Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Wednesday, April 9, 2015

Súd: Okresný súd Levice
Spisová značka: 12C/11/2008

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4308200374
Dátum vydania rozhodnutia: 09. 04. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Miriam Pintová

ECLI: ECLI:SK:OSLV:2015:4308200374.26

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Levice v právnej veci navrhovateľa: J., zastúpený : Mgr. Petrom Miklóssym, advokátom

so sídlom vo Vrábľoch, Hlavná 1221 proti odporcovi: C., za účasti vedľajšieho účastníka na strane
odporcu : C. odporca a vedľajší účastník zastúpení: Mgr. Adamom Porubským, advokátom, so sídlom
Svätoplukova č. 31, 821 08 Bratislava, o určenie vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam, sudkyňou JUDr.
Miriam Pintovou, takto

r o z h o d o l :

Súd u r č u j e , že J. je výlučným vlastníkom nehnuteľností zapísaných Správou katastra Levice
na liste vlastníctva č. XXX pre katastrálne územie B. ako pozemok s parc. číslom XX/X, druh pozemku
zastavané plochy a nádvoria vo výmere 493 m2, pozemok s parcelou č. XX/X, druh pozemku ostatné

plochy vo výmere 244m2, a stavba - rodinný dom súpisné číslo XXX na pozemku s parcelou č. XX/X,
a to v celosti.

O trovách konania súd rozhodne samostatným uznesením po právoplatnosti rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

Navrhovateľ písomným návrhom doručeným súdu 11.1.2008 žiadal, aby súd po vykonanom dokazovaní
určil, že navrhovateľ je vlastníkom nehnuteľností nachádzajúcich sa v katastrálnom území B., Správou
katastra v Z. vedeným na LV č. XXX, parcela č. XX/X zast. plochy a nádvoria o výmere 493m2 - rodinný
dom s.č. XXX, parcela č. XX/X ostatné plochy o výmere 244m2.

Navrhovateľ návrh odôvodnil tým, že kúpnou zmluvou zo dňa 2.11.2006 spísanou JUDr. Pavlom
Koczánom, ako predávajúci odpredal spoločnosti P. so sídlom ul. C. ako kupujúcemu nehnuteľnosti
nachádzajúce sa v katastrálnom území B., Správou katastra v Z. vedené na LV č. XXX, parcela č. XX/
X, zast. plochy a nádvoria vo výmere 493 m2 - rod. dom so s.č. XXX, parcela č. XX/X ostatné plochy
o výmere 244m2.

Podľa článku III. kúpnej zmluvy, pokiaľ nebude kúpna cena v celosti kupujúcim v prospech
predávajúceho zaplatená do 30 dní odo dňa povolanie vlastníckeho práva k prevádzaným
nehnuteľnostiam v prospech kupujúceho, predávajúci si vymienil právo od tejto kúpnej zmluvy odstúpiť.
Napriek viacnásobným ubezpečeniam kupujúceho spoločnosťou P.. nedošlo k zaplateniu kúpnej ceny
za prevádzané nehnuteľnosti a z tohto dôvodu navrhovateľ listom zo dňa 1.10.2007 od kúpnej zmluvy
odstúpil. Spoločnosť P. ako kupujúci prostredníctvom konateľky IX. odstúpenie od zmluvy prevzala,
odstúpenie bolo doručené dňa 17.10.2007. Konateľka spoločnosti predmetné odstúpenie od zmluvy

prevzala ešte následne dňa 19.10.2008. V zmysle uvedeného dňom doručenia odstúpenia od zmluvy
kupujúcemu teda spoločnosti P. spol. s.r.o. dňa 17.10.2007 sa predmetná kúpna zmluva od začiatku
zrušila. Spoločnosť P. zastúpená konateľkou IX. napriek tomu predmetné nehnuteľnosti odpredala
odporcovi spoločnosti C.., J. Právny zástupca navrhovateľa v písomnom vyjadrení zo dňa 12.11.2009predmetný návrh doplnil tým, že ak teda v dôsledku odstúpenia došlo k zrušeniu kúpnej zmluvy, je
potrebné akceptovať priamo to, čo je zákonom stanovený následok tohto zrušenia kúpnej zmluvy, teda
to, že odstupujúca strana navrhovateľ je vlastníkom nehnuteľností, ktoré boli predmetom zmluvy, t.j.

navrhovateľ sa ex tunc stal výlučným vlastníkom nehnuteľností zapísaných na LV č. XXX. Ohľadom
predmetných nehnuteľností však došlo medzi časom k právnej zmene, keď tieto nehnuteľnosti boli
kúpnou zmluvou prevedené na odporcu. Odhliadnúc od toho, že kúpna zmluva, ktorou boli nehnuteľnosti
prevedené na odporcu sa uzatvárala 18.10.2007, až potom, čo bolo odstúpenie od pôvodnej kúpnej
zmluvy dňa 17.10.2007 doručené kupujúcemu, čo by bolo možné voči konajúcej osobe vyvodiť aj inú

právnu zodpovednosť. Ak je navrhovateľ podľa práva vlastníkom predmetných nehnuteľností spätne,
už od momentu uzavretia kúpnej zmluvy dňa 2.11.2006 a stal sa ním skôr, ako došlo u predmetných
nehnuteľností k násl. právnej zmene, platí, že P.. nemohla násl. na odporcu previesť vlastnícke právo
k predmetným nehnuteľnostiam. Naliehavý právny záujem podľa § 80 písm. c/ O.s.p. navrhovateľ
odôvodnil tým, že keďže v danom prípade stavu , ktorý bol založený odstúpením od kúpnej zmluvy, t.j.
zrušeniu kúpnej zmluvy ex tunc, nezodpovedá súčasný stav zápisu vlastníckych práv k predmetným

nehnuteľnostiam v katastri nehnuteľností je právne postavenie navrhovateľa predmetných nehnuteľností
bez súdneho určenia jeho vlastníckeho práva neisté a teda navrhovateľ má na určovacej žalobe
naliehavý právny záujem.

Navrhovateľ vo svojej výpovedi uviedol, že žiada návrhu v plnom rozsahu vyhovieť, pridržiavajúc sa

vyjadrenia právneho zástupcu. Vo svojej výpovedi uviedol, že v roku 1999
sa on a jeho rodičia rozhodli, že postavia budovu, k čomu aj došlo v roku 2000, kedy začali
prevádzkovať s rodičmi reštauračné služby do roku 2006, kedy sa rozhodli, že ukončia predmetné
podnikateľské aktivity z dôvodu, že on už nemal záujem podnikať v reštauračných službách a jeho
rodičia vzhľadom k veku neboli schopní reštauračné služby prevádzkovať. Z toho dôvodu sa rozhodli

odpredať nehnuteľnosti, a na základe ich ponuky sa prihlásila P.. s tým, že táto mala záujem
prevádzkovať služby uvedenej nehnuteľnosti. Spočiatku uzatvorili nájomnú zmluvu so spoločnosťou
P., neskôr mali
12C /11/2008

záujem nehnuteľnosť odpredať. Dňa 2.11.2006 bola uzatvorená riadne písomná kúpna zmluva s P. v
ktorej bola dohodnutá kúpna cena vo výške 5.500.000,- Sk. Už v tomto čase mal vedomosť o tom,
že P. sa nachádza v nepriaznivých finančných pomeroch, naďalej však súhlasil, aby spoločnosť P.
prevádzkovala reštauračné služby.
Spoločnosť P. neuhradila kúpnu cenu na základe dohodnutých zmluvných podmienok a preto po porade

s právnym zástupcom došlo k odstúpeniu od zmluvy podľa čl. III. predmetnej zmluvy, nakoľko kúpna
cena nebola zaplatená do 30 dní od povolenia vkladu vlastníckeho práva, ktorý bol Správou katastra
Levice povolený 6.12.2006. Konateľka spoločnosti P. udávala, že nemá finančné prostriedky, tieto sa
snažila získať prostredníctvom úveru a z dôvodu, aby jej bol poskytnutý úver, doznal, že podpísal čestné
prehlásenie dňa 3.8.2007, v ktorom uviedol, že vzájomné záväzky sú vysporiadané. Toto čestné

prehlásenie však nepreukazuje, že došlo k zaplateniu kúpnej ceny, vyhotovené bolo čisto za účelom
poskytnutia úveru P.. na vyplatenie kúpnej ceny. Odstúpenie od zmluvy bolo konateľke spoločnosti P.
doručené 17.10.2007 ako aj 19.10.2007, čo konateľka spoločnosti P. potvrdila a prevzatie odstúpenia
od zmluvy podpísala vlastným podpisom. Uviedol, že sa cíti byť vlastníkom nehnuteľnosti na základe
platnéhoodstúpeniaodzmluvy.Sodstupomčasusadozvedel,žeP.previedlanehnuteľnostinaodporcu,

a po zistení týchto skutočností na podnet právneho zástupcu navštívil konateľku spoločnosti C. a snažil
sa záležitosť vyriešiť mimosúdne. Ďalej uviedol, že kúpna cena v zmysle kúpnej zmluvy zo dňa
2.11.2006 nebola zaplatená, svedčí aj čestné prehlásenie zo dňa 3.8.2007, ktoré podpísala C. ako jediná
konateľka spoločnosti P., v ktorom čestnom prehlásení potvrdila, že titulom kúpy má dlžobu vyplývajúcu
z kúpy nehnuteľností, ktorá bola predmetom kúpnej zmluvy zo dňa 2.11. 2006 vo výške 5 miliónov

Sk, ktorú sumu sa zaviazala zaplatiť do 2 mesiacov odo dňa podpísania čestného prehlásenia. Kúpnu
cenu však nevyplatila.

Odporca žiadal návrh zamietnuť v plnom rozsahu a to z dôvodu, ktorý uvádzal vo svojom vyjadrení k
predmetnému návrhu. Právny zástupca odporcu uviedol, že spoločnosť C.. vstúpila začiatkom októbra

2007 do jednania so spoločnosťou P. ohľadne kúpy nehnuteľností vedených na liste vlastníctva č. XXX
pre kat. územie B. Táto spoločnosť uvedené nehnuteľnosti nadobudla kúpnou zmluvou zo dňa 2.11.2006
od navrhovateľa a spoločnosti C. predložila všetky relevantné doklady ku kúpe týchto nehnuteľností a
to predmetnú kúpnu zmluvu s navrhovateľom , list vlastníctva na právne úkony a originál čestnéhoprehlásenia z notársky overeným podpisom navrhovateľa J. zo dňa 3.8.2007, v ktorom navrhovateľ
čestne prehlásil, že medzi ním a P.. sú vysporiadané záväzky vyplývajúce z kúpnej zmluvy zo dňa
2.11.2006 na kúpnu nehnuteľností nachádzajúcich sa v katastrálnom území B. vedených na LV č. XXX,

parc. č. XX/X a XX/X na ulici V. Na základe týchto skutočností so spoločnosťou P.. uzavreli dňa
18.10.2007 kúpnu zmluvu, ktorou od predávajúceho nadobudli vlastnícke právo k nehnuteľnostiam.
Ako kupujúci predávajúcemu zaplatil dohodnutú kúpnu cenu, vklad vlastníckeho práva v prospech
spoločnosti C. bol správou katastra Levice povolený dňa 23.10.2010.

Právna zástupkyňa vo svojej výpovedi uviedla s poukazom na predložené listinné dôkazy, a to na
pojednávaní dňa 19.2.2010 , že dáva na zváženie súdu aplikáciu ustanovenia
12C /11/2008

§ 497 O.Z., podľa ktorého kto zmluvu splní aspoň v časti alebo príjme hoci len čiastočné plnenie nemôže
už od zmluvy odstúpiť. Navrhovateľ v tomto prípade prijal čiastočné plnenie vo výške 500.000,- Sk čo

sám doznal, takže nemohol od zmluvy zo dňa 2.11.2006 platne odstúpiť.

V konaní bola vypočutá svedkyňa A. konateľka spoločnosti P.. ktorá vo svedeckej výpovedi uviedla, že
uzatváralazaP..zakupujúcehosnavrhovateľomkúpnuzmluvudňa2.11.2006.Vzmluveboladohodnutá
kúpna cena 5.500.000,- Sk, pričom spoločnosť P. spol. s.r.o. teda kupujúci mal záujem o vybavenie

úveru v peňažnom ústave ČSOB, ktorý poskytnutý nebol . Z uvedenej kúpnej ceny 5.500.000,- Sk
bola zaplatená len záloha kúpnej ceny vo výške 500.000,- Sk. Vo výpovedi ďalej doznala, že podpísala
čestné prehlásenie dňa 3.8.2007, v ktorom je uvedené, že všetky záväzky z uvedenej kúpnej zmluvy sú
medzi predávajúcim a kupujúcim vysporiadané, avšak bolo to z dôvodu, že P. požiadal ďalší peňažný
ústav Istrobanku o úver, takže z tohto dôvodu na poskytnutie úveru bolo potrebné predložiť toto čestné

prehlásenie, aj keď skutočnosti v ňom uvedené boli nepravdivé. Násl. bol z Istrobanky poskytnutý úver
vo výške 4.000.000,- Sk. Finančné prostriedky získané z úveru neboli vyplatené predávajúcemu, ako
ďalšiačasťkúpnejceny,nakoľkoIstrobankaodstúpilaodúverovejzmluvy, atozdôvodu,ženavrhovateľ
poslal Istrobanke písomné vyjadrenie, že nebola vyplatená kúpna cena. Čo sa týka odstúpenia od
kúpnej zmluvy , doznala, že predmetné odstúpenie od zmluvy jej bolo riadne doručené. Čo sa týka

následnej zmluvy uzatvorenej medzi P.. a odporcom je pravdou, že odporcovi poskytla všetky potrebné
listinné dôkazy preukazujúce vlastnícke právo k uvedeným nehnuteľnostiam, ktoré tvorili predmet tejto
kúpnej zmluvy a aj uvedené čestné prehlásenie zo dňa 3.8.2007, takže spoločnosť AZ.. - kupujúci
mal za to, v čase uzatvárania kúpnej zmluvy, že všetky vzájomné záväzky medzi navrhovateľom a
spoločnosťou P. sú vysporiadané. A. bola k predmetnej veci vypočutá aj v rámci trestného konania na

OR PZ, odbor kriminálnej polície Levice, ktorá vo výpovedi dňa 19.2.2010 uviedla, že suma 500.000,-
Sk bola vyplatená ako záloha za kúpu predmetných nehnuteľností.
Žiaden doklad však o zaplatení zálohy spísaný nebol.

Vypočutý bol aj navrhovateľ , ktorý vo výpovedi dňa 19.2.2010 pred OR PZ Levice uviedol, že čo

sa týka zaplatenia 500.000,- Sk , že netvrdí, že C. neuhradila nič, avšak peniaze, ktoré zaplatila, teda
500.000,-Sk neboližiadnouzálohouzakúpunehnuteľnosti,išloodlhnanájomnomatakistozafinančné
prostriedky, ktoré mala poskytnúť jeho matke, ako výplatu , nakoľko matka pracovala u nej v reštaurácii.

Vedľajší účastník žiadal žalobou zamietnuť .

Okresný súd Levice rozsudkom č.k. 12C /11/2008 - 307 zo dňa 11.1.2012 návrh zamietol. Prvostupňový
súd v odôvodnení rozsudku s poukazom na závery vykonaného dokazovania konštatoval, že v konaní
bolo preukázané, že zmluvné strany sa podľa § 48 ods. 1 O.Z. dohodli o možnosti odstúpenia od

zmluvy, t.j. od kúpnej zmluvy zo dňa 2.11.2006, v prípade, že kúpna cena nebude uhradená do 30 dní
od povolenia vkladu vlastníckeho práva. V rámci dokazovania, ako ďalej uviedol súd prvého stupňa mal
súd za preukázané, že k odstúpeniu od kúpnej zmluvy došlo dňa 17.10.2007. Pred tým, ako došlo k
odstúpeniu od
12C /11/2008

kúpnej zmluvy, boli vystavené dve čestné prehlásenia s totožným dátumom 3.8.2007. V prvom čestnom
prehlásení navrhovateľ vyhlásil, že všetky vzájomné záväzky z kúpnej zmluvy sú medzi predávajúcim a
kupujúcim vysporiadané, a v druhom čestnom prehlásení C., ako konateľka P. prehlásila, že spoločnosťP.. v zastúpení A., má z kúpnej zmluvy z titulu nevyplatenej kúpnej ceny dlh vo výške 5.000.000,- Sk.
Prvostupňový súd v odôvodní na strane 6 konštatoval, že navrhovateľ prijal čiastočné plnenie vo výške
500.000,- Sk ešte pred odstúpením od kúpnej zmluvy, ku ktorému odstúpeniu došlo 17.10.2007 a jeho

tvrdenie, že uvedená suma predstavovala plnenie z iných záväzkových vzťahov medzi ním, jeho rodičmi
a spoločnosťou P.. sú len účelovou obranou. Vzhľadom k tomu, že navrhovateľ prijal čiastočné plnenie
vo výške 500.000,- Sk z dohodnutej kúpnej ceny, nemohlo teda dôjsť k platnému odstúpeniu od zmluvy
podľa § 497 O.Z. Uznesením č.k. 5Co 129/2012 - 352 zo dňa 20.2.2013 odvolací súd rozsudok súdu
prvého stupňa zrušil a vec vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie konanie.

Právnyzástupca navrhovateľanapojednávanídňa12.2.2014, pridržiavajúcsaajpísomnéhovyjadrenia
uviedol, že na predmetnom návrhu trvá. Uviedol, že bolo jednoznačne preukázané, že zo strany
spoločnosti P.. nedošlo k žiadnemu čiastočnému plneniu a teda ani zaplateniu časti kúpnej ceny, ktorá
bola dohodnutá v kúpnej zmluve na 5.500.000,- Sk, s tým, že 500.000,- Sk ako časť kúpnej ceny vôbec

nebola uhradená. A. ako konateľka P.. síce uvádzala v rámci prípravného trestného konania, že zaplatila
500.000,- Sk, avšak túto sumu nikdy nezaplatila navrhovateľovi, jednalo sa o úplne iné plnenie, o čom
som A. vyjadrila aj v zápisnici z prípravného trestného konania dňa 16.6.2011. Právny zástupca uviedol,
že v prípade, že by sme aj pripustili skutočnosť, či časť kúpnej ceny bola uhradená, alebo nie, ktorá je
sporná, resp. aj vtedy ak by sa vychádzalo z nesprávneho skutkového zistenia, že časť kúpnej ceny

bola uhradená a že navrhovateľ čiastočné plnenie aj prijal, má za to, že v danom prípade, to, či
navrhovateľ prijal alebo neprijal čiastočné plnenie je pre rozhodnutie súdu o určenie vlastníckeho práva
irelevantné. Na daný prípad je absolútne nesprávne aplikovať ust. § 497 O.Z. a to nielen preto, že jeho
aplikácia je vylúčená z dôvodu, že k čiastočnému plneniu nedošlo, ale aj z dôvodu, že jeho aplikácia
je vylúčená už z princípu- konkrétne odstúpenie od zmluvy, ku ktorému tu došlo, privodilo by zrušenie

kúpnej zmluvy v celku, aj vtedy, ak by bola kúpna cena aj čiastočne uhradená. V danom prípade nejde
o odstúpenie od zmluvy v zmysle § 497 O.Z. ale ako vyplýva z obsahu kúpnej zmluvy, podľa § 48 O.Z.
Právny zástupca uviedol, že čo sa týka ustanovenia § 497 O.Z. tento upravuje prípady, kedy si účastník
vymienil odstúpenie od zmluvy a dojednal pre tento prípad odstupné. Iba v týchto prípadoch možno
aplikovať druhú vetu § 497 O.Z. o nemožnosti odstúpenia od zmluvy. Ustanovenie druhej vety § 497 O.Z.

nemožno aplikovať na akýkoľvek prípad odstúpenia od zmluvy, len na ten, keď bolo výslovne dojednané
odstupné. Právny zástupca ďalej uviedol, že ak sa účastníci zmluvy dohodnú o možnosti odstúpenia
od zmluvy za podmienok stanovených zmluvou , bez toho, aby dojednali odstupné, nejde o dohodu
podľa § 497 O.Z. ale o dohodu podľa § 48 ods. 1. O.Z. V danom prípade sa účastníci zmluvy dohodli o
možnosti odstúpenia od zmluvy zo strany predávajúceho, ak nebude kúpna cena v celosti kupujúcim

zaplatená do 30 dní odo dňa povolanie vlastníckeho práva. Jedná sa o zmluvné dojednanie o možnosti
od zmluvy odstúpiť viazaná na podmienku stanovenú zmluvou bez dojednania odstupného. Právny
zástupca ďalej uviedol, že účastníci kúpnej zmluvy zo dňa 2.11.2006 sa dohodli o možnosti odstúpenia
od zmluvy zo strany predávajúceho, ak kúpna
12C /11/2008

cena nebude v celosti zaplatená do 30 dní od povolenia vkladu vlastníckeho práva. Ku dňu odstúpenia
od zmluvy, nedošlo ani k čiastočnému zaplateniu kúpnej ceny, čo potvrdila konateľka a odstúpením od
zmluvy sa zmluva od počiatku zrušila.

Právny zástupca odporcu a vedľajšieho účastníka žiadal návrh zamietnuť. Uviedol, že odporca nebol
účastníkom kúpnej zmluvy uzatvorenej medzi navrhovateľom a P.. Predmetné nehnuteľnosti odporca
nadobudol v dobrej viere po tom, ako predávajúci od kúpnej zmluvy odstúpil. Pred uzatvorením kúpnej
zmluvy medzi odporcom a P.. mal odporca vedomosť, že predávajúci od kúpnej zmluvy odstúpil, tieto
skutočnosti si overil u konateľky P.. Zároveň v čase uzatvorenia kúpnej zmluvy zo dňa 18.10.2007 medzi

odporcom a P. ako predávajúcim bolo predložené čestné prehlásenie zo dňa 3.8.2007, z ktorého je
zrejmé, že všetky záväzky z kúpnej zmluvy zo dňa 2.11.2006 medzi predávajúcim J.. sú vysporiadané.
Až následne po tom, ako sa stal vlastníkom nehnuteľností odporca bolo predložené ďalšie čestné
prehlásenie s dátumom 3.8.2007, z ktorého vyplýva, že kupujúci je dlžný predávajúcemu kúpnu cenu
vo výške 5.000.000- Sk, pričom kúpna cena podľa kúpnej zmluvy zo dňa 2.6.2006 bola dohodnutá na

5.500.000,- Sk. Čestné prehlásenie, ktoré bolo odporcovi, teda kupujúcemu predložené pred podpisom
zmluvy uzatvorenej medzi spoločnosťou P.. a odporcom podpisoval a vypracoval sám navrhovateľ, a
jeho podpis bol overený aj na matričnom úrade.Právny zástupca uviedol, že čo sa týka vyjadrenia A. v rámci prípravného trestného konania aj v rámci
samotného súdneho konania, jej výpovede sú zmätočné, tieto sústavne menila, ide z jej strany o
špekulatívne konanie, v snane vyhnúť sa trestnému stíhaniu.

Právny zástupca navrhovateľa uviedol, že žiada, by súd návrh ako nedôvodný zamietol.

V rámci ďalšieho dokazovania súd opätovne vypočul A., konateľku spoločnosti P. ktorá vo svedeckej
výpovedi na pojednávaní dňa 14.5.2014 uviedla, že uzatvorila s predávajúcim J. ako konateľka

spoločnosti P.. na strane kupujúcej dňa 2.11.2006 kúpnu zmluvu, ktorej predmetom boli nehnuteľnosti
nachádzajúcesavkat.územíB.vedenénaLVč.XXX. Vuvedenejkúpnejzmluvejeuvedenádohodnutá
kúpna cena 5.500.000,- Sk, avšak v skutočnosti bola dohodnutá kúpna cena 4.500.000,- Sk. Suma
5.500.000,- Sk bola uvedená v zmluve len z dôvodu poskytnutia úveru zo strany ČSOB, a.s., pobočka
Levice. Uviedla, že vlastnoručne podpísala čestné prehlásenie, v ktorom uviedla, že dlžobu z titulu
kúpy nehnuteľnosti vo výške 5.000.000 Sk uhradí do 2 mesiacov od pridelenia úveru. Uviedla, že z

tejto kúpnej ceny zaplatil kupujúci 100.000,- Sk. Čo sa týka zaplatenia ďalších 400.000,- Sk túto sumu
poukázala na účet G. bolo to na leasing motorového vozidla. Ďalej uviedla, že aj sumu 100.000,- Sk
vkladala ako fyzická osoba C.. IX. uviedla, že v účtovnej evidencii P.. nie sú evidované platby ako
účtovné doklady o zaplatení kúpnej ceny zo zmluvy zo dňa 2.11.2006. Poznamenala, že to nebolo ani
potrebné, lebo táto kúpna zmluva bola robená len pre ČSOS.

A. na otázku, aby vysvetlila svoje vyjadrenie pred vyšetrovateľom zo dňa 16.6.2011, kedy uviedla, že
k vyplateniu žiadnej sumy v zmysle kúpnej zmluvy medzi
12C /11/2008

spoločnosťou P.. a J. nedošlo, svedkyňa uviedla, že k tomu ani nemohlo dôjsť, pretože zmluva bola iba
fiktívna, túto zmluvu podpísala ako konateľka P.. len pre účely poskytnutia úveru a tiež bola prevedená
násl. zo spoločnosti P.. po tom, ako sa spoločnosť P.. stala vlastníkom nehnuteľností kúpnou zmluvou na
C., tiež za účelom poskytnutia úveru. Poznamenala, že v čase keď bola uzatvorená kúpna zmluva medzi
P.. na strane predávajúceho a spoločnosťou C. v novembri 2007, presný termín nevedela uviesť, pred

tým, ako bola podpísaná zmluva, všetky záležitosti vybavovala s pánom R. ktorý jej doporučil spoločnosť
C.., ktorý všetky papiere zaniesol do Bratislavy do C., pričom bol uzrozumený, že kúpna zmluva medzi
P.. a J. bola len fiktívna. Osobne hovorila s konateľom spoločnosti C., keď prišla za ním, mala už
všetko pripravené, muselo byť predložené čestné prehlásenie, že všetky vzájomné záväzky medzi P..
a J. sú vysporiadané. Toto čestné prehlásenie bolo len kvôli úveru, aj keď obsah čestného prehlásenia

nebol pravdivý, o čom vedeli všetky zúčastnené strany. Uviedla, že v čase uzatvorenia kúpnej zmluvy
2.11.2006 táto kúpna zmluva bola uzatvorená s tým, že kupujúci mal záujem nehnuteľnosť odkúpiť,
avšak až po pridelení úveru. Ďalej uviedla, že odstúpenie od zmluvy bolo doručené, toto odstúpenie
bolo platné, odstúpenie od zmluvy, ako konateľka P. akceptovala, nakoľko bolo dohodnuté odstúpenie
od zmluvy v kúpnej zmluve, sama mala za to, že zmluva sa zrušila, t.j. kúpna zmluva zo dňa 2.11.2006.

Svedkyňa uviedla, že čo sa týka zaplatenia kúpnej ceny zo zmluvy zo dňa 2.11. 2006, z tejto nebolo
zaplatené nič, nedošlo k žiadnemu, ani čiastočnému plneniu.

Súd vypočul na pojednávaní svedkov IX. ktorý uviedol, že nebol prítomný pri uzatváraní kúpnej zmluvy
medzi predávajúcim P.., avšak pred uzatvorením zmluvy ho jeho kamarát p. F. oslovil, aby pomohol

pani Halgošovej na prefinancovanie nehnuteľnosti, nakoľko pokus o toto už bolo druhýkrát pred tým.
Poznamenal, že s A. ani nechcel hovoriť, pretože ju považoval za neserióznu. Povedala mu však osobne
pri predchádzajúcich jednaniach, že má vysporiadané všetky veci s G., alebo s majiteľmi nehnuteľnosti.
S pánom F. ju doviedli do firmy, resp. doviedol do firmy spoločnosti C.. pána F. aj pani P. nakoľko
pán F. nevedel, kde je sídlo spoločnosti. Prítomný pri rokovaniach bol len Ing. R., ktorý si neželal, aby

bola pri rokovaniach prítomná ďalšia osoba. Viacej sa o záležitostiach neinformoval, vie len o tom, že
prevod sa uskutočnil, C.. nehnuteľnosť odkúpila. Poznamenal, že A. ešte pred tým, ako sa s ňou tretíkrát
skontaktoval, povedala, že všetky záväzky má vysporiadané s majiteľmi nehnuteľností. Uviedol, že
žiadne čestné prehlásenie nevidel.

Vypočutý bol svedok V. ktorý uviedol, že má vedomosť o tom, že bola uzatvorená kúpna zmluva medzi
P.. ako predávajúcim a AZ.. ohľadne nehnuteľností v B. rodinný dom s reštauráciou. Túto zmluvu
podpísala na strane predávajúceho A. a za kupujúceho A. Poznamenal, že v čase uzatvorenia zmluvy
pravdepodobne bol zamestnancom C. v pracovnej pozícii obhliadka nehnuteľností, vyhotovovaniefotodokumentácie, prieskum trhu ohľadne hodnoty nehnuteľností. Uviedol, že sa nepamätá na základe
čoho sa A. dostala k odporcovi, avšak uviedol, že A. ho ubezpečila, že nemá žiadne záväzky voči
predchádzajúcemu vlastníkovi nehnuteľností.

12C /11/2008

Poznamenal, že videl nejaký doklad, ktorý mala A., na obsah sa už nepamätal, uviedol, že všetky
doklady boli predložené priamo A. pričom on sám má za to, že všetko bolo v poriadku, inak by kúpna
zmluva medzi spoločnosťou P. spol. s.r.o. nebola nikdy uzatvorená, takúto zmluvu by A. neuzatvoril.

Na základe vykonaného dokazovania, súd zistil tento skutkový a právny stav :

Dňa 2.1 1.2006 bola medzi navrhovateľom J. na strane predávajúceho a spoločnosťou P. so sídlom
C., zastúpenej konateľkou A., kúpna zmluva, na základe ktorej predávajúci ako výlučný vlastník
nehnuteľností vedených na LV č. XXX odpredal kupujúcemu nehnuteľnosti nachádzajúce sa na liste

vlastníctva č. XXX katastrálne územie B. za dohodnutú kúpnu cenu 5.500.000,- Sk, ako vyplýva z
článku III. uvedenej zmluvy. Podľa článku III. druhý odsek uvedenej kúpnej zmluvy zo dňa 2.11.2006
„ Pokiaľ nebude kúpna cena v celosti kupujúcim v prospech predávajúceho zaplatená do 30 dní odo dňa
povolania vlastníckeho práva k prevádzaným nehnuteľnostiam v prospech kupujúceho, predávajúci si
vymedzuje právo od tejto zmluvy odstúpiť“.

Vklad vlastníckeho práva bol Správou katastra Levice povolený pod V 4909/2006 dňa 6.12.2006. Dňa
1.10.2007 predávajúci od kúpnej zmluvy odstúpil v zmysle článku III. kúpnej zmluvy zo dňa 2.6.2006
z dôvodu, že nebola zaplatená kúpna cena. Odstúpenie od zmluvy, ako bolo preukázané a ktorá
skutočnosť nebola ani sporná, bolo doručené kupujúcemu dňa 17.10.2007 ako vyplýva z doručenky

pripojenej na čl. 7 spisu. Dňa 18.10.2007 bola uzatvorená kúpna zmluva medzi spoločnosťou P. ako
predávajúcim a spoločnosťou C. ako kupujúcim, ktorej predmetom boli nehnuteľnosti, špecifikované v
článku I. uvedenej kúpnej zmluvy a to pozemok parc. XX/X o výmere 493m2, zast. plochy a nádvoria,
parc. č. XX/X o výmere 244m2 - ostatné plochy a rodinný dom s.č. XXX, ktorý je postavená na pozemku
parcely č. 23/1 v obci B.. Podľa článku III. kúpna cena bola dohodnutá v celkovej výške 2.650.000,- Sk.

Pred uzatvorením kúpnej zmluvy medzi spoločnosťou P.. na strane predávajúceho a C. na strane
kupujúceho bolo navrhovateľom dňa 3.8.2007 spísané čestné prehlásenie, v ktorom J. - navrhovateľ,
čestne prehlásil, a vlastnoručne podpísal, že sú vysporiadané záväzky vyplývajúce z kúpnej zmluvy
zo dňa 2.11.2006. Ako bolo ďalej preukázané, v ten istý deň 3.8.2006 bolo vystavené a podpísané

A. ďalšie čestné prehlásenie, s tým, že v tomto čestnom prehlásení uviedla, že kúpnu cenu z kúpnej
zmluvy vo výške 5.000.000,- Sk zaplatí do 2 mesiacov. Uvedené čestné prehlásenie podpísala len
A. nie navrhovateľ.

Navrhovateľ vo svojej výpovedi uviedol, že čestné prehlásenie dňa 3.8.2007 podpísal len za účelom
poskytnutia úveru spoločnosti P. na vyplatenie kúpnej ceny a zároveň uviedol, že kúpna cena nebola
zaplatená ani sčasti, pričom uvedenú skutočnosť v rámci doplnenia dokazovania aj vzhľadom na
rozpory vo vyjadreniach v rámci prípravného trestnho konania potvrdila aj A., ako konateľka P.., ktorá
sama doznala, že ani v účtovnej evidencii P.. sa žiadne takéto doklady nenachádzajú a ani sa nemohli

nachádzať, pretože žiadna časť kúpnej ceny vyplatená nebola.
12C /11/2008

ZvykonanéhodokazovaniaaopätovnejvýpovedenavrhovateľaajsamotnejA. tedanebolopreukázané,
že by P.. ako kupujúci zaplatil kúpnu cenu, prípadne časť kúpnej ceny zo dňa 2.6.2011. Túto skutočnosť

teda potvrdil samotný dlžník, ktorému by vyplývali kúpnu cenu zaplatiť, resp. uhradiť nedoplatok,
alebo nezaplatenú časť kúpnej ceny. Ing. Halgošová ako konateľka spoločnosti P.. uviedla, že keď aj
dochádzalo k nejakému plneniu, nejednalo sa v žiadnom prípade o zaplatenie ani časti kúpnej ceny.
Z uvedeného je zrejmé, že sama konateľka spoločnosti P.. na strane dlžníka doznala, že dlh voči
navrhovateľovi z titulu kúpnej ceny nesplnila ani len čiastočne.

Podľa § 48 ods. 1 O.Z. Od zmluvy môže účastník odstúpiť, len ak je to v tomto alebo v inom zákone
ustanovené, alebo účastníkmi dohodnuté.Podľa § 48 ods. 2 O.Z. Odstúpením od zmluvy sa zmluva od začiatku zrušuje, ak nie je právnym
predpisom ustanovené, alebo účastníkmi dohodnuté inak.

Odstúpenie od zmluvy je jednostranným právnym úkonom účastníkov zmluvy, ktorým prejavuje vôľu
zrušiť zmluvy. Ak zmluva bola uzavretá písomne, platí, že aj odstúpenie od zmluvy musí byť písomné
( § 40 ods. 2 O.Z.)

Odstúpenie od zmluvy ako jednostranný adresovaný právny úkon sa stáva perfektným až tým, že dôjde
do dispozície ( sféry adresáta) § 43 a ods. 2 prvá veta O.Z. Na perfektnosť odstúpenia nie je potrebný
súhlas adresáta ani rozhodnutie súdu. Odstúpením od zmluvy dochádza k zrušeniu zmluvy ( zániku
záväzkového právneho vzťahu) priamo zo zákona.

Právo odstúpiť od zmluvy viaže Občiansky zákonník na splnenie týchto podmienok a/ existencia

zmluvného právneho vzťahu, b/ právo na odstúpenie od zmluvy vyplývajúce zo zákona alebo zmluvy ,
c/ prejav vôle účastníka zmluvy od nej odstúpiť , d/zákon odstúpenie od zmluvy nezakazuje.

Ad a odstúpenie od zmluvy je viazané na existenciu záväzkového vzťahu, ktorý vznikol na základe
zmluvy. Vo všeobecnosti platí, že odstúpiť možno len od zmluvy, ktorá bola platne uzavretá.

Ad b to, či účastník zmluvy má právo od nej odstúpiť, vyplýva buď zo samotnej zmluvy, alebo takéto
právo je dané zákonom. Predovšetkým ide o prípade, keď druhá strana buď vôbec, alebo nedostatočne
splnila svoju záväzkovú povinnosť.

Ad c keďže odstúpenie od zmluvy je subjektívnym právom , predpokladá aktívne konanie toho, kto chce
toto právo uplatniť. Odstúpenie od zmluvy je jednostranným adresným právnym úkonom účastníka
zmluvy, ktorým prejavuje vôľu zrušiť zmluvu.

Odstúpenie od zmluvy sa ako jednostranný adresovaný právny úkon stáva perfektný už tým, že dôjde

do dispozície / sféry/ adresáta.

Ad d odstúpenie od zmluvy môže v niektorých prípadoch zakázať zákon.

12C /11/2008

Podľa § 497 druhej vety O.Z. nemôže od zmluvy odstúpiť ten, kto zmluvu splní aspoň sčasti, alebo príjme
hoci len čiastočné plnenie a to ani vtedy, ak poskytne odstupné.

Akmáodstúpenieodzmluvyúčinkyextuncodstúpenímodzmluvyzanikáprávnystav,akokebyzáväzok
nikdy nevznikol. Odstúpením od zmluvy sa obnovuje aj vlastnícke právo k veciam , ktoré si účastníci
po uzatvorení zmluvy poskytli.

Podľa § 497 O.Z. Každý z účastníkov si môže vymieniť odstúpenie od zmluvy a dojednať pre ten prípad
odstupné. Kto zmluvu splní aspoň sčasti alebo prijme hoci len čiastočné plnenie, nemôže už od zmluvy
odstúpiť, ani keď poskytne odstupné.

Ustanovenie § 497 O.Z. umožňuje účastníkom záväzkového vzťahu dojednať v prospech niektorej
strany alebo oboch zmluvných strán, tzv. zmluvnú výhradu odstúpenia od zmluvy. Zákon zároveň v
takomto prípade umožňuje účastníkom záväzkového právneho vzťahu dojednať odstupné.

Dojednanie odstupného možno tiež považovať za spôsob zabezpečenia záväzku, aj keď ho Občiansky

zákonník medzi zabezpečovacími inštitútmi neuvádza.

Podľa citovaného zákonného ustanovenie teda zmluvné strany si môžu len dojednať odstupné.V zásade možno rozlišovať medzi odstúpením od zmluvy na základe zákona ( § 517 ods. 1 O.Z.) a na
základe dohody zmluvných strán ( § 497 O.Z.) Ustanovenie § 497 O.Z. sa vzťahuje na odstúpenie od
zmluvy na základe dohody strán, a nevzťahuje sa na prípady, keď veriteľ odstupuje od zmluvy z dôvodu

omeškania dlžníka podľa § 517 ods. 1 O.Z.

Ako vyplýva z kúpnej zmluvy zo dňa 2.11, 2006, predávajúci si vymenil právo od tejto zmluvy odstúpiť.
Predmetná zmluva bola podpísaná obidvoma zmluvnými stranami, aj predávajúci aj kupujúci vyjadril
súhlas, že v prípade, že nebude kúpna cena zaplatená do 30 dní od povolenia vkladu vlastníckeho

práva v prospech kupujúceho, predávajúci si vymenil právo od tejto zmluvy odstúpiť. Z dôvodu, že
kupujúci nezaplatil kúpnu cenu v lehote do 30 dní od povolenia vkladu vlastníckeho práva v zmysle
dohody zmluvných strán, predávajúci od kúpnej zmluvy na základe jednostranného právneho úkonu
odstúpil, a to v zmysle § 497 O.Z., a uvedené odstúpenie od zmluvy bolo riadne doručené kupujúcemu
dňa 17.10.2007. Ako vyplýva z ustanovenia § 497 vety druhej O.Z. nemôže od zmluvy odstúpiť ten, kto
zmluvu splní aspoň sčasti, alebo hoci príjme len čiastočné plnenie. Z vykonaného dokazovania nebolo

preukázané, že by došlo zo strany kupujúceho či i len k čiastočnému plneniu, a teda k čiastočnej úhrade
kúpnej ceny, čo potvrdil sám kupujúci, a navrhovateľ teda mohol od zmluvy odstúpiť, nakoľko nebolo
preukázané, že by prijal len čiastočné plnenie, v zmysle ustanovenia § 497 vety druhej O.Z., keďže
v prípade, že by k čiastočnému plneniu došlo, by odstúpenie od zmluvy zakazoval priamo zákon, s
poukazom už na citované ust. § 48 ods. 1 O.Z. Platným odstúpením od zmluvy sa zmluva od začiatku

zrušila v zmysle §

12C /11/2008

48 ods. 2 O.Z. Ako bolo ďalej preukázané, dňa 18.10.2007 bola uzatvorená kúpna zmluva medzi
predávajúcim HIPPOS spol. s.r.o. a spoločnosťou C.., teda uvedená kúpna zmluva, ako už bola vyššie
uvedené, bola uzatvorená po doručení odstúpenia od zmluvy spoločnosti P.., ktoré odstúpenie bolo
doručené 17.10.2007. Z daného vyplýva, že v čase uzatvorenia zmluvy dňa 18.10.2007 predávajúci
P. nebol vlastníkom nehnuteľností tvoriacich predmet zmluvy, a z tohto dôvodu uvedená kúpna zmluva

je absolútne neplatným právnym úkonom podľa § 39 O.Z.

Podľa § 39 O.Z. Neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom odporuje zákonu alebo
ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.

Ak je totiž určitý právny úkon absolútne neplatný, jeho neplatnosť nastáva priamo zo zákona, už v čase
jeho urobenia. Ani pri uplatnení princípov spravodlivosti a dobrých mravov, pri výkone práv a povinností,
nemá súd možnosť dodatočne zvážiť, či absolútnu neplatnosť právnemu úkonu „ uzná alebo neuzná“,
resp. či ju zohľadní alebo nezohľadní. Na dôvod zakladajúci absolútnu neplatnosť právneho úkonu
musí súd prihliadnuť z úradnej povinnosti - ex offo. K otázke vplyvu neplatnosti právneho úkonu na právo

dobromyseľného nadobúdateľa - odporcu je potrebné poukázať na základnú zásadu rímskeho práva,
v zmysle ktorého z nepráva nemôže vzniknúť právo. Vlastnícke právo odporca k nehnuteľnostiam na
základekúpnejzmluvyzodňa18.10.2007nemoholnadobudnúť,nakoľkovčaseuzatvoreniatejtokúpnej
zmluvy predávajúci nebol vlastníkom nehnuteľností a teda nemohol ani vlastnícke právo platne previesť,
pretože nebol nositeľom žiadnych práv a povinností.

Vlastnícke právo sporných nehnuteľností preto zostalo navrhovateľovi, keďže odstúpením od kúpnej
zmluvy zo dňa 2.10.2006 sa zmluva od počiatku zrušila s účinkami medzi jej účastníkmi.

Vo všeobecnosti možno za vlastníka považovať osobu, v prospech vlastníctva ktorej svedčí

nadobúdacie konanie ( „ modus“) a zodpovedajúci právny titul ( „ titulus“), resp. zmluva.

Pokiaľ „ titulus“ preukazuje právo inej osoby než „ modus“, je potrebné určiť, kto je vlastníkom.
Za vlastníka je v takomto prípade považovaný ten, v prospech práva ktorého svedčí nadobúdací
titul. Neplatný právny úkon ale nemá právne následky, ako má platný právny úkon, na jeho základe

preto nedochádza k prevodu nehnuteľností. I keď v prípade neplatného právneho úkonu o prevode
nehnuteľností prevedených na iného nadobúdateľa svedčí v jeho prospech „ modus“ chýba mu
„ titulus“. Dobrá viera takto ďalšieho nadobúdateľa, je významné len potiaľ, že mu možno priznať
všetky práva a povinnosti oprávneného držiteľa. Ochranu ktorá sa poskytuje nadobúdateľovi, nie je takejintenzity, aby zabránila vlastníkovi nehnuteľnosti účinne uplatňovať svoje absolútne právo. Na základe
absolútneho neplatného právneho úkonu nemohlo dôjsť k platnému prevodu vlastníctva, nemožno preto
ani umožňovať o ochrane vlastníckeho práva, hoc aj dobromyseľného nadobúdateľa. Rovnako nie je

možné za uvedeného stavu uprednostniť požiadavku právnej istoty a ochrany práv nadobudnutých v
dobrej viere, pred zásadou, podľa ktorej nikto nemôže preniesť na iného viac práv, ako má sám.

12C /11/2008

Podľa § 3 ods. 1 O.Z. Výkon práv a povinností vyplývajúcich z občianskoprávnych vzťahov nesmie bez
právneho dôvodu zasahovať do práv a oprávnených záujmov iných a nesmie byť v rozpore s dobrými
mravmi.

V prejednávanej veci sa navrhovateľ, ktorý tvrdil, že je vlastníkom nehnuteľnosti, domáhal určenia
vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam a zosúladenie stavu v katastri nehnuteľností so stavom právnym,
ktorý záujem je všeobecne akceptovateľný a takýto výkon vlastníckeho práva sám o sebe nie je
v rozpore s dobrými mravmi. Odporcom namietaná skutočnosť, že sám navrhovateľ vystavil čestné
prehlásenie, v ktorom uviedol, že všetky záväzky vyplývajúce z kúpnej zmluvy zo dňa 2.11.2006 sú

usporiadané a ktoré čestné prehlásenie aj podpísal, nemohlo viesť k záveru o potrebe zamietnutia
návrhu s odôvodnením, že sa výkon vlastníckeho práva navrhovateľa prieči dobrým mravom, alebo že
by došlo k zániku vlastníckeho práva jeho konaním v rozpore s dobrými mravmi.

Spoukazomkuvedenému,súdnávrhuvyhovel,tak,akojeuvedenévovýrokovejčastitohtorozhodnutia.

O trovách konania súd rozhodne samostatným uznesením po právoplatnosti rozsudku.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho
doručenia prostredníctvom podpísaného súdu na Krajský súd v Nitre, v troch písomných vyhotoveniach.

Odvolanie musí obsahovať označenie súdu ktorému je určené, kto ho robí, označenie mena,
zamestnania a bydliska

účastníkov, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie
alebo postup súdu opovažuje za nesprávny, čoho sa odvolateľ domáha, musí byť podpísané a datované.

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej možno odôvodniť
len tým, že :

- v konaní došlo k vadám uvedených v § 221 ods. 1
- konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne

rozhodnutie vo veci
- súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci , pretože nevykonal
navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností
- súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym
skutkovým zisteniam

- doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti,
alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené ( § 205 a)
- rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho
posúdenia veci