Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Wednesday, July 7, 2016

Súd: Okresný súd Galanta
Spisová značka: 17C/728/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2315225220
Dátum vydania rozhodnutia: 07. 07. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Marianna Hosťovecká

ECLI: ECLI:SK:OSGA:2016:2315225220.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Galanta, v konaní vedenom pred sudkyňou JUDr. Mariannou Hosťoveckou, v právnej

veci žalobcu: EOS KSI Slovensko, s.r.o., so sídlom 851 02 Bratislava, Pajštúnska 5, IČO: 35 724 803,
zastúpeného: TOMÁŠ KUŠNÍR, s.r.o., advokátska kancelária so sídlom 851 02 Bratislava, Pajštúnska
5, IČO: 36 613 843 proti žalovanému: G. G., nar. XX. X. XXXX, trvale bytom XXX XX T. E. č. XXX, o
zaplatenie 507,39 eura s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi sumu 507,39 eura spolu s úrokom z omeškania vo výške :
- 8,75 % ročne zo sumy 23,93 eura od 19. 2. 2013 do zaplatenia,
- 8,75 % ročne zo sumy 23,93 eura od 18. 4. 2013 do zaplatenia,

- 8,5 % ročne zo sumy 43,73 eura od 19. 5. 2013 do zaplatenia,
- 8,5 % ročne zo sumy 415,80 eura od 19. 6. 2013 do zaplatenia,

a to všetko do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

Žalobca má nárok na náhradu trov konania vo výške 100%, pričom o výške náhrady trov konania súd
rozhodne podľa § 262 ods. 2 CSP.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca sa žalobou doručenou súdu dňa 23. 11. 2015 domáhal vydania platobného rozkazu, ktorým

by súd zaviazal žalovaného na zaplatenie sumy 507,39 eura spolu s úrokom z omeškania a náhrady
trov konania.

2. Svoju žalobu odôvodnil tým, že medzi právnym predchodcom žalobcu (spoločnosť T- mobile
Slovensko, a.s., neskôr Slovak Telekom, a.s.) a žalovaným bola uzavretá Zmluva o poskytovaní služby
a nájme KZ č. 9904199407 podľa § 43 a nasl. Zák. č. 610/2003 Z.z., predmetom ktorej bolo poskytnutie
služieb káblovej a satelitnej televízie, program Magio Sat Klasik v lehote viazanosti 26 mesiacov.

3. Záväzkové vzťahy sa spravujú občianskym zákonníkom, okrem práv a povinností výslovne
upravených zákonom číslo 610/2003 Z.z. o elektronických komunikáciách.

4. Žalovaný si neplnil riadne svoje zmluvne dohodnuté povinnosti a neuhrádzal právnemu predchodcovi
žalobcu vystavené faktúry za poskytnuté služby. Žalobcovi vznikla voči žalovanému peňažná
pohľadávka v žalovanej výške, ktorú žalovaný doposiaľ neuhradil napriek viacerým výzvam. Žalovaná

suma predstavuje poplatky za služby a zmluvnú pokutu za nevrátenie zapožičané zariadenie potrebné
na poskytovanie služieb. Úrok z omeškania si žalobca uplatňuje odo dňa nasledujúceho po dni splatnosti
jednotlivých faktúr. Žalovaná suma pozostáva z týchto faktúr:
1. číslo XXXXXXXXXX, splatná 18. 2. 2013, na sumu 23,93 eura,2. číslo XXXXXXXXXX, splatná 17. 4. 2013, na sumu 23,93 eura,
3. číslo XXXXXXXXXX, splatná 18. 5. 2013, na sumu 43,73 eura,
4. číslo XXXXXXXXXX, splatná 18. 6. 2013, na sumu 415,80 eura.

Dlžná suma z týchto faktúr predstavuje spolu 507,39 eura. Dlžná suma uhradená nebola, čím sa
žalovaný dostal do omeškania.

5. Na základe zmluvy o postúpení pohľadávok uzavretej medzi spoločnosťou Slovak Telekom, a.s.

ako postupcom a žalobcom ako postupníkom dňa 20. 11. 2014, bola pohľadávka voči žalovanému z
titulu nezaplatených dlžných faktúr vo výške dlžnej istiny 507,39 eura s príslušenstvom postúpená na
navrhovateľa. Uplatnený úrok z omeškania je v súlade s § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka a § 3 ods.
1 nariadenia vlády SR číslo 87/1995 Z.z.

6. Súd vo veci postupoval a rozhodol podľa § 177 ods. 2 písm. a/ CSP.

7. Nová právna úprava v ustanovení § 150 CSP zakotvuje tzv. povinnosť tvrdenia, teda procesnú
povinnosť,ktorejnesplneniejesankcionovanéprocesnýmiprostriedkami,predovšetkýmvoformerýchlej
straty sporu. Strany majú povinnosť pravdivo a úplne uvádzať podstatné a rozhodujúce skutkové
tvrdenia týkajúce sa sporu. Táto povinnosť tvrdenia sa vzťahuje na skutkové okolnosti súvisiace

s procesným útokom alebo procesnou obranou strany sporu a je koncepčným predpokladom tzv.
sudcovskej koncentrácie civilného sporového konania (§ 153 CSP). Keďže žalobca je v konaní
zastúpený advokátskou kanceláriou, je nutné konštatovať, že advokátska kancelária musí poznať právo
asúdztohtofaktuvychádza,musípoznať,akénáležitostimusíobsahovaťžalobaarovnakomusívedieť,
že k žalobe je potrebné doložiť všetky listinné dôkazy na preukázanie tvrdení uvedených v žalobe. Preto

súd nemôže vyzývať (s poukazom na dodržiavanie zásady kontradiktórnosti konania a rovnosti strán)
stranu na preukázanie svojich tvrdení, a pri svojom rozhodovaní v merite veci vychádza z toho, čo strana
v konaní preukáže a to ku dňu, kedy rozhoduje. Tu súd poukazuje aj na to, že na dôkazy predložené
po vyhlásení rozsudku nie je možné prihliadať.

S poukazom na nález Ústavného súdu SR pod číslom konania I. ÚS 38/2013 - 50 zo dňa 24. 10. 2013
súd konštatuje, že k odňatiu možnosti konať pred súdom nedochádza ani údajným porušením zásady
kontradiktórnosti ako základnej súčasti práva na spravodlivý proces. Táto zásada znamená, že obom
stranám konania musí byť daná možnosť zoznámiť sa so stanoviskami a dôkazmi predloženými súdu
s cieľom ovplyvniť jeho rozhodnutie - či už protistranou alebo na konaní nezúčastneným subjektom, od

ktorého si prípadne súd takéto vyjadrenie alebo dôkaz môže vyžiadať - a vyjadriť sa k nim (porovnaj
Kmec, J., Kosař, D., Kratochvíl, J., Bobek, M. Evropská úmluva o lidských právech. Komentář. 1. Vydání.
Praha : C. H. Beck, 2012, s. 740). Kontradiktórnosť je prenos dôkazného bremena zo súdu na strany,
resp. rokovací spôsob súdneho procesu. Právo na kontradiktórny proces nemá absolútny charakter a
jeho rozsah sa môže líšiť najmä v závislosti na zvláštnostiach daného konania. Nebráni súdu, aby od

tohto pravidla v záujme procesnej ekonómie upustil, ak je zrejmé, že nezoznámenie strany napr. so
stanoviskom iných strán nemôže mať akýkoľvek vplyv na výsledok konania pred nimi.

Súd ďalej uvádza, že v prípade, ak sa v odôvodnení nezaoberal konkrétnou námietkou strán konania,
urobil tak preto, že daný argument a taktiež odpoveď naň nepovažoval pre rozhodnutie za rozhodujúce

(Ruiz Torija c. Španielsko z 9. decembra 1994, séria A, č. 303-A, s.12, § 29; Hiro Balani c. Španielsko
z 9. decembra 1994, séria A, č. 303-B; Georgiadis c. Grécko z 29. mája 1997; Higgins c. Francúzsko
z 19. februára 1998).

Súd dáva do pozornosti, že do obsahu základného práva podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky

a práva na spravodlivý súdny proces podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práva slobôd
nepatrí dožadovať sa ňou navrhnutého spôsobu hodnotenia vykonaných dôkazov (I. ÚS 97/97), resp.
toho, aby súdy preberali alebo sa riadili výkladom všeobecne záväzných predpisov, ktorý predkladá
účastník konania (II. ÚS 3/97, II. ÚS 251/03).

8. Súd vykonal dokazovanie oboznámením sa so Zmluvou o pripojení v znení Dodatku, faktúrami,
zmluvou o postúpení a takto vykonaným dokazovaním zistil nasledovný skutkový a právny stav:

9. Žalobca podal žalobu tak, ako je vyššie popísané a odôvodnené.10. Právny predchodca žalobcu spoločnosť Slovak Telekom, a.s. uzatvoril so žalovaným v postavení
fyzickej osoby nepodnikateľa dňa 8. 4. 2011 a 28. 7. 2011 Zmluvu tak, ako je to popísané v žalobe.

11. Za poskytnuté služby právny predchodca žalobcu vystavil a doručil žalovanému faktúry (uvedené
vyššie), ktoré žalovaný neuhradil.

12. Podľa § 42 ods. 1 písm. a/, ods. 3 písm. a/, b/ a ods. 4 písm. b/ zák. č. 610/2003 Z.z. o elektronických

komunikáciách, účinného k dátumu uzatvorenia zmlúv, (1) Podnik má právo a) na zaplatenie ceny
za poskytnutú verejnú službu podľa tarify, ak jej vyúčtovanie doručil účastníkovi najneskôr do troch
mesiacov od posledného dňa zúčtovacieho obdobia; to neplatí pri vyúčtovaní predplatených služieb.
(3) Podnik je povinný
a) uzavrieť zmluvu o pripojení s každým záujemcom o poskytovanie verejnej služby, ak nie je dôvod
na jej odmietnutie podľa odseku 1 písm. c),

b) predkladať účastníkovi prehľadné a zrozumiteľné vyúčtovanie poskytnutej služby, ak z povahy služby
nevyplýva, že vyúčtovanie nie je potrebné, a na požiadanie poskytovať podrobné údaje o jednotlivých
odchádzajúcich volaniach.
(4) Účastník je povinný b) platiť cenu za poskytnutú verejnú službu podľa zmluvy o pripojení a podľa
tarify, a ak to povaha služby umožňuje, až na základe predloženia dokladu o vyúčtovaní.

13. Žalobcova pohľadávka voči žalovanému teda pozostáva z neuhradených služieb vo výške 91,59
eura a zákonných úrokov z omeškania podľa faktúr (faktúry č. 1 až 3) uvedených vyššie.

Právny predchodca žalobcu na základe Zmluvy pripojil žalovaného k verejnej telekomunikačnej sieti a

zriadil mu službu programu Magio Sat klasik so zľavneným mesačným poplatkom 12,98 eura na obdobie
3 až 26 mesiacov, prvé 3 mesiace boli zdarma. Okrem toho odporca mal službu HBO + ClNEMAX dva
mesiace zdarma a maďarský TV balíček na 9 mesiacov zdarma.

Žalovaný k tejto službe obdržal MAGIO Box bez HDD za nájomné 1,99 eura mesačne, s dohodnutou

zmluvnou pokutou za nevrátenie 150,- eur jednorazovo.

Keďže po skončení poskytovania služieb žalovaný nevrátil MAGIO Box bez HDD a neuhradil ani faktúry
č. 1 a ž 3 za poskytnuté služby, žalobca si ich uplatnil žalobou. Keďže žalovaný porušil svoju zmluvnú
povinnosť, neuhrádzal cenu služby, v dôsledku čoho bol odpojený a následne došlo k zániku zmluvy,

nedodržal lehotu viazanosti a nevrátil poskytnuté koncové zariadenia, vyúčtoval mu právny predchodca
žalobcu zmluvnú pokutu tak, ako je špecifikované vo faktúre č. 8751789263. V žalobe si žalobca
uplatňuje poplatky za využitie služby Magio (faktúry č. 1 až 3) a zmluvnú pokutu vo výške 415,80 eura
podľa nasledovnej špecifikácie:
- zmluvná pokuta v prípade nevrátenia prenajatého Magio Boxu

- zmluvná pokuta v prípade nevrátenia diaľkového ovládača k prenajatému Magio Boxu
- zmluvná pokuta za kartu,
- zmluvná pokuta za ostatné príslušenstvo.

14. Súd takto vykonaným dokazovaním zistil, že právny predchodca žalobcu uzavrel so žalovaným

Zmluvu tak, ako to žalobca popísal vo svojej žalobe. Súd má za to, že žalovaný neuhradil právnemu
predchodcovi žalobcu včas vyfakturované sumy za ním poskytnuté služby. Nárok žalobcu pozostáva z
neuhradených faktúr za poskytnuté služby (faktúry č. 1 až 3).

15. Vykonaným dokazovaním mal súd za preukázané, že medzi žalobcom a žalovaným vznikol

záväzkový právny vzťah, v rámci ktorého žalobca svoje záväzky splnil, žalovaný povinnosť platiť cenu
poskytnutých služieb nesplnil. Žalobcovi tak v zmysle § 517 ods. 2 OZ vznikol nárok na zaplatenie úrokov
z omeškania vo výške podľa zákona.

16.Podľa§517ods.2OZ,akideoomeškaniesplnenímpeňažnéhodlhu,máveriteľprávopožadovaťod

dlžníkapopriplneníúrokyzomeškania,akniejepodľatohtozákonapovinnýplatiťpoplatokzomeškania;
výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.Omeškanie dlžníka je najčastejším porušením záväzku, hoci z hľadiska realizácie záväzku nejde o
najzávažnejšie porušenie, a to z toho dôvodu, že ešte neznamená zmarenie záväzku. Ide tu o prípad,
keď záväzok síce nebol splnený v dobe splatnosti, ale splnenie obligačnej povinnosti nie je vylúčené

a predpokladá sa jej dodatočné splnenie. Je to samostatná forma nesplnenia v tom zmysle, že ide o
nesplnenie dočasné.

Omeškanie dlžníka sa nevzťahuje len na prípady nesplnenia záväzku včas, ale zahŕňa aj prípady, keď
síce záväzok bol splnený včas, ale toto plnenie nemá náležitosti riadneho plnenia, t. j. plnenie je vadné.

Na vadné plnenie sa teda hľadí ako na nesplnenie záväzku.

Žalovaný podľa listinných dôkazov je v omeškaní tým, že neplnil riadne a včas (dostal sa do omeškania
uplynutímčasuplneniapodľajednotlivýchfaktúr);omeškanietedaspočívavporušenízáväzkuvovzťahu
k času plnenia.

Podľa § 3 ods. 1 nar. vlády č. 87/1995 Z.z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho
zákonníka platného do 31. 1. 2013, výška úrokov z omeškania je o 8 percentuálnych bodov vyššia
ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením
peňažného dlhu.

Podľa § 10 c cit. nariadenia, Ak záväzkový vzťah vznikol pred 1. februárom 2013, výška úrokov z
omeškania sa riadi podľa predpisov účinných k 31. januáru 2013 aj za dobu omeškania po 31. januári
2013.

Ku prvému dňu omeškania (t. j. prvý deň po splatnosti každej faktúry) bola základná úroková sadzba

Európskej centrálnej banky určená vo výške 0,75 % p.a., výška úrokov z omeškania je potom 8,75 % p.a.
(prvé dve faktúry), resp. 0,5 % p.a., výška úrokov z omeškania je potom 8,5 % p.a. (tretia a štvrtá faktúra).

17. Podľa § 52 ods. 1 a 2 OZ, účinného k dátumu uzatvorenia Zmluvy, (1) Spotrebiteľskou zmluvou je
každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.

(2) Ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne
vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany,
ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je
obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné.

Podľa § 53 ods. 1, 2, 3, 4 písm. k/, ods. 9 OZ, (1) Spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia,
ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech
spotrebiteľa (ďalej len "neprijateľná podmienka"). To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú
hlavného predmetu plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určito, jasne
a zrozumiteľne alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané.

(2) Za individuálne dojednané zmluvné ustanovenia sa nepovažujú také, s ktorými mal spotrebiteľ
možnosť oboznámiť sa pred podpisom zmluvy, ak nemohol ovplyvniť ich obsah.
(3) Ak dodávateľ nepreukáže opak, zmluvné ustanovenia dohodnuté medzi dodávateľom a
spotrebiteľom sa nepovažujú za individuálne dojednané.
(4) Za neprijateľné podmienky uvedené v spotrebiteľskej zmluve sa považujú najmä ustanovenia, ktoré

k) požadujú od spotrebiteľa, ktorý nesplnil svoj záväzok, aby zaplatil neprimerane vysokú sumu ako
sankciu spojenú s nesplnením jeho záväzku.
(9) Neprijateľnosť zmluvných podmienok sa hodnotí so zreteľom na povahu tovaru alebo služieb, na
ktoré bola zmluva uzatvorená, a na všetky okolnosti súvisiace s uzatvorením zmluvy v dobe uzatvorenia
zmluvy a na všetky ostatné podmienky zmluvy alebo na inú zmluvu, od ktorej závisí.

Na podklade vykonaného dokazovania súd dospel k záveru, že žaloba bola podaná dôvodne. Zmluva
je zmluvou spotrebiteľskou podľa § 52 OZ. Právny predchodca žalobcu konal v rámci predmetu svojej
obchodnej činnosti. Žalovaný vystupuje ako spotrebiteľ, keďže sa jedná o fyzickú osobu, ktorá pri
uzatvorení zmluvy nekonala v rámci svojej obchodnej činnosti.

Vykonaným dokazovaním mal súd za preukázané, že medzi právnym predchodcom žalobcu a
žalovaným vznikol záväzkový právny vzťah, a to nepomenovaná zmluva v zmysle § 51 OZ. Z pohľaduprávnej kvalifikácie ide o zmluvu uzavretú v zák. č. 610/2003 Z.z. a zároveň o spotrebiteľskú zmluvu
podľa § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka.

18.Vzhľadomnauvedenépopripriznanejistineztituluneuhradenýchslužiebvovýške91,59eurapotom
súd priznal žalobcovi aj právo na zaplatenie úrokov z omeškania vo výške, zo súm a odo dňa tak, ako
to vyplýva z enunciátu rozsudku, teda plne v súlade so žalobou žalobcu.

19. V predmetnej veci je nepochybné, že predmetom konania je aj zaplatenie zmluvnej pokuty vo výške

415,80 eura. Hoci viaceré súdy Slovenskej republiky rozhodli o tom, že zmluvná pokuta je neprijateľná
zmluvná podmienka, nie je možné tieto rozhodnutia paušalizovať na všetky uzatvorené zmluvy a je
potrebné individuálne pristupovať k zmluvným dojednaniam.

20. Podľa § 544 ods. 1 OZ, Ak strany dojednajú pre prípad porušenia zmluvnej povinnosti zmluvnú
pokutu, je účastník, ktorý túto povinnosť poruší, zaviazaný pokutu zaplatiť, aj keď oprávnenému

účastníkovi porušením povinnosti nevznikne škoda.

21. Z vykonaného dokazovania mal súd za jednoznačne preukázané, že žalovaný si nesplnil svoju
povinnosť - zaplatiť za poskytnuté služby. navyše, žalovaný si ponechal všetky zariadenia poskytnuté
mu so službou MAGIO SAT teda - Magio BOX, Kartu k Magio Box, diaľkový ovládač, príslušenstvo,

ktoré tvorilo veci použité na zriadenie služby, najmä káble, spojky a konzoly zabezpečujúce upevnenie
satelitnej antény a prepojenie satelitnej antény a Set-Top Box, ktorých celková cena, spolu s cenou
zriadenia služby, jej inštalácie a nenaplnených tržieb za využívanie služby, presahuje uplatnenú čiastku,
nakoľko nedodržaním lehoty viazanosti 26 mesiacov sa poskytovateľovi služby nevrátilo kalkulované
plnenie v podobe tržby za poskytnuté služby, keďže poskytovateľ služby vstupoval do zmluvného vzťahu

so žalovaným za predpokladu určitého očakávaného hospodárskeho výsledku, čo plne korešponduje s
obsahom jeho podnikateľskej činnosti.

22. Žalovaný, hoci vystupuje ako spotrebiteľ, si musí byť vedomý svojich povinností, nakoľko
zmluvu uzatvára sám po zvážení všetkých okolností cenovej výhodnosti, respektíve nevýhodnosti

pri poskytovaných službách zo strany navrhovateľa. Takto dohodnutú zmluvnú pokutu súd nemôže
považovať za neprijateľnú s poukazom na to, že aj žalovaný si musí byť vedomý plnenia svojich
povinností a pri vyhlásení zmluvnej pokuty za neprijateľnú zmluvnú podmienku by súd neprimerane
chránil práva spotrebiteľa a podporoval by spotrebiteľa v tom, aby si od začiatku uzatvorenia zmluvy
o pripojení riadne neplnil svoje povinnosti. Konanie spotrebiteľa v rozpore s uzatvorenou zmluvou, ako

aj v rozpore so zákonom, nemôže preto v danom prípade požívať zvýšenú ochranu na úkor žalobcu
(resp. jeho právneho predchodcu) ako osoby, ktorá žalovanému poskytla služby, pričom žalovaný za
tieto služby nezaplatil dohodnutú cenu. Súdy sú povinné všemožne chrániť práva spotrebiteľa, avšak
nemôžu súdy podporovať ľahkovážne a lajdácke konanie spotrebiteľa na úkor žalobcu. Vzhľadom na
všetky okolnosti uzatvorenia zmluvy o pripojení a vzhľadom k tomu, že dojednaná zmluvná pokuta nie

je neprimeraná, súd potom dospel k jednoznačnému záveru, že takto dojednaná zmluvná pokuta je v
súlade so zákonom a preto je možné ju v plnej výške priznať tak, ako to žalobca žiadal svojou žalobou.

23. V čase uzatvorenia zmluvy o pripojení už bolo účinné ust. § 53 ods. 4 písm. k/ Občianskeho
zákonníka, podľa ktorého za neprijateľné podmienky v spotrebiteľskej zmluve sa považuje aj také

ustanovenie, ktoré požaduje od spotrebiteľa, ktorý nesplnil svoj záväzok, aby zaplatil neprimerane
vysokú sumu ako sankciu spojenú s nesplnením jeho záväzku. Takouto neprimerane vysokou sankciou
za omeškanie môže byť dohodnutá výška úroku z omeškania, alebo dohodnutá výška zmluvnej pokuty,
poprípade aj ich kombinácia. Zo žiadnych z ustanovení Občianskeho zákonníka, ale ani z ustanovení
Zákona o ochrane spotrebiteľa č. 250/2007 Z.z., či Zákona o spotrebiteľských úveroch č.258/2001 Z.

z. v znení účinnom ku dňu uzavretia zmluvy nie je možné vyvodiť, že by v spotrebiteľských zmluvách
zmluvné strany neboli oprávnené dohodnúť zmluvnú pokutu pre prípad porušenia zmluvnej povinnosti
spotrebiteľom. Jedinou podmienkou platnosti je primeranosť tejto sankcie v porovnaní so závažnosťou
nesplnenia záväzku spotrebiteľom.

24. Pojem „neprimerane vysoká zmluvná pokuta“ obsahuje s účinnosťou od 1. 1. 2008 nielen § 301
Obchodného zákonníka, ale aj ust. § 545a Občianskeho zákonníka. Vzhľadom k úprave stanovenej v §
54 ods. 1 vetá prvá Občianskeho zákonníka nesmú sa zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou
zmluvou odchýliť od úpravy uvedenej v Občianskom zákonníku v neprospech spotrebiteľa. Zmluvnápokuta je peňažitá čiastka, ktorú je dlžník povinný zaplatiť veriteľovi v prípade, že nesplní svoju zmluvnú
povinnosť, a to bez ohľadu na to, či porušením povinností vznikla veriteľovi škoda. Účelom zmluvnej
pokuty je donútiť dlžníka pod hrozbou majetkovej sankcie k riadnemu splneniu záväzku. Pokuta však

plní aj funkciu paušalizovanej náhrady škody. Veriteľovi uľahčuje dôkaznú situáciu v tom, že nemusí
preukazovať vznik škody, ani jej výšku. Stačí, aby v súdnom konaní preukázal porušenie zmluvnej
povinnosti, ktorá podľa dohody zmluvných strán mala za následok vznik práva na zmluvnú pokutu. V
dôsledku toho je dlžník povinný zmluvnú pokutu zaplatiť bez ohľadu na to, či veriteľovi vôbec nejaká
škoda vznikla. Právo na zaplatenie zmluvnej pokuty preto vzniká aj v prípade, že spotrebiteľ poruší

svoju zmluvnú povinnosť aj za posledný mesiac doby jeho viazanosti, teda aj v prípade, že dodávateľovi
služby vznikne škoda v podstatne nižšej výške, než je výška zmluvnej pokuty. Pokiaľ má vymáhaná
sankcia charakter zmluvnej pokuty v spotrebiteľskej zmluve, je treba rozlišovať medzi neplatnosťou
zmluvného dojednania o zmluvnej pokute podľa § 39 Občianskeho zákonníka pre rozpor s dobrými
mravmi a jej neplatnosťou ako neprimeranej zmluvnej podmienky podľa § 53 ods. 4 Občianskeho
zákonníka pre „neprimerane vysokú sumu“ sankcie. Zmluvná pokuta v spotrebiteľskej zmluve môže byť

neplatná ako neprimeraná zmluvná podmienka napriek tomu, že v prípade nespotrebiteľskej zmluvy
by jej dojednanie bolo v súlade s dobrými mravmi. Primeranosť zmluvnej pokuty v spotrebiteľskej
zmluve sa skúma z hľadiska uhradzovacej a sankčnej funkcie. V spotrebiteľských zmluvách však môže
byť dôvodom pre absolútnu neplatnosť zmluvného dojednania o zmluvnej pokute aj neprijateľnosť
takejto zmluvnej podmienky v prípade, že požaduje od spotrebiteľa, ktorý nesplnil svoj záväzok, aby

zaplatil neprimerane vysokú sumu ako sankciu spojenú s nesplnením jeho záväzku (§ 53 ods. 4 písm.
k/ Občianskeho zákonníka). Súd je toho názoru, že pokiaľ má byť sankciou preskúmavanou podľa
uvedeného ustanovenia zmluvná pokuta, neobmedzuje sa súd len na preskúmavanie toho, či jej výška
zodpovedá uhradzovanej - reparačnej funkcii, ale aj funkcii sankčnej. Vyplýva to aj z formulácie tohto
ustanovenia, ktoré sa vzťahuje aj na zaplatenie „neprimerane vysokých súm ako sankcie“. Zmluvnú

pokutu možno považovať za primerane vysokú sankciu, pokiaľ neprimerane neprekračuje tak výšku
zabezpečovanej sumy (uhradzovacia funkcia), ako aj súhrn prípadných škôd, ktoré možno v konkrétnom
prípade očakávať v prípade porušenia zmluvnej povinnosti (sankčná funkcia). Znamená to, že súd môže
označiť takéto dojednanie v spotrebiteľskej zmluve za neprijateľné len vtedy, keď výška dohodnutej
zmluvnej pokuty neprimerane presahuje plnenie, ktoré spotrebiteľ na základe zmluvy dostal, alebo by bol

dostal, keby nedošlo k zániku zmluvy. Ak je zmluvná pokuta primeraná v čase uzavretia zmluvy, nemôže
neskoršie porušenie zmluvnej povinnosti účastníkom zmluvy postihované zmluvnou pokutou spôsobiť
neplatnosť dohody o zmluvnej pokute bez ohľadu na to, v ktorom časovom okamihu po uzavretí zmluvy
k tomu došlo. V tejto súvislosti je treba poukázať aj na čl. 4 ods. 1 Smernice Rady (ES) 93/13/EHS zo
dňa 5.4.1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách, podľa ktorého nekalosť zmluvných

podmienok sa hodnotí so zreteľom na povahu tovaru alebo služieb, na ktoré bola zmluva uzatvorená a
na všetky ostatné podmienky zmluvy alebo na inú zmluvu, od ktorej závisí. V podstate rovnaký obsah
má ust. § 53 ods. 10 Občianskeho zákonníka v znení účinnom od 1.3.2010. Podľa neho pri posudzovaní
neprijateľnosti zmluvných podmienok sa nemá prihliadať len na samotný text zmluvy a všeobecných
obchodných podmienok dodávateľa, ale aj na širšie súvislosti, ktoré charakterizujú samotné dojednanie

spotrebiteľskej zmluvy a na obsah ostatných podmienok zmluvy. Pre záver o neprimeranosti (nekalosti)
zmluvnej podmienky upravujúcej sankciu za nesplnenie záväzku spotrebiteľom nestačí len záver o tom,
že táto zmluvná podmienka nebola individuálne dojednaná. Je vylúčené urobiť záver o neprimerane
vysokej sankcii len po porovnaní s jednou z viacerých skutočností, za existencie ktorých bola zmluva
uzavretá, a to v závislosti od času prípadného porušenia zmluvnej povinnosti v priebehu doby viazanosti

spotrebiteľa.

25. Ak výška dojednanej zmluvnej pokuty v čase uzavretia spotrebiteľskej zmluvy je primeraná
výške zabezpečovanej sumy (napr. kúpna cena poskytnutého technického vybavenia), ako aj výške
zodpovedajúcej súhrnu prípadných škôd, ktoré možno očakávať v prípade porušenia zmluvnej

povinnosti (napr. úhrn minimálnych náhrad zo zmluvy o pripojení za celé obdobie viazanosti, ktorý nebol
zaplatený), nie sú splnené podmienky pre záver o neprijateľnosti zmluvnej podmienky podľa § 53 ods.
4 písm. k/, ods. 5 Občianskeho zákonníka v teraz platnom znení.

26. Na základe uvedeného súd dospel k záveru o prijateľnosti zmluvného dojednania o zmluvnej

pokute a preto návrhu aj v tejto časti vyhovel (popri neuhradených službách poskytnutých právnym
predchodcom žalobcu) a zároveň priznal žalobcovi úrok z omeškania s poukazom na už vyššie citované
ustanovenia o úroku z omeškania.27. Na základe uvedeného súd rozhodol tak, ako to vyplýva z enunciátu rozsudku a žalobe v celom
rozsahu vyhovel, nakoľko bola podaná dôvodne.

28. O nároku žalobcu na náhradu trov konania súd rozhodol podľa § 255 ods. 1 a § 262 ods. 1 CSP,
pričom žalobca bol v konaní plne úspešný.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné podať odvolanie a to v lehote 15 dní od doručenia rozhodnutia na
súde, proti ktorého rozhodnutiu smeruje (§ 362 ods. 1 CSP).

Podľa § 363 CSP v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za
nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Podľa § § 364 CSP rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia

lehoty na podanie odvolania. Podľa § 365 ods. 1 CSP odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,

d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistenýskutkovýstavneobstojí,pretožesúprípustnéďalšieprostriedkyprocesnejobranyaleboďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo

h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa § 371 CSP žalobu nemožno v odvolacom konaní meniť.

Podľa § 372 CSP v odvolacom konaní nemožno uplatniť práva voči žalobcovi vzájomnou žalobou.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na
vykonanie exekúcie podľa zákona č. 233/1995 Z.z. o exekútoroch a exekučnej činnosti v platnom znení.