Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Wednesday, November 26, 2015

Súd: Okresný súd Komárno
Spisová značka: 14C/486/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4214207766
Dátum vydania rozhodnutia: 26. 11. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Oľga Kováčová

ECLI: ECLI:SK:OSKN:2015:4214207766.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Komárno v konaní pred sudkyňou JUDr. Oľgou Kováčovou v právnej veci navrhovateľa: CD

Consulting, s.r.o., Nagano Office Center, K červenému dvoru 3269/25a, Praha 3, Česká republika, IČO:
26 429 705, v konaní zastúpeného Fridrich Paľko, s.r.o., Grösslingova 4, Bratislava, IČO: 36 864 421,
proti odporkyni: X. Z., nar. XX.X.XXXX, bytom V. XXXX/XD, W. V., o zaplatenie 354,- € s príslušenstvom,
takto

r o z h o d o l :

Odporkyňa je p o v i n n á zaplatiť navrhovateľovi sumu vo výške 354,- € spolu s úrokom vo výške 6
% ročne zo sumy 354,- € od 13.5.2011 do zaplatenia a zmenkovú odmenu vo výške 1,18 €, to všetko
do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

Vo zvyšnej časti súd návrh z a m i e t a.

Odporkyni sa náhrada trov konania n e p r i z n á v a.

o d ô v o d n e n i e :

Navrhovateľ sa návrhom zo dňa 17.4.2014 podaným na vzorovom tlačive A podľa článku 4 ods. 1
Nariadenia Európskeho parlamentu a rady (ES) č. 861/2007, ktorým sa upravuje európske konanie vo
veciach s nízkou hodnotou sporu domáhal uloženia povinnosti odporkyni zaplatiť mu zmenkovú sumu
vo výške 354,- €, zmenkový úrok vo výške 0,25 % denne zo sumy 354,- € od 27.2.2011 do zaplatenia,

úrok vo výške 6 % ročne zo sumy 354,- € od 13.5.2011 do zaplatenia, zmenkovú odmenu vo výške 1,18
€ a náhradu trov konania. V predloženom tlačive navrhovateľ titulom skutkových tvrdení uviedol, že ako
indosatár nadobudol všetky práva zo zmenky, ktorú vystavila odporkyňa dňa 30.8.2010 na zmenkovú
sumu 354,- €, pričom odporkyňa sa zaviazala aj k úhrade zmenkového úroku vo výške 0,25 % denne
od 27.2.2011. Indosovaná zmenka je vistazmenkou opatrenou doložkou „na platenie predložiť v lehote
4 rokov od vystavenia“. Za miesto splatenia bolo určené sídlo prvotného zmenkového veriteľa. Indosant
predložil zmenku na zaplatenie, avšak vystaviteľ titulom zmenky nič neuhradil. Keďže zmenková listina

bola opatrená doložkou „bez protestu“ indosant nenechal vyššie uvedené skutočnosti zistiť verejnou
listinou.

Dňa 28.7.2014 tunajší súd doručil odporkyni vzorové tlačivo C podľa článku 5 ods. 1 a 2 nariadenia.
Odporkyňa súdu vyplnené tlačivo nedoručila.

Tunajší súd napriek skutočnosti, že konanie v danej veci sa riadi zásadou písomnosti, postupujúc v

zmysle článku 5 ods. 1 nariadenia nariadil na prejednanie veci pojednávanie na deň 26.11.2015. Na
pojednávanie predvolal právneho zástupcu navrhovateľa a odporkyňu. Na nariadené pojednávanie
sa nedostavil ani právny zástupca navrhovateľa, ani odporkyňa a to napriek riadnemu predvolaniu na
pojednávanie, pričom svoju neúčasť na pojednávaní neospravedlnili. Preto súd postupujúc podľa § 101ods. 2 O.s.p. vec prejednal v neprítomnosti právneho zástupcu navrhovateľa a odporkyne. Súd vo veci
vykonal dokazovanie oboznámením obsahu listín založených v spise a to výpisu z obchodného registra
navrhovateľa, kópie zmenky a ostatných ku spisu pripojených listín, prečítaním, a na základe takto

vykonaného dokazovania ustálil nasledovný skutkový a právny stav veci:

Navrhovateľ je obchodná spoločnosť registrovaná v obchodním rejstříku v Českej republike.

Z kópie zmenky založenej v spise vyplynulo, že túto vystavila odporkyňa dňa 30.8.2010 na zmenkovú

sumu 354,- €, pričom sa v zmenke zaviazala i na zaplatenie zmenkového úroku vo výške 0,25 % denne
od 27.2.2011. Ide o indosovanú zmenku opatrenú doložkou „na platenie predložiť v lehote 4 rokov od
vystavenia“. V zmenke bolo označené ako miesto splatenia sídlo spoločnosti POHOTOVOSŤ, s.r.o.
Zmenka bola tiež opatrená doložkou „bez protestu“.

Navrhovateľ v priebehu konania zotrval na podanom návrhu na začatie konania.

Odporkyňa sa v priebehu konania k podanému návrhu nevyjadrila.

Podľa článku 1 nariadenia (Predmet úpravy), toto nariadenie ustanovuje európske konanie pre
pohľadávky s nízkou hodnotou sporu (ďalej len „európske konanie vo veciach s nízkou hodnotou

sporu“), ktorého cieľom je zjednodušenie a zrýchlenie konania vo veciach s nízkou hodnotou sporu v
cezhraničných sporoch a zníženie nákladov. Európske konanie vo veciach s nízkou hodnotou sporu
predstavuje pre strany alternatívu konaní existujúcich podľa práva členských štátov. Toto nariadenie
ďalej odstraňuje sprostredkovacie konania potrebné na uznávanie a výkon rozsudkov, ktoré boli vydané
v európskom konaní vo veciach s nízkou hodnotou sporu v jednom členskom štáte, v iných členských

štátoch.

Podľa článku 2 ods. 1 nariadenia (Rozsah pôsobnosti), Toto nariadenie sa uplatňuje v občianskych a
obchodných veciach pri cezhraničných sporoch bez ohľadu na povahu súdu alebo tribunálu, v ktorých
hodnota pohľadávky v čase doručenia tlačiva návrhu na uplatnenie pohľadávky príslušnému súdu alebo

tribunálu nepresahuje 2 000 EUR bez akýchkoľvek úrokov, výdavkov a nákladov. Neuplatňuje sa najmä
na daňové, colné ani správne veci ani na zodpovednosť štátu za konanie alebo nečinnosť pri výkone
štátnej moci („acta jure imperii“).

Podľa článku 3 ods. 1, 2 a 3 nariadenia (Cezhraničné spory), na účely tohto nariadenia je cezhraničným

sporom taký spor, v ktorom má aspoň jedna zo strán bydlisko alebo obvyklý pobyt v členskom štáte inom
ako v členskom štáte súdu alebo tribunálu konajúceho vo veci. Bydlisko sa určuje v súlade s článkami
59 a 60 nariadenia (ES) č. 44/2001. Relevantným okamihom pre určenie, či ide o cezhraničný spor, je
dátum, keď sa príslušnému súdu alebo tribunálu doručilo tlačivo návrhu na uplatnenie pohľadávky.

Podľa článku 4 ods. 1 nariadenia (Začatie konania), navrhovateľ začne európske konanie vo veciach s
nízkou hodnotou sporu vyplnením vzorového tlačiva A, ako je uvedené v prílohe I, a jeho podaním na
príslušný súd alebo tribunál osobne, poštou alebo akýmkoľvek iným komunikačným prostriedkom, ako
je fax alebo elektronická pošta, ktorý je prijateľný pre členský štát, v ktorom sa konanie začína. Tlačivo
návrhu na uplatnenie pohľadávky obsahuje opis dôkazov, ktoré podporujú pohľadávku, a prípadne sa k

nemu pripoja akékoľvek príslušné podporné dokumenty.

Podľa článku 5 ods. 1, 2 a 3 nariadenia (Priebeh konania), európske konanie vo veciach s nízkou
hodnotou sporu je písomné. Súd alebo tribunál nariadi ústne pojednávanie, ak to považuje za potrebné
alebo ak o to požiada niektorá zo strán. Súd alebo tribunál môže takúto žiadosť odmietnuť, ak sa

domnieva, že vzhľadom na okolnosti prípadu ústne pojednávanie zjavne nie je potrebné pre spravodlivé
vedenie konania. Dôvody odmietnutia sa uvedú písomne. Iba proti rozhodnutiu súdu alebo tribunálu
o odmietnutí takejto žiadosti nemožno samostatne podať opravný prostriedok. Po doručení správne
vyplneného tlačiva návrhu na uplatnenie pohľadávky súd alebo tribunál vyplní časť I vzorového tlačiva
C na odpoveď, ako je uvedené v prílohe III. Kópia tlačiva návrhu na uplatnenie pohľadávky a v prípade

potreby podporných dokumentov spolu s vyplneným tlačivom na odpoveď sa doručí odporcovi v súlade s
článkom13.Tietodokumentysaodošlúdo14dníoddoručeniasprávnevyplnenéhotlačivanauplatnenie
pohľadávky. Odporca odpovie do 30 dní po doručení tlačiva návrhu na uplatnenie pohľadávky a tlačiva
na odpoveď tak, že vyplní časť II vzorového tlačiva C na odpoveď, pričom v prípade potreby poskytnevšetky príslušné podporné dokumenty, a zašle ho späť súdu alebo tribunálu, alebo akýmkoľvek iným
vhodným spôsobom, pri ktorom nepoužije tlačivo na odpoveď.

Podľa článku 7 ods. 1 a 2 nariadenia (Skončenie konania), Do 30 dní od doručenia odpovede odporcu
alebo navrhovateľa v lehotách ustanovených v článku 5 ods. 3 alebo 6 súd alebo tribunál vydá
rozsudok alebo: a) v rámci stanovenej lehoty, ktorá nesmie presiahnuť 30 dní, si vyžiada od strán ďalšie
podrobnosti týkajúce sa pohľadávky; b) vykoná dôkazy v súlade s článkom 9 alebo c) predvolá strany
na pojednávanie, ktoré sa uskutoční do 30 dní od predvolania. Súd alebo tribunál vydá rozsudok buď

do 30 dní od uskutočnenia ústneho pojednávania, alebo po doručení všetkých potrebných informácií na
vydanie rozsudku. Rozsudok sa doručí stranám v súlade s článkom 13.

Podľa článku 9 ods. 1 nariadenia (Vykonávanie dôkazov), súd alebo tribunál určí spôsob a rozsah
vykonávania dôkazov potrebných na rozhodnutie podľa pravidiel, ktoré sa vzťahujú na prípustnosť
dôkazov. Súd alebo tribunál môže pripustiť vykonávanie dôkazov prostredníctvom písomného

vyhlásenia svedkov, znalcov alebo strán. Súd alebo tribunál môže taktiež pripustiť vykonávanie
dôkazov prostredníctvom videokonferencie alebo inými prostriedkami komunikačnej technológie, ak má
k dispozícii potrebné technické vybavenie.

PodľaČl.I§75zákonač.191/1950Zb.zákonzmenkovýašekový(ďalejlen„ZZŠ“)(Náležitostizmenky),

vlastná zmenka obsahuje 1. označenie, že ide o zmenku, pojaté do vlastného textu listiny a vyjadrené
v jazyku, v ktorom je táto listina spísaná; 2. bezpodmienečný sľub zaplatiť určitú peňažnú sumu; 3. údaj
zročnosti; 4. údaj miesta, kde sa má platiť; 5. meno toho, komu alebo na rad koho sa má platiť; 6. dátum
a miesto vystavenia zmenky; 7. podpis vystaviteľa.

Podľa Čl. I § 5 ods. 1 ZZŠ (Úroky), v zmenke splatnej na videnie alebo na určitý čas po videní môže
vystaviteľ ustanoviť zúrokovanie zmenkovej sumy. V inej zmenke platí táto doložka za nenapísanú.

Podľa Čl. I § 5 ods. 2 ZZŠ (Úroky), úrokovú mieru treba udať vo zmenke; ak chýba tento údaj, platí
úroková doložka za nenapísanú.

PodľaČl.I§5ods.3ZZŠ(Úroky),úroksapočítaoddátavystaveniazmenky,pokiaľniejeurčenýdeňiný.

Podľa Čl. I § 33 ods. 1 ZZŠ (Doba splatnosti), zmenku možno vystaviť: na videnie, na určitý čas po
videní, na určitý čas po dáte vystavenia, na určitý deň.

Podľa Čl. I § 33 ods. 2 ZZŠ (Doba splatnosti), zmenky s iným časom splatnosti alebo s postupnou
splatnosťou sú neplatné.

Podľa Čl. I. § 11 ods. 1 ZZŠ (Prevod), každú zmenku, aj keď nebola vystavená na rad, možno previesť

indosamentom (rubopisom).

Podľa Čl. I. § 11 ods. 3 ZZŠ (Prevod), zmenku možno indosovať (previesť rubopisom) aj na zmenečníka,
či už prijal zmenku alebo nie, na vystaviteľa alebo na každú inú osobu zmenečne zaviazanú. Tieto osoby
môžu zmenku ďalej indosovať.

Podľa Čl. I. § 12 ods. 1 ZZŠ (Indosamenty podmienené, dielčie a na majiteľa), indosament musí byť
bezpodmienečný. Akákoľvek podmienka, na ktorej bol urobený závislým, platí za nenapísanú.

Podľa Čl. I. § 13 ods. 1 ZZŠ (Náležitosti, blankoindosamenty), indosament treba napísať na zmenku

alebo na list s ňou spojený (prívesok). Musí ho podpísať indosant (kto zmenku rubopisom prevádza).

Podľa Čl. I. § 14 ods. 1 ZZŠ (Prevodné účinky), indosamentom sa prevádzajú všetky práva zo zmenky.

Podľa Čl. I. § 20 ods. 1 ZZŠ (Podrubopis), indosament po splatnosti zmenky má rovnaké účinky ako

indosament pred splatnosťou. Ak bola však zmenka indosovaná až po proteste pre neplatenie alebo
uplynutí lehoty k protestu, má indosament len účinky obyčajného postupu.Podľa Čl. I. § 20 ods. 2 ZZŠ (Podrubopis), pokiaľ nie je preukázaný opak, má sa za to, že nedatovaný
indosament bol na zmenku napísaný pred uplynutím lehoty k protestu.

Podľa Článku I. § 17 ZZŠ, kto je žalovaný zo zmenky, nemôže robiť majiteľovi námietky, ktoré sa
zakladajú na jeho vlastných vzťahoch k vystaviteľovi alebo k predchádzajúcim majiteľom, iba ak majiteľ
pri nadobudnutí zmenky jednal vedome na škodu dlžníka.

Podľa Čl. I. § 48 ods. 1 ZZŠ (Prvý postih), Majiteľ môže postihom žiadať: 1. zmenkovú sumu, pokiaľ

nebola zmenka prijatá alebo zaplatená, s úrokami, ak boly dojednané; 2. šesťpercentové úroky odo dňa
sročnosti; 3. trovy protestu a podaných zpráv, ako aj ostatné trovy; 4. odmenu vo výške jednej tretiny
percenta zmenkovej sumy alebo v menšej dohodnutej výške.

Podľa § 3 ods. 1 Občianskeho zákonníka v znení neskorších predpisov, výkon práv a povinností
vyplývajúcich z občiansko-právnych vzťahov nesmie bez právneho dôvodu zasahovať do práv a

oprávnených záujmov iných a nesmie byť v rozpore s dobrými mravmi.

Podľa § 34 Občianskeho zákonníka, právny úkon je prejav vôle smerujúci najmä k vzniku, k zmene alebo
zániku ich práv alebo povinností, ktoré právne predpisy s takýmto prejavom spájajú.

Podľa § 39 Občianskeho zákonníka, neplatný je právny úkon, ktorý svojim obsahom alebo účelom
odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.

Podľa § 41 Občianskeho zákonníka, ak sa dôvod neplatnosti vzťahuje len na časť právneho úkonu, je
neplatnou len táto časť, pokiaľ z povahy právneho úkonu alebo z jeho obsahu alebo z okolností, za

ktorých k nemu došlo, nevyplýva, že túto časť nemožno oddeliť od ostatného obsahu.

Navrhovateľ sa domáha v rámci cezhraničného sporu zaplatenia pohľadávky, ktorá nepresahuje 2.000,-
€ (v spore je uplatnená základná pohľadávka vo výške 354,- €), preto súd vo veci postupoval podľa
ustanovení nariadenia (Článok 2 ods. 1 nariadenia). Vzhľadom na to, že predmetom konania sú práva a

povinnosti účastníkov konania zo zmenky, súd sa predovšetkým oboznámil so zmenkou, ktorú vystavila
odporkyňa dňa 30.8.2010 vo Svätom Petre, pričom v prvom rade skúmal, či táto zmenka spĺňa všetky
formálne a obsahové náležitosti v zmysle Čl. I § 75 zákona č. 191/1950 Zb. zákon zmenkový a šekový
(ďalej len „ZZŠ“). Navrhovateľom predložená zmenka má zákonné označenie, že ide o zmenku pojaté
do vlastného textu listiny v slovenskom jazyku. Zmenka obsahuje „bezpodmienečný sľub zaplatiť určitú

peňažnú sumu 354,- € slovom a aj v číslach (Čl. I. § 75 bod 2. ZZŠ). Zmenka obsahuje údaj zročnosti
(splatnosti) - na videnie (Čl. I. § 75 bod 3. ZZŠ). Tiež obsahuje údaj miesta, kde sa má plniť - Splatné:
POHOTOVOSŤ, s.r.o., Pribinova 25, 811 09 Bratislava (Čl. I. § 75 bod 4. ZZŠ), meno toho, komu
alebo na rad koho sa má plniť - na rad: POHOTOVOSŤ, s.r.o., IČO 35 807 598, Pribinova 25, 811
09 Bratislava, zapísaná v Obchodnom registri Okresného súdu Bratislava 1, Oddiel: Sro, vložka číslo

23636/B (Čl. I. § 75 bod 5. ZZŠ). Zmenka obsahuje dátum a miesto vystavenia zmenky - vo W. V.
dňa 30. augusta 2010 (Čl. I. § 75 bod 6. ZZŠ) a je podpísaná odporkyňou vpravo dole na zmenke,
pričom odporkyňa podpísala zmenku ako X. Z., V. XXXX/XD, XXX XX W. V., XXXXXX/XXXX (Čl. I. §
75 bod 7. ZZŠ). S poukazom na uvedené skutočnosti súd dospel k záveru, že v danom prípade ide o
platnú zmenku so všetkými náležitosťami. Pokiaľ ide o splatnosť zmenky, v posudzovanom prípade ide

o vistazmenku, t. j. zmenku bez uvedenia splatnosti - splatnú pri predložení. Pri tomto type zmenky je
možné úročenie podľa Čl. I § 5 ZZŠ. V zmenke je uvedený zmenkový úrok vo výške 0,25 % denne od
27.2.2011. Na zadnej strane zmenky sa nachádza nedatovaný indosament, ktorým remitent, spoločnosť
POHOTOVOSŤ, s.r.o., indosoval svoje práva zo zmenky na navrhovateľa.

ZZŠ neobsahuje definíciu vlastnej zmenky (ani zmenky cudzej). Právna prax zmenku definuje ako
dlžnícky cenný papier vystavený vo forme stanovenej zákonom (ZZŠ), ktorým sa určité osoby zaväzujú
majiteľovi zmenky zaplatiť v určitom mieste a v určitom čase istú peňažnú sumu s tým, že ide o záväzky
priame, bezpodmienečné, nesporné a abstraktné. Zmenka je dokonalý cenný papier, tzv. skriptúra. To
znamená, že práva a povinnosti zo zmenkových vzťahov sú definované výhradne zmenkovou listinou,

zápismi (doložkami, poznámkami) na nej uvedenými, a tiež, že môžu existovať len spolu s touto listinou.

Vykonaným dokazovaním súd dospel k záveru, že navrhovateľom predložená zmenka má všetky
zákonom vyžadované náležitosti vlastnej zmenky podľa Čl. I. § 75 ZZŠ a táto je platným právnymúkonom, okrem časti zmenkového úroku 0,25 % denne od 27.2.2011. Súd preto priznal navrhovateľovi z
ním uplatneného nároku zmenkovú sumu 354,- €, úrok vo výške 6 % ročne zo sumy 354,- € od 13.5.2011
do zaplatenia a zmenkovú odmenu vo výške 1,18 € (jedna tretina percenta zo zmenkovej sumy

354,- €), keď tieto nároky vyhodnotil ako uplatnené dôvodne a v súlade so zákonom, pričom odporkyňa
zaplatenie tejto sumy nenamietala, tiež nevzniesla kauzálne námietky a nenamietala dobromyseľnosť.
Súd však nepriznal navrhovateľovi právo na zaplatenie dojednaných zmenkových úrokov vo výške 0,25
% denne (91,25 % ročne) zo sumy 354,- € od 27.2.2011 do zaplatenia, nakoľko v tejto časti považoval
zmenku za neplatný právny úkon pre rozpor s dobrými mravmi. V zmenke dojednané úroky vo výške

0,25 % denne nepredstavujú podstatnú náležitosť zmenky (Čl. I. § 5 ZZŠ) a hoci zákon zmenkový a
šekový výšku úrokovej miery neobmedzuje, nie je jej stanovenie celkom na ľubovôli vystavcu alebo
doplňovateľa zmenky. Pri uplatnenom nároku je potrebné skúmať a zhodnotiť, či úroková požiadavka
zmenkového veriteľa vyjadrená v úrokovej doložke je primeraná, t. j. či je v súlade s dobrými mravmi,
resp. s poctivým obchodným stykom. Úroková doložka plnila funkciu odmeny za poskytnuté peňažné
prostriedky, preto jej výška musí zodpovedať danému účelu (rozsudok Krajského súdu v Žiline sp. zn.

13Cob/365/2014 zo dňa 28.1.2015, resp. rozsudok Krajského súdu v Bratislave sp. zn. 3CoZm/41/2013
zo dňa 3.12.2014). Dojednanie zmenkových úrokov vo výške 0,25 % denne, čo predstavuje úrok
91,25 % ročne, súd vyhodnotil ako dojednanie v príkrom rozpore s dobrými mravmi. Ide o prípad
rozporu so základnými, všeobecne uznávanými, v spoločnosti panujúcimi morálnymi zásadami ohľadne
vzťahov a konania medzi ľuďmi. To spôsobuje vychádzajúc z ustanovenia § 39 Občianskeho zákonníka

absolútnu neplatnosť zmenky v tejto časti. Súd posúdil neplatnosť tejto časti zmenky so zreteľom na
okolnosti daného prípadu v okamihu, keď došlo k právnemu úkonu, teda ku dňu vystaveniu zmenky
(30.8.2010). Takéto plnenie je v rozpore s dobrými mravmi, pretože je v hrubom nepomere vo vzťahu
k zabezpečovanej povinnosti plniť včas a riadne. Dohoda o vyplnení zmenky, ktorá je inak za vznikom
každej zmenky, tak podľa názoru súdu obchádza zákon, a preto je právny úkon v tejto časti podľa §

39 Občianskeho zákonníka absolútne neplatný a neplatnosť tejto dohody prirodzene dopadá aj na v
zmenke vpísaný úrok vo výške 91,25 % ročne, resp. na túto jej časť (§ 41 Občianskeho zákonníka).
Preto súd návrh v časti uplatneného zmenkového úroku vo výške 0,25 % denne zo sumy 354,- € od
27.2.2011 do zaplatenia zamietol, keď súd poukazuje i na to, že počnúc od momentu vzniku nároku
na zaplatenie zákonného zmenkového úroku vo výške 6 % ročne zo zmenkovej sumy považoval nárok

na zaplatenie zmluvne dojednaného úroku za nedôvodný, nakoľko po splatnosti zmenky je pôvodný
zmenkový záväzok nahradený záväzkom postihovým, vyplývajúcim z ustanovenia čl. I § 48 ZZŠ. Pri
splatnosti zmenky tak môže oprávnený zo zmenky požadovať len čiastku zmenkovej sumy zvýšenú o
úroky uvedené na zmenke za dobu od vystavenia zmenky (prípadne od iného dátumu uvedeného na
zmenke za podmienky, že dojednanie o úrokoch nie je v rozpore s dobrými mravmi (ako tomu bolo v

tomto prípade)) do splatnosti zmenky. Po splatnosti zmenky môže požadovať zákonom stanovený úrok
vo výške 6 % ročne, a to až do zaplatenia zmenkovej sumy. Súbežné uplatnenie úroku uvedeného na
zmenke a zákonného úroku by bezdôvodne zvýhodňovalo úročené zmenky, čo nemá oporu v zákone a
bolo by to v rozpore s účelom sledovaným ustanovením čl. I § 5 ZZŠ (obdobne Karol Kizlink, Ján Spišiak:
Zmenkové právo, Komentár, Heureka 2005; Radim Chalupa: Zákon směnečný a šekový: Komentář,

I. díl (směnky), vyd. Praha : Linde 2006, str. 63; rozhodnutie Vrchního soudu v Olomouci, sp. zn.
4Cmo/214/2002 zo dňa 16. 10. 2003). Všetky postihové nároky po splatnosti zmenky, ktoré môže
požadovať majiteľ zmenky v prípade nezaplatenia zmenky pri splatnosti, vymedzuje ustanovenie čl. I
§ 48 ZZŠ ako maximum práv.

Uvedený záver je aj v súlade s účelom zmenky ako finančného nástroja, ktorý bol do spoločenských
vzťahov formálne zavedený na uľahčenie výmeny tovarov a služieb, podporu medzinárodného obchodu
a napokon zabezpečenie ekonomického rastu. Zmyslom zmenkového práva celkom zjavne nebolo
vytvorenie nepostihnuteľného priestoru (bezpečného prístavu) pre nekalé obchodné praktiky a dohody
odporujúce zákonu, resp. zákon obchádzajúce, negujúc tým ekonomický prínos zmenky.

O trovách konania súd rozhodol podľa § 142 ods. 2 O.s.p. a článku 16 nariadenia.

Podľa § 142 ods. 2 O.s.p., ak mal účastník vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov pomerne
rozdelí, prípadne vysloví, že žiadny z účastníkov nemá na náhradu trov právo.

Podľa článku 16 nariadenia (Trovy konania), trovy konania znáša strana, ktorá nemala v konaní úspech.
Súd alebo tribunál však neprisúdi úspešnej strane trovy konania, ktoré sú neúčelné alebo ktoré sú
neprimerané voči pohľadávke.Navrhovateľ mal v konaní úspech spočívajúci v priznaní zmenkovej sumy 354,- € spolu so 6 % ročným
úrokom zo zmenkovej sumy 354,- € od 13.5.2011 do zaplatenia (ku dňu vyhlásenia rozsudku ide o

sumu 96,54 €) a zmenkovú odmenu vo výške 1,18 €. Odporkyňa mala v konaní úspech v časti, v ktorej
súd návrh zamietol (o zaplatenie úroku vo výške 0,25 % denne zo sumy 354,- € od 27.2.2011 do
zaplatenia), keď ku dňu vyhlásenia rozsudku možno vyčísliť túto časť konania sumou vo výške 1.534,59
€. Vychádzajúc z pomeru úspechu a neúspech účastníkov konania súd konštatujúc, že odporkyňa bola
v konaní úspešnejším účastníkom, mal za to, že odporkyňa je účastníkom konania, ktorému by mala

byť priznaná náhrada trov konania. Nakoľko si však odporkyňa náhradu trov konania neuplatnila, súd
rozhodol tak, že jej náhradu trov konania nepriznal.

Lehotu na plnenie súd určil v súlade s 160 ods. 1 O.s.p..

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho

doručenia cestou tunajšieho súdu na Krajský súd v Nitre.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach ( § 42 ods. 3) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za
nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.
Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej možno odôvodniť len

tým, že
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,

d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo dôkazy, ktoré doteraz
neboli uplatnené ( § 205a)
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho posúdenia veci.

Podľa § 251 ods. 1 O.s.p., ak povinný dobrovoľne neplní, čo mu ukladá vykonateľné súdne rozhodnutie,
oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona; ak ide o rozhodnutie o
výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia.