Uznesenie ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Thursday, March 20, 2013

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 43Cob/42/2013

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6412208046
Dátum vydania rozhodnutia: 20. 03. 2013

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Eva Kmeťová
ECLI: ECLI:SK:KSBB:2013:6412208046.1

Uznesenie

Krajský súd v Banskej Bystrici ako súd odvolací v právnej veci žalobcu BBF capital, a. s., IČO: 36618268,
NámestieSNP17,97401BanskáBystrica,zast.:KUBINEC&PARTNERSadvokátskakancelária,s.r.o.,
Nám. SNP 17, 974 01 Banská Bystrica, proti žalovanému C. G., nar. XX. XX. XXXX, Y. XX/X, X. L.
Y., vedľajší účastník na strane žalovaného: Združenie na ochranu občana spotrebiteľa HOOS, IČO:
42176778, Važecká 16, 080 05 Prešov, právne zast.: JUDr. Andrej Cifra, advokát, J. Kráľa 5/A, 984 01

Lučenec, v konaní o zaplatenie 129,06 Eur s prísl., o odvolaní žalobcu proti uzneseniu Okresného súdu
Žiar nad Hronom č. k. 4Cb 47/2012 - 47 zo dňa 20. novembra 2012 v senáte jednohlasne takto

r o z h o d o l :

Uznesenie Okresného súdu Žiar nad Hronom č. k. 4Cb 47/2012 - 47 zo dňa 20.novembra 2012 v
napadnutej časti 4. výrokovej vety o náhrade trov konania potvrdzuje.

Žalobca je povinný nahradiť vedľajšiemu účastníkovi na strane žalovaného trovy odvolacieho konania -

trovy právneho zastúpenia vo výške 16, 11 Eur na účet právneho zástupcu vedľajšieho účastníka.

o d ô v o d n e n i e :

Okresný súd Žiar nad Hronom napadnutým uznesením konanie podľa § 96 ods. 1 OSP zastavil z
dôvodu, že žalobca vzal žalobu späť v celom rozsahu pred prvým pojednávaním (prvá výroková veta),
rozhodol o vrátení súdneho poplatku v sume 9,87 Eur žalobcovi prostredníctvom príslušného daňového
úradu (druhá výroková veta), rozhodol, že žalovanému trovy konania nepriznáva (tretia výroková veta)

a napokon žalobcu zaviazal nahradiť vedľajšiemu účastníkovi na strane žalovaného trovy konania
spočívajúce v trovách právneho zastúpenia v sume 48,46 Eur na účet právneho zástupcu vedľajšieho
účastníka do 3 dní od právoplatnosti rozhodnutia (štvrtá výroková veta).

O trovách konania rozhodol súd prvého stupňa podľa § 146 ods. 2 prvá veta OSP. Žalobca nepreukázal,
že v dôsledku správania žalovaného bola dôvodne podaná žaloba vzatá späť, preto v zásade platí,

že zastavenie konania zavinil žalobca. Žalovanému trovy konania nevznikli, žalobca je však povinný
uhadiť trovy vedľajšieho účastníka na strane žalovaného zastúpeného advokátom, nakoľko vedľajší
účastník na strane žalovaného má podľa § 93 ods.4 OSP rovnaké práva ako účastník konania. Vedľajší
účastník vyčíslil trovy právneho zastúpenia podľa vyhlášky č. 655/2004 súčasne s podaním odporu proti
platobnému rozkazu, a to za 2 úkony právnej služby (1. prevzatie a príprava zastúpenia, 2. podanie
odporu) pri hodnote 1 úkonu právnej služby 16,60 Eur a + režijný paušál 7,63 Eur , t. j. celkom 48,46 Eur.

Súd prvého stupňa dospel k záveru, že vedľajší účastník si trovy konania vyčíslil správne, a preto podľa
§ 149 ods. OSP zaviazal žalobcu k ich náhrade na účet právneho zástupcu vedľajšieho účastníka.

Proti tomuto uzneseniu v časti 4. výrokovej vety, ktorou bol zaviazaný nahradiť vedľajšiemu účastníkovi
trovy konania, podal v zákonnej lehote odvolanie žalobca a navrhol, aby odvolací súd rozhodnutie súdu
prvého stupňa v napadnutej časti výroku zmenil tak, že vedľajšiemu účastníkovi náhradu trov právneho

zastúpenia neprizná, alebo tak, že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania.Žalobca namietal, že rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia
veci. Uviedol, že žalobca sa o vstupe vedľajšieho účastníka do konania dozvedel až podaním zo dňa 05.
11. 2012, zatiaľ čo vedľajší účastník oznámil svoj vstup do konania už dňa 06. 09. 2012. K späťvzatiu

návrhuzjehostranypodanímzodňa08.11.2012,ktorébolosúdudoručenédňa09.11.2012,došloešte
skôr, ako mal žalobca možnosť dozvedieť sa o tom, že vedľajší účastník podal odpor proti platobnému
rozkazu. Žalobca tvrdil, že trovy vedľajšieho účastníka nemožno považovať za účelne vynaložené.
Poukazoval na viaceré rozhodnutia odvolacích súdov SR, ktoré riešili účelnosť trov vedľajšieho
účastníka v obdobných veciach s dôrazom na zisťovanie, či takéto trovy konania boli účelne vynaložené

na ochranu oprávnených záujmov spotrebiteľa. Osobitným predpisom v zmysle § 93 ods. 2 OSP
(„Ako vedľajší účastník sa môže popri navrhovateľovi alebo odporcovi zúčastniť konania aj právnická
osoba, ktorej predmetom činnosti je ochrana práv podľa osobitného predpisu“) je Zák. č. 250/2007
Z.z. o ochrane spotrebiteľa, ktorý v § 25 ods.1 a 2 predpokladá zastupovanie spotrebiteľa združením v
konaniach pred štátnymi orgánmi, a to na základe plnomocenstva. Samotné združenie môže poskytnúť
spotrebiteľovi právnu pomoc v konaní pred súdom, zdá sa však, že združenie využíva svoju právomoc

danú zákonom a zneužíva svoje postavenie, nakoľko jeho cieľom nie je poskytnúť kvalifikovanú obranu
práva spotrebiteľovi, ale získať finančné prostriedky vo forme trov právneho zastúpenia. Žalobca
tvrdil, že podania vedľajšieho účastníka sú formulárovými podaniami s citáciami zákonných ustanovení
týkajúcich sa úpravy spotrebiteľských zmlúv a neprijateľných podmienok, nešpecifikuje však, ktoré
ustanovenia zákona žalobca porušil. Z ust. § 174 ods. 9 OSP („Ak sa uplatňuje právo na zaplatenie

peňažnej sumy zo spotrebiteľskej zmluvy a odporcom je spotrebiteľ, súd nevydá platobný rozkaz, ak
zmluva obsahuje neprijateľné podmienky.“) vyplýva, že na neprijateľné zmluvné podmienky prihliada súd
ex-offo a tým zároveň poskytuje spotrebiteľovi rovnakú právnu ochranu ako samotné združenie, ktoré na
neprijateľné zmluvné podmienky v konaní poukazuje. Rovnakú kvalifikovanú ochranu práv spotrebiteľa
zabezpečí súdom ustanovený opatrovník, preto sa žalobcovi v danom prípade javí bezúčelné, aby

do konania za týchto podmienok na podporu práv spotrebiteľa vstúpilo združenie na ochranu práv
spotrebiteľa, ktoré sa navyše nechá zastúpiť advokátmi a umelo navyšuje trovy konania.

Z úpravy postavenia vedľajšieho účastníka v § 93 ods. 2 OSP vyplýva procesné postavenie vedľajšieho
účastníkavovzťahu kžalovanémuakosamostatnéprocesnéspoločenstvo,pričomvedľajšíúčastníknie

je hmotno-právne legitimovaný, a preto nemôže vykonávať tzv. dispozičné úkony v konaní. Vznesenie
námietky premlčania je úkonom s hmotno-právnym následkom, samotný inštitút premlčania je upravený
hmotným právom a oprávňuje na podanie námietky premlčania výhradne dlžníka, podľa žalobcu preto
účinky vznesenia námietky premlčania možno prirovnať k účinkom ako späťvzatie návrhu zo strany
účastníkakonania,ktoréúkonyvedľajšíúčastníknemôževykonávať.Združenieakovedľajšíúčastníknie

je podľa žalobcu oprávnené vznášať námietku premlčania za žalovaného, pokiaľ nie je jeho zástupcom
v konaní a pokiaľ mu nebolo zo strany žalovaného udelené plnomocenstvo na jeho zastupovanie,
preto podľa názoru žalobcu námietka premlčania vznesená v konaní vedľajším účastníkom nemôže byť
považovaná za platne vznesenú. Žalobca poukazoval na komentár k OSP (Števček, M. Ficová a Kol,
OSP, komentár 1. vydanie, Praha: C.H.beck 2009, str. 241), v zmysle ktorého môže vedľajší účastník

podať odvolanie len v prípadoch, ak ho zároveň podá hlavný účastník, prípadne ak hlavný účastník v
takomto prípade vyjadrí súhlas, pričom ak by hlavný účastník súhlas nevyjadril, bolo odvolanie podané
niekým, kto na odvolanie nie je oprávnený. Nakoľko odpor je opravným prostriedkom voči platobnému
rozkazu, je nutné stiahnuť uvedený právny názor na všetky opravné prostriedky, a teda aj na samotný
odpor, z čoho podľa žalobcu vyplýva, že vedľajší účastník nemôže podávať odpor proti platobnému

rozkazu, pokiaľ s ním nevysloví súhlas samotný žalovaný.

Hnutie na ochranu spotrebiteľa ako vedľajší účastník môže podľa žalobcu robiť úkony smerujúce k
obrane práv hlavného účastníka vždy len so súhlasom hlavného účastníka, teda v tomto prípade
žalovaného, inak sa na ne v konaní nemôže prihliadať ako na platné a účinné. Jediným výrokom, voči

ktorému je vedľajší účastník oprávnený podať opravný prostriedok, je výrok o priznaní alebo nepriznaní
trov konania vedľajšiemu účastníkovi. Žalobca tiež poukazoval na to, že Hnutie na ochranu spotrebiteľa
ako vedľajší účastník svojim vstupom do konania sa dostáva k osobným údajom jednotlivých dlžníkov -
žalovaných, disponuje údajmi o ich dátume narodenia, ako aj adresou bez akéhokoľvek súhlasu.

Súd prvého stupňa vo výroku o náhrade trov konania podľa žalobcu vec nesprávne posúdil, nakoľko
nemal priznať náhradu trov žiadnemu účastníkovi konania a zároveň mal prihliadnuť k tomu, že sa jedná
o drobný spor a trovy konania nemusel priznať vôbec. Podľa žalobcu neexistujú dôvody na priznanie
trov právneho zastúpenia, nakoľko nebol urobený úkon smerujúci k účelnému bráneniu práva.Vedľajší účastník sa k odvolaniu žalobcu vyjadril písomným podaním zo dňa 18.01.2013 a navrhol,
aby odvolací súd uznesenie súdu prvého stupňa v napadnutej časti potvrdil ako správne. Uviedol, že

platná úprava OSP rozoznáva 2 skupiny vedľajších účastníkov, a to v zmysle § 93 ods. 1 OSP (vedľajší
účastník, ktorý má právny záujem na výsledku konania) a v zmysle § 93 ods. 2 OSP (vedľajší účastník,
ktorý je ex-legge splnomocnený na vstup do konania pri vykonávaní predmetu činnosti spočívajúcom v
ochrane práv podľa osobitných predpisov, ale súčasne nie je nositeľom pasívnej vecnej legitimácie vo
vzťahu k uplatnenému nároku). Judikatúra a právne názory, na ktoré žalobca v odvolaní poukazuje, majú

svoju relevanciu vo vzťahu k vedľajším účastníkom v zmysle §93 ods. 1 OSP, nie sú však aplikovateľné
vo vzťahu k skupine vedľajších účastníkov v zmysle §93 ods. 2 0SP. Vedľajší účastník nesúhlasí s
tvrdením žalobcu, že vedľajší účastník nemôže v konaní účinne vzniesť námietku premlčania. Tiež
poukázal na komentár OSP (Števček, M. Ficová a Kol, OSP, komentár - 1.diel, 2. vydanie, Praha:
C.H.beck 2012, str. 330), kde sa uvádza: „V praxi sa vyskytla otázka, či môže vedľajší účastník vzniesť
námietku premlčania. Svojou podstatou je to úkon s hmotno-právnou relevanciou, no nemožno ho

podľa nás považovať za klasický dispozičný úkon, na ktorý vedľajší účastník nie je oprávnený“. Žalobca
poukázal na rozhodnutia odvolacích súdov, ktoré vychádzajú tiež z názoru, že nepripustenie vznesenia
hmotno-právnej námietky vedľajším účastníkom v konaní pred súdom by malo za následok významné
okliešteniealeboznefunkčneniesamotnéhoinštitútuvedľajšiehoúčastníkavkonaní.Poukázaltiežnato,
že pokiaľ je námietka premlčania vznesená v rámci obrany konaní pred súdom, je možné hovoriť o tom,

ako o procesnom inštitúte. Vedľajší účastník tiež tvrdil, že spotrebiteľ bol v tejto veci úspešný v dôsledku
aktivity vedľajšieho účastníka, a teda z hľadiska samotného cieľa a poslania činnosti združenia, ktorým je
ochrana spotrebiteľa sú trovy konania, náhradu ktorých vedľajší účastník požaduje, objektívne a účelné.
Nesúhlasí s názorom žalobcu, že vedľajší účastník, a to Združenie na ochranu spotrebiteľa, musí byť
sám z podstaty existencie schopný poskytnúť právnu pomoc pri súdnych konaniach v spotrebiteľských

veciach. Vedľajší účastník ako občianske združenie je zložené prevažne z laikov v oblasti práva, a pokiaľ
má účinne presadzovať a chrániť oprávnené záujmy spotrebiteľov v súdnych konaniach, má právo byť
zastúpený advokátmi.

Krajský súd v Banskej Bystrici ako súd odvolací vec prejednal podľa § 212 ods.1 a §214 ods.2 OSP bez

nariadenia pojednávania v senáte a dospel k záveru, že odvolanie žalobcu nie je dôvodné.

Z predloženého spisu odvolací súd zistil okrem iného tiež nasledovné skutočnosti:
Žalobca zastúpený právnym zástupcom podal na Okresný súd Žiar nad Hronom dňa 26.06.2012 návrh
na vydanie platobného rozkazu, ktorým si uplatnil proti žalovanému zaplatenie istiny 129,06 Eur s prísl.

(úroky z omeškania 9% od 21.08.2004 až do zaplatenia) titulom pohľadávky z úverovej zmluvy, uzavretej
medzi právnym predchodcom žalobcu Home Credit Slovakia a.s. Piešťany a žalovaným dňa 02.07.2002.
Podaním zo dňa 05.09.2012 vedľajší účastník oznámil súdu, že podľa § 93 ods.2 OSP vstupuje do
konania na podporu žalovaného, požiadal o doručenie návrhu na začatie konania s prílohami s tým, že
pokiaľ v tomto konaní už vstúpil na podporu žalovaného iný vedľajší účastník, požiadal o doručenie jeho

podania a navrhol, aby mu súd priznal náhradu trov konania. Oznámenie o vstupe bolo vykonané JUDr.
Andrejom Cifrom, advokátom na základe všeobecnej plnej moci zo dňa 27.08.2012, a to elektronicky
dňa 06.09.2012 (v súlade s § 42 ods.1 OSP bolo podpísané zaručeným elektronickým podpisom).
Okresný súd Žiar nad Hronom vydal dňa 16.10.2012 pod č. k. 16Rob 463/2012-38 platobný rozkaz,
ktorý bol žalobcovi doručený 05.11.2012 (na adresu jeho právneho zástupcu), vedľajšiemu účastníkovi

doručený 05.11.2012 (na adresu jeho právneho zástupcu) a žalovanému bol do vlastných rúk doručený
dňa 06.11.2012.

Vedľajší účastník podaním zo dňa 05.11.2012 elektronicky podal v zákonnej lehote proti platobnému
rozkazu odpor, v ktorom namietal, že nakoľko ide o spotrebiteľskú vec a zmluva obsahuje neprijateľné

podmienky, v zmysle § 172 ods. 9 OSP nemal byť platobný rozkaz vôbec vydaný. Nakoľko však
uplatnená suma sa stala najneskôr splatnou dňa 21.08.2004, nie je podľa vedľajšieho účastníka
potrebné osobitne poukazovať na neprijateľné zmluvné podmienky, nakoľko nárok žalobcu je celý
premlčaný a vedľajší účastník preto vznáša námietku premlčania, navrhuje žalobu v celom rozsahu
zamietnuť a priznať mu trovy konania. Podľa úpravy v spise súd dňa 08.11.2012 vec na základe odporu

vedľajšieho účastníka previedol z registra Rob do registra Cb. Dňa 09.11.2012 bolo súdu prvého stupňa
doručené podanie žalobcu zo dňa 08.11.2012, ktorým žalobca bez odôvodnenia v súlade s § 96 ods.1
OSP zobral žalobu v celom rozsahu späť a navrhol, aby súd konanie zastavil, žalobcovi vrátil príslušnú
časť súdneho poplatku a rozhodol tak, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.Podľa § 93 ods.2 OSP, ako vedľajší účastník sa môže popri navrhovateľovi alebo odporcovi zúčastniť
konania aj právnická osoba, ktorej predmetom činnosti je ochrana práv podľa osobitného predpisu.

Podľa § 93 ods. 3 OSP., vedľajší účastník do konania vstúpi buď z vlastného podnetu, alebo na výzvu
niektorého z účastníkov urobenú prostredníctvom súdu. O prípustnosti vedľajšieho účastníctva súd
rozhodne len na návrh.

Podľa § 93 ods.4 OSP, v konaní má vedľajší účastník rovnaké práva a povinnosti ako účastník. Koná
však iba sám za seba. Ak jeho úkony odporujú úkonom účastníka, ktorého v konaní podporuje, posúdi
ich súd po uvážení všetkých okolností.

Podľa § 137 OSP, trovy konania sú najmä hotové výdavky účastníkov a ich zástupcov, včítane súdneho
poplatku, ušlý zárobok účastníkov a ich zákonných zástupcov, trovy dôkazov, odmena notára za

vykonávané úkony súdneho komisára a jeho hotové výdavky, náhrada výdavkov právnickej osoby, ktorá
je oprávnená zastupovať v konaní podľa osobitného predpisu, odmena správcu dedičstva a jeho hotové
výdavky, tlmočné a odmena za zastupovanie, ak je zástupcom advokát.

Podľa § 146 ods.1 písm. c/ OSP, žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania podľa jeho

výsledku, ak konanie bolo zastavené.

Podľa § 146 ods.2 OSP, ak niektorý z účastníkov zavinil, že konanie sa muselo zastaviť, je povinný
uhradiť jeho trovy. Ak sa však pre správanie odporcu vzal späť návrh, ktorý bol podaný dôvodne, je
povinný uhradiť trovy konania odporca.

Pozhodnotenískutočností,zistenýchzpredloženéhospisu,dospelodvolacísúdkzáveru,žesúdprvého
stupňa rozhodol správne, v súlade so skutkovým stavom a platnou právnou úpravou, keď žalobcu
zaviazal nahradiť vedľajšiemu účastníkovi na strane žalovaného trovy konania uvedené vo výroku
uznesenia.

Nakoľkožalobcanezaplatilsúdnypoplatokzanávrhspodanímnávrhuaaninavýzvusúduzodňa04.07.
2012 (žalobcovi doručená 16. 07. 2012), súd prvého stupňa najprv uznesením č. k. 16Rob/463/2012-26
zo dňa 14. 08. 2012 konanie podľa § 10 Zák. č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch zastavil, následne,
keďže žalobca v lehote na odvolanie proti uzneseniu o zastavení konania súdny poplatok zaplatil,

súd prvého stupňa uznesením č. k. 16Rob/463/2012-33 zo dňa 05. 09. 2012 zrušil svoje uznesenie o
zastavení konania (uznesenie zo dňa 05. 09. 2012 bolo žalobcovi doručené 11. 09. 2012). Uznesenie
súdu prvého stupňa č. k. 16Rob/463/2012-33 zo dňa 05. 09. 2012 nadobudlo právoplatnosť až dňa 27.
09. 2012, pričom oznámenie vedľajšieho účastníka o vstupe konania bolo na súd podané dňa 06. 09.
2012. Súd prvého stupňa podľa odvolacieho súdu nepochybil, keď oznámenie vedľajšieho účastníka na

strane žalovaného o vstupe do konania doručoval žalobcovi až spolu s platobným rozkazom vydaným v
tejto veci dňa 16. 10. 2012 (obe zásielky boli žalobcovi doručené dňa 05. 11. 2012). K späťvzatiu žaloby
zo strany žalobcu došlo podaním zo dňa 08.11.2012, ktoré bolo súdu doručené dňa 09. 11. 2012, pričom
odpor v tejto veci bol vedľajším účastníkom podaný na súd elektronicky dňa 06. 11. 2012. Pokiaľ aj
žalobca vzal späť žalobu v lehote do 15 dní od doručenia platobného rozkazu, teda v lehote stanovenej

zákonom na podanie odporu, urobil tak až potom, ako vedľajší účastník elektronickým podaním dňa 06.
11. 2012 podal proti platobnému rozkazu odpor. Vedľajší účastník v čase podávania odporu nemohol
mať preto žiadnu vedomosť o tom, že žalobca vezme späť žalobný návrh. Z dokladov predložených
žalobcom k návrhu je nepochybné, že pohľadávka žalobcu voči žalovanému je premlčaná, vedľajší
účastník preto dôvodne uplatnil námietku premlčania. Odvolací súd upozorňuje žalobcu, že vedľajší

účastník v tomto prípade ani nepoukazoval na neprijateľné zmluvné podmienky v spotrebiteľskej zmluve
(navyše paušálnym spôsobom ako to tvrdí žalobca v odvolaní), ale namietol len premlčanie práva
žalobcu s tým, že z dôvodu vznesenia námietky premlčania nepovažuje za potrebné na neprijateľné
zmluvné podmienky v spotrebiteľskej zmluve uzavretej v tomto prípade poukázať.

Vznesenie námietky premlčania nie je dispozitívnym úkonom účastníka v konaní (ako napr. späťvzatie
žaloby), z platnej právnej úpravy nevyplýva, že takúto námietku môže na strane žalovaného podať iba
dlžníkanieajvedľajšíúčastník.Samozrejme,pokiaľbynámietkapremlčaniavznesenávsúdnomkonaní
bola v rozpore so záujmami účastníka, súd by pri jej posudzovaní postupoval podľa § 93 ods. 3 OSP.Vedľajší účastník má právo na náhradu trov konania za podmienok ako riadny účastník konania, a má
tiež právo dať sa v konaní zastúpiť advokátom. Každý návrh na náhradu trov konania súd posudzuje so

zreteľom na konkrétne okolnosti prípadu, posudzuje, či účastníkovi, ktorý navrhuje priznať náhradu trov
konania, v konaní ním uvádzané trovy aj vznikli a zároveň posudzuje aj účelnosť týchto trov.

Pokiaľ je konanie vo veci zastavené z dôvodu, že žalobca zobral návrh späť, v zásade platí, že z
procesného hľadiska zastavenie konania zavinil žalobca, okrem prípadov v zmysle § 146 ods. 2 druhá

veta OSP, teda keď žalobca vzal späť návrh, ktorý bol podaný dôvodne pre správanie žalovaného
smerujúce k úhrade žalobcovej pohľadávky. Žalobca nepreukázal, že by v tomto prípade bola žaloba
podaná dôvodne a bola vzatá späť pre správanie žalovaného, smerujúce k úhrade jeho pohľadávky,
preto je správny záver súdu prvého stupňa, že zastavenie konania zavinil žalobca, ktorý je povinný
nahradiť žalovanému trovy konania. Rovnaké právo na náhradu trov konania má aj vedľajší účastník na
strane žalovaného. Vedľajší účastník na strane žalovaného si nárok na náhradu trov konania uplatnil,

pričom trovy konania, náhrady ktorých sa domáhal, a to trovy právneho zastupovania vo forme odmeny
za 2 úkony právnej služby, boli v konaní preukázané. Súd prvého stupňa rozhodol o náhrade týchto trov
v súlade s príslušnými ustanoveniami vyhlášky č. 655/2004 Z.z. o odmenách a náhradách advokátov
za poskytovanie právnych služieb.

Odvolací súd na základe uvedených záverov rozhodnutie súdu prvého stupňa v napadnutej časti výroku
o náhrade trov konania ako vecne správne podľa § 219 ods. 1 OSP potvrdil.

O náhrade trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 224 ods. 1, §151 ods. 1 a § 142 ods.
1 OSP. V odvolacom konaní bol voči žalobcovi vedľajší účastník úspešný, preto súd zaviazal žalobcu

na náhradu trov právneho zastúpenia, ktoré mu v odvolacom konaní vznikli. Trovy odvolacieho konania
prisúdené vedľajšiemu účastníkovi boli určené podľa príslušných ustanovení vyhl. č. 655/2004 Z.z. o
odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb, a to za 1 úkon právnej služby
(písomné vyjadrenie k odvolaniu) vo výške polovičnej hodnoty odmeny za úkon podľa § 14 ods. 3
vyhlášky, t. j. 8,30 Eur a 1x paušál 7,81 Eur, spolu 16,11 Eur. Podľa § 149 OSP je žalobca trovy konania

priznané vedľajšiemu účastníkovi povinný zaplatiť na účet jeho právneho zástupcu.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.