Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Thursday, August 24, 2016

Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 7Co/250/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5115211199
Dátum vydania rozhodnutia: 24. 08. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. František Dulačka

ECLI: ECLI:SK:KSZA:2016:5115211199.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedu senátu Mgr. Františka Dulačku

a členov senátu Mgr. Kataríny Beniačovej a Mgr. Márie Kašíkovej, v právnej veci žalobcu: TELERVIS
PLUS a.s., so sídlom Staré Grúnty 7, Bratislava, IČO: 35 717 769, právne zastúpený JUDr. Vratislavom
Šteffekom, advokátom, so sídlom v G., J.. S. G. X, proti žalovanému: Y. K., nar. XX.XX.XXXX, bytom
G., L. XXX/X, o zaplatenie 502,- Eur s príslušenstvom, na odvolanie žalobcu proti rozsudku Okresného
súdu Žilina z 24. mája 2016, sp. zn. 14C/134/2015-48, takto

r o z h o d o l :

Rozsudok okresného súdu vo výroku, ktorým vo zvyšnej časti návrh zamietol a vo výroku o trovách
konania, p o t v r d z u j e .

V ostatnej časti zostáva rozsudok okresného súdu nedotknutý.

Žalovanému p r i z n á v a proti žalobcovi nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom okresný súd zaviazal žalovaného zaplatiť žalobcovi sumu 107,25 Eur
spolu s 8,5% úrokom z omeškania od 02.08.2013 do zaplatenia. Vo zvyšnej časti, pokiaľ sa žalobca
podaným návrhom domáhal vo vzťahu k žalovanému zaplatenia sumy 502,- Eur s úrokom z omeškania
8,75% ročne zo sumy 502,- Eur od 06.07.2013 až do zaplatenia, ako nedôvodný zamietol. Vykonaným

dokazovaním zistil, že žalobca uplatňoval nárok na zaplatenie žalovanej sumy na základe zmluvy
o spotrebiteľskom úvere nazvanej „Kešovka TELERVIS PLUS, a.s.“ č. 320121736 z 27.07.2012, na
základe ktorej poskytol žalovanému spotrebiteľský úver vo výške 500,- Eur, ktorý podľa čl. II zmluvy
sa dlžník zaviazal vrátiť - istinu vo výške 500,- Eur, odplatu vo výške 190,- Eur, celkovú dlžnú čiastku
vo výške 690,- Eur v 13 mesačných splátkach, a to tak, že prvé tri mesačné splátky žalovaný uhradí
vo výške 2,50 Eur a ďalej v pravidelných 10 mesačných splátkach vo výške 68,25 Eur. Ďalej bol
doporučený termín úhrady 25. deň v mesiaci, priemerná RPMN v splatnosti 13 mesiacov vo výške

46,52 %. V konaní bolo preukázané, že žalovaný uhradil doposiaľ sumu 188,- Eur. Na základe takto
zisteného skutkového stavu dospel k záveru, že poskytnutý spotrebiteľský úver v zmysle § 11 ods. 1
písm. a) zák. č. 129/2010 Z.z. je potrebné považovať za bezúročný a bez poplatkov, keďže neobsahuje
náležitosti uvedené v § 9 ods. 2 písm. k) a j) cit. zákona. V zmluve o úvere nie je obsiahnutá zákonom
stanovená podstatná náležitosť podľa § 9 ods. 2 písm. k) - výška, počet a termín splátok. V zmluve je
len uvedené, že úver je splatný v prvých 3 mesačných splátkach vo výške 2,50 Eur a v pravidelných
rovnomerných 10 mesačných splátkach vo výške 68,25 Eur bez vymedzenia, aká časť splátky ide

na istinu, na úrok a na poplatky. Splátky boli tvorené sumárom úveru a odplaty a ani matematickým
výpočtom nemožno určiť jednotlivé zložky splátok. V zmysle § 9 ods. 2 písm. j) zák. č. 129/2010 Z.z. v
zmluve bola uvedená len priemerná RPMN, absentuje uvedenie celkovej RPMN, čo je sankcionované
tým, že zmluvu je potrebné považovať za bezúročnú a bez poplatkov. Predjudiciálne sa zaoberalzáväznosťou a platnosťou tzv. „zmluvy o domácom servise“, keďže táto zmluva súvisí so zmluvou o
úvere. Z obsahu zmluvy o domácom servise (ďalej len „ZoDS“) je zrejmé, že bola uzavretá výlučne v
súvislosti s úverovou zmluvou, na splnenie záväzkov z ktorej bol viazaný aj zánik zmluvy o úvere. Jedná

sa o závislú zmluvu na príslušnej úverovej zmluve, čo je zvýraznené aj tým, že „cena služby“ dosahuje
súčet výšky 3 mesačných splátok dohodnutých v danej úverovej zmluve, ktoré podľa zmluvy o úvere sú
pri úvere splácané len v symbolickej sume, pričom splátky ZoDS sú splatné v termíne splatnosti prvých
3 znížených splátok zmluvy o úvere. Vo vzťahu k danej „poskytnutej službe“ nezistil žiadne finančné
poradenstvo alebo správu, prípadne výhodu klienta, ktorému by bol v súvislosti s uzavretím zmluvy

poskytovaný „servis“ od žalobcu. Takéto konanie žalobcu je v rozpore s ust. § 9 ods. 7 zák. č. 129/2010
Z.z., keď vymedzením takejto služby bola zvýšená odplata spojená s poskytnutím úveru. Uvedenú
zmluvu považoval za výslovne účelovú, so snahou obchádzať zákon, ktorú je potrebné považovať za
rovnajúcu sa neprijateľnej podmienke v zmysle § 53 ods. 4 písm. t/ a v/ Občianskeho zákonníka a z
tohto dôvodu v zmysle § 39 Občianskeho zákonníka aj za neplatnú. Pokiaľ žalobca poskytol žalovanému
spotrebiteľský úver vo výške 500,- Eur a pokiaľ žalovaný uhradil žalobcovi sumu z poskytnutého úveru

188,- Eur, pričom nedôvodne (bez právneho dôvodu v zmysle vyššie uvedeného) žalobcovi uhradil z
titulu zmluvy o domácom servise sumu 107,25 Eur, v rozdiele zaviazal žalovaného zaplatiť žalobcovi
sumu 107,25 Eur s 8,5% úrokom z omeškania od 02.08.2013 až do zaplatenia. Vo zvyšnej časti návrh na
zaplatenie istiny a úroku z omeškania (keďže k omeškaniu došlo nasledujúci deň po splatnosti úveru),
ako nedôvodný zamietol. O trovách konania rozhodol podľa § 142 ods. 3 O.s.p. a prevažne úspešnému

žalovanému náhradu trov konania nepriznal, keďže žiadne mu nevznikli.

2. Proti rozsudku okresného súdu v zákonnej lehote podal proti výroku rozsudku okresného súdu,
ktorým vo zvyšnej časti návrh zamietol, žalobca odvolanie. Uviedol, že v danom konaní si uplatnil nárok
na zaplatenie žalovanej sumy, na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere č. 320121736 tak, ako si

ju vyčíslil v návrhu. Nebolo oprávnením okresného súdu posudzovať dôvodnosť uplatneného nároku
aj vo vzťahu k uzatvorenej službe domáceho servisu, nakoľko sa jedná o samostatnú objednávku a
samostatnú zmluvu, na uzavretie ktorej žalovaný dobrovoľne pristúpil. Zmluva o poskytovaní domáceho
servisu nebola podmienkou na získanie spotrebiteľského úveru a nemohla byť táto zmluva ani
predmetom súdneho konania. Uvedené korešponduje aj s rozhodnutím SOI č. P/0390/01/2012 zo dňa

06.11.2012, ako aj s rozhodnutiami Krajského súdu v Trenčíne a Krajského súdu v Žiline v obdobnej
právnej veci. V danej veci si žalovaný neuplatnil vzájomnou žalobou nárok na vrátenie plnenia z
poskytnutej zmluvy o domácom servise, preto okresný súd na vykonanú platbu v súvislosti s uvedenou
poskytnutou službou prihliadať nemal. Okresný súd ďalej vykonal rozširujúci výklad ust. § 9 ods. 2 písm.
k) zák. č. 129/2010 Z.z. vo vzťahu k podmienkam čl. 10 ods. 2 písm. h) Smernice č. 2008/48/ES, keď

ustanovenie § 9 ods. 2 písm. k) zák. č. 129/2010 Z.z. zreteľne neprijateľne rozširuje uvedenú smernicu
a dostáva sa do rozporu s čl. 22 ods. 1 tejto smernice. Okresný súd taktiež nesprávne vyložil podmienky
§ 9 ods. 2 písm. j) zák. č. 129/2010 Z.z., keď kategoricky odmieta tvrdenie, že hodnota RPMN by mala
byť uverejnená v obchodných podmienkach ku zmluve o spotrebiteľskom úvere, nakoľko táto hodnota
je jasne a nezameniteľne uvedená v čl. I zmluvy. Žiadal rozsudok okresného súdu zrušiť a vec mu vrátiť

na ďalšie konanie.

3. Podľa § 470 ods. 1 CSP ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom
nadobudnutia jeho účinnosti.

4. Podľa § 470 ods. 2 CSP právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia
účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované. Ak sa tento zákon použije na konania začaté predo dňom
nadobudnutia účinnosti tohto zákona, nemožno uplatňovať ustanovenia tohto zákona o predbežnom
prejednaní veci, popretí skutkových tvrdení protistrany a sudcovskej koncentrácii konania, ak by boli v
neprospech strany.

5. Krajský súd v Žiline ako súd odvolací (§ 34 CSP) po zistení, že odvolanie bolo podané včas (§ 362
ods. 1 CSP v spojení s § 201, § 204 ods. 1 O.s.p. účinného do 30.06.2016), oprávnenou osobou (§
359 CSP) proti rozhodnutiu, proti ktorému je opravný prostriedok prípustný (§ 355 ods. 1 CSP) bez
nariadenia hlavného pojednávania (§ 177 ods. 2 písm. c) CSP) preskúmal rozsudok okresného súdu v

rozsahu danom § 379, § 380 CSP, ktorý podľa § 387 ods. 1 CSP ako vecne správny potvrdil.

6. Okresný súd na základe vykonaného dokazovania správne všetky zistené skutkové okolnosti
vyhodnotil spôsobom uvedeným v § 132 O.s.p. (účinným do 30.06.2016), na základe ktorého následnedospel k správnemu záveru, keď čiastočne žalobnému návrhu žalobcu na zaplatenie žalovanej sumy s
príslušenstvom vyhovel a vo zvyšnej časti jeho návrh ako nedôvodný zamietol.

7. Na doplnenie správnosti dôvodov rozsudku okresného súdu krajský súd uvádza, že sa stotožňuje
so záverom okresného súdu, že zmluvu o poskytnutí domáceho servisu je potrebné vyhodnocovať v
kontexte s uzavretou zmluvou o spotrebiteľskom úvere č. 320121636 (Kešovka TELESERVIS PLUS,
a.s.) uzavretou so žalovaným dňa 27.07.2012. Uvedená „zmluva o poskytnutí domáceho servisu“
bola taktiež uzavretá so žalovaným dňa 27.07.2012, pričom v zmysle odvolacích námietok žalobcu ju

nemožno považovať za novú, obsahovo odlišnú zmluvu. Práve z článku I (Predmet zmluvy) vyplýva, že
„domáci servis je poskytovanie konzultačných nadštandardných služieb, ktoré spočívajú v starostlivosti
klienta pri poskytnutí úveru na základe zmluvy o úvere“ (na predtlači doplnené vpísaním údajov
č.“320121736“ zo dňa „27.07.2012“). Vzájomná obsahová jednota obidvoch poskytovaných služieb
vyplýva aj z toho, že prvé 3 mesačné splátky podľa čl. 2 zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo výške 2,50
Eur boli znížené práve z dôvodu vykonania splátky odmeny vo výške 204,75 Eur, na základe zmluvy

o poskytnutí domáceho servisu. Krajský súd preto zhodne so záverom okresného súdu vyvodil, že
na základe takéhoto obsahového prepojenia medzi zmluvou o spotrebiteľskom úvere č. 320121736 a
zmluvou o poskytnutí domáceho servisu zo dňa 27.07.2012, uzavretých medzi žalobcom a žalovaným,
došlo k obchádzaniu zák. č. 129/2010 Z.z., a to ustanovení podmienok uvedených v § 9 ods. 2 cit.
zákona, a to v danom prípade konkrétne aj vo vzťahu k uvádzaným podmienkam v § 9 ods. 2 písm.

k) a j) tohto zákona.

8. Okresný súd ďalej správne vyhodnotil, že poskytovanie služby „domáceho servisu“ na základe zmluvy
o poskytovaní servisu je v rozpore s podmienkami uvedenými v § 39 Občianskeho zákonníka v spojení
so zák. č. 250/2007 Z.z., pretože poskytovanie danej „služby“ žalobcom je právom spotrebiteľa na riadne

uzavretie zmluvného vzťahu zo strany poskytovateľa úveru (§ 43 Občianskeho zákonníka), pričom ak by
sa malo jednať o ďalšie (iné) poskytovanie služby (nad rámec zákonom stanovenej povinnosti), muselo
by to byť v zmluve jednoznačne vysvetlené, čo v danom prípade sa tak nestalo.

9. Na základe uvedených skutočností, keďže okresný súd vo vzájomnej súvislosti vyhodnotil všetky

okolnosti prejednávanej veci vo vzťahu k uzavretému zmluvnému vzťahu medzi žalobcom a žalovaným,
na základe ktorého správne následne vyvodil čiastočnú neplatnosť právneho úkonu a nedodržanie
náležitostí uvedených v § 9 ods. 2 zák. č. 129/2010 Z.z., a pokiaľ vo zvyšnej časti návrh žalobcu ako
nedôvodný zamietol, krajský súd rozsudok okresného súdu v napadnutej (zamietajúcej) časti, spolu so
súvisiacim výrokom o trovách konania, ako vecne správny podľa § 387 ods. 1 CSP potvrdil.

10. O trovách odvolacieho konania krajský súd rozhodol podľa § 396 ods. 1 v spojení s § 255 ods. 1
CSP a priznal žalovanému nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu. V zmysle §
261 ods. 1, 2 CSP o výške týchto trov rozhodne súd prvej inštancie.

11. Rozhodnutie odvolacieho súdu bolo prijaté hlasovaním v pomere hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa. (§ 419 CSP)

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa

konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,

d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. (§ 420 CSP)Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,

a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n). (§ 421 ods. 1 a 2 CSP)

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,

c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie. (§ 422 ods. 1 a 2 CSP)

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné. (§ 423 CSP)

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné
uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.

Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde. (§ 427 ods. 1 a 2 CSP)

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania ustanovených v § 127 ods. 1 CSP (ktorému
súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpísania) uvedie, proti ktorému

rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie
považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh). (§ 428 CSP)

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom.

Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený

osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie
druhého stupňa. (§ 429 CSP)

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania. (§ 430 CSP)