Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Wednesday, March 17, 2016

Súd: Okresný súd Dunajská Streda
Spisová značka: 12C/347/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2215212213
Dátum vydania rozhodnutia: 17. 03. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Eva Bíróová

ECLI: ECLI:SK:OSDS:2016:2215212213.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Dunajská Streda v konaní pred sudkyňou JUDr. Evou Bíróovou v právnej veci žalobcu:

Orange Slovensko, a. s., Bratislava, Metodova 8, IČO 35 697 270, zastúpeného advokátskou
kanceláriou: Bobák, Bollová a spol., s. r. o., Bratislava, Dr. V. Clementisa 10, proti žalovanej: Z. Z., H..
XX.XX.XXXX, C. M. K., H. Q. XXX/XX, o zaplatenie 346,96 eur s príslušenstvom takto

r o z h o d o l :

Žalovaná je povinná zaplatiť žalobcovi istinu 152,96 eur s 5,25% úrokom z omeškania ročne z istiny od
28.02.2014 do zaplatenia, do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

Vo zvyšku súd žalobu z a m i e t a .

Žalovanej sa náhrada trov konania n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

Žalobou zo dňa 02.07.2015 sa žalobca domáhal voči žalovanej zaplatenia istiny vo výške 346,96 eur, a
to titulom náhrady škody vo výške 194 eur a titulom nezaplatenej ceny za poskytnuté telekomunikačné
služby vo výške 152,96 eur spolu s úrokom z omeškania a náhradou trov konania. Nárok odôvodnil tým,
že žalovaná uzavrela so žalobcom zmluvu, predmetom ktorej bolo poskytovanie telekomunikačných
služiebcezvypožičanúSIMkartu.Vprípadenedodržaniazmluvnýchpovinností-dobyviazanostivznikla
žalobcovi škoda, pričom pri jej výpočte žalobca zohľadnil počet celých mesiacov, ktoré uplynuli od

uzavretia zmluvy do okamihu porušenia zmluvnej povinnosti zo strany žalovanej. Žalobca sa domáha
nároku vo výške škody, ktorá škoda vo výške 194 eur predstavuje rozdiel medzi predajnou cenou
telekomunikačného zariadenia zn. Prestigio Multipad za zvýhodnenú cenu oproti cene trhovej, a ktorá
škoda mu vznikla tým, že žalovaná získala telekomunikačné zariadenie za zvýhodnenú cenu a následne
porušila svoj základný záväzok zotrvať v zmluvnom vzťahu počas doby viazanosti a platiť riadne a včas
za poskytnuté služby.

Okrem toho si uplatnil žalobca nárok na nezaplatenú cenu telekomunikačných služieb za obdobie
október - november 2013 vo výške 156,94 eur. Úrok z omeškania z dlžnej sumy žiadal žalobca priznať
vo výške 5,25% ročne od 28.02.2014, teda odo dňa nasledujúceho po uplynutí lehoty na dodatočné
plnenie uvedenej v pokuse o pokonávku.

Žalovanej bola žaloba doručená dňa 23.10.2015, k žalobe sa nevyjadrila.

Podľa § 115a ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku (O. s. p.) pojednávanie nie je potrebné nariaďovať
ani v drobných sporoch.Podľa § 200ea ods. 1 O. s. p. ak v priebehu konania dosiahne predmet konania sumu 1000 eur, od toho
okamihu ide o drobný spor.

Podľa § 156 ods. 3 O. s. p. vo veciach, v ktorých súd rozhoduje rozsudkom bez nariadenia ústneho
pojednávania, oznámi miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku na úradnej tabuli súdu v lehote
najmenej päť dní pred jeho vyhlásením.

Súdvovecivykonaldokazovanieoboznámenímsaspredloženýmilistinnýmidôkazmiazistilnasledovný

skutkový stav veci:

Žalobca uzavrel so žalovanou dňa 09.10.2013 pod č. A7233479 s dodatkom z rovnakého dňa
zmluvu o poskytovaní verejných služieb, v zmysle ktorej bol žalobca povinný poskytovať žalovanej
telekomunikačné služby a žalovaná bola povinná platiť žalobcovi za využívanie týchto služieb cenu.
Neoddeliteľnou súčasťou zmluvy o pripojení boli Všeobecné podmienky, Cenník služieb a informácie

o poskytnutých službách. Zároveň podľa zmluvy žalobca žalovanej poskytol SIM kartu, ktorá jej
umožňovala telekomunikačné služby poskytované žalobcom využívať. V čl. 1. ods. 2 dodatku zmluve
odpredal žalobca žalovanej koncové telekomunikačné zariadenie s definovaným výrobným číslom so
zľavou z jeho spotrebiteľskej ceny za kúpnu cenu s DPH vo výške 1 euro. V zmysle čl. 2. ods. 3
písm. a) dodatku sa žalovaná zaviazala, že po dobu 24 mesiacov odo dňa uzavretia dodatku zotrvá v

zmluvnom vzťahu so žalobcom podľa zmluvy v znení tohto dodatku ako účastník služieb poskytovaných
jej žalobcom prostredníctvom SIM karty a že po celú túto dobu bude bez prerušenia tieto služby
využívať, a to v súlade s jeho záväzkami a zároveň neuskutoční žiadny taký úkon, ktorý by smeroval k
ukončeniu alebo účelom ktorého by malo byť ukončenie platnosti zmluvy alebo dodatku pred uplynutím
doby viazanosti, bez ohľadu na skutočné právne následky uvedeného úkonu. V zmysle čl. 2. ods.

3 písm. b) dodatku sa žalovaná zaviazala, že nepožiada o vypojenie z prevádzky, alebo o dočasnú
deaktiváciu SIM karty, pokiaľ jej takáto povinnosť nevyplýva zo zmluvy, pričom v takom prípade je
povinná bez zbytočného odkladu pokračovať v užívaní služieb prostredníctvom inej SIM karty, ktorá
nahradí vypojenú, resp. deaktivovanú SIM kartu. V zmysle čl. 2. ods. 3 písm. c) dodatku sa žalovaná
taktiež zaviazala, že sa nedopustí takého konania, alebo nedá svojím konaním žiaden taký podnet a ani

neumožní také konanie, na základe ktorého by žalobcovi vzniklo právo odstúpiť od zmluvy alebo právo
vypovedať zmluvu z dôvodov nesplnenia alebo porušenia povinností zo strany účastníka, ku ktorým sa
zaviazal v tomto dodatku alebo v zmluve, alebo na základe ktorého by bol žalobca oprávnený mu v
dobe viazanosti dočasne obmedziť alebo prerušiť poskytovanie služieb. V zmysle čl. 2. ods. 3 písm.
d) dodatkuv sa žalovaná zaviazala, že bude mať na SIM karte aktivovaný taký účastnícky program

(resp. taký variant účastníckeho programu) alebo takú kombináciu účastníckych programov v bode 2.2
písmeno b) uvedených kategórií služieb, že nedôjde k porušeniu záväzku účastníka uvedeného v bode
2.2 tohto článku. V čl. 2. ods. 5 dodatku si účastníci dohodli pre prípad porušenia niektorej z povinností
žalovanej uvedenej v čl. 2, ods. 3 alebo 4 zmluvnú pokutu vo výške 194 eur (s doplnkom, že pokiaľ
k porušeniu povinnosti dôjde v období posledných šiestich mesiacov pred uplynutím doby viazanosti,

výška zmluvnej pokuty sa bude postupne podľa nižšie uvedených pravidiel znižovať v závislosti od toho,
koľko mesiacov má ešte uplynúť od okamihu porušenia zmluvnej povinnosti do konca doby viazanosti,
výška zmluvnej pokuty sa takto vypočíta, že sa počet celých mesiacov medzi posledným dňom doby
viazanosti okamihom porušenia povinnosti sankcionovanej zmluvnou pokutou vynásobí číslom, ktoré
má v čitateli výšku zmluvnej pokuty, ako je táto uvedená v predchádzajúcej vete a v menovateli číslo 6).

Pokusom o pokonávku zo dňa 13.02.2014 žalobca vyzval žalovanú k zaplateniu pohľadávok za
poskytnuté elektronické komunikačné služby v celkovej sume 156,94 eur za obdobie od októbra do
novembra 2013. Zároveň žalovanú vyzval k zaplateniu zmluvnej pokuty vo výške 194 eur, všetko
najneskôr do 27.02.2013.

Faktúrami vystavenými dňa 22.10.2013 (č. 5225250694) a 22.11.2013 (č. 5228962583) vyúčtoval
žalobca žalovanej čiastky k úhrade vo výške spolu 156,94 eur za mesačné poplatky a poskytované
služby.

Podľa § 44 ods. 1 zákona č. 351/2011 Z. z. o elektronických komunikáciách (účinného od 01.01.2012)
zmluvou o poskytovaní verejných služieb sa podnik zaväzuje účastníkovi zriadiť potrebné pripojenie k
verejnej sieti alebo poskytovať príslušné služby. Podnik môže vydať všeobecné podmienky a cenník,
ktorésúsúčasťouzmluvy.Zmluvaoposkytovaníverejnýchslužiebjepísomná;toneplatíprepredplatenéslužby, poskytovanie služieb prostredníctvom verejných telefónnych automatov a iných verejných
prístupových bodov. Písomnú zmluvu o poskytovaní verejných služieb je možné meniť aj inou ako
písomnou formou, ak sa na tom zmluvné strany dohodnú; to neplatí pre záväzky účastníka, ktoré podľa

Občianskeho zákonníka možno dojednať len v písomnej forme.

Podľa ods. 8 písm. b/ podnik môže odstúpiť od zmluvy o poskytovaní verejných služieb, ak účastník
nezaplatil cenu za poskytnutú službu ani do 45 dní po dni splatnosti.

Podľa § 43 ods. 1 písm. a/ tohto zákona podnik má právo na úhradu za poskytnutú verejnú službu.
Podľa ods. 12 písm. a/ a b/ účastník je povinný používať verejnú službu v súlade s týmto zákonom
a so zmluvou o poskytovaní verejných služieb, platiť za poskytnutú verejnú službu podľa zmluvy o
poskytovaní verejných služieb, a ak to povaha služby umožňuje, až na základe predloženej faktúry.

Podľa § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka (OZ) spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu

na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.

Podľa § 53 ods. 1 OZ spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú
nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán, v neprospech spotrebiteľa (ďalej len
neprijateľná podmienka). To neplatí, ak ide o predmet plnenia, cenu plnenia alebo ak boli neprijateľné

podmienky individuálne dojednané. Podľa ods. 4 písm. k/ za neprijateľné podmienky uvedené v
spotrebiteľskej zmluve sa považujú najmä ustanovenia, ktoré požadujú od spotrebiteľa, ktorý nesplnil
svoj záväzok, aby zaplatil neprimerane vysokú sumu ako sankciu spojenú s nesplnením jeho záväzku.
Podľa ods. 5 neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné.

Podľa § 54 ods. 1 OZ zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou sa nemôžu odchýliť od
tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred vzdať svojich práv, ktoré
mu tento zákon priznáva, alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie. Podľa ods. 2 v pochybnostiach
o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší.

Podľa § 420 ods. 1 OZ každý zodpovedá za škodu, ktorú spôsobil porušením právnej povinnosti.

Podľa § 517 ods. 2 OZ ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od
dlžníkapopriplneníúrokyzomeškania,akniejepodľatohtozákonapovinnýplatiťpoplatokzomeškania;
výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.

Podľa § 3 ods. 1 nar. vl. č. 87/1995 Z. z. výška úrokov z omeškania je o päť percentuálnych bodov vyššia
ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením
peňažného dlhu.

Pre možnosť konštatovania vzniku občianskoprávnej zodpovednosti za škodu musia byť splnené
nasledujúce predpoklady: a) porušenie právnej povinnosti, b) existencia alebo vznik škody, c) existencia
príčinnej súvislosti medzi porušením právnej povinnosti a vznikom škody a d) zavinenie. Na vznik
zodpovednosti za škodu musia byť uvedené predpoklady splnené kumulatívne. Prvé tri predpoklady sú
objektívneho charakteru, majú skutkovú povahu a dôkazné bremeno ohľadne ich preukázania leží na

poškodenom, v danom prípade žalobcovi. Zavinenie má subjektívnu povahu a jeho existencia vo forme
nevedomej nedbanlivosti sa predpokladá (prezumované zavinenie) - dôkazné bremeno o tom, že tento
vnútorný vzťah škodcu k jeho objektívnemu konaniu nebol daný, je na škodcovi.

Vo vzťahu k prvému predpokladu žalobca uvádzal, že žalovaná porušila záväzky vyplývajúce zo zmlúv,

konkrétne Dodatkov k zmluve o pripojení zotrvať v zmluvnom vzťahu a platiť riadne a včas cenu za
poskytované služby. Aj porušenie kontraktuálnej povinnosti je porušením právnej povinnosti a môže
založiť zodpovednosť za škodu podľa § 420 ods. 1 OZ.
Súd mal za preukázané, že žalovaná porušila povinnosť platiť riadne a včas cenu za poskytnuté služby,
keď žalobcovi neuhradila faktúry, ktorými jej túto cenu vyfakturoval.

Keďže prvý predpoklad vzniku zodpovednosti za škodu - porušenie právnej povinnosti mal súd
preukázaný, skúmal, či sú splnené aj ďalšie dva objektívne predpoklady pre vznik zodpovednosti za
škodu, a to vznik škody a príčinná súvislosť medzi porušením povinnosti a vznikom škody.Škodu možno vnímať ako objektívnu kategóriu - zmenšenie majetku poškodeného, alebo ako právnu
kategóriu. O škode ako právnej kategórii možno hovoriť vtedy, ak k určitému zmenšeniu majetku

poškodeného dôjde v príčinnej súvislosti so zavineným protiprávnym konaním škodcu. Súd riešil otázku
existencie škody ako právnej kategórie, a teda súčasne skúmal existenciu zmenšenia majetku žalobcu
(poškodeného) a to, či toto zmenšenie bolo vyvolané (či bolo v príčinnej súvislosti s) porušením právnej
povinnosti žalovanou.

Povinnosť žalovanej zaplatiť, alebo vrátiť žalobcovi poskytnutú zľavu z kúpnej ceny v prípade porušenia
povinnosti uhrádzať cenu za poskytnuté služby riadne a včas nielenže nevyplýva priamo z dodatku
alebo všeobecných podmienok, ale ju nemožno vyvodiť ani z titulu náhrady škody. Zľava z kúpnej ceny
mobilného telefónu, totiž nepredstavuje škodu, ktorá žalobcovi vznikla v súvislosti s porušením tejto
povinnosti žalovanej. Zmenšenie majetku žalobcu o hodnotu zľavy z kúpnej ceny, ktorú žalovanej pri
kúpe mobilného zariadenia poskytol, nie je následkom porušenia povinnosti žalovanej platiť žalobcovi za

poskytované služby, ale následkom vôle žalobcu (ako výsledku jeho myšlienkového a rozhodovacieho
procesu) vyjadrenej v zmluve v rámci jeho zmluvnej voľnosti. Inak povedané, k zmenšeniu majetku
žalobcu nedošlo v príčinnej súvislosti s porušením právnej povinnosti žalovanej platiť riadne a včas
cenu za poskytované služby počas celej doby viazanosti, ale len na základe jeho slobodnej a vážnej
vôle vyjadrenej v tejto zmluve. Akými očakávaniami bola vôľa žalobcu pri uzatváraní zmluvy riadená

a ovplyvnená, a teda ako uviedol, žalovanej poskytol zľavu z kúpnej ceny len z toho dôvodu, že sa
zaviazala platiť mu za služby počas celej doby viazanosti, nemá na vyššie uvedený záver žiadny vplyv,
ani s ním právne nesúvisí. Na formovaní vôle žalobcu, ako aj žalovanej pri uzatváraní dodatkov k
zmluve o pripojení mali určite vplyv mnohé faktory, ako sú na strane žalovanej napr. ponuky iných
mobilných operátorov, jej majetkové pomery, potreba nového mobilného telefónu, predpokladaný rozsah

využívania služieb mobilného operátora a na strane žalobcu snaha získať nového klienta alebo podržať
si starého klienta, predpokladaný zisk zo zvoleného účastníckeho programu, atď. Je len samozrejmé,
že aj z dôvodu predpokladaného zisku v podobe pravidelných mesačných platieb za poskytované
služby po dobu viazanosti urobil žalobca rozhodnutie, výsledkom ktorého bola ním vyjadrená vôľa v
zmluve odpredať žalovanej mobilné zariadenia so zľavou. Avšak jediným možným následkom porušenia

povinnosti žalovanej platiť riadne a včas cenu za poskytované služby by bolo nenadobudnutie práve
tohto očakávaného brutto zisku v podobe mesačných platieb žalovanej za aktivovaný mesačný program.
Zmenšenie majetku žalobcu o poskytnutú zľavu z kúpnej ceny mobilného telefónu takýmto následkom
nie je.

Vzhľadom na uvedené má súd za to, že vznik škody v danom prípade nebol preukázaný, čím neboli
splnené ani ďalšie predpoklady vzniku zodpovednosti za škody, a to existencia príčinnej súvislosti medzi
porušením právnej povinnosti a vznikom škody a zavinenie.

Vyhodnotením vykonaného dokazovania súd dospel k záveru, že žaloba je dôvodná, ale nárok žalobcu

nie je oprávnený v plnom rozsahu. K nároku žalobcu na zaplatenie vyúčtovaných služieb súd uvádza,
že túto povinnosť žalovanej upravuje čl. 6 v bode 2 písm. b/ „Všeobecných podmienok poskytovania
verejných elektronických komunikačných služieb prostredníctvom verejnej telefónnej siete spoločnosti
Orange Slovensko, a. s.“ (VP), zmysle ktorého je účastník povinný platiť cenu za poskytnuté služby.
Žalobca služby jednoznačne dodal, žalovaná ich prijala. Podľa tvrdenia žalobcu žalovaná neuhradila

ceny za poskytnuté telekomunikačné služby vo výške 152,96 eur. Tento nárok žalobcu mal súd v
konaní preukázaný, a žalovaná ani po skutkovej (vecnej), ani po právnej stránke nárok žalobcu
nesporovala. Súd preto priznal žalobcovi nárok na zaplatenie neuhradenej ceny poskytnutých služieb.
Súd priznal zároveň žalobcovi aj nárok na úrok z omeškania (uplatnený v súlade so zákonom) z
priznanej čiastky odo dňa navrhovaného žalobcom, keďže žalovaná sa s platením služieb preukázateľne

dostala do omeškania. Vo zvyšku súd žalobu zamietol, nakoľko nárok na náhradu škody žalobca nijako
nepreukázal.

O trovách konania súd rozhodol podľa § 142 ods. 2 O. s. p., žalovaná ako vo väčšom rozsahu
úspešnejšia strana sporu má nárok na náhradu trov voči žalobcovi, žiadne si však neuplatnila.

Poučenie:Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie do 15 dní odo dňa jeho
doručenia, na Krajský súd v Trnave cestou tunajšieho súdu.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu

smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za
nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.
Odvolanie proti rozsudku možno odôvodniť len tým, že
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 205a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže
podať návrh na vykonanie exekúcie podľa zák. č. 233/1995 Z. z. (Exekučný poriadok).