Rozsudok ,
Zmenené Judgement was issued on Monday, November 30, 2015

Súd: Okresný súd Spišská Nová Ves
Spisová značka: 16P/165/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7614209949
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 11. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Radoslav Baláž

ECLI: ECLI:SK:OSSN:2015:7614209949.10

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Spišská Nová Ves, samosudca V.. L. Z., O. B.O. O. W.. M. V. M., I.. XX.XX.XXXX, E. N. T.

Ú.L. B., M. O. F. L. M. I. O., B. Q., K. X, X. L.: W. F. W. N., I.. XX.XX.XXXX, G. Č. Z. M. X, N., B. E.B.
W.. G. F., F. M. M. Y. U.. X, M. I. O. F. T. W.. X. M., I.. XX.XX.XXXX, Z. M. XX, Q., B. E. V.. R. O., F.G.
M. M. L. I. X, M. I. O., O. konaní o úpravu práv a povinností, takto

r o z h o d o l :

Zveruje sa W.. M. V. M., I.. XX.XX.XXXX do osobnej starostlivosti matky, ktorá je oprávnená a povinná
maloletú zastupovať a spravovať jej majetok v bežných veciach a otec je p o v i n n ý prispievať na
výživu W. M. V. výživným vo výške 110,- EUR mesačne, počnúc od 01.06.2014, ktoré výživné je otec
povinný uhrádzať k rukám matky, vždy do 15-teho dňa v mesiaci vopred.

Zaostalé výživné zo strany otca na W.. M. V. E. T. T. XX.XX.XXXX do 30.11.2015 v celkovej výške 780,-
EUR súd povoľuje otcovi splácať v mesačných splátkach vo výške 20,- EUR mesačne spolu s bežným
výživným, pod následkom straty výhody splátok v prípade neuhradenia, čo i len jednej z nich.

Súd návrh matky v prevyšujúcej časti zamieta.

Otec je oprávnený sa stretávať s W. M. V., každý párny víkend v roku v čase od piatka od 17:00 hod.
do nedele do 18:00 hod. s tým, že matka je povinná v čase určenom ako začiatok styku maloletú dcéru
v mieste svojho bydliska otcovi odovzdať a riadne ju pripraviť na styk s otcom a otec je povinný v čase
určenom ako koniec styku maloletú dcéru matke vrátiť v mieste bydliska matky.

Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.

Otec je povinný uhradiť na účet Okresného súdu Spišská Nová Ves trovy štátu vo výške 18,- EUR a to

v lehote do 30-tich dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

Slovenská republika nemá právo na náhradu trov štátu voči matke.

o d ô v o d n e n i e :

Matka sa svojím návrhom zo dňa 03.06.2014, doručeným tunajšiemu súdu dňa 04.06.2014 domáhala,
aby súd zveril W.. M. V. do jej osobnej starostlivosti a otca zaviazal prispieť na výživu dcéry mesačne
sumou 200,- € a zároveň, aby upravil styk otca s maloletou tak, že otec je oprávnený stretávať sa s
dcérou každý párny víkend v roku, a to v sobotu v čase od 14.00 hod. do 17.00 hod. a v nedeľu v čase

od 15.00 hod. do 19.00 hod. za prítomnosti matky.

Svoj návrh odôvodnila tým, že s otcom maloletej sa spoznali v roku 2011. V októbri 2012 začali žiť v
spoločnej domácnosti. Z ich vzťahu pochádza W.. M. V., ktorá sa narodila dňa 21.10.2013. Obaja majúešte po jednej vyživovacej povinnosti a to ona k synovi M. W., I.. XX.XX.XXXX a otec maloletej k synovi
J. M., I.. XX.X.XXXX. Spolužitie s otcom maloletej bolo spočiatku dobré. Prvé problémy sa prejavili
počas tehotenstva a po narodení dcéry sa situácia zhoršila. Hlavným dôvodom ich hádok je rodina

otca maloletej, ktorá im do vzťahu výrazne zasahuje a sú medzi nami vážne názorové nezhody. Otec
maloletej ju neustále uráža a správa sa voči nej vulgárne. Je emočne labilný a má sklony k agresivite,
nielen verbálnej. M. sa často stával svedkom nepríjemných situácii. Otec maloletej začal manipulovať s
dieťaťom,osočovaťju.Vyhrážalsajejajpredsynom,žejejublíži,odstránijuavystavovaljupsychickému
stresu. Dňa 16.05.2014 ju otec maloletej fyzicky napadol, fyzické napadnutia boli aj počas tehotenstva.

Podalatrestnéoznámenie.M.jekojenáaodkázanánajej starostlivosť.Od01.06.2014sotcommaloletej
nežijú v spoločnej domácnosti.

Otec maloletej sa k návrhu vyjadril vo svojom písomnom podaní zo dňa 07.08.2014, doručenom
tunajšiemu súdu dňa 08.08.2014, v ktorom uviedol, že pracuje v policajnom zbore s miestom výkonu
práce v Košiciach. Jeho príjem za posledných dvanásť mesiacov predstavoval sumu 970,35 € ( čistá

mzda 11.239,19 € + náhrada mzdy počas PN 494,87 € mínus zrážky 98,90 € delené dvanásť). Poberá
daňový bonus vo výške 21,41 € mesačne. Okrem mal. M. má vyživovaciu povinnosť aj k synovi J. vo
výške 150,- € mesačne. Na mal. M. prispieva sumou 50,- € mesačne. Matka maloletej býva s mal. dcérou
bezodplatne v byte, ktorý je výlučným vlastníctvom otca a ktorý spláca otec vo výške 131,02 € mesačne.
Okrem toho otec uhrádza splátky zlúčených úverov, medzi ktoré patrili aj pôžičky matky vo výške 239,49

€ mesačne. Matka uhrádza inkaso a poplatky za elektrinu a plyn. Matka bráni otcovi v styku s mal.
dcérou, napriek jeho záujmu. Na takéto konanie nemá dôvod. Ak sa otec priblíži k bytu, matka si začne
na otca vymýšľať obvinenia, volá na neho políciu, napriek tomu, že nič nerobí, vypisuje udania jeho
nadriadeným aj do kancelárie ministra vnútra. Otec sa v snahe predísť komplikáciám kontaktu s matkou
bez svedkov vyhýba. Žiadne z obvinení matky sa nepreukázalo, ani nevhodné správanie otca. Požiadal,

aby sa mohol uskutočniť jeho styk s dcérou prostredníctvom pracovníka ÚPSVaR Gelnica, v čom mu
bolo dňa 14.07.2014 vyhovené. Po skončení styku otec pred matkou požiadal o vydanie dokumentov
pre súd, čomu matka nevyhovela a vyvolala ďalší konflikt, na čo otec odišiel. Kolíznym opatrovníkom mu
bolo odporučené, aby ďalší styk pre správanie matky nerealizoval. Napriek tomu, že otec je výlučným
vlastníkom bytu, matka mu neodvolí doň vstúpiť, odmieta ho opustiť a musí prespávať na policajnej

ubytovni a u rodičov. Nevie sa dostať k osobným veciam a dokumentom. Otec má za to, že na potreby
dcéry prispieva dostatočne. Žiadal, aby súd zveril W.. M. V. do osobnej starostlivosti matky, jeho zaviazal
prispievať na výživu W.. M. V. sumou 70,- € mesačne a zároveň, aby mu súd upravil stretávanie sa s
dcérou každý párny víkend v roku, a to v sobotu a v nedeľu v čase od 09.00 hod. do 17.00 hod. bez
obmedzenia.

Uznesením sp.zn. 15P/124/2015-9 zo dňa 11.5.2015 tunajší súd nariadil predbežné opatrenie, na
základe ktorého je otec oprávnený stretávať sa s maloletou M. V. každý párny víkend v roku, a to sobotu
od 9:00 hodiny do 18:00 hodiny, v nedeľu od 9:00 hodiny do 18:00 hodiny, a to bez prítomnosti matky s
tým, že matka je povinná maloletú na tento styk pripraviť a odovzdať otcovi na mieste svojho bydliska

a otec je povinný v čase ukončenia styku odovzdať maloletú matke v mieste jej bydliska, a to až do
skončenia konania vo veci vedenej tunajším súdom pod sp.zn.: 16P/165/2014. Uvedené uznesenie
dosiaľ nenadobudlo právoplatnosť, nakoľko sa matka voči nemu odvolala. Predmetné uznesenie je však
vykonateľné a to od 11.05.2015.

Uznesením sp.zn. 16P/165/2014-127 zo dňa 06.07.2015 tunajší súd zamietol návrh matky zo dňa
11.06.2015 na nariadenie predbežného opatrenia, ktorým sa táto domáhala, aby súd styk otca s
maloletou M. V. „ dočasne zamietol“.

Súd vykonal dokazovanie výsluchom rodičov mal. dieťaťa, znaleckým dokazovaním, oboznámením sa

s obsahom listinných dôkazov a zistil tento skutkový stav:

Matka vo svojich výpovediach pôvodne uvádzala, že býva v byte, ktorý nadobudli do spoločného
vlastníctva s otcom W.. M.. Po príchode z pôrodnice sa otec dcére vôbec nevenoval, sedel pred
televízorom. Od 30.05.2015 doteraz bol otec v styku s dcérou len párkrát za jej prítomnosti a tvrdil jej,

že mu to takto vyhovuje. Keď ju brával na ruky, bránila sa, bola ostýchavá. Na M. dostáva výživné
150,- €, no žiadala o jeho zvýšenie. Podala podnety na otca maloletej u jeho zamestnávateľa v máji
2014 a ich obsahom boli neustále vyhrážky a výčitky voči jej osobe. Podľa jej vyjadrenia v roku 2013
otec maloletej porozbíjal v amoku celý ich byt. Otec nie je obratný v komunikácii s dcérou, avšak maladobrý pocit z návštev otca. V súvislosti s ňou požadovanou výškou výživného suma 200,- €, táto podľa
nej zodpovedá skutočným potrebám maloletej. Styk otca s dcérou sa nerealizuje tak, ako by sa mal.
Otec maloletej ju neinformuje, ako sa realizuje stretnutie s dcérou, kde s ňou bol a odovzdáva jej ju

s nemiestnymi poznámkami. Dieťa vždy, keď príde od otca, je choré. Dvakrát to bola diétna chyba a
raz bolo potvrdené lekárkou, že dcéra mala celé telo obsypané. Malo hnačky a vysoké teploty, bola mu
poskytnutá nevhodná strava pre dojčatá. V rámci jednej zo svojich výpovedí uvádzala, že má obavu ako
sa otec správa k dieťaťu, keďže dieťa sa za posledné obdobie výrazne zmenilo. Trhalo si kožu, trhalo si
genitálie v spodnej časti. V noci sa budila, plakala. Doktorka jej navrhla psychologické a sexuologické

vyšetrenie otca. Žiadala preto, aby sa styk realizoval len za jej prítomnosti a pokiaľ to nepôjde, nebude
súhlasiť s dohodnutým časom. Chcela, aby otec trávil viac času s dcérou, no zmenila názor, lebo otec
pred jej synom tvrdí, že si vodí chlapov do bytu. Dcéra odkedy bola v Prakovciach, sa trhá, nechce ísť
do vaničky sa kúpať. Nikoho neobviňuje, no má obavy. V následnej doplňujúcej výpovedi uviedla, že je
ochotná akceptovať dohodu, podľa ktorej by sa otec stretával s dcérou každú párnu sobotu v čase od
10.00 hod. do 18.00 hod. Pokiaľ by sa styk osvedčil, nebráni sa prípadnému jeho rozšíreniu, aby sa otec

mohol stretávať tak, ako to bolo pred dcériným pobytom v nemocnici. Keď bola dcéra v nemocnici, otec
nič neurobil pre dieťa, nedoniesol plienky, ani sa inak nestaral. Chce, aby otec preukázal zodpovedný
prístup. Opätovne vyslovila vážnu obavu o zdravie dcéry. Zmenu bydliska, ku ktorej medzičasom u nej
došlo, podľa jej tvrdení otcovi oznámila vo februári 2015. Z bytu odišla, lebo ju otec dieťaťa vyhadzoval s
dvoma maloletými deťmi a jej a aj jej synovi zrušil trvalý pobyt. Podľa jej názoru otec nevie jej povedať,

čo dieťa jedlo predtým, ako sa dostalo do nemocnice. Na fotkách kŕmia dcéru jeho rodičia a nie on.
Počas januára a februára jej otec uviedol, že dcéra spí s babou, keďže on chrápe a bol nachladený.
Otec jej vracal dieťa v zanedbanom stave.

Otec maloletej vo svojich výpovediach poukázal na to, že bol šetrený inšpekciou vnútra a boli voči nemu

začaté trestné stíhania pre trestný čin týranie blízkej a zverenej osoby a to na podnet matky. Súhlasil
s tým, aby dieťa bolo zverené matke a prejavil ochotu prispievať na dcéru výživným vo výške 100,- €
mesačne. Nesúhlasil však s tým, aby sa realizoval jeho styk s dcérou za účasti matky. V tejto súvislosti
poukázal na to, že bol upozornený zo strany zamestnávateľa, aby do bytu matky nechodil. Potvrdil, že
kontakt so psychologičkou W. prerušil, a to na základe vyjadrenia matky a postoja pani psychologičky.

Nevylúčil však prípadne využitie psychologických služieb na zlepšenie vzájomnej komunikácie medzi
ním a matkou maloletej. Podľa jeho vyjadrenia matka maloletej je raz „ako cukrík a raz ako vojna“.
V rámci doplňujúcich výpovedí kompromisne navrhol, aby jeho styk s dcérou bol realizovaný počas
víkendov jeden deň v čase od 14.00 hod. do 19.00 hod., bez prítomnosti matky. Poukázal na to, že matka
pravidelne vedela, že čas s dcérou on bude tráviť u jeho rodičov v Prakovciach. Pokiaľ ide o stravovanie

dcéry, v tejto veci komunikoval s W.. V. a táto mu potvrdila, že problémy, ktoré dieťa malo, nepripisuje
ani matke ani otcovi, jednoducho dcéra má citlivý tráviaci trakt. On vtedy dcére podal šťavu z kompótu
na zvlhčenie zemiakového pyré, ktoré môže jesť, čo mohlo spôsobiť u nej tráviace problémy. V plnom
rozsahu odmietal tvrdenia matky, že by jej mal niekedy doniesť dieťa v akútnom stave. Šlo len o tvrdenie
matky, ktorá tiež v tejto súvislosti uviedla, že to bude riešiť cez detského psychológa, psychiatra a že

dieťa bolo zneužité. Samotné stretnutia, ktoré prebehli za prítomnosti matky boli bezkonfliktné. Matka
maloletej s ním točí ako s malým chlapcom a využíva dcéru ako nástroj na vydieranie. On s jej synom
nekomunikuje, a ten sa mu ani nezdraví. V ďalších zo svojich výpovedí uviedol, že je ochotný ustúpiť a
styk s dcérou by sa realizoval každý párny víkend v sobotu od 8.00 hod., prípadne 9.00 hod. do nedele
18.00 hod. Ohľadne platenia výživného navrhoval sumu 70,- € mesačne, keďže si prestal uplatňovať

daňový bonus na dcéru a ten prešiel matke. Poukázal aj na to, že uhrádza aj poplatky za byt, ktorý
pôvodne obývala matka. Čo sa týka modriny, ktorú mala mať dcéra, všimol si ju na dcérinej tvári po
prebratí dieťaťa od matky, keď ju po ceste k nim prezliekal. O 10.00 hod. uložil dcéru spať a odišiel do
bytu v Gelnici montovať bojler. Vtedy mu volala matka maloletej, že prečo sa o dcéru nestará a ešte v
ten deň ju má k nej doviesť, lebo inak volá OO PZ Krompachy. Uviedol jej, že dieťa jej odovzdá v nedeľu

podľa ich dohody. Popoludní mu volali policajti z OO PZ Krompachy, že matka hodlá na neho podať
trestné oznámenie a preto matke dieťa odovzdal v ten deň po 17.00 hod. V ten deň dcéra obedovala
brokolicovú polievku a potom jedla asi malý Brumík. Okolo 19.00 hod. mu matka písala, že dieťa je v
nemocnici. Keď bola dcéra v nemocnici, bol v telefonickom kontakte s ošetrujúcim lekárom Ziom, bolo
mu povedané, že hnačkuje a že oni modrinu neriešia. Dieťa navštívil v nemocnici s rodičmi, čakal za

lekárkou, stretol tam matku a o 5 min. na to došla policajná hliadka s tvrdením, že ju tam obťažuje.

Z predloženého rodného listu maloletej mal súd preukázané, že jej rodičmi sú matka a otec uvedení
v tomto konaní.Podľa potvrdenia zamestnávateľa otca, tomu za obdobie od júna 2013 do mája 2014 vrátane bola
vyplatená čistá mzda vo výške 10.981,67 €, čo v priemere na mesiac predstavuje sumu 915,14 €,

za obdobie od augusta 2013 do júla 2014 vrátane vo výške 11.239,19 €, čo v priemere na mesiac
predstavuje sumu 936,60 €, za obdobie od februára 2014 do januára 2015 vrátane vo výške 11.420,69
€, čo v priemere na mesiac predstavuje sumu 951,32 € a za obdobie od septembra 2014 do augusta
2015 vrátane vo výške 12.220,80 €, čo v priemere na mesiac predstavuje sumu 1.018,40 €.

Podľa Správy Okresného dopravného inšpektorátu otec je vlastníkom osobného motorového vozidla zn.
Škoda Octavia a to od 24.8.2011. Z listu vlastníctva č. 1934, vedeného pre k.ú. Gelnica vyplynulo, že je
výlučným vlastníkom bytu č. 1 a spoluvlastníckeho podielu prináležiacom k tomuto bytu na spoločných
častiach, zariadenia bytového domu a pozemku, na ktorom stojí.

Podľa otcom predložených dokladov tento t.č. spláca hypotekárny úver vo výške 131,02 € mesačne,

ďalej úvery vo výške 239,49 € mesačne, daň z nehnuteľností vo výške 6,80 € ročne, ďalej si uhrádza
v poisťovni Allianz poistné pre poistenie profesijnej zodpovednosti vo výške 59,75 € ročne, havarijné
poistenie v poisťovni Wüstenrot vo výške 104,39 € ročne, povinné zmluvné poistenie v poisťovni ČSOB
poisťovňa vo výške 54,- € štvrťročne, výživné na syna Filipa určené mu rozsudkom tunajšieho súdu vo
výške 150,- € mesačne. Toho času už neuhrádza poplatky za byt, ktorý má vo vlastníctve a ktoré vo

februári podľa ním predloženého SIPO dokladu predstavovali sumu 199,06 € mesačne, nakoľko tento
byt podľa jeho poslednej výpovede prenajal, pričom výška nájmu pokrýva tieto poplatky.

Matka podľa správ Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny je poberateľkou rodičovského príspevku vo
výške 203,20 € a k tomu poberá prídavok na deti v celkovej výške 47,04 €.

Rozhodnutím Centra právnej pomoci, kancelária Košice sp.zn. 1987/2015-kaKE, R.z. 5898/2015 zo dňa
28.01.2015 jej bol priznaný nárok na poskytnutie právnej pomoci v predmetnej veci a zároveň jej bol
určený advokát.

Rozsudkom Krajského súdu v Trnave sp.zn. 24CoP/55/2011-109 zo dňa 5.10.2011 má na svojho syna

Samuela určené výživné zo strany jeho otca, počnúc od 01.01.2011 vo výške 150,- € mesačne, ktoré
je jeho otec povinný uhrádzať k rukám matky vždy do 15-tého dňa v mesiaci vopred. Podľa správ Úradu
práce, sociálnych vecí a rodiny otec maloletého toto výživné aj uhrádza. Rozsudkom tunajšieho súdu
sp.zn. 16P/369/2014-137 zo dňa 31.08.2015 súd zvýšil uvedenému otcovi výživné na W.. M. na sumu
200,- € mesačne, počnúc od 12.08.2014, ktoré výživné otca zaviazal povinnosťou uhrádzať k rukám

matky, vždy do 15-teho dňa v mesiaci vopred. Uvedený rozsudok nenadobudol dosiaľ právoplatnosť,
nakoľko sa otec voči nemu odvolal.

Podľa Správy Referátu poradensko-psychologických služieb ÚPSVaR z poradensko-psychologického
procesu zo dňa 25.07.2014, v čase vykonaných šetrení obaja rodičia si uvedomovali deštruktívnosť

vzájomnej komunikácie a boli ochotní spolupracovať na jej zlepšení. Na záver sa dohodli na spoločných
pravidlách a víkendovej návšteve otca u dcéry 24.06.2014. O výsledku dohodnutej návštevy nezávisle
od seba informovali obaja rodičia a zhodli sa, že bola uspokojujúca. Efekt bol krátkodobý a nastal regres
k pôvodným komunikačným obranám. Dňa 23.07.2014 sa mal na úrade riešiť tento problém, no dostavila
sa len matka. Urobili s ňou individuálnu konzultáciu. Bola ochotná spolupracovať a využiť pomoc na

nácvik komunikačných zručností, ktoré jej pomôžu v komunikácii s otcom dieťaťa. ten však prerušil
spoluprácu pri úprave partnerského a rodičovského vzťahu, a preto referát odporúčal presné stanovenie
pravidiel stretávania sa otca s dcérou, ktoré budú zohľadňovať jej aktuálne potreby.

Podľa správy Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Spišská Nová Ves, pracovisko Krompachy W.F.

M. V. býva spolu so svojou matkou F. W. N., I.. XX.XX.XXXX v dvojizbovom byte obytného domu. Ide
o podnájom, izby sú zariadené ako obývacia izba a spálňa. V spálni má maloletá M. svoju postieľku
a na balkóne domček na hranie. V spálni sa nachádza aj písací stolík, pre potreby jej staršieho syna
M. W., I.. XX.XX.XXXX. Ďalej tam boli skrine a jedna dvojposteľ. V obývacej izbe sa nachádzal stôl
so stoličkami, sedacia súprava, kreslo, nízky sektorový nábytok a televízor. Kuchyňa sa nachádza vo

vstupnompriestorebytu,ktorápodľavyjadreniamatky,bolavbytevčasejejnasťahovania.Vdomácnosti
bolo čisto, byt je udržiavaný v poriadku. Matka mesačne uhrádza za všetky poplatky sumu 260,- €, ktoré
musí uhradiť do 25-tého dňa v mesiaci. Je nezamestnaná, jej príjmom je iba rodičovský príspevok, ktorý
poberá vo výške 203,20 € a k tomu poberá prídavok na deti v celkovej výške 47,04 €. Otec maloletéhoM. mu zasiela výživné vo výške 150,- €. Zdravotný stav maloletej M. je dobrý, materskú školu zatiaľ
nenavštevuje. Otec maloletej pokiaľ má dcéru pri sebe, zdržiava sa v domácnosti svojich rodičov v obci
B.. Počas týždňa, keď je v robote, býva na ubytovni v Košiciach. Podľa obsahu uvedenej správy matka

súhlasila aj s úpravou styku, ako navrhoval otec a to každý druhý víkend od piatku do nedele.

Podľa lekárskej správy MUDr. Kataríny Janovovej zo dňa 19.01.2015, táto ošetrujúca detská lekárka
maloletej za obdobie od septembra do januára 2015 u mal M. V. nezaznamenala žiadne príznaky,
ktoré by nasvedčovali, že bola pohlavne zneužívaná. Dňa 02.09.2014 bola vyšetrená pre hnačky,

ktoré boli spôsobené diétnou chybou. Dňa 30.09.2014 bola na pravidelnej preventívnej prehliadke. Dňa
13.10.2014 bola vyšetrená s hnačkou a výsypom po celom tele, s tým, že bola cez víkend u ocka
a mamka nevie, čo jej dali jesť. Ochorenie prešlo bez komplikácii. Dňa 03.11.2014 bola ošetrená s
teplotami do 38 °C, kašľom a soplíkom. Ochorenie prešlo bez ATB.

Z lekárskych správ MUDr. Ahmada Zia vyplynulo, že dňa 04.03.2015 bola mal. M. V. M. hospitalizovaná

od 28.02. - 04.03.2015 na Detskom oddelení Nemocnice Krompachy. Od poobedia mala opakovane
hnačkovité stolice, teploty do 38 °C, napínalo ju na zvracanie, odmieta jesť, mala modrinu na pravej
strane za sánkou. Zo správy uvedeného lekára zo dňa 29.06.2015 vyplynulo, že dieťa bolo vyšetrené
na základe požiadavky matky, nakoľko malo údajne už druhý deň hnačkovať. Podľa tejto správy však
dieťa bolo pri vedomí, afebrilné a čulé. Podľa správy zo dňa 06.08.2015 matka udávala pri vyšetrení od

rána teploty 38? C a pokašliavanie, dieťa však pri vyšetrení bolo pri vedomí a afebrilné. Podľa správy
uvedeného lekára zo dňa 24.08.2015 opäť dieťa pri kontrolnom vyšetrení bolo čulé a afebrilné.

Podľa znaleckého posudku č. 52/2015 súdnej znalkyne PhDr. Evy Sklenárovej, obaja rodičia majú k
dcére pozitívny citový vzťah, majú o dcéru skutočný záujem, aby ju viedli a vychovávali tak, ako to

vyžaduje jej psychický, zdravotný a celkový vývin, čo sa odráža aj na terajšom celkovom osobnostnom a
psychickom vývine dcéry, ktorá je vo vývine v norme- zodpovedajúcom bežným štandardom batolivého
veku, teda obdobiu druhého roku života. Znalkyňa vylúčila u oboch rodičov predstieraný záujem. Podľa
jej zistení v prípade matky maloletej ide o dospelú osobu s kolísavým vystupovaním, kedy dáva výrazne
najavo svoje pocity alebo sa ovláda a vyjadruje sociálne žiaduce formy správania. Nevyrovnané

správanie má hlavne smerom k druhovi (otcovi maloletej), kedy mu aj menej kultivovaným spôsobom
dáva najavo svoje pocity a to aj pred dcérou. V roli matky jedná s prehľadom, je skúsená a praktická vo
výchove, uprednostňuje režimový poriadok a pravidlá, ktoré dodržiava a želá si, aby ich dodržiaval aj
otec. V interpersonálych vzťahoch sa javí ako osoba s precitlivenou ohľaduplnosťou, nutkavo preberá
zodpovednosť, rada je v centre pozornosti a rada vzbudzuje záujem o seba, verí si. Vyžaduje obdiv

okolia a uznanie za to čo robí a ako to robí. V prípade otca maloletej súdna znalkyňa konštatovala,
že ide o dospelého, zrelého a vyrovnaného človeka, adaptabilného, s racionálnym prístupom k životu,
ak je potrebné, vie si vyhľadať pomoc, ako aj riešiť vzniknuté problémy. Prejavuje sa u neho príjemné
spoločenské správanie, je zásadový, praktický, komunikatívny, v strese a záťaži býva mierne napätý,
tenzný, pričom tento stav má súvis s riešením situácie alebo jej priebehom. V bežných situáciách

je aktívny, samostatný, uvážlivý a kooperujúci. V interpersonálnych vzťahoch sa javí ako rozvážny,
úspešný, ohľaduplný, samostatný jedinec, ktorý sa vie zodpovedať za svoje správanie. Emočne je
stabilný. Znalkyňa u neho nezistila žiadne psychopatologické črty, nie je žiadna prekážka, ktorá by
mu bránila sa výchovne starať o svoju dcéru. K dcére má silne pozitívne emočný vzťah, má ju rád,
vie sa dieťaťu adekvátnym spôsobom priblížiť, zaujať ju, venovať sa jej. Dieťa ho pozná, nebojí sa

ho, bezprostredne a bez zábran k nemu ide, bez úľakových reakcií. Podľa súdnej znalkyne si mal. M.
v domácom prostredí vytvorila základné citové väzby na oboch rodičov, preberá od nich informácie,
pozitívne na nich reaguje. Má istotu v znalostiach pravidiel zo strany rodičov, čo jej umožňuje sa dobre
adaptovať na prostredie a reagovať na podnety z okolia. Nie je obmedzovaná v aktivite ani jedným z
rodičov, takže u nej nevzniká neuspokojená potreba aktivity, ktorá by vyvolávala napätie, naopak, dieťa

je pokojné. Prejavuje obom rodičom svoje priaznivé emočné nastavenie a pozitívne citové väzby, počúva
ich pokyny, reaguje na nich pokojne, spontánne, prirodzene a rovnako rešpektuje autoritu rodičov.
Dieťa nevie síce verbálne vyjadriť svoje názory, neverbálne však súdna znalkyňa zistila príklon dieťaťa
rovnomerne k obom rodičom bez ich odmietania, bez ustrašených, či negatívnych reakcií, bez výrazovej
preferencie jedného z nich. Podľa záverov uvedenej súdnej znalkyne, táto z psychologického hľadiska

nemá žiadne námietky voči tomu, aby sa styk otca s maloletou realizoval raz za dva týždne od piatku
poobedia do nedele poobedia aj so spaním u neho a bez prítomnosti matky. Podľa súčasnej psychickej
vyspelosti dieťaťa a jej reakcií, dieťa je pripravené na takúto úpravu styku, lebo k obom rodičom má
rovnako pozitívny vzťah.Podľa § 36 ods. l Zákona o rodine, rodičia maloletého dieťaťa, ktorí spolu nežijú, môžu sa kedykoľvek
dohodnúť o úprave výkonu ich rodičovských práv a povinností. Ak sa nedohodnú, súd môže aj bez

návrhu upraviť výkon ich rodičovských práv a povinností, najmä určí, ktorému z rodičov zverí maloleté
dieťa do osobnej starostlivosti. Ustanovenia § 24, § 25 a 26 sa použijú primerane.

Podľa § 24 ods. 1 Zákona o rodine, v rozhodnutí, ktorým sa rozvádza manželstvo rodičov maloletého
dieťaťa, súd upraví výkon ich rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu na čas po rozvode,

najmä určí, komu maloleté dieťa zverí do osobnej starostlivosti, kto ho bude zastupovať a spravovať jeho
majetok. Súčasne určí, ako má rodič, ktorému nebolo maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti,
prispievať na jeho výživu, alebo schváli dohodu rodičov o výške výživného.

Podľa § 24 ods. 2 Zákona o rodine, ak sú obidvaja rodičia spôsobilí dieťa vychovávať a ak majú o
osobnú starostlivosť o dieťa obidvaja rodičia záujem, tak súd môže zveriť dieťa do striedavej osobnej

starostlivosti obidvoch rodičov, ak je to v záujme dieťaťa a ak budú takto lepšie zaistené potreby dieťaťa.
Ak so striedavou osobnou starostlivosťou súhlasí aspoň jeden z rodičov dieťaťa, tak súd musí skúmať,
či bude striedavá osobná starostlivosť v záujme dieťaťa.

Podľa § 24 ods. 3 Zákona o rodine, rozhodnutie o úprave výkonu rodičovských práv a povinností možno

nahradiť dohodou rodičov. Dohoda musí byť schválená súdom, inak je nevykonateľná.

Podľa § 24 ods. 4 Zákona o rodine, súd pri rozhodovaní o výkone rodičovských práv a povinností
alebo pri schvaľovaní dohody rodičov rešpektuje právo maloletého dieťaťa na zachovanie jeho vzťahu
k obidvom rodičom a vždy prihliadne na záujem maloletého dieťaťa, najmä na jeho citové väzby,

vývinové potreby, stabilitu budúceho výchovného prostredia a ku schopnosti rodiča dohodnúť sa na
výchove a starostlivosti o dieťa s druhým rodičom. Súd dbá, aby bolo rešpektované právo dieťaťa na
výchovu a starostlivosť zo strany obidvoch rodičov a aby bolo rešpektované právo dieťaťa na udržovanie
pravidelného, rovnocenného a rovnoprávneho osobného styku s obidvomi rodičmi.

Podľa§25 ods.1Zákonaorodine, rodičiasamôžudohodnúťoúpravestykusmaloletýmdieťaťompred
vyhlásením rozhodnutia, ktorým sa rozvádza manželstvo; dohoda o styku rodičov s maloletým dieťaťom
sa stane súčasťou rozhodnutia o rozvode.

Podľa § 25 ods. 2 Zákona o rodine, ak sa rodičia nedohodnú o úprave styku s maloletým dieťaťom

podľa odseku 1, súd upraví styk rodičov s maloletým dieťaťom v rozhodnutí o rozvode; to neplatí, ak
rodičia úpravu styku žiadajú neupraviť.

Podľa §-u 62 ods. 1 Zákona o rodine, plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná
povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť.

Podľa §-u 62 ods. 2 Zákona o rodine, obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich
schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.

Podľa § 62 ods. 3 Zákona o rodine, každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové

pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30% zo sumy
životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného
zákona. (§ 2 písm. c) zákona č. 601/2003 Z.z. o životnom minime a o zmene a doplnení niektorých
zákonov v znení zákona č. 372/2004 Z.z.)

Podľa §-u 62 ods. 4 Zákona o rodine, pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý
z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť
rodičov o domácnosť.

Podľa §-u 62 ods. 5 Zákona o rodine, výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri

skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky
povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.Podľa § 2 písm. c) zákona č. 601/2003 Z.z. o životnom minime a o zmene a doplnení niektorých zákonov
v znení zákona č. 300/2010 Z.z. a opatrenia MPSVaR SR č. 186/2013 Z.z. za životné minimum fyzickej
osoby alebo fyzických osôb, ktorých príjmy sa posudzujú podľa § 3 spoločne, sa považuje počnúc od

1.7.2013 suma alebo úhrn súm 90,42 € mesačne, ak ide o zaopatrené neplnoleté dieťa.

V čase vyhlásenia tohto rozsudku tak suma minimálneho zákonného výživného vo výške 30 % zo sumy
životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa predstavuje čiastku 27,13 € na jedno neplnoleté
nezaopatrené dieťa.

Podľa §-u 75 ods. 1 Zákona o rodine, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby
oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti
a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu
výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané
majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.

Podľa § 77 ods. 1 Zákona o rodine, právo na výživné sa nepremlčuje. Možno ho však priznať len odo
dňa začatia súdneho konania. Výživné pre maloleté dieťa možno priznať najdlhšie na dobu troch rokov
spätne odo dňa začatia konania, ak sú na to dôvody hodné osobitného zreteľa.

Súd vykonaným dokazovaním dospel k záveru, že návrhu matky je potrebné vyhovieť, aj keď nie v plnom
rozsahu a zároveň je potrebné upraviť aj styk otca s maloletou dcérou.

Pokiaľ šlo o zverenie maloletej dcéry do osobnej starostlivosti matky, súd mal preukázané z vykonaných
dôkazov,žerodičiamaloletejtohočasunežijúspoluaaninevedúspoločnúdomácnosť.Ztýchtodôkazov

tiež vyplynulo, že maloletá v súčasnej dobe žije s matkou, tá sa o ňu riadne stará, vo výkone tejto
jej starostlivosti neboli zistené doteraz žiadne nedostatky. Samotný otec so zverením dcéry do osobnej
starostlivosti matky súhlasil. Vzhľadom na uvedené skutočnosti preto súd maloletú dcéru zveril do
osobnej starostlivosti matky.

Pokiaľ ide o výživné na maloletú dcéru, súd vychádzal z majetkových a príjmových pomerov oboch
rodičov, ktoré sa mu podarilo zistiť, berúc do úvahy skutočnosť, že pri určení rozsahu vyživovacej
povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará a na to, aká peňažná
suma je potrebná na úhradu odôvodnených potrieb dieťaťa, pričom medzi tieto potreby patria výživa vo
vlastnom zmysle slova, hmotné potreby, ako je šatstvo, bielizeň, obuv, nájomné za byt a tiež potreby

súvisiace s rozširovaním a prehlbovaním vzdelania dieťaťa, rozvojom jeho záujmov a potrieb, prípravou
na budúce povolanie, kultúrne, športové a rekreačné potreby, ako aj potreby súvisiace so zdravotným
stavom, t.j. všetky nevyhnutné potreby, ktoré vyžaduje život kultúrneho človeka v spoločnosti. Miera
týchto potrieb je odstupňovaná a závisí predovšetkým od veku dieťaťa a jeho zdravotného stavu, pričom
ak to možnosti a schopnosti rodičov dovoľujú, má výživné zabezpečovať dieťaťu primeraný podiel na

výhodách, ktoré dovoľujú možnosti rodičov. Na druhej strane uspokojovanie odôvodnených potrieb
maloletého dieťaťa je vždy limitované možnosťami, schopnosťami a majetkovými pomermi rodičov,
pričom sú rozhodujúce predovšetkým reálne zárobkové schopnosti a možnosti každého z rodičov,
ktoré sú dané nielen ich subjektívnymi vlastnosťami, ale aj okolnosťami objektívneho charakteru, najmä
pracovnými príležitosťami primeranými vlastnostiam rodičov.

Matka za uplynulé obdobie, ako i toho času poberá rodičovský príspevok v sume 203,20 € mesačne
a prídavky na dve deti v sume 47,04 €. Na maloletého syna M., ktorého má v osobnej starostlivosti, jej
jeho otec uhrádza výživné v sume 150,- € mesačne.

Otec maloletej je toho času zamestnaný, kedy jeho priemerný mesačný zárobok sa pohyboval postupne
v jednotlivých skúmaných obdobiach za od augusta 2013 do júla 2014 vo výške 970,35 € mesačne
(podľa jeho prepočtu v jeho písomnom vyjadrení vrátane zahrnutia náhrady mzdy počas PN), za obdobie
od februára 2014 do januára 2015 vrátane vo výške 951,32 € mesačne a za obdobie od septembra
2014 do augusta 2015 vrátane vo výške 1.018,40 € mesačne. I pri zohľadnení ním prezentovaných

nákladov v celkovej sume 672,76 € bol súd toho názoru , že je v jeho schopnostiach a možnostiach
uhrádzať uhrádzať na maloletú výživné v sume 110,- € mesačne, na úhradu ktorého otca zaviazal a v
prevyšujúcej časti súd návrh matky zamietol.Súd priznal uvedené výživné počnúc odo dňa 01.06.2014, teda od prvého dňa mesiaca, v ktorom matka
podala návrh na úpravu rodičovských práv a od ktorého dátumu to matka požadovala, postupujúc podľa
§ 77 ods. 1 Zák. o rodine. V tejto súvislosti súd poznamenáva, že sprísňujúca úprava možnosti priznať

výživné, resp. zvýšené výživné pred dňom podania návrhu od oprávnených vyžaduje zodpovedný a
včasný prístup k riešeniu tejto otázky, t.j. aby návrh na určenie, resp. zvýšenie výživného podávali bez
zbytočného odkladu pri naplnení zákonných podmienok. Pokiaľ však z určitých dôvodov, ktoré možno
posúdiť ako výnimočné, účastníci žiadajú o určenie, resp. zvýšenie výživného s časovým odstupom a
v ich konaní nemožno vidieť snahu o zneužívanie tohto inštitútu, súd môže výživné priznať aj spätne.

Relevantným dôvodom je najmä zdravotný stav oprávnenej osoby, ktorý jej zabránil včas uplatniť nárok,
konanie, ktoré má znaky trestného činu spočívajúce v bránení uplatnenia nároku na výživné (vyhrážky,
násilie) a pod. V danom prípade však súd takéto dôvody nezistil. V danom prípade matka podala návrh
dňa 04.06.2014. Súd bol toho názoru, že stanovenie zvýšeného výživného za celý mesiac jún 2014
bolo možné, keďže matka návrh podala v tom istom mesiaci, od ktorého žiada zvýšiť výživné a v tomto
jej konaní nemožno vidieť snahu o zneužitie tohto inštitútu o vyplatenie výživného pred podaním návrhu.

Vzhľadom k tomu, že súd rozhodol o určení výživného na maloletú za obdobie od 01.06.2014 vznikol
otcovi do dňa rozhodovania o tomto nároku nedoplatok na výživnom za obdobie od 01.06.2014 do
30.11.2015 a to v celkovej výške 780,- €, kedy povolil otcovi toto dlžné výživné splácať v mesačných
splátkach po 20,- € spolu s bežným výživným, pod stratou výhody splátok v prípade neuhradenia, čo

i len jednej z nich.

Tentonedoplatokbolvyčíslenýakosúčetsumyurčenéhovýživnéhov sume110,-€mesačnezamesiace
jún 2014 až august 2015 vrátane, čo predstavovalo sumu 1.980,- € ( t.j. 110,- Eur x 18 mesiacov).

Keďže otec na výživu dcéry za uvedené obdobie uhradil za mesiace jún, júl a august 2014 sumu po 50,-
€ mesačne a za obdobie od septembra 2014 do novembra 2015 vrátane sumu po 70,- € mesačne, čo
spolu predstavuje čiastku 1.200,- € (50,-€ x 3 + 70,- € x 15), súd tieto úhrady otca započítal na zaostalé
výživné a následne dospel ku konečnej sume, ktorú má otec na dieťa uhrádzať, t.j. k sume 780,- €
(1.980,- € - 1.200,- €).

Uvedené zaostalé výživné bolo takto vyčíslené k 30.11.2015, nakoľko splatnosť jednotlivých opakujúcich
sa dávok výživného bola určená na 15. deň v tom - ktorom mesiaci vopred a teda splatnosť za mesiac
november 2015 v čase rozhodovania súdu o tomto nároku už nastala.

Súd na úhradu výživného otcovi nezapočítal občasné nákupy otca do domácnosti matky pri jeho
návštevách maloletej, nakoľko jednak časť ich nezdokladoval a jednak takéto plnenia nemôžu plniť
charakter plnenia vyživovacej povinnosti povinného rodiča voči dieťaťu, nakoľko nimi nie je pokrytá
široká škála potrieb, ktoré dieťaťu zabezpečuje rodič, ktorému je dieťa zverené, resp. ktorý ma dieťa
vo faktickej starostlivosti.

Pokiaľ ide o úpravu styku otca s maloletou dcérou súd vychádzal zo záverov znaleckého posudku č.
52/2015 súdnej znalkyne PhDr. Evy Sklenárovej, podľa ktorého táto z psychologického hľadiska nemá
žiadne námietky voči tomu, aby sa styk otca s maloletou realizoval raz za dva týždne od piatku poobedia
do nedele poobedia aj so spaním u neho a bez prítomnosti matky. Podľa súčasnej psychickej vyspelosti

dieťaťa a jej reakcií, dieťa je pripravené na takúto úpravu styku, lebo k obom rodičom má rovnako
pozitívny vzťah.

Súd bolo toho názoru, že takto upravený styk otca s maloletou v plnej miere rešpektuje záujem
maloletého dieťaťa na plné rozvíjanie vzťahu s otcom, ktorému dcéra nebola zverená do osobnej

starostlivosti, a napomôže v prehlbovaní vzťahov medzi otcom a dieťaťom a v žiadnom prípade nebude
negatívne vplývať na zdravie maloletej.

Podľa § 146 ods. 1 písm. a. / O.s.p., žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania podľa
jeho výsledku, ak konanie mohlo sa začať i bez návrhu.

O trovách konania rozhodol súd podľa § 146 ods. 1 písm. a/ O.s.p. a účastníkom ich náhradu nepriznal,
nakoľko v danom prípade šlo o konanie, ktoré sa mohlo začať i bez návrhu.Podľa § 148 ods. 1 O.s.p., štát má podľa výsledkov konania proti účastníkom právo na náhradu trov
konania, ktoré platil. Ak sú u niektorého účastníka predpoklady na oslobodenie od súdnych poplatkov,
náhrada trov sa proti tomuto účastníkovi zníži o rozsah, ktorý mu súd priznal.

Podľa § 138 ods. 4 O.s.p., ak bol účastníkovi priznaný nárok na právnu pomoc podľa osobitného
predpisu, takéto rozhodnutie má účinky oslobodenia od súdnych poplatkov v rozsahu, v ktorom mu bola
právna pomoc priznaná.

O trovách štátu súd rozhodol v zmysle § 148 ods. 1 O.s.p., podľa ktorého štát má podľa výsledkov
konania proti účastníkom právo na náhradu trov konania, ktoré platil, pokiaľ u nich nie sú predpoklady
pre oslobodenie od súdnych poplatkov. Tieto trovy štátu predstavujú sumu 186,- € ako sumu, ktorá
bola poukázaná z finančných prostriedkov štátu na úhradu súdom priznaného znalečného pre súdnu
znalkyňu PhDr. Evu Sklenárovú v celkovej výške 336,- € po tom, čo táto nebola vykrytá v plnej výške
sumou preddavku, ktorú zložil na účet súdu, za účelom vykonania znaleckého posudku otec maloletej.

Uvedené trovy štátu vznikli v dôsledku nariadenia a vykonania znaleckého dokazovania, za situácie,
kedy sa obaja rodičia nevedeli pôvodne dohodnúť o úprave práv a povinností k maloletej dcére a to na
realizácii styku otca s ňou. Išlo teda o úkon, ktorý bol v záujme ako rodičov, tak aj maloletého dieťaťa, aby
sapoodbornejstránkeustálilo,akýmspôsobomavakomrozsahusamávykonávaťosobnástarostlivosť
o maloletú. Bolo by preto žiaduce, aby každý z rodičov sa na úhrade uvedených trov podieľal rovnakou

mierou, teda v polovici. Otec maloletej je toho času naďalej zamestnaný a jeho priemerný mesačný
príjem sa podľa potvrdení jeho zamestnávateľa za posledné obdobie pohyboval vo výške 1.018,40 €
mesačne. Matka maloletej je poberateľkou rodičovského príspevku a prídavkov na dve deti a zároveň
rozhodnutím Centra právnej pomoci, kancelária Košice sp.zn. 1987/2015-kaKE, R.z. 5898/2015 zo dňa
28.01.2015 jej bol priznaný nárok na poskytnutie právnej pomoci v predmetnej veci a zároveň jej bol

určený advokát.

Vzhľadom k skutočnosti, že podľa § 138 ods. 4 O.s.p. vyššie uvedené rozhodnutie Centra právnej
pomoci, ktorým bol matke priznaný nárok na poskytnutie právnej pomoci, dosiaľ nebolo zrušené a že
podľa § 138 ods. 4 O.s.p. takéto rozhodnutie má vo vzťahu k jej osobe účinky oslobodenia od súdnych

poplatkov v rozsahu, v ktorom jej bola právna pomoc priznaná, súd na základe uvedeného dospel k
záveru, že na strane matky sú preto dané predpoklady na jej oslobodenie od platenia súdnych poplatkov
a preto súd v zmysle § 148 ods. 1 O.s.p. ju nezaviazal na úhradu trov štátu.

Na strane otca tieto predpoklady na oslobodenie od platenia súdnych poplatkov nezistil a preto toho

zaviazal na úhradu sumy 18,- €, ako doplatku do sumy polovice trov znalečného v tomto konaní, ktorá
polovica bola čiastočne vykrytá ním zloženým preddavkom na úhradu trov štátu (t.j. priznané znalečné
336,- € : 2 - 150,- € - otcom zložený preddavok = 18,- €).

Zostávajúci zvyšok sumy trov štátu vo výške 168,- € (t.j. 186,- € - 18,- €), ktorý inak by pripadol na matku

maloletej, bude znášať štát, keďže matka naďalej spĺňa predpoklady na jej oslobodenie od platenia
súdnych poplatkov pre toto konanie.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia. cestou tunajšieho
súdu na Krajský súd v Košiciach v troch vyhotoveniach.

Podľa § 205 ods. 1 O.s.p. v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť,
proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup
súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Podľa § 205 ods. 2 O.s.p. odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci
samej, možno odôvodniť len tým, že
a) konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 O.s.p.,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné

na zistenie rozhodujúcich skutočností,d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 205a O.s.p.),

f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa § 251 ods. 1 a ods. 2 O.s.p., ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné
rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (Zákon
Národnej rady Slovenskej republiky č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti

(Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších predpisov.); ak ide
o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia. Ak povinný dobrovoľne
nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, pri ktorom vznikla poplatková povinnosť zaplatiť súdne
poplatky, trovy trestného konania, trovy výkonu rozhodnutia o výchove maloletých detí, sumy uložené
ochrannými opatreniami v trestnom konaní, pokuty, svedočné, znalečné a iné náklady súdneho konania,
vedie sa výkon rozhodnutia z úradnej moci. (Zákon č. 65/2001 Z.z. v znení neskorších predpisov).