Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Wednesday, July 7, 2016

Súd: Okresný súd Galanta
Spisová značka: 17C/387/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2315213821
Dátum vydania rozhodnutia: 07. 07. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Marianna Hosťovecká

ECLI: ECLI:SK:OSGA:2016:2315213821.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Galanta, v konaní vedenom pred sudkyňou JUDr. Mariannou Hosťoveckou, v právnej

veci žalobcu: EOS KSI Slovensko, s.r.o., so sídlom 851 02 Bratislava, Pajštúnska 5, IČO: 35 724 803,
zastúpeného: TOMÁŠ KUŠNÍR, s.r.o., advokátska kancelária so sídlom 851 02 Bratislava, Pajštúnska
5, IČO: 36 613 843, proti žalovanému: Z. Z., nar. XX. XX. XXXX, trvale bytom XXX XX Š. č. XX, o
zaplatenie 238,95 eura s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

Súd žalobu zamieta.
Súd žalovanému nárok na náhradu trov konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca sa žalobou doručenou súdu dňa 2. 6. 2015 domáhal vydania platobného rozkazu na
zaplatenie sumy 238,95 eura spolu s úrokom z omeškania z titulu zmluvnej pokuty a náhrady trov

konania. Svoju žalobu odôvodnil tým, že medzi právnym predchodcom žalobcu (spoločnosť Slovak
Telekom, a.s.) a žalovaným bola dňa 24. 4. 2009 uzavretá Zmluva o pripojení č. XXXXXXXXX v znení
dodatku, predmetom ktorej bolo poskytnutie mobilných hlasových služieb, program FIX 8.

2. Právny predchodca žalobcu poskytoval žalovanému služby riadne a včas, za čo vystavil žalovanému
faktúry. Spoločnosť Slovak Telekom, a.s. a žalobca uzavreli dňa 20. 11. 2014 medzi sebou Zmluvu o
postúpení pohľadávok, predmetná pohľadávka sa stala vlastníctvom žalobcu. Na základe tejto zmluvy

došlo aj k postúpeniu pohľadávky voči žalovanému z titulu neuhradenej faktúry číslo XXXXXXXXXX,
splatná 25. 5. 2013, na sumu 248,95 eura.

3. Žalovaný faktúru neuhradil. Do dňa podania žaloby však uhradil sumu 10,- eur a to dňa 7. 4. 2015.

4. Na základe zmluvy poskytoval právny predchodca žalobcu žalovanému plnenie riadne a včas. Podľa
účtovných dokladov bolo zistené, že odporca faktúru neuhradil. Dlžná suma uhradená nebola, čím sa

žalovaný dostal do omeškania.

5. Uplatnený úrok z omeškania je v súlade s § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka a § 3 ods. 1 nariadenia
vlády SR číslo 87/1995 Z.z. účinného do 31. 1. 2013

6. Súd vo veci postupoval a rozhodol podľa § 177 ods. 2 písm. a/ CSP.

7. Súd vykonal dokazovanie špecifikáciou pohľadávky, Zmluvou o pripojení, faktúrami, oznámením o
postúpení pohľadávky a takto vykonaným dokazovaním zistil nasledovný skutkový a právny stav:

8. Žalobca podal žalobu tak, ako je vyššie popísané a odôvodnené.9. Právny predchodca žalobcu uzatvoril so žalovaným zmluvu tak, ako to žalobca popísal v žalobe a
to dňa 24. 4. 2009.

10. Predmetom Zmluvy bolo poskytovanie hlasových mobilných služieb, pričom právny predchodca
navrhovateľa služby riadne poskytol.

11. Na základe vystavenej faktúry číslo XXXXXXXXXX, splatnej 25. 5. 2013, na sumu 248,95 eura,

právny predchodca žalobcu žiadal zaplatiť od žalovaného zmluvnú pokutu. Do dňa podania žaloby však
uhradil sumu 10,- eur a to dňa 7. 4. 2015.

Žalobcova pohľadávka voči žalovanému teda pozostáva zo zmluvnej pokuty a úrokov z omeškania.

12. Nová právna úprava v ustanovení § 150 CSP zakotvuje tzv. povinnosť tvrdenia, teda procesnú

povinnosť,ktorejnesplneniejesankcionovanéprocesnýmiprostriedkami,predovšetkýmvoformerýchlej
straty sporu. Strany majú povinnosť pravdivo a úplne uvádzať podstatné a rozhodujúce skutkové
tvrdenia týkajúce sa sporu. Táto povinnosť tvrdenia sa vzťahuje na skutkové okolnosti súvisiace
s procesným útokom alebo procesnou obranou strany sporu a je koncepčným predpokladom tzv.
sudcovskej koncentrácie civilného sporového konania (§ 153 CSP). Keďže žalobca je v konaní

zastúpený advokátskou kanceláriou, je nutné konštatovať, že advokátska kancelária musí poznať právo
asúdztohtofaktuvychádza,musípoznať,akénáležitostimusíobsahovaťžalobaarovnakomusívedieť,
že k žalobe je potrebné doložiť všetky listinné dôkazy na preukázanie tvrdení uvedených v žalobe. Preto
súd nemôže vyzývať (s poukazom na dodržiavanie zásady kontradiktórnosti konania a rovnosti strán)
stranu na preukázanie svojich tvrdení, a pri svojom rozhodovaní v merite veci vychádza z toho, čo strana

v konaní preukáže a to ku dňu, kedy rozhoduje. Tu súd poukazuje aj na to, že na dôkazy predložené
po vyhlásení rozsudku nie je možné prihliadať.

S poukazom na nález Ústavného súdu SR pod číslom konania I. ÚS 38/2013 - 50 zo dňa 24. 10. 2013
súd konštatuje, že k odňatiu možnosti konať pred súdom nedochádza ani údajným porušením zásady

kontradiktórnosti ako základnej súčasti práva na spravodlivý proces. Táto zásada znamená, že obom
stranám konania musí byť daná možnosť zoznámiť sa so stanoviskami a dôkazmi predloženými súdu
s cieľom ovplyvniť jeho rozhodnutie - či už protistranou alebo na konaní nezúčastneným subjektom, od
ktorého si prípadne súd takéto vyjadrenie alebo dôkaz môže vyžiadať - a vyjadriť sa k nim (porovnaj
Kmec, J., Kosař, D., Kratochvíl, J., Bobek, M. Evropská úmluva o lidských právech. Komentář. 1. Vydání.

Praha:C.H.Beck,2012,s.740).Kontradiktórnosťjeprenosdôkaznéhobremenazosúdunaúčastníkov
sporu, resp. rokovací spôsob súdneho procesu. Právo na kontradiktórny proces nemá absolútny
charakterajehorozsahsamôželíšiťnajmävzávislostinazvláštnostiachdanéhokonania.Nebránisúdu,
aby od tohto pravidla v záujme procesnej ekonómie upustil, ak je zrejmé, že nezoznámenie účastníka
konania napr. so stanoviskom iných účastníkov nemôže mať akýkoľvek vplyv na výsledok konania pred

nimi.

Súd ďalej uvádza, že v prípade, ak sa v odôvodnení nezaoberal konkrétnou námietkou účastníkov
konania, urobil tak preto, že daný argument a taktiež odpoveď naň nepovažoval pre rozhodnutie za
rozhodujúce (Ruiz Torija c. Španielsko z 9. decembra 1994, séria A, č. 303-A, s.12, § 29; Hiro Balani

c. Španielsko z 9. decembra 1994, séria A, č. 303-B; Georgiadis c. Grécko z 29. mája 1997; Higgins
c. Francúzsko z 19. februára 1998).

Súd dáva žalobcovi do pozornosti, že do obsahu základného práva podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej
republiky a práva na spravodlivý súdny proces podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práva

slobôd nepatrí dožadovať sa ňou navrhnutého spôsobu hodnotenia vykonaných dôkazov (I. ÚS 97/97),
resp.toho,abysúdypreberalialebosariadilivýkladomvšeobecnezáväznýchpredpisov,ktorýpredkladá
účastník konania (II. ÚS 3/97, II. ÚS 251/03).

13. Podľa § 52 ods. 1 a 2 OZ, účinného k dátumu uzatvorenia Zmluvy (t. j. 24. 4. 2009), (1)

Spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so
spotrebiteľom.
(2) Ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne
vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany,ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je
obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné.

Podľa § 53 ods. 1, 2, 3, 4 písm. k/ OZ, (1) Spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré
spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa
(ďalej len "neprijateľná podmienka"). To neplatí, ak ide o predmet plnenia, cenu plnenia alebo ak boli
neprijateľné podmienky individuálne dojednané.
(2) Za individuálne dojednané zmluvné ustanovenia sa nepovažujú také, s ktorými mal spotrebiteľ

možnosť oboznámiť sa pred podpisom zmluvy, ak nemohol ovplyvniť ich obsah.
(3) Ak dodávateľ nepreukáže opak, zmluvné ustanovenia dohodnuté medzi dodávateľom a
spotrebiteľom sa nepovažujú za individuálne dojednané.
(4) Za neprijateľné podmienky uvedené v spotrebiteľskej zmluve sa považujú najmä ustanovenia, ktoré
k) požadujú od spotrebiteľa, ktorý nesplnil svoj záväzok, aby zaplatil neprimerane vysokú sumu ako
sankciu spojenú s nesplnením jeho záväzku.

14. Na podklade vykonaného dokazovania súd dospel k záveru, že žaloba je podaná nedôvodne.
Zmluva je zmluvou spotrebiteľskou podľa § 52 OZ. Právny predchodca žalobcu konal v rámci predmetu
svojej obchodnej činnosti. Žalovaný vystupuje ako spotrebiteľ, keďže sa jedná o fyzickú osobu, ktorá pri
uzatvorení zmluvy nekonala v rámci svojej obchodnej činnosti.

15. Vykonaným dokazovaním mal súd za preukázané, že medzi právnym predchodcom žalobcu a
žalovaným vznikol záväzkový právny vzťah, a to nepomenovaná zmluva v zmysle § 51 OZ. Z pohľadu
právnej kvalifikácie ide o zmluvu uzavretú v zák. č. 610/2003 Z.z. a zároveň o spotrebiteľskú zmluvu
podľa § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka.

16. Podľa § 42 ods. 1 písm. a/, ods. 3 písm. a/, b/ a ods. 4 písm. b/ zák. č. 610/2003 Z.z. o elektronických
komunikáciách,účinnéhok24.4.2009,(1)Podnikmáprávoa)nazaplateniecenyzaposkytnutúverejnú
službu podľa tarify, ak jej vyúčtovanie doručil účastníkovi najneskôr do troch mesiacov od posledného
dňa zúčtovacieho obdobia; to neplatí pri vyúčtovaní predplatených služieb.

(3) Podnik je povinný
a) uzavrieť zmluvu o pripojení s každým záujemcom o poskytovanie verejnej služby, ak nie je dôvod
na jej odmietnutie podľa odseku 1 písm. c),
b) predkladať účastníkovi prehľadné a zrozumiteľné vyúčtovanie poskytnutej služby, ak z povahy služby
nevyplýva, že vyúčtovanie nie je potrebné, a na požiadanie poskytovať podrobné údaje o jednotlivých

odchádzajúcich volaniach.
(4) Účastník je povinný b) platiť cenu za poskytnutú verejnú službu podľa zmluvy o pripojení a podľa
tarify, a ak to povaha služby umožňuje, až na základe predloženia dokladu o vyúčtovaní.

17. Súd z predložených listinných dôkazov súd nemal za preukázané, akú zmluvnú povinnosť žalovaný

poručil a či vôbec, v dôsledku čoho by mu bola oprávnene uložená zmluvná pokuta. Ani zo samotnej
žaloby nevyplýva, prečo bola žalovanému fakturovaná zmluvná pokuta, taktiež nevyplýva, prečo to bolo
vo výške 248,95 eura, keď podľa zmluvy bola medzi účastníkmi zmluvného vzťahu dohodnutá zmluvná
pokuta vo výške 331,964 eura.

V predmetnej veci je nepochybné, že predmetom konania je zaplatenie zmluvnej pokuty vo výške
238,95 eura (po úhrade sumy 10,- eur). Hoci viaceré súdy Slovenskej republiky rozhodli o tom, že
zmluvná pokuta je neprijateľná zmluvná podmienka, nie je možné tieto rozhodnutia paušalizovať na
všetky uzatvorené zmluvy a je potrebné individuálne pristupovať k zmluvným dojednaniam.

Podľa § 544 ods. 1 OZ, Ak strany dojednajú pre prípad porušenia zmluvnej povinnosti zmluvnú pokutu,
je účastník, ktorý túto povinnosť poruší, zaviazaný pokutu zaplatiť, aj keď oprávnenému účastníkovi
porušením povinnosti nevznikne škoda.

Z vykonaného dokazovania však súd nemal za preukázané, že žalovaný si nesplnil svoju (nejakú)

zmluvnú povinnosť. Žalobca nepreukázal, či došlo k porušeniu povinnosti, akej, kedy sa tak malo stať,
teda z akého titulu bola fakturovaná zmluvná pokuta, čím neuniesol dôkazné bremeno. Súd potom
nemohol ani preskúmať a dospieť k jednoznačnému záveru, či dojednanie o zmluvnej pokute je alebonie je neprijateľnou zmluvnou podmienkou, a preto nemohol žalobcovi priznať právo na zaplatenie sumy
238,95 eura a zároveň ani úroku z omeškania z tejto sumy.

18. Vzhľadom na uvedené skutkové a právne zistenia a zdôvodnenie súd preto žalobu v celom
rozsahu (zmluvná pokuta s príslušenstvom) musel zamietnuť pre jej nepreskúmateľnosť a neunesenie
dôkazného bremena.

19. O nároku žalovaného na náhradu trov konania súd rozhodol podľa § 255 ods. 1 a § 262 ods. 1 CSP,

pričom žalovaný bol v konaní úspešný, avšak žiadne trovy konania mu nevznikli, preto mu ich náhradu
súd nepriznal.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné podať odvolanie a to v lehote 15 dní od doručenia rozhodnutia na
súde, proti ktorého rozhodnutiu smeruje (§ 362 ods. 1 CSP).

Podľa § 363 CSP v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za
nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Podľa § § 364 CSP rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia

lehoty na podanie odvolania. Podľa § 365 ods. 1 CSP odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,

d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistenýskutkovýstavneobstojí,pretožesúprípustnéďalšieprostriedkyprocesnejobranyaleboďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo

h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa § 371 CSP žalobu nemožno v odvolacom konaní meniť.

Podľa § 372 CSP v odvolacom konaní nemožno uplatniť práva voči žalobcovi vzájomnou žalobou.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na
vykonanie exekúcie podľa zákona č. 233/1995 Z.z. o exekútoroch a exekučnej činnosti v platnom znení.