sú buď zmluvne dojednané alebo zákonné. V opačnom prípade by sa veriteľ, využívajúc oprávnenie

dané mu zákonom (odstúpiť od zmluvy), ktoré je dôsledkom porušenia povinnosti dlžníka, dostal do
horšieho postavenia, ako mal pred porušením povinnosti dlžníkom. To by bola situácia anomálna a
neprijateľná. Teda súd prvého stupňa pri svojom rozhodovaní nesprávne vyhodnotil a právne posúdil
otázku účinkov odstúpenia od zmluvy o úvere a zároveň v rozhodovaní neprihliadol na skutočnosť, že
zmluva predstavuje v zmysle § 261 ods. 6 Obch. zákonníka absolútny obchodný záväzkový vzťah, a to

aj v prípade, ak jej účastníkom je spotrebiteľ, a teda aj pri posudzovaní problematiky účinkov odstúpenia
od zmluvy o úvere je potrebné riadiť sa ustanoveniami Obchodného zákonníka.

Žalovaná sa na odvolanie žalobcu písomne nevyjadrila.

Odvolací súd prejednal odvolanie žalobcu bez nariadenia pojednávania podľa § 214 ods. 2 O.s.p. a
dospel k záveru, že odvolanie je plne dôvodné, pokiaľ sa ním napáda nesprávne právne posúdenie
následkov odstúpenia od úverovej zmluvy. Z tohto dôvodu je rozsudok súdu prvého stupňa v jeho
napadnutej zamietajúcej časti nesprávny.

Podľa § 497 Obch. zákonníka, zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka poskytne v
jehoprospechpeňažnéprostriedkydourčitejsumy,adlžníksazaväzujeposkytnutépeňažnéprostriedky
vrátiť a zaplatiť úroky.

Podľa § 506 Obch. zákonníka, ak je dlžník v omeškaní s vrátením viac než dvoch splátok alebo jednej

splátky po dobu dlhšiu ako tri mesiace, je veriteľ oprávnený od zmluvy odstúpiť a požadovať, aby dlžník
vrátil dlžnú sumu s úrokmi.

Z citovanej zákonnej definície zmluvy o úvere (§ 497 Obch. zákonníka) zreteľne vyplýva, že jej
ekonomickým dôvodom je umožnenie užívania peňazí zo strany dlžníka za odplatu, ktorou je dohodnutý

alebo zákonom stanovený úrok. Ide pritom o kogentné vymedzenie, od ktorého sa zmluvné strany
nemôžu odchýliť (§ 263 ods. 2 Obch. zákonníka). Zmluva o úvere je záväzkový vzťah, ktorý sa bez
ohľadu na povahu účastníkov bude vždy spravovať Obchodným zákonníkom (tzv. absolútny obchod).
So zreteľom na túto skutočnosť je potom potrebné posudzovať aj všetky ostatné úkony a dojednania
medzi zmluvnými stranami a ich účinky.

Odvolací súd sa stotožňuje s právnym názorom okresného súdu, podľa ktorého, spotrebiteľské vzťahy
medzi podnikateľmi a spotrebiteľmi spadajú pod ochranu § 52 a násl. Obč. zákonníka, a to aj v
prípade, ak ide o tzv. absolútne obchodné právne vzťahy, akým je napríklad vzťah založený zmluvouo úvere. Samotná skutočnosť, že tzv. absolútny obchodný vzťah je založený medzi dodávateľom
(§ 52 ods. 3 Obč. zákonníka) a spotrebiteľom (§ 52 ods. 4 Obč. zákonníka), však neznamená
automaticky pôsobnosť Občianskeho zákonníka v celom rozsahu, ale zakladá iba aplikáciu ustanovení

o spotrebiteľských zmluvách. Znamená to teda, že ak je tzv. absolútny obchodný vzťah posúdený
zároveň ako spotrebiteľská zmluva, použijú sa naň príslušné ustanovenia Obchodného zákonníka, v
tomto prípade najmä ustanovenia zmluvy o úvere (§ 497 a násl. Obch. zákonníka) a ustanovenia Obč.
zákonníka o spotrebiteľských zmluvách (§ 52 a násl. Obč. zákonníka), prípadne ustanovenia osobitných
predpisov.

Podľa rozsudku okresného súdu, mal odstúpením od zmluvy nastať medzi účastníkmi právny režim
bezdôvodného obohatenia. Toto právne posúdenie, podľa názoru odvolacieho súdu, nie je správne.
Právna úprava odstúpenia od zmluvy v Obch. zákonníku je komplexnou, a preto ustanovenia Obč.
zákonníka sa nepoužijú (§ 1, § 48 ods. 1 Obč. zákonníka). Obchodný zákonník upravuje (i) všeobecné
dôvody odstúpenia umožňujúce odstúpiť ktorejkoľvek zmluvnej strane od ktorejkoľvek zmluvy (§ 344

a násl. Obch. zákonníka) a (ii) osobitné dôvody odstúpenia aplikovateľné len pre jednotlivé zmluvné
vzťahy, a ktoré vyplývajú z ekonomickej podstaty toho-ktorého zmluvného typu. Ide o úpravu osobitných
spôsobov ukončenia zmluvného vzťahu, ktoré sú nezameniteľné s inými všeobecne uplatniteľnými
spôsobmi ukončenia zmluvy podľa Obch. zákonníka alebo Obč. zákonníka. V prípade zmluvy o úvere
je týmto osobitným ustanovením § 506 Obch. zákonníka. Preto pri odstúpení od zmluvy veriteľom

(žalobcom) pre nesplácanie úveru dlžníkom má veriteľ aj naďalej nárok na úroky z úveru, ako aj na
sankčné úroky z omeškania.

Ako vyplýva z doposiaľ uvedeného, pri odstúpení od zmluvy o úvere sa nárok na vrátenie poskytnutého
plnenia posudzuje podľa vyššie citovaného ustanovenia § 506 Obch. zákonníka, ktoré je zároveň

špeciálnym k ustanoveniu § 351 ods. 2 Obch. zákonníka. Aplikácia ustanovení § 451 ods. 1, 2 a § 457
Obč. zákonníka, na ktoré sa odvoláva okresný súd v odôvodnení rozsudku, nie je prípustná.

Teda, ak súd prvého stupňa otázku odstúpenia od úverovej zmluvy posúdil podľa ustanovení Obč.
zákonníka, toto právne posúdenie nie je správne. Z tohto dôvodu nesprávne právne posúdil ani

nastupujúci nárok z titulu odstúpenia ako bezdôvodné obohatenie na strane žalovanej. Ako už bolo
vyššie uvedené, pri odstúpení od úverovej zmluvy nastupuje režim podľa § 506 Obch. zákonníka, podľa
ktorého, je veriteľ oprávnený požadovať, aby dlžník vrátil dlžnú sumu s úrokmi. Teda, ak okresný súd
nárok žalobcu prinajmenšom na zaplatenie požadovaného úroku z úveru zamietol, síce správne zistil
skutkový stav, avšak nesprávne ho právne posúdil. V tejto súvislosti ani nezdôvodnil, prečo v prípade

odstúpenia o úverovej zmluvy neaplikoval ust. § 506 Obch. zákonníka.

Pre úplnosť odvolací súd dopĺňa, že ak by v prípade odstúpenia od úverovej zmluvy (i v spotrebiteľských
veciach) nastupoval režim bezdôvodného obohatenia podľa ustanovení Obč. zákonníka, a nie podľa §
506 Obch. zákonníka, bolo by to prinajmenšom v rozpore s dobrými mravmi. Totiž ten, kto plní záväzky

z úverovej zmluvy, by mal povinnosť platiť úroky a poplatky, a ten, kto ich neplní, bol by vo výhode pri
plnení bezdôvodného obohatenia.

Z uvedených dôvodov nezostávalo odvolaciemu súdu nič iné, iba zrušiť rozsudok súdu prvého stupňa
v jeho napadnutej zamietajúcej časti a v rozsahu tohto zrušenia mu vec vrátiť na ďalšie konanie v

naznačenom smere (§ 221 ods. 1 písm. h/ O.s.p.).

Poučenie:

P o u č e n i e: Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.