Uznesenie ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Thursday, July 27, 2016

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 11Co/420/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7212214428
Dátum vydania rozhodnutia: 27. 07. 2016

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jarmila Čabaiová
ECLI: ECLI:SK:KSKE:2016:7212214428.2

Uznesenie

Krajský súd v Košiciach v spore žalobcu R. T. Č.R. O., s.r.o., L. XXX, G., Č., IČO: 25 117 483,
zastúpeného advokátskou kanceláriou TOMÁŠ KUŠNÍR, s.r.o., so sídlom v Bratislave, Pajštúnska 5,
IČO: 36 613 843, proti žalovanej O.Á. T., nar. XX.X.XXXX, bytom X. XX, D. L. J., za účasti X. L. M. M.S.
D. Y. G., L.. B. X, IČO: 42 176 778, o zaplatenie 268.927,26 CZK istiny s prísl., o odvolaní žalobcu proti
rozsudku 18C/204/2012-127 zo 16.4.2014 Okresného súdu Košice II

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j e rozsudok v napadnutom výroku o trovách konania vo vzťahu medzi žalobcom a
žalovanou.

Žalobcovi náhradu trov odvolacieho konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Košice II (ďalej „súd prvej inštancie“ alebo „súd“) rozsudkom uložil žalovanej povinnosť

zaplatiť žalobcovi sumu 179.995,- CZK s úrokmi z omeškania vo výške 10,5 % ročne z dlžnej sumy od
16.6.2008 do 31.12.2008, vo výške 9,25 % ročne od 1.1.2009 do 30.6.2009, vo výške 8,5 % ročne od
1.7.2009 do 31.12.2009, vo výške 8 % ročne od 1.1.2010 do 30.6.2010, vo výške 7,75 % od 1.7.2010 do
30.6.2012, vo výške 7,5 % ročne od 1.7.2012 do 31.12.2012, vo výške 7,05 % ročne od 1.1.2013 až do
zaplatenia,všetkodo20dníodprávoplatnostirozsudkuažalobuvprevyšujúcejčastizamietol.Žalovanej
uložil povinnosť nahradiť žalobcovi trovy konania vo výške 30,- € predstavujúce náhradu zaplateného

súdneho poplatku v lehote do 15 dní od právoplatnosti rozsudku a vyslovil, že vedľajší účastník nemá
právo na náhradu trov konania.

2. O trovách konania súd rozhodol podľa § 150 ods. 1 O.s.p. v spojení s § 142 ods. 2 O.s.p., podľa
ktorého ak mal účastník vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov pomerne rozdelí, prípadne
vysloví, že žiadny z účastníkov nemá na náhradu trov právo. Žalobcovi vznikli v konaní trovy spojené

so zaplatením súdneho poplatku 624,- € a trovami právneho zastúpenia, ktoré jeho právny zástupca
vyčíslil vo výške 3.409,45 €. Súd konštatoval, že vzhľadom na čiastočný úspech žalobcu v spore, jeho
právo na náhradu trov konania by zodpovedalo 34 % všetkých trov (úspech žalobcu 67 %, neúspech
33 %). V danom prípade však pri rozhodnutí o trovách konania súd vzal zreteľ na nepriaznivú sociálnu
situáciu na strane žalovanej, ktorá je nezamestnaná, zabezpečuje starostlivosť o zdravotne ťažko
postihnutého rodiča, a jej jediným príjmom sú dávky sociálnej pomoci. Za týchto okolností súd považoval

za zodpovedajúce spravodlivému usporiadaniu pomerov priznať procesne úspešnému žalobcovi právo
na náhradu vzniknutých trov len v minimálnom rozsahu 30,- €, keďže vzhľadom na právnu povahu
žalujúcej spoločnosti a predmet jej podnikania možno vychádzať z predpokladu, že nepriznanie náhrady
trov vzniknutých v súdnom konaní neznamená podstatný zásah do jeho majetkovej sféry, no naproti
tomu zásadne ovplyvní schopnosť žalovanej uhrádzať ostatné existujúce záväzky. Keďže žalobcovi
vzniklo právo na náhradu trov konania proti žalovanej, náhrada trov nepatrí ani vedľajšiemu účastníkovi,

ktorývystupovalnastraneprocesneneúspešnéhoúčastníkakonania,pretosúdvedľajšiemuúčastníkovi
náhradu trov konania nepriznal.3. Proti rozsudku vo výroku o trovách konania, v zákonnej lehote podal odvolanie žalobca a navrhol
rozsudok v napadnutom výroku zmeniť a zaviazať žalovanú na náhradu trov konania a právneho

zastúpenia v plnej výške. Uviedol, že žalovaná si bola vedomá existencie pohľadávky, na čo bola
upozornená viacerými výzvami, no napriek tomu dlžnú sumu neuhradila. Žalobca vo veci vykonal a
následne si uplatnil len úkony nevyhnutne potrebné pre dosiahnutie úspechu vo veci. Poukázal na to, že
mu nebola priznaná ani suma zaplateného súdneho poplatku, a mal za to, že napadnutým rozhodnutím
dochádza k porušeniu zásady rovného prístupu oboch účastníkov k spravodlivosti a ustanovenia článku

47 Ústavy Slovenskej republiky. Mal za to, že súd mohol povoliť žalovanej splácanie trov konania
mesačnými splátkami, ako to urobil pri splácaní dlhu. Uplatnil si náhradu trov odvolacieho konania vo
výške 64,73 € vrátane DPH.

4. Žalovaná sa k podanému odvolaniu žalobcu nevyjadrila.

5. Krajský súd v Košiciach ako odvolací súd (§ 34 Civilného sporového poriadku účinného od 1.7.2016,
ďalej len „C.s.p.“) prejednal odvolanie žalobcu bez nariadenia odvolacieho pojednávania v rozsahu
vyplývajúcom z § 379, § 380 C.s.p. a dospel k záveru, že odvolanie žalobcu nie je dôvodné a rozsudok
v napadnutom výroku o trovách konania je vecne správny, preto ho potvrdil podľa § 387 ods. 1, 2 C.s.p.

6. Podľa § 387 ods. 2 C.s.p. ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého
rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého
rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

7. Podľa § 150 ods. 1 O.s.p. (účinného do 30.6.2016, v čase rozhodovania súdu prvej inštancie), ak

sú tu dôvody hodné osobitného zreteľa, nemusí súd výnimočne náhradu trov konania celkom alebo
sčasti priznať. Súd prihliadne najmä na okolnosti, či účastník, ktorému sa priznáva náhrada trov konania,
uviedol skutočnosti a dôkazy pri prvom úkone, ktorý mu patril; to neplatí, ak účastník konania nemohol
tieto skutočnosti a dôkazy uplatniť.

8. Aplikácia cit. ustanovenia prichádza do úvahy v prípadoch, keď sú naplnené všetky predpoklady pre
priznanie náhrady trov konania, avšak súd dospeje k záveru, že sú tu dôvody hodné osobitného zreteľa,
pre ktoré náhradu trov celkom alebo sčasti neprizná. Musí ísť o prípad hodný osobitného zreteľa, pričom
výnimočnosť tohto prípadu môže spočívať jednak v okolnostiach danej veci, ale aj v okolnostiach na
strane účastníkov konania. Vždy je pritom potrebné zvážiť okolnosti konkrétneho prípadu tak na strane

toho účastníka, v prospech ktorého má byť toto ustanovenie použité, ako aj na strane toho, komu inak
prislúchajúci nárok nie je priznaný. Aplikácia tohto ustanovenia prichádza do úvahy vo výnimočných
prípadochamáslúžiťkodstráneniuneprimeranejtvrdosti.Úvahasúdu,žeideovýnimočnýprípadačisú
dané dôvody hodné osobitného zreteľa, musí vychádzať z posúdenia všetkých okolností konkrétnej veci.
Výnimočnosť prípadu musí byť v rozhodnutí aj náležite odôvodnená. Pri skúmaní existencie podmienok

hodných osobitného zreteľa treba prihliadnuť k majetkovým, sociálnym, osobným a ďalším pomerom
všetkých účastníkov konania, pričom treba zohľadniť aj pomery toho účastníka, ktorému by inak patrila
náhrada trov konania z toho hľadiska, aký bude dopad rozhodnutia podľa § 150 ods. 1 O.s.p. na
majetkové pomery oprávneného účastníka. Významnými z hľadiska aplikácie § 150 ods. 1 O.s.p. sú tiež
okolnosti, ktoré viedli k uplatneniu nároku na súde, postoj účastníkov v priebehu konania a podobne.

9. Odvolací súd sa stotožňuje s názorom súdu prvej inštancie, že na strane žalovanej sú preukázané
dôvody hodné osobitného zreteľa spočívajúce v jej nepriaznivých osobných a majetkových pomeroch a
sociálnej situácii, na ktoré poukázal súd v odôvodnení napadnutého rozsudku. Súd prvej inštancie pri
rozhodovaníotrováchkonaniavzalzreteľnavšetkyrelevantnéskutkovéokolnostiadospelksprávnemu

záveru, že sú splnené zákonné predpoklady pre aplikáciu ust. § 150 ods. 1 O.s.p. v prejednávanej veci a
priznanie náhrady trov konania žalobcovi vo výške 30 €. Keďže ani na základe skutočností uvedených v
odvolaní neprichádza do úvahy iné rozhodnutie o trovách konania, z uvedených dôvodov bol rozsudok
v napadnutom výroku o trovách konania potvrdený ako vecne správny.

11. Žalobca nemal úspech v odvolacom konaní, preto mu náhrada trov odvolacieho konania nebola
priznaná (§ 255 ods. 1, § 378 ods. 1 C.s.p.).

12. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Košiciach pomerov hlasov 3:0 (§ 393 ods. 2 C.s.p.).Poučenie:

Proti uzneseniu odvolacieho súdu odvolanie nie je prípustné.

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým
sa konanie končí, a to z dôvodov uvedených v ust. § 420 C.s.p. Dovolanie sa podáva v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti
ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa
rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom. Táto povinnosť neplatí v prípadoch uvedených v ust. § 429 ods. 2 C.s.p.