Uznesenie ,
Potvrdené Judgement was issued on Thursday, July 27, 2016

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 14Co/377/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6614213322
Dátum vydania rozhodnutia: 27. 07. 2016

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Peter Priehoda
ECLI: ECLI:SK:KSBB:2016:6614213322.2

Uznesenie

Krajský súd v Banskej Bystrici v senáte zloženom z predsedu JUDr. Petra Priehodu, členov JUDr. Márie
Podhorovej a JUDr. Anny Snopčokovej v právnej veci žalobcu EOS KSI Slovensko, s.r.o., so sídlom
Pajštúnska 5, Bratislava, IČO: 35 724 803, zastúpený TOMÁŠ KUŠNÍR s.r.o., so sídlom Pajštúnska 5,
Bratislava, IČO: 36 613 843 proti žalovanému U. W., narodený XX. XX. XXXX, trvale bytom X. D. XXXX/
XX, U., t. č. na neznámom mieste, zastúpený opatrovníčkou I. A., pracovníčka Okresného súdu Zvolen,

za účasti Združenia na ochranu občana spotrebiteľa HOOS, so sídlom Námestie legionárov 5, 080 05
Prešov, IČO: 42 176 778, na strane žalovaného, zastúpeného JUDr. Andrejom Cifrom, advokátom, AK
so sídlom J. Kráľa 5/A, Lučenec, o zaplatenie 1.051,46 € s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti
uzneseniu Okresného súdu v Lučenci č. k. 12C/276/2015-100 zo dňa 16. 05. 2016 do výroku o trovách
vedľajšieho účastníka, takto

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j e uznesenie súdu prvej inštancie vo výroku, ktorým bola žalobcovi uložená povinnosť

nahradiť Združeniu na ochranu občana spotrebiteľa HOOS, so sídlom Námestie legionárov 5, 080 05
Prešov, IČO: 42 176 778, zastúpeného JUDr. Andrejom Cifrom, advokátom, AK so sídlom J. Kráľa 5/
A, Lučenec, trovy právneho zastúpenia vo výške 194,29 € na účet právneho zástupcu v lehote 3 dní
od právoplatnosti uznesenia.

V nenapadnutých výrokoch súdu prvej inštancie sa krajský súd nedotýka.

Združenie na ochranu občana spotrebiteľa HOOS, so sídlom Námestie legionárov 5, 080 05 Prešov,
IČO: 42 176 778, zastúpené JUDr. Andrejom Cifrom, advokátom, AK so sídlom J. Kráľa 5/A, Lučenec,
má nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým uznesením súd prvej inštancie konanie o zaplatenie 1.051,46 € spolu s 9,5 % ročným

úrokom z omeškania od 09.09.2011 do zaplatenia zastavil, žalovanému náhradu trov konania nepriznal
a žalobcovi uložil povinnosť nahradiť doterajšiemu vedľajšiemu účastníkovi na strane žalovaného trovy
právneho zastúpenia vo výške 194,29 € do 3 dní od právoplatnosti uznesenia na účet právneho
zástupcu. Slovenskej pošte, a. s. uložil povinnosť vrátiť žalobcovi súdny poplatok vo výške 56,30 €
po právoplatnosti uznesenia. Rozhodol tak s odôvodnením, že žalobca vzal podanú žalobcu v celom
rozsahu späť, a preto bol dôvod na postup podľa § 96 ods. 1 O. s. p., teda na zastavenie konania v

danej veci. O trovách konania rozhodol súd prvej inštancie podľa § 146 ods. 2, vety prvej, O. s. p., keďže
žalobcazavinilzastaveniekonaniaprichádzaladoúvahynajehostranepovinnosťnahradiťtrovykonania
žalovanému a dovtedajšiemu vedľajšiemu účastníkovi, ktorý vystupoval na jeho strane. Žalovanému
náhradu trov konania nepriznal, pretože tomuto žiadne trovy nevznikli. Žalobcovi však uložil povinnosť
podľa § 146 ods. 2, vety prvej, O. s. p. nahradiť trovy konania dovtedajšiemu vedľajšiemu účastníkovi
vo výške 194,29 €, celkom za tri úkony právnej pomoci v súlade s vyhláškou č. 655/2004 Z. z. .2. Proti uzneseniu súdu prvej inštancie do výroku, ktorým žalobcovi bola uložená povinnosť zaplatiť
dovtedajšiemu vedľajšiemu účastníkovi na strane žalovaného trovy právneho zastúpenia vo výške
194,29 € podal odvolanie žalobca. Žiadal v napadnutom výroku rozhodnutie súdu prvej inštancie zmeniť

tak, že krajský súd dovtedajšiemu vedľajšiemu účastníkovi náhradu trov neprizná. Súčasne žiadal
náhradu trov odvolacieho konania. V dôvodoch odvolania poukazoval na to, že aj keď sa dovtedajší
vedľajší účastník mohol dať zastúpiť advokátom, tak trovy konania, ktoré s takýmto zastúpením
vznikli nemožno považovať za účelne vynaložené. Predovšetkým namietal to, že združenie vytvorené
za účelom ochrany práv spotrebiteľov musí byť tak personálne a materiálne vybavené, aby mohlo

zastupovať spotrebiteľov v spotrebiteľských veciach bez toho, aby sa dávalo zastupovať právnym
zástupcom z radov advokátov. Nemalo by byť preto odkázané na kvalifikovanú právnu pomoc. Okrem
toho, označený vedľajší účastník vstupoval do konania bez toho, že by mu bol známy predmet sporu,
pričom podania boli abstraktné, všeobecné, bez znalosti konkrétnej prejednávanej veci, pričom sú v nich
zbytočne opakované údaje, ktoré s danou vecou ani nesúvisia. Za takýchto okolností preto nemožno
hovoriť o účelne vynaložených trovách za účelom ochrany práv spotrebiteľa. Okrem toho, že žalovaný

bol na neznámom mieste, bol zastúpený opatrovníkom, ktorý mohol hájiť jeho záujmy bez toho, aby bola
potrebná pomoc právneho zástupcu na strane vedľajšieho účastníka v konaní. Žiadal preto rozhodnúť
v zmysle podaného odvolania.

3. Na odvolanie žalobcu sa vyjadril dovtedajší vedľajší účastník, ktorý rozhodnutie okresného súdu v

napadnutom výroku o trovách považoval za správny a navrhoval ho potvrdiť a priznať aj náhradu trov
odvolacieho konania. Poukázal na to, že v konaní riadnym spôsobom chránil záujmy spotrebiteľa, a to
písomným podaním, v ktorom reagoval na konkrétne okolnosti daného sporu a bol toho názoru, že aj
v dôsledku takéhoto podania z jeho strany bola žaloba v konečnom dôsledku vzatá proti žalovanému
späť. Bol to práve žalobca, ktorý masovo podával žaloby proti spotrebiteľom, a preto bol daný právny

dôvod k tomu, aby v konaní boli chránené práva spotrebiteľa. Trovy, ktoré v konaní vznikli, považoval
za účelne vynaložené, pretože každý účastník konania, teda aj dovtedajší vedľajší účastník mal právo
dať sa zastúpiť právnym zástupcom z radov advokátov. Zákon v tomto smere dovtedajšieho vedľajšieho
účastníkaneobmedzoval,apokiaľtakýmtospôsobompostupovalaprávnehozástupcusizvolil,rozhodol
len v súlade so zákonom, pričom právny zástupca vykonal len nevyhnutné úkony na zabezpečenie

právnej ochrany žalovaného ako spotrebiteľa. V konečnom dôsledku jeho snaha bola úspešná, čo sa
prejavilo tým, že žalobca vzal podanú žalobu v celom rozsahu späť a konanie bolo zastavené. V takomto
prípade súd správne postupoval pri náhrade trov konania podľa ust. § 146 ods. 2, vety prvej, O. s. p..
Trovy konania boli priznané v súlade s vyhl. č. 655/2004 Z. z. , a preto rozhodnutie súdu prvej inštancie je
vecne správne. Žiadal aj náhradu trov odvolacieho konania za podané vyjadrenie na odvolanie žalobcu.

4. Krajský súd, ako súd odvolací (§ 34 zákona č. 160/2015 Z. z. - Civilný sporový poriadok - ďalej „CSP),
preskúmal uznesenie súdu prvej inštancie v napadnutom výroku v rozsahu danom § 379 CSP, § 380
ods. 1 CSP bez nariadenia pojednávania podľa ust. § 385 ods. 1 CSP a uznesenie súdu prvej inštancie
v napadnutom výroku o trovách konania vedľajšieho účastníka v súlade s § 387 ods. 1, 2 CSP potvrdil.

5. K danej veci krajský súd poznamenáva, že od 01. 07. 2016 nadobudol účinnosť zákon č. 160/2015 Z.
z. CSP, ktorý platil v čase rozhodovania krajského súdu. Podľa § 470 ods. 1, 2 CSP, ak nie je ustanovené
inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti. Právne účinky
úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované.

6. Vzhľadom na to, že napadnutý výrok o trovách konania sa týka trov, ktoré boli priznané v konaní
vedľajšiemu účastníkovi, krajský súd musel skúmať, či môže s označeným vedľajším účastníkom v danej
veci konať aj za účinnosti zákona č. 160/2015 Z. z. - CSP.

7. Z obsahu spisu vyplýva, že uznesenie Okresného súdu v Lučenci, ktorým bolo konania zastavené, a
ktorým bolo rozhodnuté aj o trovách konania číslo konania 12C/276/2015-100 bolo vydané dňa 16. 05.
2016, odvolanie žalobcom bolo podané proti výroku o trovách konania dňa 6. júna 2016 elektronicky,
pričom na podané odvolanie sa doterajší vedľajší účastník vyjadril podaním zo dňa 21. júna 2016. Všetky
procesné úkony tak súdu prvej inštancie, ako aj účastníkovi konania boli urobené do 30. 06. 2016.

8.Vust.§93ods.2O.s.p.zákonodarcazvýšilochranuspotrebiteľov,keďumožnilnastranespotrebiteľa
ako vedľajšiemu účastníkovi zúčastniť sa konania takej právnickej osobe, ktorej predmetom činnosti jeochrana práv podľa osobitného predpisu, pričom takýmto predpisom je aj zákon č. 250/2007 Z. z. o
ochrane spotrebiteľa.

9. Okresný súd v Lučenci uznesením číslo konania 12C/276/2015-75 zo dňa 29. 09. 2015 pripustil,
aby do konania na strane žalovaného vstúpil ako vedľajší účastník Združenie na ochranu občana
spotrebiteľa HOOS, so sídlom Námestie legionárov 5, 080 05 Prešov, IČO: 42 176 778, zastúpený
JUDr. Andrejom Cifrom, advokátom, AK so sídlom J. Kráľa 5/A, Lučenec. Na základe podaného
odvolania žalobcu konal vo veci aj Krajský súd v Banskej Bystrici, ktorý uznesením číslo konania

13Co/852/2015-85 zo dňa 01. 03. 2016 potvrdil uznesenie súdu prvej inštancie o vstupe vedľajšieho
účastníka do konania. Bolo teda nesporné, že súd prvej inštancie s doteraz označeným vedľajším
účastníkom riadne konal, doručil mu rozhodnutie o zastavení konania v danej veci, odvolanie žalobcu a
súčasne sa dovtedajší vedľajší účastník aj vyjadril k podanému odvolaniu žalobcu.

10. Keďže účinky vstupu dovtedajšieho vedľajšieho účastníka na strane žalovaného Združenia na

ochranu občana spotrebiteľa HOOS, so sídlom Námestie legionárov 5, 080 05 Prešov zostali zachované
(§ 470 ods. 2, veta prvá, CSP), tak v súlade s § 470 ods. 4 CSP mohol krajský súd konanie z dovtedy
označeným vedľajším účastníkom konania dokončiť, pretože podľa uvedeného zákonného ustanovenia
konania začaté do 30. júna 2016 na vecne, miestne, kauzálne a funkčne príslušnom súde podľa
predpisov účinných do 30. júna 2016 dokončí súd, na ktorom sa konanie začalo.

11. Aj keď Civilný sporový poriadok v prípade právnickej osoby zriadenej za účelom ochrany práv
spotrebiteľov nepozná u nej označenie vedľajšieho účastníka, má táto právnická osoba však postavenie
osobitného subjektu podľa ustanovenia § 95 CSP, avšak za splnenia iných zákonných podmienok
platných od 01. 07. 2016. Táto okolnosť však neznamená, že by pri procesnom postupe krajského

súdu, ktorý rozhoduje o odvolaniach podaných do 30. júna 2016 nemohol konanie dokončiť z dovtedy
označeným vedľajším účastníkom pri rozhodovaní po 01. 07. 2016. Krajský súd takéto konanie s
doterajším vedľajším účastníkom dokončí v súlade s § 470 ods. 4 CSP, ako aj čl. 2 a čl. 3 základných
princípov zák. č. 160/2015 Z. z., pretože na strane dovtedajšieho vedľajšieho účastníka musí existovať
právna istota ako stav, v ktorom každý môže legitímne očakávať, že jeho spor, v ktorom vystupuje a

uplatňujesvojenároky,buderozhodnutývsúladesozákonom,jehoprincípmi,akoajÚstavouSlovenskej
republiky.

12. Na základe vyššie uvedeného krajský súd, ako súd odvolací, na základe podaného odvolania
žalobcu, ktoré sa dotýkalo práve výroku, ktorým boli súdom prvej inštancie priznané dovtedajšiemu

vedľajšiemu účastníkovi trovy konania, krajský súd s označeným vedľajším účastníkom konal, pretože
časť konania sa ho dotýkalo podľa platných predpisov účinných do 30. 06. 2016, a preto je v rozhodnutí
označený ako dovtedajší vedľajší účastník.

13. Súd prvej inštancie pri náhrade trov konania postupoval podľa ust. § 146 ods. 2, vety prvej O. s.

p., podľa ktorej, ak niektorý z účastníkov zavinil, že konanie sa muselo zastaviť, je povinný uhradiť jeho
trovy.

14. Po pripustení vstupu doterajšieho vedľajšieho účastníka do konania sa tento k predmetu sporu
vyjadril, pričom po tomto podaní došlo k späťvzatiu podanej žaloby žalobcom späť. Za daných okolností

potom treba mať za to, že v dôsledku procesného úkonu žalobcu došlo k zastaveniu konania, a potom
súd prvej inštancie pri náhrade trov správne postupoval podľa ust. § 146 ods. 2, vety prvej, O. s. p.,
keď v dôsledku procesného zavinenia žalobcovi uložil povinnosť nahradiť dovtedajšiemu vedľajšiemu
účastníkovi uplatnené trovy konania.

15. Pokiaľ ide o doterajšieho vedľajšieho účastníka v konaní, tak vstup do konania bol povolený v
súlade s § 93 ods. 2 O. s. p., a pokiaľ sa tento dal zastúpiť právnym zástupcom z radov advokátov,
tak zákon takýto procesný postup nezakazoval, pretože tak, ako žalobca sa dal zastúpiť právnym
zástupcom z radov advokátov, tak isto aj vedľajší účastník mohol takúto možnosť využiť, pretože mu
to nezakazoval žiadny právny predpis. Ak postupoval v súlade so zákonom, poskytol právnu pomoc

spotrebiteľovi a v dôsledku aj takto poskytnutej právnej pomoci následne žalobca vzal žalobu späť,
tak je povinný uhradiť trovy konania aj dovtedajšiemu vedľajšiemu účastníkovi, pretože procesný
následok zastavenia konania a z toho vyplývajúca náhrada trov sa vzťahuje nielen na žalovaného, ale
aj dovtedajšieho vedľajšieho účastníka, ktorý na jeho strane vystupoval. Pokiaľ teda súd prvej inštanciepriznal dovtedajšiemu vedľajšiemu účastníkovi nárok na náhradu trov, rozhodol správne. Žalobca výšku
priznaných trov v konaní nerozporoval, namietal len to, že takéto trovy neboli účelne vynaložené. K
tomu je potrebné uviesť, že právny zástupca dovtedajšieho vedľajšieho účastníka poskytol v konaní len

nevyhnutnúprávnupomoczaúčelomochranyprávžalovanéhoakospotrebiteľa,atocelkomzatriúkony
právnej pomoci, ktoré v konaní boli účelne vynaložené, pretože v konečnom dôsledku poskytnutá právna
ochrana sa prejavila na konečnom výsledku, a to procesnom zastavení konania v dôsledku späťvzatia
žaloby žalobcom.

16. Z vyššie uvedených dôvodov preto krajský súd považoval rozhodnutie súdu prvej inštancie v
napadnutom výroku o trovách dovtedajšieho vedľajšieho účastníka za vecne správne, a preto ho v
zmysle ust. § 387 ods. 1, 2 CSP potvrdil.

17. Ostatných nenapadnutých výrokov sa krajský súd nedotkol.

18. O trovách odvolacieho konania dovtedajšieho vedľajšieho účastníka konania krajský súd bol
oprávnený rozhodnúť, pretože procesný úkon zo strany dovtedajšieho vedľajšieho účastníka konania, a
tovyjadreniekpodanémuodvolaniužalobcubolovykonanédo30.06.2016,tedavčase,keďzaplatnosti
právnych predpisov - O. s. p. do 30. 06. 2016, takýto procesný postup dovtedajšieho vedľajšieho
účastníka konania bol možný.

19. Krajský súd však bol v danom prípade rozhodovania o trovách odvolacieho konania limitovaný už
procesným postupom podľa zák. č. 160/2015 Z. z. a s ohľadom na § 470 ods. 1 CSP v spojení s § 262
ods. 1 CSP mohol rozhodnúť už len o nároku dovtedajšieho vedľajšieho účastníka na náhradu trov
konania. Rozhodnutie súdu prvej inštancie v napadnutom výroku o trovách dovtedajšieho vedľajšieho

účastníka bolo potvrdené, tak v súlade s ust. § 255 ods. 1 CSP odvolací súd rozhodol tak, že mu patrí
nárok na náhradu trov odvolacieho konania v celom rozsahu.

20. Rozhodnutie bolo prijaté pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods. 1 CSP).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,

b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,

c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,

d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,

e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo

f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo

c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 písm. a/ až c/ CSP).

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) CSP (§ 421 ods. 2 CSP).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak

a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,

b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,

c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).

Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie ( § 422 ods. 1 a 2 CSP).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je

a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa

predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne

(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).