Uznesenie ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Wednesday, January 28, 2016

Súd: Najvyšší súd
Spisová značka: 5Sžf/2/2015
Identifikačné číslo súdneho spisu: 7012201355
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 01. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Milan Morava
ECLI: ECLI:SK:NSSR:2016:7012201355.1

Uznesenie
Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci žalobcu: AGRO - LADMOVCE s.r.o., so sídlom
Ladmovce 4, IČO: 43 997 261, proti žalovanému: Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky,
Lazovná č. 63, Banská Bystrica, v konaní o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č.
1020503/1/487626-1170139/2012/5309 zo dňa 18. septembra 2012, na odvolanie žalobcu proti
uzneseniu Krajského súdu v Košiciach č.k. 7S/221/2012-15 zo dňa 11. marca 2014, takto

r o z h o d o l :

Najvyšší súd Slovenskej republiky napadnuté uznesenie Krajského súdu v Košiciach č.k.
7S/221/2012-15 zo dňa 11. marca 2014 p o t v r d z u j e.

Účastníkom náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

Vyššie označeným rozhodnutím Krajský súd v Košiciach (ďalej aj „krajský súd“) zastavil konanie podľa
ust. § 10 ods. 1 zákona č. 71/1992 Zb. Krajský súd výzvou zo dňa 03.04.2013, doručenou právnemu
zástupcovi žalobcu dňa 15.04.2013, vyzval žalobcu na zaplatenie súdneho poplatku za žalobu vo výške
70,- € podľa pol. 10a) sadzobníka súdnych poplatkov zákona č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch v
platnom znení, v lehote do 10 dní odo dňa doručenia výzvy. V ustanovenej 10-dňovej lehote súdny
poplatok zaplatený nebol a preto krajský súd dňa 11.03.2014 uznesením č.k.: 7S/221/2012-15 konanie
v tejto veci zastavil podľa § 10 ods. 1 cit. zákona. O trovách konania rozhodol krajský súd v zmysle ust.
§ 146 ods. 1 písm. c/ OSP v spojení s ust. § 246c ods. 1 veta prvá OSP tak, že žiaden z účastníkov
nemá právo na náhradu trov konania, pretože konanie bolo zastavené.

Na túto skutočnosť reagoval žalobca prostredníctvom svojho právneho zástupcu podaním odvolania
proti uzneseniu o zastavení súdneho konania a návrhu na oslobodenie od súdnych poplatkov zo dňa
11.04.2014. Majúc jednoznačne za to, rozhodnutie Finančného riaditeľstva Slovenskej republiky ako
aj rozhodnutie správcu dane ako prvostupňového orgánu, sú nezákonné, poukázal na to, že patrí do
skupiny spoločností personálne spojených s p. G. H., z ktorého dôvodu sú tieto spoločnosti účastníkmi
niekoľko desiatok (až stovák) súdnych sporov, keď podanými žalobami napadli nezákonnosť postupu
ako aj rozhodnutí daňových úradov, pričom ani jedna z vyššie uvedených súdnych vecí podľa informácií,
ktorými disponuje žalobca, nebola právoplatne ukončená v neprospech týchto subjektov. Takto podľa
žalobcu nejde o zjavne neúspešné uplatnenie práva.

Poukázal tiež na to, že s ohľadom na neprimerané zaťaženie spoločností spojených s p. G. H. zo
strany daňových úradov, pokračovanie v daňových kontrolách zo strany správcu dane, nerešpektujúcich
rozhodnutia Krajského súdu v Košiciach, nezákonného zadržiavania finančných prostriedkov patriacich
spoločnostiam spojených s p. G. H. zo strany daňových úradov, blokovaním majetku a v neposlednom
rade aj z dôvodu negatívnej medializácie veci zo strany štátnych orgánov (nerešpektujúcich prezumpciu
neviny), spoločnosti spojené s p. G. H. nemôžu vykonávať žiadnu podnikateľskú činnosť. Z týchto
dôvodov sa spoločnosti dostali do finančnej tiesne a žalobca nedisponuje žiadnou finančnou hotovosťou,

s ktorou by mohla voľne disponovať. Taktiež žalobca nemá žiaden hnuteľný či nehnuteľný majetok
relevantnej hodnoty, ktorý by bolo možné speňažiť a s ktorým môže disponovať.

Žalobca ďalej uviedol, že súdom vyrubená povinnosť uhradiť súdny poplatok žalobkyni prakticky
znemožňuje domáhať sa ochrany svojich práv súdnou cestou (žalobca nemá finančné prostriedky na
ich úhradu), ktoré prestavuje jeho právo zaručené Ústavou Slovenskej republiky. Súhlasil síce, že výška
súdneho poplatku nepredstavuje príliš vysokú čiastku, ale pre žalobcu je aj táto suma v súčasnosti
vysoká, no spoločnosti personálne spojené s p. G. H. sú účastníkmi množstiev súdnych sporov, a tak
celková výška súdnych poplatkov, ktorými sú tieto spoločnosti zaťažené, predstavujú sumy až niekoľko
desiatok tisíc eur. Domáhať sa súdnou cestou zrušenia rozhodnutia Finančného riaditeľstva Slovenskej
republiky pritom predstavuje jedinú zákonnú cestu, ktorou si žalobkyňa môže uplatniť právo na svoju
ochranu v danej veci.

Z uvedených dôvodov má žalobca za to, že sú u neho splnené podmienky na jeho oslobodenie od
platenia súdnych poplatkov a preto žiadal oslobodenie od súdnych poplatkov v celom rozsahu. Žalobca
taktiež poukázal na uznesenie Krajského súdu v Košiciach č.k. 4Cob/39/2012-135, ktorým priznal
žalobcovi - podnikateľovi oslobodenie od súdnych poplatkov, z obdobných dôvodov ako uviedol žalobca.

Krajský súd predložil spis spolu s opravným prostriedkom najvyššiemu súdu na rozhodnutie žalobcu o
odvolaní proti uzneseniu krajského súdu č.k. 7S/221/2012-15 z 11. marca 2014. Najvyšší súd vrátil spis
krajskému súdu bez vydania rozhodnutia vo veci, pretože odvolanie bolo najvyššiemu súdu predložené
predčasne. Najvyšší súd zdôraznil, že pokiaľ súd nerozhodol o návrhu na oslobodenie od súdnych
poplatkov, nemožno vydať uznesenie o zastavení konania pre nezaplatenie súdneho poplatku. V
opačnom prípade by mohlo dôjsť k odňatiu možnosti konať pred súdom účastníkovi, ktorému vznikla
poplatková povinnosť a požiadal o oslobodenie od súdnych poplatkov. Po tom ako krajský súd doručí
uznesenie o zastavení konania, rozhodne o návrhu na oslobodenie od súdnych poplatkov podľa § 138
ods. 1 OSP v spojení s § 246c ods. 1 OSP a po doručení tohto rozhodnutia a po vykázanom doručení
predloží jeho odvolanie proti uzneseniu o zastavení konania na rozhodnutie najvyššiemu súdu. Dodal,
že tento postup krajský súd uplatní bez ohľadu na to, či žalobca súdny poplatok zaplatí alebo nie.

Krajský súd výzvou z 20.06.2014 vyzval žalobcu na preukázanie svojich majetkových pomerov v zmysle
§ 138 ods. 2 OSP doručením tlačiva na zdokladovanie majetkových pomerov, ktoré tvorilo prílohu
výzvy. Výzva bola právnemu zástupcovi žalobcu doručená 04.07.2014. Žalobca prostredníctvom svojho
právneho zástupcu oznámil podaním zo 17.10.2014, že nemá súdom požadované informácie potrebné
na vyplnenie tlačiva a ďalšie uvedené doklady. Okrem skutočností tvrdených v odvolaní proti uzneseniu
o zastavení konania a návrhu na oslobodenie od súdnych poplatkov uviedol, že celá účtovná a ostatná
agenda žalobcu, ktorá je nevyhnutná pre zdokladovanie majetkových pomerov žalobcu, bola zaistená
orgánmi činnými v trestnom konaní ešte v marci 2011. Zdôraznil, že uvedená situácia spôsobuje
mimoriadnu dôkaznú tieseň žalobcu v rámci prebiehajúcich daňových kontrol ako aj v priebehu súdnych
konaní. Ďalej uviedol, že žalobca nedisponuje žiadnou finančnou hotovosťou, s ktorou by mohol voľne
disponovať a žalobca nemá žiaden hnuteľný ani nehnuteľný majetok relevantnej hodnoty, ktorý by bolo
možné speňažiť.

Krajský súd uznesením č.k. 7S/221/2012-32 zo dňa 19.11.2014 nepriznal žalobcovi oslobodenie od
súdnych poplatkov, keďže žalobca nepreukázal splnenie podmienok na oslobodenie od súdnych
poplatkov v zmysle § 138 ods. 1 OSP. Uznesenie č.k. 7S/221/2012-32 zo dňa 19.11.2014 nadobudlo
právoplatnosť a vykonateľnosť dňa 30.12.2014. Najvyšší súd konštatuje, že žalobca aj napriek
zamietnutiu návrhu na oslobodenie od súdnych poplatkov mal dodatočnú lehotu na zaplatenie súdneho
poplatku, ktorú však nevyužil.

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací (§ 10 ods. 2 OSP) preskúmal napadnuté rozhodnutie
v medziach podaného odvolania (§ 212 ods. 1 OSP v spojení s § 246c ods. 1 veta prvá OSP) bez
nariadenia pojednávania (§ 250 ods. 2 OSP) a dospel záveru, že odvolanie žalobcu nie je opodstatnené.

V správnom súdnictve preskúmavajú súdy na základe žalôb alebo opravných prostriedkov zákonnosť
rozhodnutí a postupov orgánov verejnej správy (piata časť, prvá hlava, § 244 ods. 1 OSP).

Podaním žaloby vznikla žalobcovi povinnosť zaplatiť súdny poplatok z návrhu na preskúmanie
zákonnosti rozhodnutia orgánu verejnej správy na základe žaloby vo výške 70,- €, splatný dňom vzniku
poplatkovej povinnosti. Krajský súd výzvou z 03.04.2013 vyzval žalobcu na zaplatenie tohto súdneho
poplatku v lehote do 10 dní od doručenia výzvy. Výzva zároveň obsahovala aj poučenie o tom, že
ak nebude poplatok zaplatený v určenej dobe, súd konanie zastaví (§ 10 ods. 1 zákona č. 71/1992
Zb). Uvedená výzva na zaplatenie súdneho poplatku bola právnemu zástupcovi žalobcu doručená
15.04.2013. Právny zástupca ani žalobca na túto výzvu v stanovenej lehote nereagovali, v dôsledku
čoho prvostupňový súd konanie pre nezaplatenie súdneho poplatku napadnutým uznesením zastavil.

Podľa § 5 ods. 1 písm. a/ zákona č. 71/1992 Zb. poplatková povinnosť vzniká podaním návrhu, odvolania
a dovolania alebo žiadosti na vykonanie poplatkového úkonu, ak je poplatníkom navrhovateľ, odvolateľ
a dovolateľ.

Podľa § 10 ods. 1 ZSP ak nebol zaplatený poplatok splatný podaním návrhu na začatie konania alebo
dovolania, prvostupňový súd vyzve poplatníka, aby poplatok zaplatil v lehote, ktorú určí spravidla v
lehote desiatich dní od doručenia výzvy; ak aj napriek výzve poplatok nebol zaplatený v lehote, súd
konanie zastaví. O následkoch nezaplatenia poplatku musí byť poplatník vo výzve poučený. Súd vyzve
poplatníka na zaplatenie poplatku splatného podaním návrhu na začatie konania predtým, ako nariadi
pojednávanie tak, aby lehota od zaplatenia poplatku do pojednávania, vydania platobného rozkazu a
rozkazu na plnenie alebo rozhodnutia bez nariadenia pojednávania nebola dlhšia ako dva mesiace; túto
lehotu môže predseda súdu z dôležitých dôvodov predĺžiť.

Krajský súd postupoval v súlade s § 10 ods. 1 ZSP a žalobcu, keďže nezaplatil súdny poplatok za žalobu
súčasne s jej podaním, výzvou z 03.04. 2013 ho vyzval, aby v lehote 10 dní zaplatil súdny poplatok za
žalobu v sume 70 eur podľa položky č. 10 písm. a/ sadzobníka súdnych poplatkov ZSP. Súčasne ho
poučil, že ak nebude poplatok v určenej dobe zaplatený, súd konanie zastaví.

Žalobca súdny poplatok za žalobu doteraz nezaplatil.

Vzhľadom na uvedené Najvyšší súd Slovenskej republiky napadnuté uznesenie krajského súdu podľa
250ja ods. 3 veta druhá OSP a § 219 ods. 1 OSP potvrdil, pretože krajský súd vo veci rozhodol po vecnej
i právnej stránke správne a jeho postup pri rozhodovaní o návrhu žalobcu na oslobodenie od súdneho
poplatku maximálne rešpektoval a chránil práva žalobcu na spravodlivý súdny proces.

O trovách odvolacieho konania najvyšší súd rozhodol tak, že neúspešnému žalobcovi ich náhradu
nepriznal (§ 224 ods. 1 OSP v spojení s § 246c ods. 1 veta prvá OSP, § 250k OSP).

Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky v pomere hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9
veta tretia zákona č. 757/2004 Z.z. o súdoch o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení
účinnom od 1. mája 2011).

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.