Rozsudok ,
Potvrdené Judgement was issued on Tuesday, August 11, 2015

Súd: Okresný súd Poprad
Spisová značka: 13C/74/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8715202740
Dátum vydania rozhodnutia: 11. 08. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Peter Kuruc

ECLI: ECLI:SK:OSPP:2015:8715202740.4

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Poprad, samosudcom JUDr. Petrom Kurucom, v právnej veci žalobkyne Ľ. Č., W..

XX.X.XXXX, F. L., Q. XXX/X, zast. Advokátskou kanceláriou JUDr. Peter Rybár, s. r. o., Kuzmányho
29, Košice, IČO: 47234466, proti žalovanej POHOTOVOSŤ, s. r. o., Pribinova 25, Bratislava, IČO:
35807598, o zaplatenie 238,34 eur s prísl., takto

r o z h o d o l :

Žalovaná je p o v i n n á zaplatiť žalobkyni sumu 238,34 eur s 8,05 % ročným úrokom z omeškania od
13.2.2015 do zaplatenia a k rukám právneho zástupcu trovy právneho zastúpenia v sume 267,47 eur,
všetko do 3 dní odo dňa právoplatnosti tohto rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

Žalobkyňa žalobou zo dňa 18.3.2015 žiadala, aby súd zaviazal žalovanú k zaplateniu sumy 238,34 eur
s 8,05 % ročným úrokom z omeškania od 13.2.2015 do zaplatenia a k náhrade trov konania. Žalobkyňa

uviedla, že so žalovanou uzavrela dňa 15.4.2008 zmluvu o úvere, na základe ktorej žalovaná poskytla
finančné prostriedky vo výške 20.000,-- Sk (663,88 eur). Odplata v zmluve bola dohodnutá v sume
7.180,-- Sk (238,34 eur). Úver bol poskytnutý na dobu 3 mesiacov, teda dohodnutý úrok predstavuje
viac ako 241 % ročne. Pôvodne v žalobe poukázal na to, že neboli dodržané ustanovenia Zák. č.
258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch, a to z dôvodu, že v zmluve neboli uvedené obligatórne
náležitosti ako RPMN, úroková sadzba a termín konečnej splatnosti úveru. Z tohto dôvodu sa teda
úver má považovať za bezúročný a bez poplatkov. Na pojednávaní žalobkyňa spresnila, že aj keď

sa na túto zmluvu nevzťahuje uvedený zákon, podľa nej dohodnutá odplata je v rozpore s Obč.
zákonníkom a predovšetkým v rozpore s dobrými mravmi, a teda podľa § 39 Obč. zákonníka je zmluva
v časti dojednanej odplaty neplatná. Z tohto dôvodu žalovanej vzniklo bezdôvodné obohatenie, ktoré
je povinná vydať. Žalobkyňa zároveň uviedla, že nikdy nepodnikala a v čase uzavretia zmluvy ani
nebola zamestnaná, pretože v tomto období aj v súčasnosti zabezpečuje starostlivosť o dcéru a poberá
opatrovateľský príspevok.

Žalovaná v písomnom vyjadrení k návrhu uviedla, že zmluvu o úvere nemožno považovať za zmluvu
o spotrebiteľskom úvere, a preto nie je dôvod vzťahovať na ňu výlučne ustanovenia Obč. zákonníka.
Poukázala na to, že spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorej bol poskytnutý spotrebiteľský úver na iný
účel ako na výkon zamestnania, povolania alebo podnikania. V prípade postavenia žalovanej treba
akceptovať jej dobrú vieru, s ktorou do právneho vzťahu so žalobcom vstupovala. Žalobkyňa bola
riadne oboznámená so všeobecnými podmienkami poskytnutia úveru a pri podpise zmluvy prehlásila, že
súhlasí s obsahom zmluvy a so všeobecnými podmienkami. Z týchto dôvodov žalovaná je toho názoru,

že predmetná zmluva nie je zmluvou o spotrebiteľskom úvere a teda nemusí obsahovať údaj o RPMN.
Taktiež poukázala na to, že účastníci sa dohodli, že v zmysle § 262, ods. 1, Obch. zákonníka, sa ich
právnevzťahybudúspravovaťObch.zákonníkom.Keďženejdeospotrebiteľskúzmluvu,niejenamieste
hovoriťovýškeodplatyzaposkytnutýúverakooneplatnomprávnomúkoneatedajehopriamomrozporeso zákonom. Podľa žalovanej nenastala ani jedna z foriem bezdôvodného obohatenia, preto navrhuje
žalobu zamietnuť.

Z výsluchu žalobkyne, vyjadrenia žalovanej a predložených listinných dôkazov, najmä z obsahu zmluvy
o úvere, splátkového kalendára, všeobecných podmienok poskytnutia úveru, prehľadu priemerných
úrokových mier, súd zistil nasledovný skutkový stav:

Dňa 15.4.2008 uzavreli účastníci konania zmluvu o úvere, na základe ktorej žalovaná poskytla žalobkyni

úver vo výške 20.000,-- Sk (663,88 eur). Úver bol poskytnutý na dobu 3 mesiacov a ako odplata za
poskytnutie úveru bol dohodnutý poplatok vo výške 7.180,-- Sk (238,34 eur). Žalobkyňa teda mala
uhradiť celkovo sumu 27.180,-- Sk (902,22 eur). Žalobkyňa túto sumu aj uhradila v 3 splátkach splatných
dňa 20.5.2008, 20.6.2008 a 20.7.2008 po 300,74 eur.

Podľa § 52, ods. 1, Občianskeho zákonníka (v znení účinnom od 1.1.2008 do 31.10.2008),

spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so
spotrebiteľom.

Podľa § 52, ods. 2, cit. zákona, ustanovenie o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia
upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy ak je to na prospech

zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom
alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné.

Podľa § 52, ods. 4, cit. zákona, spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej
zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti, alebo inej podnikateľskej činnosti.

Podľa § 54, ods. 1, cit. zákona, zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou sa nemôžu
odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred vzdať svojich
práv, ktoré mu tento zákon priznáva, alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie.

Podľa § 39, cit. zákona, neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom, odporuje zákonu
alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.

Podľa § 451, ods. 1, cit. zákona, kto sa na úkor iného obohatí, musí obohatenie vydať.

Podľa § 451, ods. 2, cit. zákona, bezdôvodným obohatením je majetkový prospech získaný plnením
bez právneho dôvodu, plnením z neplatného právneho úkonu alebo plnením z právneho dôvodu, ktorý
odpadol, ako aj majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov.

Podľa § 457 cit. zákona, ak je zmluva neplatná, alebo ak bola zrušená, je každý z účastníkov povinný

vrátiť druhému všetko, čo podľa nej dostal.

V prejednávanej veci sa žalobkyňa domáha vydania bezdôvodného obohatenia. Z predložených
listinných dôkazov vyplýva, že účastníci konania uzavreli dňa 15.4.2008 zmluvu o úvere, na základe
ktorej žalovaná poskytla žalobkyni úver vo výške 663,88 eur, ktorý mal byť splatený do 3 mesiacov. Za

poskytnutie úveru bola dohodnutá odplata vo výške 238,33 eur. Žalobkyňa namietala, že odplata za
poskytnutý úver je neprimerane vysoká, pretože predstavuje cca 241 % ročne, a teda že takto dojednaná
odplata odporuje dobrým mravom, a preto v časti dohodnutej odplaty je zmluva neplatná.

V zmysle § 52, ods. 1, Obč. zákonníka, spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na

právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. Zmluva uzavretá medzi účastníkmi konania je
typickou formulárovou zmluvou, pri ktorej dlžník nemá možnosť meniť vopred naformulované zmluvné
podmienky. Podľa názoru súdu táto zmluva spĺňa charakter spotrebiteľskej zmluvy, pretože žalovaná
je osobou, ktorá pri uzatváraní zmluvy konala v rámci predmetu svojej podnikateľskej činnosti a
naopak, u žalobkyne bolo preukázané, že nekonala v rámci svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej

činnosti. Žalovaná svoju argumentáciu k návrhu upriamila na skutočnosť, že v danom prípade nejde
o spotrebiteľský úver, resp. o spotrebiteľskú zmluvu, a že je potrebné brať do úvahy dobrú vieru, s
ktorou do právneho vzťahu so žalobkyňou vstupovala z hľadiska posúdenia, či spotrebiteľský úver bol
poskytnutý na iný účel ako na výkon zamestnania, povolania alebo podnikania. Súd dospel k záveru,že argumentácia žalovanej v tomto smere je právne irelevantná. Zo žiadneho ustanovenia zmluvy nie
je možné vyvodiť, že by žalobkyni mal byť poskytnutý úver na podnikanie. Nakoniec žalobkyňa je v
zmluve označená ako fyzická osoba a je identifikovaná rodným číslom. Z vyjadrenia žalobkyne vyplýva,

že aj keby sa v zmluve takéto skutočnosti uvádzali, tak by nezodpovedali skutočnému stavu, pretože
žalobkyňa nikdy nepodnikala a v čase uzavretia zmluvy ani nebola zamestnaná.

V danom prípade bola dohodnutá lehota splatnosti úveru 3 mesiace, preto v zmysle
§ 1, ods. 2, písm. f/, Zák. č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch, nie je možné na túto

zmluvu aplikovať cit. zákon. To však nič nemení na skutočnosti, že s poukazom na vyššie uvedené
zmluva uzavretá medzi účastníkmi konania je zmluvou spotrebiteľskou a teda v zmysle § 52, ods.
2, Obč. zákonníka, je potrebné na posúdenie nárokov z predmetnej zmluvy aplikovať ustanovenia
o spotrebiteľských zmluvách. Pokiaľ žalovaná poukazovala na dojednanie upravené v bode 19
všeobecných podmienok, v zmysle ktorého sa zmluvné strany dohodli, že sa ich právne vzťahy budú
spravovať Obchodným zákonníkom, tak súd dospel k záveru, že v zmysle § 52, ods. 2, Občianskeho

zákonníka, je takéto zmluvné dojednanie neplatné.

V zmysle § 39 Obč. zákonníka neplatný je právny úkon, ktorý je v rozpore s dobrými mravmi. Takáto
skutočnosť spôsobuje absolútnu neplatnosť právneho úkonu, pričom súd na tento dôvod neplatnosti
musí prihliadať bez ohľadu na to, či ho účastníci konania namietajú. V danom prípade žalobkyňa

namietalaneplatnosťúverovejzmluvyvčastidojednanejodplatyzaposkytnutieúveru,pričompoukázala
na výrazný nepomer medzi priemernými úrokovými mierami z úverov obchodných bánk a dohodnutou
odplatou. V zmluve uzavretej účastníkmi konania bola dohodnutá odplata za poskytnutie úveru vo výške
238,34 eur, čo pri poskytnutom úvere vo výške 663,88 eur predstavuje 35 % navýšenie. Úver bol
poskytnutý na 3 mesiace, teda v danom prípade vychádza mesačný úrok na 11,66 % a teda ročný úrok

by činil 139,92 %. Z predloženého prehľadu priemerných úrokových mier z úverov obchodných bánk
poskytovaných v roku 2008 pri type úverov pre domácnosti spotrebiteľských a ostatných poskytovaných
na obdobie do jedného roka bola priemerná úroková miera 14,64 %.

S poukazom na uvedené súd dospel k záveru, že odplata za poskytnutie úveru dojednaná v zmluve

uzavretej medzi účastníkmi konania, ktorá v ročnom vyjadrení predstavuje 139,92 % je v rozpore s
dobrými mravmi, pretože cca desaťnásobne prevyšuje priemernú úrokovú mieru pri obdobných úveroch
poskytovaných v rozhodnom období obchodnými bankami. Z tohto dôvodu je zmluvné dojednanie
týkajúce sa odplaty za poskytnutý úver neplatné v zmysle § 39 Obč. zákonníka pre rozpor s dobrými
mravmi, a pokiaľ žalobkyňa plnila na základe tohto neplatného zmluvného dojednania sumu

238,34 eur, čo zo strany žalovanej spochybnené nebolo, vzniklo na strane žalovanej bezdôvodné
obohatenie, ktoré je s poukazom na ust. § 457 Obč. zákonníka povinná vrátiť žalobkyni. Vzhľadom na
zistené skutočnosti súd žalobe vyhovel.

Podľa § 563 Občianskeho zákonníka, ak čas plnenia nie je dohodnutý, ustanovený právnym predpisom

alebourčenývrozhodnutí,jedlžníkpovinnýsplniťdlhprvéhodňapotom,čohooplnenieveriteľpožiadal.

Podľa § 517, ods. 2, Občianskeho zákonníka, ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má
veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania ak nie je podľa tohto zákona povinný
platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací

predpis.

Žalobkyňa svoj nárok na zaplatenie sumy 238,34 eur uplatňuje z titulu vydania bezdôvodného
obohatenia. Pri bezdôvodnom obohatení lehota na plnenie nevyplýva z právneho predpisu a medzi
účastníkmi nedošlo k dohode o vydanie bezdôvodného obohatenia, teda žalovaná bola v zmysle § 563

Obč. zákonníka povinná plniť na základe výzvy žalobkyne. Žalobkyňa vyzvala žalovanú na vydanie
bezdôvodného obohatenia výzvou z 9.2.2015 v lehote do 12.2.2015. Keďže žalovaná v uvedenej
lehote dlžnú sumu neuhradila, dostala sa nasledujúcim dňom, t. j. 13.2.2015, do omeškania s plnením
peňažného záväzku. Z tohto dôvodu súd v zmysle § 517, ods. 2, Obč. zákonníka, priznal žalobkyni úrok z
omeškania. Výška úroku z omeškania je o 8 percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba

Európskej centrálnej banky platná k 1. dňu omeškania s plnením peňažného dlhu (§ 3 Nariadenia Vlády
SR č. 87/95 Z. z. v znení účinnom do 31.1.2013). V zmysle prechodných ustanovení upravených v § 10c
cit. nariadenia bola priznaná výška úrokovej sadzby v zmysle predpisu účinného do 31.1.2013, pretože
záväzkový vzťah medzi účastníkmi vznikol pred týmto dňom.O trovách konania rozhodol súd podľa § 142, ods. 1, O.s.p. tak, že žalobkyni, ktorá bola v celom rozsahu
úspešná, priznal náhradu trov konania, a to z titulu trov právneho zastúpenia v sume 267,47 eur. Trovy

právneho zastúpenia pozostávajú z odmeny určenej podľa § 10, ods. 1, Vyhl. č. 655/2004 Z. z. v znení
noviel za 4 úkony právnej služby (príprava a prevzatie zastúpenia, podanie žaloby, písomné vyjadrenie
žalobcu vo veci samej zo dňa 14.7.2015 a zastupovanie na pojednávaní dňa 11.8.2015) po 21,58 eur za
1 úkon, t. j. spolu v sume 86,32 eur. K uvedeným úkonom súd priznal aj režijný paušál 4 x 8,39 eur (33,56
eur). V zmysle § 17, ods. 1, cit. vyhlášky, v súvislosti s cestou na pojednávanie súd priznal právnemu

zástupcovi aj náhradu za stratu času. Za adekvátny čas na cestu z Košíc do Popradu (vzhľadom na
vzdialenosť 120 km a použitie motorového vozidla) súd považoval 3 polhodiny, preto súd priznal náhradu
za stratu času za cestu z Košíc do Popradu a späť za 6 polhodín po 13,98 eur, t. j. 83,88 eur. Taktiež súd
priznal náhradu cestovného za použitie motorového vozidla v deň 11.8.2015 v sume 63,71 eur (podľa
predloženého vyúčtovania na čl. 67 spisu).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia cestou
tunajšieho súdu na Krajský súd v Prešove v troch vyhotoveniach.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach podľa § 42, ods. 3, O.s.p. (t. j. musí byť z neho
zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sleduje a musí byť podpísané

a datované) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto
rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha. Odvolanie proti
rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že v
konaní došlo k vadám uvedeným v § 221, ods. 1, O.s.p., konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za
následok nesprávne rozhodnutie vo veci, súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože

nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, súd prvého stupňa dospel
na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, doteraz zistený skutkový stav
neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a
O.s.p.) a rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Ak povinnosť uvedená vo výrokovej časti tohto rozsudku nebude plnená dobrovoľne, môže oprávnený
podať návrh na výkon exekúcie podľa osobitného zákona (Ex. poriadok).