Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Wednesday, July 7, 2016

Súd: Okresný súd Galanta
Spisová značka: 17C/323/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2315210585
Dátum vydania rozhodnutia: 07. 07. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Marianna Hosťovecká

ECLI: ECLI:SK:OSGA:2016:2315210585.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Galanta, v konaní vedenom pred sudkyňou JUDr. Mariannou Hosťoveckou, v právnej

veci žalobcu: AB 2 B. V., so sídlom Holandské kráľovstvo, 1077XX Amsterdam, Strawinskylaan 933,
registračné číslo: 572 79 667, zast. Advokátska kancelária GOLIAŠOVÁ GABRIELA s.r.o., so sídlom
911 01 Trenčín, Piaristická 707/25, adresa pre doručovanie: 921 22 Piešťany, Teplická 7434/147, proti
žalovanému: P. B., nar. XX. X. XXXX, trvale bytom XXX XX M. č. XXX, o zaplatenie 626,18 eura s
príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

Súd žalobu zamieta.
Súd žalovanému nepriznáva nárok na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca sa svojou žalobou zo dňa 28. 4. 2015 domáhal, aby súd zaviazal žalovaného na zaplatenie

sumy 626,18 eura s príslušenstvom - ‚vyčíslený ročný úrok z omeškania vo výške 5,39 eura a úrok z
omeškania vo výške 8,05 % ročne zo sumy 626,18 eura odo dňa 22. 4. 2015 do zaplatenia a náhradu
trov konania.

2. Svoju žalobu odôvodnil tým, že právny predchodca žalobcu (spoločnosť Home Credit Slovakia, a.s.)
uzatvoril so žalovaným dňa 25. 1. 2013 úverovú zmluvu číslo XXXXXXXXXXX, ktorej súčasťou bola
dohoda o uzatvorení Úverovej zmluvy o poskytnutí revolvingového úveru. Neoddeliteľnou súčasťou

úverovej zmluvy sú úverové zmluvné podmienky (ďalej len „ÚZP“). Žalovaný zároveň obdržal od
právneho predchodcu žalobcu ako neoddeliteľnú súčasť ÚZ aj príručku pre držiteľa (ďalej len „príručka“),
ktorej súčasťou je Sadzobník poplatkov. Žalovaný podpisom úverovej zmluvy a úverových zmluvných
podmienok potvrdil, že bol s nimi oboznámený, rovnako ako potvrdil oboznámenie sa s metodickou
príručkou, ktorej súčasťou bol aj Sadzobník poplatkov. ÚZ nadobudla platnosť a účinnosť dňom podpisu
posledného z účastníkov ÚZ. Predmetom ÚZ bolo poskytnutie peňažných prostriedkov - revolvingového
úveru vo výške úverového rámca v sume 590,- eur zo strany právneho predchodcu žalobcu žalovanému

prostredníctvom úverovej karty. Že ide o revolvingový úver, ktorý žalovaný čerpal prostredníctvom
kreditnej karty, je evidentné už zo samotnej lícnej strany úverovej zmluvy, kde je uvedené, že sa dohodla
výška kreditného limitu (úverového rámca). Rovnako je to zrejmé aj z úverových zmluvných podmienok,
ktoré sú neoddeliteľnou súčasťou úverovej zmluvy, konkrétne Hlava 3.

Žalovaný sa zaviazal riadne a včas splatiť právnemu predchodcovi žalobcu poskytnutý úver a to v
pravidelných mesačných splátkach s termínom splatnosti a vo výške určených v ÚZ na je] lícnej strane,

pričom prvú splátku bol žalovaný povinný uhradiť až v mesiaci nasledujúcom po mesiaci, v ktorom
vykonal prvé čerpanie z úverového účtu. Počet splátok vzhľadom na typ úveru nebolo možné vopred
dohodnúť, žalovaný sa zaviazal tiež zaplatiť úroky z poskytnutého úveru vo výške aktuálne platnej
mesačnej úrokovej sadzby v okamihu splátky úveru, v ktorej je obsiahnutá platba úroku a poplatkyza poskytované služby podľa Sadzobníka. Odporca porušil zmluvne dohodnuté podmienky vzťahujúce
sa k riadnemu a včasnému splácaniu poskytnutého úveru a dostal sa s úhradou svojho zmluvného
záväzku do omeškania. V zmysle Hlavy ÚZP s názvom „Ukončenie úverovej zmluvy o poskytnutí úveru“

bol žalovaný právnym predchodcom žalobcu vyzvaný listom zo dňa 26. 2. 2015 k splateniu celého
zostatku úveru, ktorý pozostáva z nezaplatených splátok po splatnosti, upomienky, zmluvnej pokuty (ak
boli vygenerované) a zo zosplatnených budúcich splátok, v lehote 15 dní od odoslania výzvy (§ 565 OZ).

3. Súd vo veci postupoval a rozhodol podľa § 177 ods. 2 písm. a/ CSP. Žalovaný sa k žalobe nevyjadril.

4. Súd sa oboznámil s obsahom spisu a listinnými dôkazmi v ňom založených - úverová zmluva číslo
XXXXXXXXXXX, splátkový kalendár, úverové podmienky (ďalej len ÚP), výzva k splateniu celého úveru,
predžalobná výzva, a zistil nasledovný skutkový a právny stav veci:

5. Žalobca podal žalobu tak, ako je vyššie popísané a odôvodnené.

6. Nová právna úprava v ustanovení § 150 CSP zakotvuje tzv. povinnosť tvrdenia, teda procesnú
povinnosť,ktorejnesplneniejesankcionovanéprocesnýmiprostriedkami,predovšetkýmvoformerýchlej
straty sporu. Strany majú povinnosť pravdivo a úplne uvádzať podstatné a rozhodujúce skutkové
tvrdenia týkajúce sa sporu. Táto povinnosť tvrdenia sa vzťahuje na skutkové okolnosti súvisiace

s procesným útokom alebo procesnou obranou strany sporu a je koncepčným predpokladom tzv.
sudcovskej koncentrácie civilného sporového konania (§ 153 CSP). Keďže žalobca je v konaní
zastúpený advokátskou kanceláriou, je nutné konštatovať, že advokátska kancelária musí poznať právo
asúdztohtofaktuvychádza,musípoznať,akénáležitostimusíobsahovaťžalobaarovnakomusívedieť,
že k žalobe je potrebné doložiť všetky listinné dôkazy na preukázanie tvrdení uvedených v žalobe. Preto

súd nemôže vyzývať (s poukazom na dodržiavanie zásady kontradiktórnosti konania a rovnosti strán)
stranu na preukázanie svojich tvrdení, a pri svojom rozhodovaní v merite veci vychádza z toho, čo strana
v konaní preukáže a to ku dňu, kedy rozhoduje. Tu súd poukazuje aj na to, že na dôkazy predložené
po vyhlásení rozsudku nie je možné prihliadať.

S poukazom na nález Ústavného súdu SR pod číslom konania I. ÚS 38/2013 - 50 zo dňa 24. 10. 2013
súd konštatuje, že k odňatiu možnosti konať pred súdom nedochádza ani údajným porušením zásady
kontradiktórnosti ako základnej súčasti práva na spravodlivý proces. Táto zásada znamená, že obom
stranám konania musí byť daná možnosť zoznámiť sa so stanoviskami a dôkazmi predloženými súdu
s cieľom ovplyvniť jeho rozhodnutie - či už protistranou alebo na konaní nezúčastneným subjektom, od

ktorého si prípadne súd takéto vyjadrenie alebo dôkaz môže vyžiadať - a vyjadriť sa k nim (porovnaj
Kmec, J., Kosař, D., Kratochvíl, J., Bobek, M. Evropská úmluva o lidských právech. Komentář. 1. Vydání.
Praha : C. H. Beck, 2012, s. 740). Kontradiktórnosť je prenos dôkazného bremena zo súdu na strany,
resp. rokovací spôsob súdneho procesu. Právo na kontradiktórny proces nemá absolútny charakter a
jeho rozsah sa môže líšiť najmä v závislosti na zvláštnostiach daného konania. Nebráni súdu, aby od

tohto pravidla v záujme procesnej ekonómie upustil, ak je zrejmé, že nezoznámenie strany napr. so
stanoviskom iných strán nemôže mať akýkoľvek vplyv na výsledok konania pred nimi.

Súd ďalej uvádza, že v prípade, ak sa v odôvodnení nezaoberal konkrétnou námietkou strán konania,
urobil tak preto, že daný argument a taktiež odpoveď naň nepovažoval pre rozhodnutie za rozhodujúce

(Ruiz Torija c. Španielsko z 9. decembra 1994, séria A, č. 303-A, s.12, § 29; Hiro Balani c. Španielsko
z 9. decembra 1994, séria A, č. 303-B; Georgiadis c. Grécko z 29. mája 1997; Higgins c. Francúzsko
z 19. februára 1998).

Súd dáva do pozornosti, že do obsahu základného práva podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky

a práva na spravodlivý súdny proces podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práva slobôd
nepatrí dožadovať sa ňou navrhnutého spôsobu hodnotenia vykonaných dôkazov (I. ÚS 97/97), resp.
toho, aby súdy preberali alebo sa riadili výkladom všeobecne záväzných predpisov, ktorý predkladá
účastník konania (II. ÚS 3/97, II. ÚS 251/03).

7. Podľa § 524 ods. 1 a 2 OZ, (1) Veriteľ môže svoju pohľadávku aj bez súhlasu dlžníka postúpiť
písomnou zmluvou inému.
(2) S postúpenou pohľadávkou prechádza aj jej príslušenstvo a všetky práva s ňou spojené.Následky postúpenia sa prejavia v právnom postavení všetkých troch účastníkov. Dotýkajú sa oprávnení
a povinností postupcu, postupníka aj dlžníka.

Postupca stráca postúpenú pohľadávku so všetkým príslušenstvom a právami s ňou spojenými.
Pohľadávku po jej postúpení nie je oprávnený vymáhať a nie je oprávnený ani prijať plnenie od dlžníka.
Keďže postúpením pohľadávky postupca prestal byť veriteľom, je povinný postupníkovi vydať alebo
na neho previesť všetky prostriedky právnej ochrany a zabezpečovacie prostriedky, ktoré sa viažu k
pohľadávke (napr. dlžobný úpis, predmet zálohu a pod.).

Postupník sa na základe postúpenia stane veriteľom namiesto postupcu a pohľadávku nadobúda s
príslušenstvom a všetkými právami, ktoré sú s ňou spojené. Pohľadávku nadobúda aj s námietkami,
ktoré možno proti nej uplatniť.

Dlžník nie je postúpením vo svojom právnom postavení dotknutý. Námietky, ktoré mal v čase postúpenia

proti pohľadávke, sa mu zachovávajú aj po postúpení. Môže voči pohľadávke namietať napríklad
vzájomné pohľadávky, ktoré už vtedy mal, a pod. Dlžník je však povinný plniť už novému veriteľovi, len
čo sa o postúpení pohľadávky dozvedel.

8. Aktívnou vecnou legitimáciou sa rozumie také hmotnoprávne postavenie, z ktorého vyplýva subjektu -

žalobcovi ním uplatňované právo (nárok), respektíve mu vyplýva procesné právo si tento hmotnoprávny
nárokuplatňovať.Preskúmavanievecnejlegitimácie,čiužaktívnej(existenciatvrdenéhoprávanastrane
žalobcu), alebo pasívnej (existencia tvrdenej povinnosti na strane žalovaného) je imanentnou súčasťou
súdneho konania. Súd vecnú legitimáciu skúma vždy aj bez návrhu a aj v prípade, že ju žiaden z
účastníkov konania nenamieta. (Rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 29. 6. 2010, sp.

zn. 2Cdo 205/2009).

9. V prejednávanej veci súd musí konštatovať, že sám žalobca v žalobe uviedol, že pohľadávka vznikla
zo záväzkového vzťahu, ktorý vznikol medzi žalovaným a právnym predchodcom žalobcu (spoločnosť
Home Credit Slovakia, a.s.). Žalobca však nijakým spôsobom súdu nepreukázal, že je vlastníkom

žalovanej pohľadávky, t.j., že došlo k postúpeniu pohľadávky zo spoločnosti Home Credit Slovakia, a.s.
na žalobcu a ani nepredložil žiaden relevantný dôkaz, ktorý by podporoval skutočnosť uvedenú v žalobe.
V čase rozhodnutia súdu teda žalobca nevlastní pohľadávku, o ktorej súd má rozhodnúť (resp. to súd
nemá za preukázané), teda nie je aktívne vecne legitimovaným subjektom na podanie žaloby.

10. Na základe uvedeného súd žalobu zamietol.

11. O nároku žalovaného na náhradu trov konania súd rozhodol podľa § 255 ods. 1 a § 262 ods. 1
CSP, a hoci žalovaný bol v konaní plne úspešný, súd mu náhradu trov konania nepriznal, pretože mu
žiadne nevznikli.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné podať odvolanie a to v lehote 15 dní od doručenia rozhodnutia na
súde, proti ktorého rozhodnutiu smeruje (§ 362 ods. 1 CSP).

Podľa § 363 CSP v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému

rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za
nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Podľa § § 364 CSP rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia
lehoty na podanie odvolania. Podľa § 365 ods. 1 CSP odvolanie možno odôvodniť len tým, že

a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistenýskutkovýstavneobstojí,pretožesúprípustnéďalšieprostriedkyprocesnejobranyaleboďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo

h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa § 371 CSP žalobu nemožno v odvolacom konaní meniť.

Podľa § 372 CSP v odvolacom konaní nemožno uplatniť práva voči žalobcovi vzájomnou žalobou.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na
vykonanie exekúcie podľa zákona č. 233/1995 Z.z. o exekútoroch a exekučnej činnosti v platnom znení.