Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Tuesday, January 26, 2016

Súd: Okresný súd Liptovský Mikuláš
Spisová značka: 6C/181/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5615205501
Dátum vydania rozhodnutia: 26. 01. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Robert Droppa

ECLI: ECLI:SK:OSLM:2016:5615205501.4

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Liptovský Mikuláš, samosudcom Mgr. Robertom Droppom, v právnej veci navrhovateľov v

1. rade O.. U. G., D.. XX. XX. XXXX, bytom Š. XXX/XX, U. C., v 2. rade O. G., D.. XX. XX. XXXX, bytom
Š. XXX/XX, U. C., navrhovatelia právne zastúpení JANČI & Partners, s. r. o., so sídlom Garbiarska 695,
Liptovský Mikuláš, IČO: 47 258 748, proti odporkyni VIPEX - R, s. r. o., so sídlom Hlavná 129, Závažná
Poruba, IČO: 44 917 465, právne zastúpenej JUDr. Ivanom Vozárom, advokátom so sídlom M. M. Hodžu
3, Liptovský Mikuláš, v konaní o zaplatenie 22 035,97 eur s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

Odporkynisa ukladá zaplatiťnavrhovateľomv1.a2.radesumu22035,97eurspolus8,75%ročným
úrokom z omeškania zo sumy 5 500,- eur od 15. 08. 2012 do 31. 10. 2012, s 8,75 % ročným úrokom z

omeškania zo sumy 3 000,- eur od 15. 08. 2012 do 30. 11. 2012 a s 8,75 % ročným úrokom z omeškania
zo sumy 22 035,97 eur od 15. 08. 2012 do zaplatenia, všetko do troch dní odo dňa právoplatnosti tohto
rozsudku.

Navrhovateľom v 1. a 2. rade sa p r i z n á v a náhrada trov konania vo výške 1 322,- eur a náhrada
trov právneho zastúpenia vo výške 1 896,85 eur, spolu trovy konania 3 218,85 eur, ktoré je odporkyňa
povinná zaplatiť advokátskej kancelárii JANČI & Partners, s. r. o., do troch dní odo dňa právoplatnosti

tohto rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

Návrhom na začatie konania, doručeným tunajšiemu súdu 19. 06. 2015, sa navrhovatelia v 1. a 2. rade
voči odporkyni domáhali zaplatenia sumy 22 035,97 eur s príslušenstvom a náhrady trov konania. Návrh
odôvodnili tým, že dňa 12. 07. 2012 uzatvorili s odporkyňou Dohodu o urovnaní, ktorou urovnali sporné
a pochybné práva a povinnosti týkajúce sa Kúpnej zmluvy zo dňa 01. 12. 2010, predmetom ktorej bol
prevod nehnuteľnosti zapísanej Okresným úradom Liptovský Mikuláš, katastrálnym odborom na liste
vlastníctve č. XXXX, pre katastrálne územie U. C., ako byt č. X s príslušenstvom, nachádzajúci sa na
prízemí vo vchode XX/C bytového domu súpisné číslo XXX, postaveného na parcele registra KN-C č.

585/7, na ulici T. G. S. U. C., vrátane spoluvlastníckeho podielu na spoločných častiach a spoločných
zariadeniach domu v pomere 14479/212641-in. V článku II. bod 2 tejto Dohody o urovnaní sa odporkyňa
zaviazala uhradiť navrhovateľom sumu 30 535,97 eur, pričom táto suma pozostáva z časti poskytnutej
zálohy kúpnej ceny vo výške 30 000,- eur a sumy 535,97 eur, ktorá predstavuje vzniknuté náklady a
škodu navrhovateľov. Navrhovatelia sa súčasne zaviazali poskytnúť potrebnú súčinnosť pri prevode
vlastníckeho práva k bytu. Prepis nehnuteľností bol dohodnutý na deň 15. 08. 2012 za podmienky, že
celáfinančnáčiastka30535,97eurbudepripísanánaúčetnavrhovateľovminimálnepreddňomprepisu,

t. j. 14. 08. 2012. Nakoľko si odporkyňa svoj záväzok voči navrhovateľom splnila po dohodnutej dobe
splatnosti len čiastočne, keď dňa 31. 10. 2012 uhradila sumu 5 500,- eur a následne dňa 30. 11. 2012
sumu 3 000,- eur, navrhovatelia sa v tomto konaní voči nej uplatnili svoju pohľadávku s príslušenstvom.Odporkyňa s návrhom nesúhlasila. V odpore proti platobnému rozkazu uviedla, že nesporne účastníci
uzatvorili kúpnu zmluvu, ako aj dohodu o urovnaní, avšak sa dohodli na vzájomnom plnení. To znamená,
že právny nárok navrhovateľov musí byť podmienený ich plnením, čiže uložením povinnosti previesť

vlastníctvo bytu na odporkyňu. Účastníci síce dohodou o urovnaní reštituovali pôvodný právny stav,
avšak to si vyžaduje ďalší právny úkon v podobe prevodu vlastníckeho práva k nehnuteľnosti z
navrhovateľov na odporkyňu, čomu podlieha vklad do katastra nehnuteľností. Na základe uvedeného
má odporkyňa za to, že navrhovatelia sa môžu domáhať svojho nároku len za existencie ich povinnosti
vrátiť vlastnícke právo k rozostavanému bytu. Odporkyňa preto navrhla, aby súd návrh v plnom rozsahu

zamietol.

Navrhovateľka v 1. rade na pojednávaní vypovedala, že po zaplatení zálohy vo výške 50
000,- eur uzatvorili s odporkyňou kúpnu zmluvu na byt, pričom bytový dom bol v čase podpisu kúpnej
zmluvy v stave výraznej rozostavanosti. Bytový dom mal byť dokončený do konca augusta 2011 s tým,
že navrhovateľom mal byť odovzdaný holobyt, nakoľko si ho chceli zariadiť podľa vlastných predstáv.

Vzhľadom k tomu, že odporkyňa nedodržala termín odovzdania bytu, navrhovatelia písomne ukončili
zmluvný vzťah listom zo dňa 06. 09. 2011, na ktorý reagovala odporkyňa vyjadrením zo dňa 16. 09. 2011.
Účastníci sa dohodli na vrátení zálohy, pričom pôvodný termín vrátenia zálohy 11. 10. 2011 odporkyňa
posunula na 28. 10. 2011. Ani v tejto lehote si však svoju povinnosť nesplnila a preto navrhovatelia
odporkyňu písomne vyzvali listom zo dňa 15. 05. 2012 a 11. 06. 2012 na vrátenie finančnej čiastky.

Následne bola účastníkmi vypracovaná dohoda o urovnaní vo verzii, s ktorou navrhovatelia nesúhlasili.
Preto bola dohoda prepracovaná a následne podpísaná. Návrh kúpnej zmluvy, týkajúci sa spätného
prevodu bytu, ako aj návrh na vklad vlastníckeho práva na základe tejto kúpnej zmluvy, mala vypracovať
odporkyňa. Do termínu uvedeného v zmluve, t. j. do 15. 08. 2012, však peniaze zaplatené na účet
navrhovateľov neboli a stretnutie sa v tento deň neuskutočnilo. Navrhovateľka uviedla, že sú ochotní

kedykoľvek podpísať s odporkyňou kúpnu zmluvu, predmetom ktorej bude spätný prevod vlastníckeho
práva k predmetnému bytu.

Navrhovateľ v 2. rade doplnil, že ako vlastníci bytu museli každý rok žiadať mestský úrad o predĺženie

lehoty dokončenia stavby, za čo platili vždy správne poplatky. Niektoré byty v tomto bytovom dome
boli skolaudované v roku 2015, pričom pán N., konateľ odporkyne, sa mal vyjadriť, že keďže nie je
vlastníkom bytu, tak ho musia skolaudovať oni. Kľúč od bytu navrhovatelia nemajú, navrhovateľ v 2.
rade mal možnosť naposledy vidieť byt v marci 2013. Zo sumy 50 000,- eur boli postupne zo strany
odporkyne realizované platby, ktoré boli zohľadnené v návrhu na začatie konania.

Právny zástupca odporkyne uviedol, že nie je sporné uzavretie kúpnej zmluvy ako ani okolnosti
vypovedaniazmluvystým,žeodporkyňakvýpovedizaujalasúhlasnéstanovisko.Poukázalnato,žekeď
navrhovatelia uzatvárali kúpnu zmluvu, vedeli v akom stave rozostavanosti sa bytový dom nachádzal a
teda im muselo byť známe, že ide o náročnú rekonštrukciu. Kúpna zmluva bola uzavretá k 01. 12. 2010

a navrhovatelia už 06. 09. 2011 vypovedali zmluvu, teda ani nie po jednom roku, z čoho vyplýva, že boli
značne netrpezliví. Právny zástupca nenamietal, že odporkyňa nezaplatila celú sumu uvedenú v dohode
o urovnaní. Nenamietal ani platby, tak ako boli prezentované a dokladované v konaní. Zotrval však
na stanovisku, že kúpna zmluva bola dvojstranný právny úkon a odstúpením od nej vznikla povinnosť
vzájomného plnenia, pričom navrhovatelia takýto návrh nepodali.

Z Kúpnej zmluvy zo dňa 01. 12. 2010 vyplynulo, že odporkyňa ako predávajúca a navrhovatelia ako
kupujúci uzatvorili kúpnu zmluvu, predmetom ktorej bol prevod nehnuteľnosti zapísanej Okresným
úradom Liptovský Mikuláš, katastrálnym odborom na liste vlastníctve č. XXXX, pre katastrálne územie
U. C., ako byt č. X s príslušenstvom, nachádzajúci sa na prízemí vo vchode XX/C bytového

domu súpisné číslo XXX, postaveného na parcele registra KN-C č. 585/7, na ulici T. G. S. U. C.,
vrátane spoluvlastníckeho podielu na spoločných častiach a spoločných zariadeniach domu v pomere
14479/212641-in. Kúpna cena bola dohodnutá v článku V. predmetnej zmluvy vo výške 118 000,- eur, s
tým, že pri podpise zmluvy zaplatia kupujúci zálohu vo výške 50 000,- eur.

Z článku I. bod 2 Dohody o urovnaní zo dňa 12. 07. 2012, uzavretej medzi účastníkmi konania,
predmetom ktorej bolo urovnanie sporných a pochybných práv a povinností z Kúpnej zmluvy uzavretej
dňa 01. 12. 2010, predmetom ktorej bol predaj vyššie označeného bytu, vyplýva, že navrhovatelia ako
kupujúci dňa 06. 09. 2011 vypovedali kúpnu zmluvu, pričom odporkyni ako predávajúcej bola výpoveďdoručená. So zánikom kúpnej zmluvy odporkyňa vyslovila písomný súhlas vo svojom podaní „Vyjadrenie
k výpovedi Kúpnej zmluvy zo dňa 01. 12. 2010“, v ktorom podľa § 558 Občianskeho zákonníka písomne
uznala svoj dlh voči navrhovateľom a zaviazala sa vrátiť poskytnutú zálohu kúpnej ceny vo výške 50

000,- eur spolu so vzniknutými nákladmi a škodami vo výške 535,97 eur do tridsiatich dní od doručenia
vyjadrenia navrhovateľom. Z článku I. bod 3 predmetnej Dohody o urovnaní vyplýva, že odporkyňa
uhradila zo zálohy kúpnej ceny navrhovateľom dňa 08. 11. 2011 sumu 8 000,- eur, dňa 11. 11. 2011 sumu
7 000,- eur a dňa 11. 01. 2012 sumu 5 000,- eur. Ku dňu podpisu tejto Dohody o urovnaní predstavoval
záväzok odporkyne vrátiť navrhovateľom zálohu kúpnej ceny v zmysle uznania dlhu a uhradených

platieb splatných v sume 30 535,97 eur. V článku II. bod 2 Dohody o urovnaní sa odporkyňa zaviazala
uhradiť navrhovateľom sumu 30 535,97 eur a navrhovatelia sa zaviazali poskytnúť potrebnú súčinnosť
pri prevode vlastníckeho práva k bytu, pričom tento prepis bol po vzájomnej dohode obidvoch strán
stanovený na deň 15. 08. 2012 za podmienky, že celá finančná čiastka 30 535,97 eur bude pripísaná
na tam uvedený účet navrhovateľov minimálne pred dňom prepisu, t. j. 14. 08. 2012.
Podľa § 559 ods. 1 Občianskeho zákonníka, splnením dlh zanikne.

Podľa § 559 ods. 2 Občianskeho zákonníka, dlh musí byť splnený riadne a včas.

Podľa § 560 Občianskeho zákonníka, ak si zo zmluvy majú účastníci plniť navzájom, môže sa domáhať
splnenia záväzku len ten, kto sám splnil svoj záväzok skôr alebo je pripravený ho splniť. I ten, kto

je povinný plniť vopred, môže svoje plnenie odoprieť až do tej doby, keď bude poskytnuté alebo
zabezpečené vzájomné plnenie, ak je plnenie druhého účastníka ohrozené skutočnosťami, ktoré nastali
u druhého účastníka a ktoré mu neboli známe, keď zmluvu uzavrel.

V konaní nebolo sporné, že účastníci uzatvorili Kúpnu zmluvu zo dňa 01. 12. 2010, predmetom ktorej bol

predajvyššieoznačenéhobytu,akoanito,žepripodpisezmluvynavrhovateliazaplatiliodporkynizálohu
kúpnej sumy vo výške 50 000,- eur. Sporným nebolo ani odstúpenie od predmetnej zmluvy a následné
uzatvorenie Dohody o urovnaní zo dňa 12. 07. 2012, ktorá potvrdzuje zaplatenie zálohy navrhovateľmi
ako aj vrátenie časti zálohy vo výške 20 000,- eur odporkyňou. Nakoľko odporkyňa uznala tento svoj dlh
a zároveň sa navrhovateľom zaviazala nahradiť im vzniknuté náklady a škody vo výške 535,97 eur, ku

dňu podpisu Dohody o urovnaní predstavoval dlh odporkyne voči navrhovateľom sumu 30 535,97 eur.
Spornou zostáva len otázka, či odstúpením od zmluvy vznikla povinnosť vzájomného plnenia a teda či
sa navrhovatelia domáhajú svojho práva správnym návrhom.

Výkladom článku II. bod 2 Dohody o urovnaní zo dňa 12. 07. 2012, v ktorom je vôľa zmluvných strán

vyjadrená určito a zrozumiteľne, nemožno dôjsť k inému záveru ako tomu, že účastníci konania sa
dohodli na tom, že povinnosť navrhovateľov poskytnúť súčinnosť pri spätnom predaji nehnuteľnosti
bude nasledovať až potom, ako si odporkyňa splní svoju povinnosť vrátiť navrhovateľom dlžnú sumu.
Nejde teda o typický synalagmatický záväzkový právny vzťah podľa § 560 prvej vety Občianskeho
zákonníka, ktorý vznikne len v prípade, že si účastníci podľa zmluvy majú poskytnúť vzájomné plnenia

súčasne, t. j. k rovnakému okamihu. V prípade, ak je splatnosť záväzkov zmluvných strán dohodnutá k
inému časovému okamihu, nemožno teda hovoriť o vzájomnom záväzku zmluvných strán, ale zároveň
je potrebné zdôrazniť, že takéto dojednanie nie je v rozpore so zákonom ani s dobrými mravmi. Zmluvné
strany sú povinné dbať, aby sa pri úprave zmluvných vzťahov odstránilo všetko, čo by mohlo viesť
k vzniku rozporov. V predmetnej Dohode o urovnaní si zmluvné strany jasne, určito a zrozumiteľne

dojednali povinnosť odporkyne uhradiť navrhovateľom sumu 30 535,97 eur, a to najneskôr do 14. 08.
2012. Následne dňa 15. 08. 2012 malo podľa dohody dôjsť k spätnému prevodu nehnuteľností na
odporkyňu. Z takéhoto záväzku, ktorý nie je v rozpore so žiadnym kogentným ustanovením Občianskeho
zákonníka, potom nespochybniteľne vyplýva, že podmienkou spätného prevodu nehnuteľností bolo
splnenie záväzku odporkyne vrátiť navrhovateľom zaplatenú zálohu za predmetný byt. Dohody, pokiaľ

sú platné, sa majú plniť. V predmetnej veci si účastníci dohodou o urovnaní upravili práva medzi nimi
sporné spôsobom, ktorý je jasný, zrozumiteľný a určitý a z ktorého vyplýva, že spätnému prevodu
nehnuteľností má predchádzať skoršie splnenie povinnosti zo strany odporkyne. Takto formulovaná
dohoda o urovnaní je zároveň logickým vyústením skutkového deja, ktorý odporkyňa v konaní vôbec
nenamietala. Odporkyňa po uzatvorení kúpnej zmluvy a prijatí zálohy vo výške zálohy 50 000,- eur

neodovzdala navrhovateľom byt v stanovenej lehote, po odstúpení od zmluvy do uzatvorenia dohody o
urovnaní vrátila navrhovateľom len časť z poskytnutej zálohy vo výške 20 000,- eur, a za takejto situácie
bolo z dôvodu právnej istoty zmluvných strán adekvátne dojednať sa na urovnaní spôsobom uvedeným
v článku II. bod 2 Dohody o urovnaní.Na základe vyššie uvedeného súd návrhu vyhovel v plnom rozsahu a odporkyni uložil povinnosť zaplatiť
navrhovateľom v 1. a 2. rade sumu 22 035,97 eur spolu s 8,75 % ročným úrokom z omeškania zo sumy
5 500,- eur od 15. 08. 2012 do 31. 10. 2012, s 8,75 % ročným úrokom z omeškania zo sumy 3 000,-

eur od 15. 08. 2012 do 30. 11. 2012 a s 8,75 % ročným úrokom z omeškania zo sumy 22 035,97 eur
od 15. 08. 2012 do zaplatenia.

O náhrade trov konania súd rozhodol v súlade s § 142 ods. 1 O. s. p. a navrhovateľom, ktorí mali v konaní
plný úspech, priznal náhradu trov konania, potrebnú na účelné uplatnenie svojho práva. V súvislosti

s podaním návrhu na začatie konania vznikla navrhovateľom poplatková povinnosť vo výške 1 322,-
eur. Navrhovatelia boli v konaní právne zastúpení advokátskou kanceláriou, ktorej podľa § 10 ods. 1
vyhlášky č. 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb (ďalej
len„vyhláška“)patríodmenazaštyriúkonypo386,74eur.Súdtakadvokátskejkanceláriipriznalodmenu
za prevzatie a prípravu vrátane prvej porady s klientmi dňa 11. 03. 2015, za písomný návrh na začatie
konania zo dňa 19. 06. 2015, za účasť na pojednávaní dňa 19. 11. 2015 a za účasť na pojednávaní dňa

26. 01. 2016, spolu vo výške 1 546,96 eur. Popri odmene súd v súlade s § 16 ods. 3 vyhlášky priznal
advokátskej kancelárii aj paušálnu náhradu za tri úkony v roku 2015 po 8,39 eur a jeden úkon v roku
2016 vo výške 8,58 eur, spolu 33,75 eur. Advokátska kancelária je platiteľkou dane z pridanej hodnoty,
a preto súd zvýšil priznanú odmenu a náhrady v celkovej výške 1 580,71 eur o 20 % DPH, t. j. o sumu
316,14 eur. Celkovo súd priznal navrhovateľom náhradu trov právneho zastúpenia vo výške 1 896,85

eur. Náhradu trov konania v celkovej výške 3 218,85 eur je odporkyňa povinná zaplatiť podľa § 149 ods.
1 Občianskeho súdneho poriadku advokátskej kancelárii JANČI & Partners, s. r. o., a to do troch dní
odo dňa právoplatnosti tohto rozsudku.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom

tunajšieho súdu na Krajský súd v Žiline v dvoch vyhotoveniach.

Podľa § 205 ods. 1 O. s. p., v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (ktorému súdu je určené,
kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sleduje, dátum, podpis) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho

sa odvolateľ domáha.

Podľa § 205 ods. 2 O. s. p., odvolanie proti rozsudku, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno
odôvodniť len tým, že:

a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 205a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa § 205 ods. 3 O. s. p. rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odolania môže odvolateľ

rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti v
znení neskorších predpisov.