Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Tuesday, May 24, 2016

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 8Co/441/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1211206961
Dátum vydania rozhodnutia: 24. 05. 2016

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jana Vlčková
ECLI: ECLI:SK:KSBA:2016:1211206961.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Jany Vlčkovej a členov
senátu JUDr. Moniky Holickej a JUDr. Ondreja Krajča v právnej veci navrhovateľa: T.. Y. L., B..
XX.XX.XXXX, X. K. XXXX, G., Z. Z.Á. Z. Y. L., X. K. XXXX, G., zastúpeného JUDr. Annou Janáčkovou,
advokátkou, so sídlom Wilsonova 3, Bratislava, proti odporcovi: Slovenská kancelária poisťovateľov, so
sídlom Trnavská cesta 82, Bratislava, IČO: 36 062 235, zastúpenému MST partners s.r.o., so sídlom

Laurinská 3, Bratislava, o zaplatenie 3.675,83 eur s príslušenstvom a o mimoriadne zvýšenie náhrady
za sťaženie spoločenského uplatnenia, na odvolanie navrhovateľa a odporcu proti rozsudku Okresného
súdu Bratislava II, zo dňa 19. januára 2015, č.k. 9C/157/2011-709, jednohlasne takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa p o t v r d z u j e .
Žiadny z účastníkov nemá právo na náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom súd prvého stupňa uložil odporcovi povinnosť zaplatiť navrhovateľovi sumu
3.675,83 eur a vo zvyšku návrh zamietol. Navrhovateľovi uložil povinnosť zaplatiť odporcovi náhradu

trov právneho zastúpenia v sume 800,- eur na účet právneho zástupcu. V odôvodnení rozhodnutia
uviedol, že navrhovateľ sa návrhom na začatie konania domáhal proti odporcovi zaplatenia sumy
3.675,83 eur titulom zaplatenia úrokov z omeškania podľa § 11 ods. 5 a 7 zákona č. 381/2001
Z.z. z dôvodu, že poisťovňa poverená odporcom nesplnila svoju zákonnú povinnosť a nevykonala
prešetrenie potrebné na zistenie rozsahu povinnosti poskytnúť poistné plnenie bez zbytočného odkladu,
a najmä v lehote troch mesiacov odo dňa oznámenia prešetrovanie neukončila a neoznámila

navrhovateľovi poistné plnenie. V priebehu konania uznesením zo dňa 08.03.2012 pripustil zmenu
návrhu na základe podania navrhovateľa, doručeného súdu dňa 20.01.2012, ktorým rozšíril návrh o
zaplatenie sumy 17.135,10 eur s úrokom z omeškania 9,25 % ročne od 07.12.2011 do zaplatenia z
titulu mimoriadneho zvýšenia sťaženia spoločenského uplatnenia. Uviedol, že medzi účastníkmi konania
nebolo sporné, že dňa 05.02.2007 došlo k dopravnej nehode, kedy motorové vozidlo narazilo do
chodca - navrhovateľa, v dôsledku čoho utrpel ťažké zranenia. Na motorové vozidlo, ktoré spôsobilo
dopravnú nehodu, bolo uzavreté povinné zmluvné poistenie zodpovednosti za škodu spôsobenú

prevádzkou motorového vozidla v Českej poisťovni - Slovensko, a.s., pričom poisteným bol T. T.,
Č., a nebolo sporné, že odporca v zmysle § 24 ods. 9 zákona č. 381/2001 poveril spoločnosť
Generali Slovensko poisťovňa, a.s. prešetrením poistnej udalosti. Listom zo dňa 16.12.2009 oznámil
navrhovateľ (prostredníctvom spoločnosti VOTUM, a.s.) poverenej poisťovni uplatnenie nároku na
poistné plnenie, okrem iného aj na poskytnutie náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia v sume
57.117,- eur, pričom pri vyčíslení svojho nároku vychádzal z lekárskeho posudku zo dňa 12.11.2009,

ktorý k listu priložil. Konštatoval, že podľa § 11 ods. 6 zákona č. 381/2001 Z.z. povinnosťou poverenej
poisťovne bolo začať bez zbytočného odkladu prešetrovanie za účelom zistenia povinnosti plniť a celé
šetrenie ukončiť dňa 16.03.2010. Citovaný zákon priznáva poisťovni možnosť oznámiť po uplynutítroch mesiacov poškodenému výšku poistného plnenia alebo možnosť písomne oznámiť poškodenému
dôvody odmietnutia, prípadne zníženia poistného plnenia, avšak v oboch prípadoch viaže povinnosť
poisťovateľa realizovať tieto úkony lehotou troch mesiacov. Ust. § 11 ods. 8 cit. zákona deklaruje

povinnosť poisťovateľa plniť poškodenému úroky z omeškania, odkazujúc na znenie § 517 ods. 2
Obč. zákonníka vtedy, ak si nesplní povinnosť uloženú ust. § 11 ods. 6, teda povinnosť vykonať,
ukončiť šetrenie a hlavne v trojmesačnej lehote od oznámenia poškodeným, tomuto poskytnúť písomné
vysvetlenie dôvodov, pre ktoré odmietol plniť alebo oznámiť výšku poistného plnenia. Vykonaným
dokazovaním mal za preukázané, že poverená poisťovňa neukončila šetrenie do 16.03.2010, a teda

ani neoznámila navrhovateľovi závery v zmysle § 11 ods. 6 cit. zákona a dňom nasledujúcim, t.j.
17.03.2010 sa dostala do omeškania s plnením svojej zákonnej povinnosti. Ešte pred uplynutím tejto
lehoty sa navrhovateľ viackrát obrátil na poverenú poisťovňu, túto urgoval na oznámenie výsledkov
šetrenia, spoločnosť VOTUM, a.s. listom zo dňa 14.06.2010 aj písomne urgovala poverenú poisťovňu
na zaplatenie nároku navrhovateľa, a až dňa 31.08.2010 oznámila poverená poisťovňa, že ukončila
likvidáciu poistnej udalosti a poškodenému nebola priznaná náhrada za sťaženie spoločenského

uplatnenia, pretože je dieťaťom vo vývoji a je potrebné vyčkať s hodnotením zdravotného
stavu minimálne dva roky, pričom takého odloženie hodnotenia zdravotného stavu navrhovateľa bolo
doporučené v lekárskom posudku o sťažení spoločenského uplatnenia, vypracovanom MUDr. Tatianou
Kyselovou dňa 15.04.2010, ktorý si nechala vypracovať poverená poisťovňa. Listom zo dňa 08.10.2010
požiadala spoločnosť VOTUM, a.s. poisťovňu o prehodnotenie stanoviska k uplatnenému nároku na

náhradu za sťaženie spoločenského uplatnenia navrhovateľa a spoločnosť Generali Slovensko, a.s.
dňa 02.12.2010 oznámila navrhovateľovi prostredníctvom splnomocnenej spoločnosti VOTUM, a.s., že
ukončila šetrenie poistnej udalosti potrebné pre zistenie rozsahu povinností poskytnúť poistné plnenie
a priznala navrhovateľovi sumu 57.117,- eur. Posúdil ako nedôvodné námietky odporcu, že existovali
objektívne dôvody, pre ktoré nemohol ukončiť šetrenie v trojmesačnej lehote, keď zdravotná

dokumentácia poškodeného bola odstúpená MUDr. Kyselovej, ktorá konštatovala potrebu odloženia
hodnotenia o 2 - 3 roky. Poukázal na to, že tento posudok bol vyhotovený až po uplynutí zákonnej
trojmesačnej lehoty dňa 15.04.2010, čo svedčí o tom, že poverená poisťovňa v zákonnej trojmesačnej
lehote nekonala, a nakoniec sám odporca na závery tohto lekárskeho posudku neprihliadal, keď
poskytol navrhovateľovi plnenie už dňa 02.12.2010 na základe záverov znaleckého posudku zo dňa

12.11.2009 predloženého navrhovateľom. Dospel k záveru, že tým, že uznala poverená poisťovňa
nárok navrhovateľa na zaplatenie náhrady za spoločenského uplatnenia v plnej výške, tak ako si ho
uplatnil, v podstate deklarovala dôvodnosť tohto nároku od začiatku jeho uplatňovania, avšak poverená
poisťovňa sa omeškala s prešetrením podmienok na poskytnutie plnenia a s
poskytnutím tohto plnenia, a preto priznal navrhovateľovi úroky z omeškania podľa § 517 ods. 2 Obč.

zákonníka a § 3 ods. 1 nariadenia vlády č. 87/1995 Z.z. za obdobie omeškania s plnením
peňažného dlhu v sume 57.117,- eur, a to od 17.03.2010 do 02.12.2010, t.j. za 261 dní vo
výške 9% ročne. Návrh navrhovateľa v časti o zaplatenie sumy 17.135,10 eur s príslušenstvom
titulom mimoriadneho zvýšenia odškodnenia za sťaženie spoločenského uplatnenia zamietol z dôvodu
dôvodne vznesenej námietky premlčania odporcom, pri posudzovaní dôvodnosti ktorej vchádzal z ust.

§ 106 ods. 1 Obč. zákonníka, ktoré určuje dvojročnú subjektívnu premlčaciu dobu, ktorá začína plynúť
okamihom, keď sa poškodený dozvie o škode, a kto za ňu zodpovedá. Dospel k záveru, že o škode
spočívajúcej v sťažení spoločenského uplatnenia, sa poškodený dozvie v deň, kedy je jeho zdravotný
stav ustálený, teda v dobe, kedy možno konkretizovať, popísať a kvalifikovať všetky negatívne následky,
prejavujúce sa v živote poškodeného. Poukázal aj na ustálenú judikatúru, v zmysle ktorej je za deň

začatia plynutia dvojročnej premlčacej doby nevyhnutné považovať deň ustálenia zdravotného stavu
poškodeného, kedy možno objektívne urobiť bodové hodnotenie sťaženia spoločenského uplatnenia.
Uviedol, že v danom prípade bol lekársky posudok s bodovým hodnotením sťaženia spoločenského
uplatnenia vyhotovený dňa 12.11.2009, t.j. takmer až po troch rokoch od dopravnej nehody, pričom v
zmysle § 8 ods. 4 zákona 437/2004 Z.z. sa lekársky posudok vydáva až vtedy, keď sa zdravotný tav

poškodeného považuje za ustálený, a teda aj lekár, ak vydal lekárky posudok dňa 12.11.2009, musel
zdravotný stav navrhovateľa považovať za ustálený. Poukázal aj na to, že sám navrhovateľ pri uplatnení
mimoriadneho zvýšenia náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia vychádzal z tohto lekárskeho
posudku a aj z listu spoločnosti VOTUM, a.s. zo dňa 08.10.2010 je zrejmé, že samotný navrhovateľ
považoval svoj zdravotný stav za ustálený a žiadal o poskytnutie plnenia, pričom argumentoval hlavne

ustálenosťou svojho zdravotného stavu. Akceptoval teda správnosť záverov lekárskeho posudku zo dňa
12.11.2009, z čoho je zrejmé, že sa dozvedel o škode (teda o následkoch, ktoré nastali v oblasti jeho
spoločenského uplatnenia) dňa 12.11.2009, dňom nasledujúcim začala plynúť subjektívna premlčacia
lehota, ktorá uplynula dňa 13.11.2011, navrhovateľ však nárok na súde uplatnil až dňa 20.01.2012, t.j. pouplynutí zákonom stanovenej premlčacej lehoty. Pokiaľ navrhovateľ poukazoval na zmenu zdravotného
stavu, ktoré sa mali u neho prejaviť v čase po vyhotovení znaleckého posudku zo dňa 12.11.2009,
poukázal na jednotlivé lekárske správy z neurologických vyšetrení, v ktorých lekár opätovne konštatoval

stav bez zmeny a zároveň poukázal na to, že všetky negatívne následky na zdravotnom stave, boli
zahrnuté do jednotlivých diagnóz, tvoriacich zložky bodového hodnotenia v lekárskom posudku zo dňa
12.11.2009 a poukázal aj na ust. § 4 ods. 1 zákona č. 437/2004 Z.z., v zmysle ktorého náhrada
za sťaženie spoločenského uplatnenia musí byť primeraná povahe následkov a ich predpokladaného
vývoja. Námietku navrhovateľa, že premlčacia doba nemohla začať plynúť skôr ako si poškodený

uplatnil nárok na uzavretie dohody o vyrovnaní priamo u poskytovateľa náhrady, posúdil ako nedôvodnú,
pretože i keď zákon podmieňuje oprávnenosť uplatnenia nároku na mimoriadne zvýšenie sťaženia
spoločenského uplatnenia tým, že poškodený sa obráti na poskytovateľa a do troch mesiacov sa
neuzavrela dohoda o urovnaní, v rámci ktorej by sa nároky poškodeného uspokojili, nepredpokladá však
spočívanie plynutia premlčacej doby a je výlučne na poškodenom, aby si v rámci plynutia premlčacej
doby uplatnil právo u poskytovateľa náhrady. Uviedol, že navrhovateľ požiadal o

plnenieztitulumimoriadnehozvýšeniasťaženiaspoločenskéhouplatneniadňa22.06.2011,trojmesačná
lehota podľa § 6 ods. 3 zákona č. 437/2004 Z.z. uplynula dňa 23.09.2011, teda pred uplynutím zákonom
stanovenej premlčacej lehoty, ktorá uplynula až dňa 13.11.2011, avšak navrhovateľ si nárok na súde
pred uplynutím premlčacej lehoty neuplatnil. O náhrade trov konania rozhodol podľa § 142 ods. 2 a §
150 ods. 1 O.s.p. a vzhľadom na čiastočný úspech účastníkov v konaní náhradu trov konania pomerne

rozdelil vzhľadom na podiel úspechu odporcu v konaní v rozsahu 64,70 % a vzhľadom na
existenciu dôvodov hodných osobitného zreteľa nepriznal náhradu trov odporcovi v plnej výške, ale túto
krátil s prihliadnutím na závažný zdravotný stav navrhovateľa, s ktorým sú spojené zvýšené finančné
výdavky, keď dospel k záveru, že náhrada trov konania v sume 2.327,63 eur, na ktorej zaplatenie by mal
odporca voči navrhovateľovi nárok, by nepochybne spôsobila závažný zásah do majetkových pomerov

navrhovateľa, keďže navrhovateľ nepracuje, nemá vlastný príjem a stále navštevuje základnú školu.
Prihliadol aj na postoj odporcu v konaní, ktorý od začiatku staval svoju obranu na uplatňovaní námietky
premlčania, ktorú súd vyhodnotil ako dôvodnú, a považoval za spravodlivé zaviazať navrhovateľa na
náhradu trov konania odporcovi aspoň vo výške, ktorá reflektuje jeho majetkové možnosti a vzhľadom
na to priznal odporcovi nárok na náhradu trov právneho zastúpenia v sume 800,- eur.

Proti tomuto rozsudku v časti, v ktorej súd návrh navrhovateľa zamietol, podal odvolanie v zákonom
stanovenej lehote navrhovateľ, žiadal rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutej časti zmeniť
a uložiť odporcovi povinnosť zaplatiť mu sumu 17.135,10 eur s rokom z omeškania vo výške
9,25 % p.a. od 07.12.2011 do zaplatenia a nahradiť mu trovy prvostupňového aj odvolacieho konania.
Namietal, že súd prvého stupňa neprihliadol na novú právnu úpravu, a to ust. § 6 ods. 1, 2, 3

zákona č. 437/2004 Z.z., ktorou zákonodarca zaviedol možnosť uzavretia zmluvného vzťahu medzi
poškodeným a poskytovateľom náhrady, kde poskytovateľ náhrady môže dobrovoľne plniť mimoriadne
zvýšenie náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia. Poškodený sa môže obrátiť na súd až po troch
mesiacoch, keď sa podal návrh na uzatvorenie dohody a dohoda nebola uzatvorená a neuspokojili sa
nároky poškodeného. Z uvedeného vyplýva, že dvojročná subjektívna lehota v zmysle ust. § 106

ods. 1 Obč. zákonníka je podaním návrhu na uzatvorenie dohody prerušená na tri mesiace a lehota
počas tohto obdobia spočíva a neplynie, pretože nie je známy prejav vôle poskytovateľa náhrady. Až
po uplynutí troch mesiacov od podania návrhu, ktorý v tejto lehote nebol akceptovaný, sa nárok na
zvýšenie stáva splatným, a poškodený si svoj nárok na zvýšenie sťaženia spoločenského uplatnenia
môže uplatniť súdnou cestou. Z uvedeného vyplýva, že dvojročná subjektívna lehota sa predlžuje o

tri mesiace. Je to delená právomoc, a to: dvojročná, ktorá plynie zo zákona (§ 106 ods. 1 Obč.
zákonníka) a trojmesačná na základe zmluvného vzťahu, ktorú zaviedol zákonodarca v ust. § 6 ods. 3
zákona č. 437/2004 Z.z. Poukázal aj na zásadu prednosti ústavne konformného výkladu, vyplývajúcu z
ustálenejjudikatúryÚstavnéhosúduSR,zktorejvyplývapožiadavka,abyvprípadoch,akpriuplatňovaní
štandardných metód výkladu prichádzajú do úvahy rôzne výklady súvisiacich právnych noriem, bol

uprednostnený ten, ktorý zabezpečí plnohodnotnejšiu realizáciu ústavou garantovaných práv fyzických
alebo právnických osôb. Nemožno preto pri interpretácii zákonných ustanovení súdom tolerovať prílišný
formalistický postup, ktorý vedie k zjavnej nespravodlivosti. Namietal, že všeobecný súd nie je absolútne
viazaný doslovným znením zákona, ale môže a musí sa od neho odchýliť, pokiaľ to vyžaduje účel
zákona, história jeho vzniku, systematická súvislosť alebo niektorý z ústavných princípov. Pri výklade

aplikácií právnych predpisov nemožno opomínať ich účel a zmysel, ktorý nie je vyjadrený len v
slováchavetáchtoho-ktoréhopredpisu,aleivzákladnýchprincípochprávnehoštátu.Uviedol,žeuplatnil
si aj úrok z omeškania vo výške 9,25 % p.a. zo sumy 17.135,10 eur od 07.12.2011 do zaplatenia, ktorý
žiadal z dôvodu, že odporca mohol s ním uzatvoriť dohodu o vyrovnaní a dobrovoľne plniť. Namietal ajnesprávnosť rozhodnutia súdu prvého stupňa o náhrade trov konania, keď priznal odporcovi náhradu
trov konania podľa § 142 ods. 2 a § 150 ods. 1 O.s.p. Uviedol, že rozhodovanie o mimoriadnom
zvýšení náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia bude záležať na úvahe súdu, a preto o náhrade

trov konania bude potrebné rozhodnúť podľa § 142 ods. 3 O.s.p.
Proti tomuto rozsudku v časti, ktorou súd prvého stupňa návrhu navrhovateľa vyhovel, podal odvolanie
v zákonom stanovenej lehote odporca, žiadal rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutej časti
zmeniť a návrh zamietnuť a v časti o náhrade trov konania zmeniť rozsudok súdu prvého stupňa
tak, že navrhovateľ je povinný zaplatiť odporcovi náhradu trov právneho zastúpenia vo výške 78,55

%. Namietal nedostatočné odôvodnenie rozsudku súdu prvého stupňa, keď súd sa nevysporiadal s
jeho argumentáciou, že úroky z omeškania sú príslušenstvom pohľadávky, a keďže neexistovala
pohľadávka, Generali poisťovňa, a.s. nepriznala navrhovateľovi ním uplatnený nárok, nemohol ani
vzniknúť navrhovateľovi nárok na úrok z omeškania. Bez existencie splatnej pohľadávky nie je možnosť
existencie úroku z omeškania, nakoľko úrok z omeškania je len príslušenstvom splatnej
pohľadávky, nejde o samostatný nárok, a nie je teda možné ho požadovať bez toho, aby

existovala samotná splatná pohľadávka. Namietal aj nesprávne právne posúdenie veci súdom prvého
stupňa, keď medzi účastníkmi konania nebola sporná skutočnosť, že odporca v zmysle § 11 ods. 5
zákona č. 381/2001 Z.z. bez zbytočného odkladu začal prešetrovanie potrebné na zistenie rozsahu
jeho povinnosti poskytnúť poistné plnenie, avšak išlo o poistnú udalosť vyžadujúcu dlhšie časové
obdobie na prešetrenie rozsahu uplatnených nárokov, a preto z objektívnych príčin nemohol skončiť

prešetrovanie v zákonnej trojmesačnej lehote. Poukázal na to, že na účely posúdenia nároku na
odškodnenie za sťaženie spoločenského uplatnenia navrhovateľa bola dokumentácia poškodeného
odstúpená detskému neurológovi MUDr. Tatiane Kyselovej, ktorá vo svojom posudku uviedla, že
vzhľadom na vek poškodeného a prebiehajúci vývoj, odporúča ešte s hodnotením počkať cca dva
roky. Namietal, že spoločnosť Generali poisťovňa, a.s. ukončila prešetrovanie dňa 31.08.2010, a nie

02.12.2010 ako uviedol súd prvého stupňa v odôvodnení rozsudku, keďže listom zo dňa 31.08.2010
oboznámila navrhovateľa, že nepriznáva uplatnený nárok. Zákonnú povinnosť si preto poisťovňa
splnila už dňa 31.08.2010, a aj keď sa odporca dostal do omeškania v zmysle § 11 ods. 5 zákona
č. 381/2001 Z.z., keďže navrhovateľovi poskytol písomné vysvetlenie dôvodov, pre ktoré odmietol
poskytnúť požadovaný nárok, dňa 31.08.2010, nemá podľa jeho názoru navrhovateľ nárok na úroky

z omeškania za obdobie od 17.03.2010 do 30.08.2010, a to vzhľadom na akcesorickú povahu úroku
z omeškania vo vzťahu k hlavnému záväzku. Keďže neexistovala pohľadávka, vzhľadom na to, že
poisťovňa nepriznala navrhovateľovi ním uplatnený nárok, nemohol vzniknúť ani nárok na úroky z
omeškania. Bez existencie splatnej pohľadávky nie je možnosť existencie úroku z omeškania, pretože
úrok z omeškania je len príslušenstvom splatnej pohľadávky, nejde o samostatný nárok a nemožno

ho požadovať bez toho, aby existovala samotná splatná pohľadávka. Navrhovateľom uplatnený nárok
na úroky z omeškania za obdobie od 01.09.2010 do 02.12.2010 považuje za
neopodstatnený, keď navrhovateľ si zákonom stanovenú povinnosť splnil dňa 31.08.2010, avšak zákon
nepamätá na prípady, kedy poisťovateľ opätovne prehodnotí a prešetrí škodovú udalosť a poskytne
predtým nepriznané plnenie poškodenému. Namietal aj nesprávnosť rozhodnutia súdu prvého stupňa

o náhrade trov konania, keď súdom vypočítaný pomer úspechu odporcu voči neúspechu navrhovateľa
vo výške 64,70 % nie je správny, pretože podiel úspechu odporcu v tomto konaní predstavuje pri
sume 17.135,10 eur - 3.675,83 eur = 13.459,27 eur a táto suma predstavuje 78,55 %, a nie 64,70 %.
Nesprávne súd prvého stupňa podľa jeho názoru prihliadol aj na dôvody hodné osobitného zreteľa
v zmysle § 150 ods. 1 O.s.p., keď odporca svoju obranu od začiatku staval na uplatňovaní námietky

premlčania, ktorú súd v konaní vyhodnotil ako dôvodnú. Uviedol, že námietku premlčania vzniesol hneď
pri prvom úkone v konaní, a preto je spravodlivé zaviazať navrhovateľa na náhradu trov konania
odporcovi vo výške zodpovedajúcej jeho podielu úspechu vo veci oproti neúspechu navrhovateľa, a teda
vo výške 78,55 % zo sumy vyčíslených trov konania.
Navrhovateľ vo svojom vyjadrení navrhol rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutej časti úrokov z

omeškania ako vecne správny potvrdiť, keď súd prvého stupňa správne právne posúdil jeho nárok
na úroky z omeškania. Poukázal na to, že uplatnený nárok za sťaženie spoločenského uplatnenia si
uplatňoval prostredníctvom spoločnosti VOTUM Centrum odškodňovania, a.s. dňa 16.12.2009 a výška
plnenia bola oznámená až 02.12.2010, zákonná 3-mesačná lehota na vybavenie poistnej udalosti
skončila 16.03.2010, a teda dňa 17.03.2010 mu vznikol nárok na úroky z omeškania v zmysle § 11

ods. 5 a 7 zákona č. 381/2001 Z.z. Ďalej poukázal na to, že stanovisko MUDr. Kyselovej, na ktoré
sa odporca v odvolaní odvoláva, bolo vypracované až po 5 mesiacoch od uplatneného nároku za
sťaženie spoločenského uplatnenia a zamietavé stanovisko poisťovacej spoločnosti bolo oznámené po
viac ako 8 mesiacoch od uplatnenia nároku. Následne poisťovacia spoločnosť po odvolaní voči tomutostanovisku spoločnosťou VOTUM, a.s. prehodnotila svoje zamietavé stanovisko pre navrhovateľa a
ukončila likvidáciu nároku na náhradu za sťaženie spoločenského uplatnenia dňa 02.12.2010. Uviedol,
že 3-mesačná lehota pre likvidáciu škodovej udalosti v zmysle § 11 ods. 5 zákona č. 381/2001

Z.z. bola zavedená zákonom č. 430/2003 Z.z., ktorým bol novelizovaný zákon č. 381/2001 Z.z. a
zákonom č. 430/2003 Z.z. bola implementovaná Smernica Európskeho parlamentu a rady 200/26/
EC(4.Smernica o poistení motorových vozidiel). 3-mesačná lehota pre likvidáciu škodovej udalosti
vychádza zo 4.Smernice o poistení motorových vozidiel, ktorou sa má podstatne zosilniť postavenie
poškodeného - navrhovateľa v oblasti vymožiteľnosti jeho práva na náhradu škody. Namietal, že založil

do spisu "Informáciu o poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla v
súvislosti so vstupom SR do Európskej únie", ktorá je umiestnená na webovom sídle odporcu. Keďže
poverená poisťovacia spoločnosť je členom odporcu, je povinná toto usmernenie v plnom rozsahu
rešpektovať a postupovať v zmysle zákona.
Odporca vo svojom vyjadrení navrhol rozsudok súdu prvého stupňa v časti, v ktorej návrh navrhovateľa
zamietol, ako vecne správny potvrdiť. S poukazom na ust. § 106 ods. 1 Obč. zákonníka namietal, že pri

právena náhraduškodyspôsobenejnazdraví sauplatňuje ibasubjektívna dvojročná premlčaciadoba,
ktorá začne plynúť od okamihu, keď sa poškodený dozvie o škode a kto za ňu zodpovedá, bez ohľadu
na to, kedy sa tak stane. Pre posúdenie začiatku plynutia subjektívnej premlčacej doby je rozhodujúca
okolnosť, kedy sa ustálil zdravotný stav navrhovateľa, čo vyplýva aj z judikatúry Najvyššieho súdu SR -
Rc 68/2003. Poukázal aj na rozhodnutie Najvyššieho súdu ČR zo dňa 13.07.2001 sp.zn. 25Cdo

1169/2000, z ktorého vyplýva, že poškodený sa dozvie o škode spočívajúcej v sťažení spoločenského
uplatnenia v dobe, kedy možno objektívne vykonať bodové ohodnotenie jeho spoločenského uplatnenia
a od tohto okamihu plynie subjektívna premlčacia doba. Uviedol, že v danom prípade bol lekársky
posudok vypracovaný dňa 12.11.2009, zdravotný stav navrhovateľa bol ustálený najneskôr tento deň,
nasledujúcim dňom začala plynúť dvojročná subjektívna premlčacia doba a uplynula najneskôr dňa

13.11.2011. Nárok navrhovateľa na zvýšenie sťaženia spoločenského uplatnenia bol na súde uplatnený
až dňa 20.01.2012, teda po márnom uplynutí dvojročnej premlčacej doby, a preto tento nárok je už
premlčaný. Namietal, že zákon č. 437/2004 Z.z. neupravuje ani v prípade dohody o vyrovnaní osobitne
premlčaciu dobu, a preto je potrebné aplikovať všeobecné ustanovenia o premlčaní obsiahnuté v §
100 a nasl. Obč. zákonníka a neupravuje ani prípadné spočívanie všeobecnej premlčacej doby podľa

Obč. zákonníka, ako je to napríklad v prípade uplatnenia nároku na náhradu škody podľa zákona č.
514/2003Z.z.,konkrétnevust.§19ods.3cit.zákona,podľaktoréholehotaneplyniepočaspredbežného
prerokovania nároku podľa § 15 odo dňa podania žiadosti do skončenia prerokovania, najdlhšie však
počas 6-ich mesiacov. Poukázal na to, že zákon č. 437/2004 Z.z. obdobné ustanovenie
neobsahuje. Nie sú preto dôvodné námietky navrhovateľa, že subjektívna premlčacia doba v zmysle

tohto ustanovenia neplynie a spočíva, keď takýto záver nevyplýva zo žiadneho právneho predpisu vo
vzťahu k zákonu č. 437/2004 Z.z., a premlčacia doba môže spočívať len vtedy, keď to ustanovuje zákon,
alebo iný všeobecne záväzný právny predpis.
Odvolací súd prejednal vec podľa § 212 ods. 1 O.s.p., bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa
§ 214 ods. 2 O.s.p. v spojení s ust. § 156 ods. 3 O.s.p. a dospel k záveru, že napadnutý rozsudok súdu

prvého stupňa je vecne správny.
V prejednávanej veci súd prvého stupňa vykonal dokazovanie v dostatočnom rozsahu potrebnom na
zistenie skutočností rozhodujúcich pre posúdenie dôvodnosti návrhu navrhovateľa, ktorým sa domáhal
proti odporcovi zaplatenia sumy 3.675,83 eur titulom zaplatenia úrokov z omeškania podľa § 11
ods. 5 a 7 zákona č. 381/2001 Z.z. a zaplatenia sumy 17.135,10 eur titulom mimoriadneho zvýšenia

odškodnenia za sťaženie spoločenského uplatnenia navrhovateľa v dôsledku ťažkých zranení, ktoré
utrpel pri dopravnej nehode dňa 05.02.2007, ako aj na posúdenie opodstatnenosti tvrdení odporcu z
hľadiska skutočností, ktoré uvádzal na svoju obranu a v rozsahu dôkazných návrhov účastníkov konania
(§ 120 ods. 1, 4 O.s.p.). Vykonané dôkazy vyhodnotil v súlade s ust. § 132 O.s.p., vec posúdil správne
po právnej stránke, keď na zistený skutkový stav aplikoval príslušné ustanovenia zákona č. 381/2001

Z.z. a zákona č. 437/2004 Z.z., § 517 ods. 2, § 100 ods. 1, § 106 ods. 1 a 2 Obč. zákonníka a správne
dospel k záveru, že poverená poisťovňa sa omeškala s prešetrením za účelom zistenia povinnosti plniť a
nedodržalazákonnútrojmesačnúlehotu,keď dňa02.12.2010priznalanavrhovateľovisumu57.117,-eur
za sťaženie spoločenského uplatnenia, pričom navrhovateľ si uplatnil nárok na poistné plnenie listom zo
dňa 16.12.2009, a keďže odporca bol v omeškaní s plnením peňažného dlhu 57.117,- eur od 17.03.2010

do 02.12.2010, má navrhovateľ nárok na zaplatenie úrokov z omeškania vo výške 9% ročne za 261 dní
omeškania. Správne tiež dospel k záveru, že právo navrhovateľa na zaplatenie mimoriadneho zvýšenia
odškodnenia za sťaženie spoločenského uplatnenia je premlčané, a vzhľadom na odporcom vznesenú
námietku premlčania nemožno navrhovateľovi toto právo priznať, keď právo na náhradu škody nazdraví sa premlčuje v dvojročnej subjektívnej premlčacej dobe, ktorá v danom prípade začala plynúť
nasledujúcim dňom po dni 12.11.2009, kedy sa navrhovateľ dozvedel o škode, a ktorá uplynula dňa
13.11.2011 a navrhovateľ si právo na mimoriadne zvýšenie odškodnenia za sťaženie spoločenského

uplatnenia uplatnil na súde až dňa 20.01.2012, teda po uplynutí zákonom stanovenej premlčacej doby.
Z ust. § 11 ods. 7 zákona č. 381/2001 Z.z. ; v znení účinnom do 31.05.2010; vyplýva povinnosť
poisťovateľa zaplatiť poškodenému úroky z omeškania podľa osobitného predpisu, ak nesplní svoju
povinnosť podľa ods. 5, pričom ust. § 11 ods. 5 cit. zákona ukladá poisťovateľovi povinnosť bez
zbytočného odkladu začať prešetrovanie potrebné na zistenie rozsahu jeho povinností poskytnúť

poistné plnenie a ďalšiu povinnosť do troch mesiacov odo dňa oznámenia poškodeného o škodovej
udalosti skončiť toto prešetrovanie a oznámiť poškodenému výšku poistného plnenia alebo poskytnúť
poškodenémupísomnévysvetlenie dôvodov,prektoréodmietolposkytnúť, aleboprektoréznížilpoistné
plnenie, alebo poskytnúť poškodenému písomné vysvetlenie k tým uplatneným nárokom na náhradu
škody, v ktorých nebol v ustanovenej lehote preukázaný rozsah povinností poisťovateľa poskytnúť
poistné plnenie a výška poistného plnenia.

Týmto ustanovením bola zákonom č. 430/2003 Z.z., ktorým bol zmenený a doplnený zákon č. 381/2001
Z.z., implementovaná Smernica Európskeho parlamentu a rady 200/26-ES o aproximácii právnych
predpisov členských štátov týkajúcich sa poistenia zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou
motorových vozidiel a o zmene a doplnení smerníc 73/239 a 88/357 (Štvrtá smernica o poistení
motorovýchvozidiel),ktorávčl.4ods.6ukladáčlenskýmštátom stanoviť,žedotrochmesiacovododňa,

kedy poškodená osoba uplatní svoju pohľadávku na náhradu škody, predloží poisťovňa osobe, ktorá
spôsobila nehodu, alebo jej likvidačný zástupca, odôvodnený návrh na náhradu škody, alebo poskytne
odôvodnenú odpoveď na body žiadosti. Zároveň ukladá členským štátom prijať ustanovenia, aby
zabezpečili,žeaknávrhniejepredloženývlehotetrochmesiacov,okremnáhradynavrhnutejpoisťovňou
alebourčenejsúdom,budúpoškodenejosobevyplatené ajúroky.Cieľomtejtoprávnejúpravyjeochrana

poškodenej osoby a zabezpečenie jej osobitného práva na rýchle poskytnutie poistného plnenia.
V prejednávanej veci je nesporné, že navrhovateľ si nárok na poistné plnenie titulom náhrady za
sťaženie spoločenského uplatnenia v sume 57.117,- eur uplatnil u poverenej poisťovne dňa 16.12.2009,
na základe čoho poverenej poisťovni vznikla povinnosť začať bez zbytočného odkladu prešetrovanie
za účelom zistenia povinnosti plniť a prešetrenie ukončiť dňa 16.03.2010. Vykonaným dokazovaním

bolo preukázané, že poverená poisťovňa si povinnosti vyplývajúce jej z ust. § 11 ods. 5 zákona č.
381/2001 Z.z. nesplnila v zákonom stanovenej trojmesačnej lehote, keď až dňa 31.08.2010 oznámila
nepriznanie náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia, a to s poukazom na znalecký posudok
vyhotovený dňa 15.04.2010, t.j. taktiež po uplynutí zákonom stanovenej trojmesačnej lehoty na
skončenie prešetrovania, potrebného na zistenie rozsahu jeho povinnosti poskytnúť poistné plnenie,

ktorá skutočnosť podľa názoru odvolacieho súdu preukazuje nielen porušenie zákonom stanovenej
povinnosti skončiť prešetrenie v trojmesačnej lehote odo dňa oznámenia poškodeného o škodovej
udalosti, ale aj porušenie povinnosti začať prešetrovanie bez zbytočného odkladu. Nedôvodne preto
odporca v odvolaní namieta, že povinnosť začať prešetrovanie bez zbytočného odkladu si splnil, a že
šetrenie nemohol ukončiť v trojmesačnej lehote z dôvodu existencie závažných objektívnych dôvodov.

Správne súd prvého stupňa s poukazom na predloženú mailovú a písomnú korešpondenciu, ktorou
navrhovateľpreukázalviaceréurgovaniepoverenejpoisťovnenaoznámenievýsledkovšetrenia,akoajs
poukazom na dátum vyhotovenia znaleckého posudku MUDr. Kyselovou, dospel k záveru, že poverená
poisťovňa v zákonnej trojmesačnej lehote nekonala, a nesplnila si tým povinnosť začať prešetrovanie
potrebné na zistenie rozsahu jeho povinností poskytnúť poistné plnenie bez zbytočného odkladu.

Vykonaným dokazovaním bolo ďalej preukázané, že poverená poisťovňa nakoniec navrhovateľovi dňa
02.12.2010 priznala sumu 57.117,- eur, pričom vychádzala z navrhovateľom predloženého lekárskeho
posudku zo dňa 12.11.2009 a vzhľadom na to, aj podľa názoru odvolacieho súdu nemožno v
danom prípade považovať prešetrenie, potrebné na zistenie rozsahu povinnosti poisťovateľa poskytnúť
poistné plnenie, za skončené písomným oznámením poisťovne zo dňa 31.08.2010, keď na základe

listu navrhovateľa, resp. spoločnosti VOTUM, a.s. pokračovala v prešetrovaní prehodnocovaním
pôvodného stanoviska, na základe ktorého prehodnotenia priznala navrhovateľovi plnenie v sume
57.117,- eur, a teda až priznaním tohto plnenia dňa 02.12.2010 mala poverená poisťovňa skončené
prešetrovanie a zistený rozsah jeho povinnosti poskytnúť poistné plnenie. Správne preto súd prvého
stupňa dospel k záveru, že poverená poisťovňa sa dostala do omeškania s prešetrením podmienok na

poskytnutie plnenia a s poskytnutím plnenia, v dôsledku čoho má navrhovateľ v zmysle § 11 ods.
7 zákona č. 381/2001 Z.z. právo na zaplatenie úrokov z omeškania vo výške 9% ročne v zmysle § 517
ods. 2 Obč. zákonníka a § 3 ods. 1 nariadenia vlády č. 87/1995 Z.z. za obdobie od 17.03.2010 do
02.12.2010,spolu vsume3.675,83eur.Nedôvodneodporcavodvolanínamietal,žesúdprvéhostupňaneprihliadol na jeho námietky týkajúce sa akcesorickej povahy úroku z omeškania k hlavnému
záväzku, keď z odôvodnenia napadnutého rozsudku vyplýva, že súd prvého stupňa pri posudzovaní
dôvodnosti návrhu navrhovateľa na zaplatenie úrokov z omeškania, vychádzal aj z akcesorickej povahy

úrokov z omeškania k hlavnému záväzku, pretože uznanie nároku navrhovateľa na zaplatenie náhrady
za sťaženie spoločenského uplatnenia v plnej výške, tak ako si ho uplatnil, posúdil ako deklarovanie
dôvodnosti tohto nároku, a to už od začiatku jeho uplatňovania listom zo dňa 16.12.2009, z čoho vyplýva,
že právo navrhovateľa na zaplatenie náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia v sume 57.117,-
eur, za omeškanie s plnením ktorého si uplatnil úroky z omeškania, existovalo už v čase uplatnenia

tohto práva u poverenej poisťovne, a teda aj v čase uplynutia zákonom stanovenej lehoty na splnenie
povinností poisťovateľa, uvedených v ust. § 11 ods. 5 zákona č. 381/2001 Z.z.
Správne súd prvého stupňa posúdil aj námietku premlčania navrhovateľom uplatneného práva na
mimoriadne zvýšenie odškodnenia za sťaženie spoločenského uplatnenia, vznesenú odporcom, keď
vychádzal z ust. § 106 ods. 1 Obč. zákonníka, upravujúceho dvojročnú subjektívnu premlčaciu dobu
práva na náhradu škody, ktorá začína plynúť odo dňa, keď sa poškodený dozvie o škode a o tom,

kto za ňu zodpovedá. V súlade s ustálenou súdnou judikatúrou pri skúmaní, kedy sa navrhovateľ
v danom prípade dozvedel o škode spočívajúcej v mimoriadnom zvýšení odškodnenia za
sťaženie spoločenského uplatnenia, vychádzal zo skutočnosti, kedy bol zdravotný stav navrhovateľa
ustálený, keď až po ustálení zdravotného stavu možno vykonať objektívne bodové hodnotenie sťaženia
spoločenského uplatnenia, a teda zistiť a preukázať všetky nepriaznivé následky úrazu, prejavujúce

sa na životných úkonoch poškodeného v oblasti spoločenského uplatnenia. Správne preto stanovil
začiatok plynutia premlčacej doby dňom 12.11.2009, t.j. dňom vydania lekárskeho posudku, kedy už
zdravotný stav navrhovateľa bolo možné považovať za ustálený aj vzhľadom na dobu takmer troch rokov
od dopravnej nehody, ako aj vzhľadom na postoj navrhovateľa, ktorý sám považoval svoj zdravotný
stav za ustálený a z toho dôvodu sa domáhal aj poistného plnenia. Zákonom stanovená dvojročná

premlčacia doba, ktorá začala plynúť dňom 13.11.2009, uplynula dňa 13.11.2011 a navrhovateľ si nárok
na odškodnenie mimoriadneho zvýšenia sťaženia spoločenského uplatnenia uplatnil na súde až po
uplynutí tejto lehoty dňa 20.01.2012, a preto správne súd prvého stupňa posúdil námietku premlčania
vznesenú odporcom ako dôvodnú.
Nová právna úprava, na ktorú poukázal navrhovateľ vo svojom odvolaní, umožňujúca uzavretie dohody

o náhrade za sťaženie spoločenského uplatnenia a oprávnenie poškodeného uplatniť nárok na náhradu
za sťaženie spoločenského uplatnenia na súde, ak sa podal návrh na uzatvorenie dohody podľa ods. 1
a do troch mesiacov od jeho podania sa neuzatvorila dohoda podľa odseku 1 a neuspokojili sa nároky
poškodeného, v zmysle § 6 ods. 1, 2 a 3 zákona č. 437/2004 Z.z., nemá vplyv na premlčaciu
dobu na uplatnenie nároku na náhradu škody na zdraví v zmysle § 106 ods. 1 Obč. zákonníka a v

tomto smere posúdil odvolací súd námietky navrhovateľa ako nedôvodné. Stotožnil sa s názorom súdu
prvého stupňa, že uplatnenie nároku na uzavretie dohody o vyrovnaní priamo u poskytovateľa náhrady,
je potrebné realizovať poškodeným v rámci plynutia premlčacej doby, a tomuto záveru podľa názoru
odvolacieho súdu nasvedčuje aj ust. § 15 ods. 2 zákona č. 381/2001 Z.z., podľa ktorého na premlčanie
nároku na náhradu škody proti poisťovateľovi platí rovnaká úprava, ako na premlčanie nároku proti

osobe, ktorá škodu spôsobila. V danom prípade sa neuplatní ani inštitút spočívania plynutia premlčacej
doby v zmysle § 112 Obč. zák. nakoľko nejde o uplatnenie práva u príslušného orgánu v
konaní. Argumentácia navrhovateľa, že 2-ročná subjektívna premlčacia doby sa predlžuje o 3 mesiace
vzhľadom na to, že ide o delenú právomoc v tom, že premlčacia doba 2 rokov plynie zo zákona a 3-
mesačná na základe zákonom zavedeného zmluvného vzťahu nemá oporu v právnej úprave a nemožno

ju ani z nej vyvodiť výkladom vzájomného vzťahu všeobecnej úpravy ( § 106 Obč. zák.) a osobitnej
úpravy ( § 6 ods. 3 zák. č. 437/2004 Z.z.). S poukazom na uvedené odvolací súd zastáva názor, že
uplatnenie nároku poškodeného na uzavretie dohody o urovnaní nemá vplyv na splatnosť pohľadávky
na náhradu škody a ani na plynutie premlčacej doby. Odvolací súd tak nepovažoval za potrebné; na
vyriešenie tejto právnej otázky; pripustiť dovolanie proti rozsudku.

Odvolací súd ďalej dospel k záveru, že súd prvého stupňa správne rozhodol aj o náhrade trov
konania účastníkov podľa 142 ods. 2 a § 150 ods. 1 O.s.p., keď vychádzal z čiastočného úspechu
účastníkov v konaní a správne ustálil rozsah úspechu odporcu v konaní vo výške 64,70 %, pričom
vychádzal z celkovej sumy, ktorá bola predmetom konania, a to 20.810,93 eur, z ktorej úspech odporcu
predstavuje sumu 17.135,10 eur, t.j. 82,34 % a úspech navrhovateľa predstavuje sumu 3.675,83 eur, t.j.

17,66 % a rozdiel medzi úspechom odporcu a úspechom navrhovateľa predstavuje 64,70 %, a preto
odporca nedôvodne namieta, že jeho úspech v konaní predstavuje 78,55 %. Odvolací súd sa stotožnil aj
s názorom súdu prvého stupňa, že závažný zdravotný stav navrhovateľa, s ktorým sú spojené zvýšené
finančné výdavky, ako aj vzhľadom na to, že navrhovateľ nepracuje, nemá vlastný príjem, navštevujezákladnú školu, možno považovať za dôvody hodné osobitného zreteľa, odôvodňujúce nepriznanie
náhrady trov konania odporcovi v plnej výške, a považoval za primeranú vzhľadom na tieto dôvody
hodné osobitného zreteľa, náhradu trov konania priznanú odporcovi v sume 800,- eur.

Z uvedených dôvodov odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa podľa § 219 ods. 1 a
2 O.s.p. ako vecne správny potvrdil.
O náhrade trov odvolacieho konania rozhodol podľa § 224 ods. 1 O.s.p. a § 142 ods. 2 O.s.p. a vzhľadom
na to, že účastníci mali v odvolacom konaní čiastočný úspech, rozhodol, že žiadny z účastníkov nemá
právo na náhradu trov odvolacieho konania.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.