Uznesenie ,
Potvrdené Judgement was issued on Wednesday, June 30, 2016

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 5Co/77/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8713216737
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 06. 2016

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Gabriela Világiová
ECLI: ECLI:SK:KSPO:2016:8713216737.2

Uznesenie

Krajský súd v Prešove v právnej veci žalobcu PROFI CREDIT Slovakia, s.r.o., Pribinova 25, Bratislava,
IČO: 35 792 752, právne zastúpeného Advokátskou kanceláriou JUDr. Andrea Cviková, s.r.o.,
Kubániho 16, Bratislava, proti žalovanému G. I., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom O. XXX, za účasti
vedľajšieho účastníka na strane žalovaného OZ právna pomoc spotrebiteľom, Sofijská 13, Košice,
právne zastúpeného JUDr. Ladislavom Miklušom, advokátom, Stará Baštová 2, Košice, o zaplatenie

istiny 1.109,10 eur s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Poprad č.k.
17C/235/2013-132 zo dňa 8.12.2015 takto jednohlasne

r o z h o d o l :

Potvrdzuje uznesenie súdu prvého stupňa v jeho napadnutej časti, t.j. vo výroku o povinnosti žalobcu
nahradiť vedľajšiemu účastníkovi na strane žalovaného trovy konania vo výške 179,17 eur.

Žalobca je povinný nahradiť vedľajšiemu účastníkovi na strane žalovaného trovy odvolacieho konania vo

výške 34,30 eur na účet právneho zástupcu vedľajšieho účastníka na strane žalovaného JUDr. Ladislava
Mikluša, advokáta, do 3 dní od právoplatnosti tohto uznesenia.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom súd prvého stupňa uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 10,--
eur s úrokom z omeškania vo výške 2,525 % p. a. od 17.07.2012 do zaplatenia, všetko do 3 dní od
právoplatnosti tohto rozsudku.

Žalovanému náhradu trov konania nepriznal.

Žalobcovi uložil povinnosť nahradiť vedľajšiemu účastníkovi na strane žalovaného trovy právneho
zastúpenia vo výške 179,17 eur k rukám právneho zástupcu vedľajšieho účastníka na strane žalovaného
do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

Právne odôvodnil svoje rozhodnutie súd prvého stupňa čl. 38 Charty základných práv Európskej únie,
ust. § 52 ods. 1, 2, 4 písm. k/ a § 3 ods. 1 a 39, ust. § 544 ods. 1 Občianskeho zákonníka účinného k
22.12.2010, ust. § 25 ods. 1 zák. č. 129/2010 Z.z. a § 2 písm. a/ zák. č. 258/2001 Z.z.

Súd prvého stupňa konštatoval, že vzhľadom na zostávajúci predmet sporu po rozhodnutí odvolacieho

súdu súd dospel v súlade s citovanou právnou úpravou k záveru, že žaloba je dôvodná aj v časti
uplatnenej istiny 10,-- eur titulom dlžnej úverovej istiny. Z karty klienta (č.l. 9) vyplýva, že žalovanému
bol poskytnutý úver vo výške 590,67 eur, pričom žalovaný doposiaľ vrátil žalobcovi sumu 443,64 eur. Na
zaplatenie rozdielu vo výške 137,03 eur bol žalovaný zaviazaný predchádzajúcim rozsudkom súdu 1.
stupňa a bolo dôvodné žalovaného zaviazať na zaplatenie sumy 147,03 eur, súd zaviazal žalovaného
zaplatiť žalobcovi zostávajúcu sumu 10,-- eur.Súd prvého stupňa priznal žalobcovi uplatnený úrok z omeškania v súlade s citovanou právnou úpravou
vzhľadom na skutočnosť, že žalovaný sa dostal do omeškania so zaplatením žalovanej istiny. Výška
úroku z omeškania 2,525 % p. a. je v súlade s citovanou právnou úpravou.

Výrok o trovách konania odôvodnil súd prvého stupňa podľa ust. § 142 ods. 2 Občianskeho súdneho
poriadku ďalej O.s.p.) vzhľadom na pomerný úspech účastníkov konania v konaní. Úspech žalobcu
predstavuje 147,03 eur (13 %), úspech žalovaného predstavuje 962,07 eur (87 %). Žalovanému bolo
možné priznať 74 % z účelne uplatnených trov konania. Žalovaný náhradu trov konania neuplatnil, preto

mu súd náhradu trov konania nepriznal.

Súd prvého stupňa priznal náhradu trov konania vedľajšiemu účastníkovi na strane žalovaného, v
rozsahu 74 %, ktoré predstavujú trovy právneho zastúpenia za 2 úkony právnej služby á 61,41 eur
(prevzatie a príprava, vyjadrenie k žalobe), za 1 úkon právna služba á 35,69 eur (odvolanie), za 2 úkon
právnej služby á 51,45 eur (vyjadrenie k odvolaniu žalobcu), 4 krát režijný paušál á 8,04 eur, spolu trovy

právneho zastúpenia predstavujú sumu 242,12 eur, v zmysle § 10, § 16 ods. 3, vyhlášky Ministerstva
spravodlivosti Slovenskej republiky č. 655/2004 Z.z. o odmenách a náhradách advokátov za
poskytovanie právnych služieb, z ktorej sumy súd priznal náhradu trov právneho zastúpenia vo výške
74 % t. j. 179,17 eur.

Proti tomuto rozsudku podal včas odvolanie žalobca a to iba čo do výroku o priznaní trov právneho
zastúpenia vedľajšieho účastníka. Namietal, že rozhodnutie v tejto časti je nedôvodné a nezákonné.
Navrhol rozsudok v napadnutej časti zmeniť tak, že vedľajšiemu účastníkovi nebude priznaná náhrada
trov právneho zastúpenia. Zároveň si uplatnil nárok na náhradu trov odvolacieho konania za zaplatený
súdny poplatok. Namietal, že súd prvého stupňa neuviedol žiadny dôvod na vysvetlenie toho, prečo

vedľajší účastník, ktorý zo zákona je považovaný za personálne a odborne vybaveného, má nárok na
náhradu trov právneho zastúpenia za úkony, ktoré má robiť sám. Poukázal na rozhodnutie Krajského
súdu v Košiciach sp. zn. 5Co/958/2014 i Krajského súdu Banská Bystrica sp. zn. 17Co/91/2012. Zároveň
poukázalnarozhodnutieNajvyššiehosúduSRsp.zn.MCdo/5/2013.Zároveňkonštatoval,žesúdprvého
stupňa nezákonne priznal trovy vedľajšiemu účastníkovi aj preto, že tento subjekt ani nemá procesné

postavenie vedľajšieho účastníka. S účinnosťou od 01.01.2015 pre každý takýto subjekt je stanovená
povinnosť (zák. č. 353/2014 Z.z.) predložiť súhlas toho, na strane koho má vystupovať, inak sa na takýto
subjekt neprihliada. Vedľajší účastník uvedené nesplnil, resp. v odôvodnení sa súd týmto nezaoberá ani
okrajovo tak, ako v iných prípadoch, vstúpil do konania, kedy o žalovanom má informácie získané od
súdu. Zákonodarca výslovne stanovil požiadavku preukázania súhlasu už spolu s oznámením o vstupe

vedľajšieho účastníka do konania. Ako vyplýva z dôvodovej správy k zák. č. 353/2014 Z.z., predkladateľ
zákona sledoval zavedením novej úpravy cieľ, ktorý by bol precizovaním právnej úpravy s ohľadom na
aplikačnú prax a presné ustálenie rozhodovacej činnosti aj s ohľadom na výklad podávaným Najvyšším
súdom SR. Nešlo o zavedenie nových pravidiel či podmienok, len o ich spresnenie.

K odvolaniu žalobcu sa vyjadril vedľajší účastník na strane žalovaného. Poukázal na to, že už len v
rámci princípu rovností zbraní nie je spravodlivé vyžadovať, aby proti žalobcovi, ktorý inicioval tisíce
konaní v Slovenskej republike a je zastúpený advokátskou kanceláriou, ktorá ho zastupuje v každom
konaní, vystupovali iba laici združení v občianskom združení bez právneho zastúpenia. Aj vzhľadom
na početnosť sporov, ktoré inicioval žalobca bude nutné na riadne chránenie práv čo najväčšieho

počtu spotrebiteľov použiť aj profesionálnu zručnosť, teda právnu pomoc advokáta. Vedľajší účastník
na strane žalovaného poukázal na Občiansky súdny poriadok, konkrétne ust. § 93 v znení účinnom
do 31.12.2014, ktoré ustanovenie nepodmieňovalo účinnosť vstupu vedľajšieho účastníka - právnickej
osoby zriadenej na ochranu spotrebiteľa do konania udelením súhlasu tohto účastníka na strane
ktorého chce vystupovať. Žalobca nepochybne disponuje viacerými rozhodnutiami jednotlivých senátov

Krajského súdu v Prešove, ktorý v obdobných právnych veciach vyhodnotili účelnosť vynaložených
trov právneho zastúpenia vedľajšieho účastníka. Poukázal aj na rozhodnutia iných súdov, konkrétne
Krajského súdu Trenčín č.k. 6Co/92626/2014-65 zo dňa 01.12.2015, Krajského súdu Košice č.k.
1Co/175/2015-63 zo dňa 14.12.2015, Krajského súdu Banská Bystrica č.k. 17Co/1440/2014-112 zo dňa
21.10.2015 a Krajského súdu Banská Bystrica sp. zn. 15Co/155/2015 zo dňa 17.03.2015. Žalobca využil

zákonnéprávoajezastúpenýadvokátskoukanceláriou,avšaktotoprávoupieravedľajšiemuúčastníkovi
poukazujúc na to, že takéto trovy nie sú účelné. Taktýo názor je v rozpore s ustanoveniami čl. 47 ods. 2
Ústavy SR a § 18, § 25, 25 ods. 1 O.s.p., z ktorých vyplýva rovnaké právo každého účastníka, teda aj
vedľajšieho účastníka nechať sa v konaní zastupovať, a to aj advokátskou kanceláriou, či advokátom.Ak žalobca cielene a účelovo skúša proti veľkému počtu spotrebiteľov uplatniť si svoje nároky, ktoré sú
v rozpore s právom, nie je žiaden rozumný dôvod pri rozhodovaní o trovách konania žalobcu od trov
konania odbremeniť. Preto navrhol napadnutý výrok potvrdiť a priznať mu náhradu trov odvolacieho

konania vo výške 34,30 eur na účet jeho právneho zástupcu JUDr. Ladislava Mikluša. Hodnota jedného
úkonu zníženého na polovicu je 25,72 eur a 8,58 eur režijný paušál.

Odvolací súd na základe podaného odvolania preskúmal rozsudok súdu prvého stupňa v jeho
napadnutej časti, t.j. vo výroku o povinnosti žalobcu nahradiť vedľajšiemu účastníkovi na strane

žalovaného trovy konania vo výške 179,17 eur v zmysle zásad uvedených v ust. § 212 O.s.p., bez
nariadenia odvolacieho pojednávania podľa ust. § 214 ods. 1, 2 O.s.p. a zistil, že odvolanie žalobcu v
napadnutej časti nie je dôvodné.

Predmetom konania bolo zaplatenie 1.109,10 eur s prísl.

Súd 1. stupňa vo veci rozhodol rozsudkom, ktorým zaviazal žalovaného zaplatiť žalobcovi sumu 137,03
eur so zmluvnou pokutou vo výške 0,065 % denne a úrokom z omeškania vo výške 2,525 % p. a. zo
sumy 11,25 eur od 17.04.2011 do 12.05.2011, zo sumy 22,50 eur od 17.05.2011 do 09.06.2011, zo sumy
22,50 eur od 17.06.2011 do 11.07.2011, zo sumy 36,97 eur od 17.05.2012 do zaplatenia, zo sumy 36,97
eur od 17.06.2012 do zaplatenia, zo sumy 6,84 eur od 17.07.2012 do zaplatenia, všetko do troch dní

od právoplatnosti tohto rozsudku; v prevyšujúcej časti žalobu zamietol; o trovách konania rozhodol tak,
že žiadny z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania. Proti rozsudku v zákonnej lehote podal
odvolanie žalobca a vedľajší účastník na strane žalovaného podal odvolanie proti výroku rozsudku o
trovách konania.

Odvolací súd rozsudkom potvrdil rozsudok súdu 1. stupňa vo výroku o zamietnutí žaloby v prevyšujúcej
časti okrem nepriznanej istiny 10,-- eur s úrokom z omeškania 2,525 % p. a.; čo do nepriznanej istiny
vo výške 10,-- eur s úrokom z omeškania vo výške 2,525 % p. a. a vo výroku o trovách konania zrušil
rozsudok súdu 1. stupňa a vec vrátil na ďalšie konanie.

Následne napadnutým rozsudkom súd prvého stupňa uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi
sumu 10 eur s prísl.

Odvolací súd konštatuje, že súd prvého stupňa správne rozhodol o trovách konania postupom podľa
ust. § 142 ods. 2 O.s.p. vzhľadom na pomerný úspech účastníkov konania v konaní. Úspech žalobcu

predstavuje 147,03 eur, teda 13 % a úspech žalovaného predstavuje 962,07 eur, t.j. 87%. Žalovanému
bolo možné priznať 74% z účelne uplatňovaných trov. Žalovaný si náhradu trov konania neuplatnil, preto
súd prvého stupňa mu ju nepriznal.

Súd prvého stupňa správne rozhodol čo do náhrady trov konania vedľajšiemu účastníkovi na strane

žalovaného, keď tiež aplikoval ust. § 142 ods. 2 O.s.p. v rozsahu 74%, ktoré predstavujú trovy právneho
zastúpenia za 2 úkony právnej služby á 61,41 eur (prevzatie a príprava, vyjadrenie k žalobe), za 1 úkon
právna služba á 35,69 eur (odvolanie), za 2 úkon právnej služby á 51,45 eur (vyjadrenie k odvolaniu
žalobcu), 4 krát režijný paušál á 8,04 eur, spolu trovy právneho zastúpenia predstavujú sumu 242,12
eur, v zmysle § 10, § 16 ods. 3, vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 655/2004

Z.z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb, z ktorej sumy súd priznal
náhradu trov právneho zastúpenia vo výške 74 % t. j. 179,17 eur.

Odvolací súd konštatuje, že vedľajší účastník poskytol žalovanému kvalifikovanú ochranu v predmetnom
spore, preto mu prináleží súdom prvého stupňa priznaná odmena. Všetky účtované a priznané trovy

konania boli účelné. Čo sa týka ich správneho výpočtu, odvolací súd v celom rozsahu odkazuje
na odôvodnenie uznesenia súdu prvého stupňa čo do výroku, ktorým boli priznané trovy právneho
zastúpenia vedľajšiemu účastníkovi, s čím sa v plnom rozsahu stotožňuje.

K odvolacím námietkam žalobcu odvolací súd poukazuje na článok 47 ods. 2 Ústavy SR, podľa ktorého
každý má právo na právnu pomoc v konaní pred súdmi za podmienok ustanovených zákonom.Je nepochybné, že nielen žalobca, ale aj každý ďalší účastník súdneho konania môže využiť svoje
ústavné právo, a to za podmienok, ktoré bližšie špecifikuje Občiansky súdny poriadok.

Z ustanovenia § 93 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku vyplýva možnosť právnickej osoby, ktorej
predmetom činnosti je ochrana práv podľa osobitného predpisu, zúčastniť sa konania.

Z ustanovenia § 18 Občianskeho súdneho poriadku vyplýva, že účastníci majú v občianskom súdnom
konaní rovnaké postavenie a v zmysle ustanovenia § 24 tohto zákona, účastník sa môže dať v konaní

zastupovať zástupcom, ktorého si zvolí.

V zmysle ustanovenia § 25 ods. l Občianskeho súdneho poriadku ako zástupcu si účastník môže vždy
zvoliť advokáta.

Z citovaných ustanovení teda vyplýva rovnaké právo každého účastníka, teda aj vedľajšieho účastníka,

nechať sa v konaní zastupovať, a to aj advokátskou kanceláriou, či advokátom. Zo žiadneho ustanovenia
nevyplýva, že by takéto právo vedľajší účastník nemal.

K argumentom žalobcu, že trovy vedľajšieho účastníka nie sú účelné a mal by si ich vedľajší účastník
hradiť zo svojho, odvolací súd konštatuje, že tieto sú nedôvodné. V odvolaní prezentovaný názor

žalobcu je v priamom rozpore s vyššie uvedenými zákonnými ustanoveniami. Žalobca, tiež zastúpený
advokátom, nemôže získať v konaní výhodnejšie postavenie ako iný účastník a nemôže obstáť jeho
argument,ževedľajšíúčastníkjezdruženímzaloženýmzaúčelomochranyspotrebiteľovalenzdruženie
má právo v konaní tohto spotrebiteľa zastupovať.

Vedľajší účastník má právo na zastúpenie a žiadnym logickým dôvodom nemožno vyvodiť, prečo by
takéto právo vedľajšiemu účastníkovi, ktoré má rovnaké postavenie ako iní účastníci konania, nemalo
byť priznané.

Z uvedeného dôvodu nemožno prihliadnuť ani na argumentáciu žalobcu, týkajúcu sa neúčelnosti

zastúpenia vedľajšieho účastníka v konaní.

K ďalšej odvolacej námietke žalobcu, že od 01.01.2015 bol potrebný súhlas žalovaného na vstup
vedľajšieho účastníka na jeho strane, odvolací súd poukazuje na ust. § 93 O.s.p. v znení účinnom
do 31.12.2014, ktoré je potrebné na daný prípad aplikovať, kde vstup vedľajšieho účastníka nie je

podmienený súhlasom účastníka. Účastník konania má právo svojim nesúhlasom zabrániť tomu, aby
na jeho strane sa zúčastnil vedľajší účastník. Zároveň poukazuje na svoju rozhodovaciu prax.

Z vyššie uvedených dôvodov preto odvolací súd postupom podľa § 219 O. s. p. potvrdil uznesenie v jeho
napadnutej časti, t. j. vo výroku o povinnosti žalobcu zaplatiť vedľajšiemu účastníkovi trovy konania.

O trovách odvolacieho konania odvolací súd rozhodol postupom podľa § 224 ods. 1 O. s. p. v spojení
s § 142 ods. 1 O. s. p.

V odvolacom konaní neúspešnému žalobcovi nemohla byť priznaná náhrada trov odvolacieho konania

a úspešnému žalovanému trovy odvolacieho konania nevznikli.

Vedľajšiemu účastníkovi odvolací súd priznal trovy odvolacieho konania celkom vo výške 34,30 eur,
pozostávajúcich z odmeny za úkon - vyjadrenie k odvolaniu vo výške 25,72 eura, režijný paušál vo výške
8,58 eur. Tento úkon považuje odvolací súd za účelný.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.