Rozsudok Judgement was issued on Tuesday, August 9, 2016

Súd: Okresný súd Galanta
Spisová značka: 17C/595/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2315221392
Dátum vydania rozhodnutia: 09. 08. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Marianna Hosťovecká

ECLI: ECLI:SK:OSGA:2016:2315221392.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Galanta, v konaní vedenom pred sudkyňou JUDr. Mariannou Hosťoveckou, v právnej

veci žalobcu: EOS KSI Slovensko, s.r.o., so sídlom 851 02 Bratislava, Pajštúnska 5, IČO: 35 724 803,
zastúpeného: TOMÁŠ KUŠNÍR, s.r.o., advokátska kancelária so sídlom 851 02 Bratislava, Pajštúnska
5, IČO: 36 613 843, proti žalovanému: M. G., nar. XX. X. XXXX, trvale bytom XXX XX M., D. Y. XX/XX,
o zaplatenie 682,89 eura s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi sumu 142,94 eura spolu s úrokom z omeškania vo výške :
- 8,75 % ročne zo sumy 22,93 eura od 18. 3. 2013 do zaplatenia,
- 8,75 % ročne zo sumy 27,92 eura od 18. 4. 2013 do zaplatenia,

- 8,5 % ročne zo sumy 5,46 eura od 19. 5. 2013 do zaplatenia,
- 8,5 % ročne zo sumy 35,78 eura od 19. 6. 2013 do zaplatenia,
a to všetko do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

Vo zvyšnej časti súd žalobu zamieta.

Súd žalovanému náhradu trov konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca sa žalobou doručenou súdu dňa 17. 9. 2015 domáhal vydania platobného rozkazu na

zaplatenie sumy 682,89 eura spolu s úrokom z omeškania z neuhradených služieb a zmluvnej pokuty a
náhrady trov konania. Svoju žalobu odôvodnil tým, že medzi právnym predchodcom žalobcu (spoločnosť
Slovak Telekom, a.s.) a žalovaným bola dňa 13. 4. 2011 uzavretá Zmluva o poskytovaní verejných
služieb č. XXXXXXXXXX, predmetom ktorej bolo poskytnutie telekomunikačných služieb.

2. Právny predchodca žalobcu poskytoval žalovanému služby riadne a včas, za čo vystavil žalovanému
faktúry. Spoločnosť Slovak Telekom, a.s. a žalobca uzavreli dňa 20. 11. 2014 medzi sebou Zmluvu o

postúpení pohľadávok, predmetná pohľadávka sa stala vlastníctvom žalobcu. Na základe tejto zmluvy
došlo aj k postúpeniu pohľadávky voči žalovanému z titulu neuhradenej faktúry číslo:
1/ XXXXXXXXXX, splatná 17. 3. 2013, na sumu 22,93 eura;
2/ XXXXXXXXXX, splatná 17. 4. 2013, na sumu 27,92 eura;
3/ XXXXXXXXXX, splatná 18. 5. 2013, na sumu 5,46 eura;
4/ XXXXXXXXXX, splatná 18. 6. 2013, na sumu 35,78 eura;
5/ XXXXXXXXXX, splatná 18. 7. 2013, na sumu 590,80 eura (zmluvná pokuta).

3. Na základe zmluvy poskytoval právny predchodca žalobcu žalovanému plnenie riadne a včas. Podľa
účtovných dokladov bolo zistené, že odporca faktúry neuhradil. Dlžná suma uhradená nebola, čím sa
žalovaný dostal do omeškania.4. Uplatnený úrok z omeškania je v súlade s § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka a § 3 ods. 1 nariadenia
vlády SR číslo 87/1995 Z.z. účinného do 31. 1. 2013

5. Súd vo veci postupoval a rozhodol podľa § 177 ods. 2 písm. a/ CSP. Žalovaný sa k žalobe nevyjadril.

6. Súd vykonal dokazovanie špecifikáciou pohľadávky, Zmluvou, faktúrami, oznámením o postúpení
pohľadávky a takto vykonaným dokazovaním zistil nasledovný skutkový a právny stav:

7. Žalobca podal žalobu tak, ako je vyššie popísané a odôvodnené.

8. Právny predchodca žalobcu uzatvoril so žalovaným zmluvu tak, ako to žalobca popísal v žalobe a
to dňa 13. 4. 2011.

9. Predmetom Zmluvy bolo poskytovanie telekomunikačných služieb s dohodnutým mesačný program
služieb „Magio Sat Klasik“, s dobou viazanosti 26 mesiacov. Priamo v zmluve nebola dohodnutá zmluvná
pokuta, pokiaľ sa tak stalo vo všeobecných podmienkach, tieto boli súd predložené v nečitateľnej
forme. Právny predchodca žalobcu vystavil žalovanému faktúry tak, ako je popísané vyššie. Žalobcova
pohľadávka voči žalovanému teda pozostáva z neuhradených služieb vo výške 142,94 eura (faktúry pod

poradovým číslom 1/ až 4/) a zo zmluvnej pokuty vo výške 590,80 eura (faktúra číslo XXXXXXXXXX)
a úrokov z omeškania.

10. Nová právna úprava v ustanovení § 150 CSP zakotvuje tzv. povinnosť tvrdenia, teda procesnú
povinnosť,ktorejnesplneniejesankcionovanéprocesnýmiprostriedkami,predovšetkýmvoformerýchlej
straty sporu. Strany majú povinnosť pravdivo a úplne uvádzať podstatné a rozhodujúce skutkové
tvrdenia týkajúce sa sporu. Táto povinnosť tvrdenia sa vzťahuje na skutkové okolnosti súvisiace
s procesným útokom alebo procesnou obranou strany sporu a je koncepčným predpokladom tzv.

sudcovskej koncentrácie civilného sporového konania (§ 153 CSP). Keďže žalobca je v konaní
zastúpený advokátskou kanceláriou, je nutné konštatovať, že advokátska kancelária musí poznať právo
asúdztohtofaktuvychádza,musípoznať,akénáležitostimusíobsahovaťžalobaarovnakomusívedieť,
že k žalobe je potrebné doložiť všetky listinné dôkazy na preukázanie tvrdení uvedených v žalobe. Preto
súd nemôže vyzývať (s poukazom na dodržiavanie zásady kontradiktórnosti konania a rovnosti strán)

stranu na preukázanie svojich tvrdení, a pri svojom rozhodovaní v merite veci vychádza z toho, čo strana
v konaní preukáže a to ku dňu, kedy rozhoduje. Tu súd poukazuje aj na to, že na dôkazy predložené
po vyhlásení rozsudku nie je možné prihliadať.

S poukazom na nález Ústavného súdu SR pod číslom konania I. ÚS 38/2013 - 50 zo dňa 24. 10. 2013

súd konštatuje, že k odňatiu možnosti konať pred súdom nedochádza ani údajným porušením zásady
kontradiktórnosti ako základnej súčasti práva na spravodlivý proces. Táto zásada znamená, že obom
stranám konania musí byť daná možnosť zoznámiť sa so stanoviskami a dôkazmi predloženými súdu
s cieľom ovplyvniť jeho rozhodnutie - či už protistranou alebo na konaní nezúčastneným subjektom, od
ktorého si prípadne súd takéto vyjadrenie alebo dôkaz môže vyžiadať - a vyjadriť sa k nim (porovnaj

Kmec, J., Kosař, D., Kratochvíl, J., Bobek, M. Evropská úmluva o lidských právech. Komentář. 1. Vydání.
Praha : C. H. Beck, 2012, s. 740). Kontradiktórnosť je prenos dôkazného bremena zo súdu na strany,
resp. rokovací spôsob súdneho procesu. Právo na kontradiktórny proces nemá absolútny charakter
a jeho rozsah sa môže líšiť najmä v závislosti na zvláštnostiach daného konania. Nebráni súdu, aby
od tohto pravidla v záujme procesnej ekonómie upustil, ak je zrejmé, že nezoznámenie strán napr. so

stanoviskom iných strán nemôže mať akýkoľvek vplyv na výsledok konania pred nimi.

Súd ďalej uvádza, že v prípade, ak sa v odôvodnení nezaoberal konkrétnou námietkou strán, urobil
tak preto, že daný argument a taktiež odpoveď naň nepovažoval pre rozhodnutie za rozhodujúce (Ruiz
Torija c. Španielsko z 9. decembra 1994, séria A, č. 303-A, s.12, § 29; Hiro Balani c. Španielsko z 9.

decembra 1994, séria A, č. 303-B; Georgiadis c. Grécko z 29. mája 1997; Higgins c. Francúzsko z 19.
februára 1998).Súd dáva žalobcovi do pozornosti, že do obsahu základného práva podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej
republiky a práva na spravodlivý súdny proces podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práva
slobôd nepatrí dožadovať sa ňou navrhnutého spôsobu hodnotenia vykonaných dôkazov (I. ÚS 97/97),

resp.toho,abysúdypreberalialebosariadilivýkladomvšeobecnezáväznýchpredpisov,ktorýpredkladá
účastník konania (II. ÚS 3/97, II. ÚS 251/03).

11. Na podklade vykonaného dokazovania súd dospel k záveru, že žaloba je podaná čiastočne dôvodne.
Zmluva je zmluvou spotrebiteľskou podľa § 52 OZ. Právny predchodca žalobcu konal v rámci predmetu

svojej obchodnej činnosti. Žalovaný vystupuje ako spotrebiteľ, keďže sa jedná o fyzickú osobu, ktorá pri
uzatvorení zmluvy nekonala v rámci svojej obchodnej činnosti.

12. Vykonaným dokazovaním mal súd za preukázané, že medzi právnym predchodcom žalobcu a
žalovaným vznikol záväzkový právny vzťah, a to nepomenovaná zmluva v zmysle § 51 OZ. Z pohľadu
právnej kvalifikácie ide o zmluvu uzavretú v zák. č. 610/2003 Z.z. a zároveň o spotrebiteľskú zmluvu

podľa § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka.

13. Podľa § 52 ods. 1 a 2 OZ, účinného k dátumu uzatvorenia Zmluvy (t. j. 13. 4. 2011), (1)
Spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so
spotrebiteľom.

(2) Ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne
vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany,
ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je
obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné.

Podľa § 53 ods. 1, 2, 3, 4 písm. k/ OZ, (1) Spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré
spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa
(ďalej len "neprijateľná podmienka"). To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú hlavného
predmetu plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určito, jasne a
zrozumiteľne alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané.

(2) Za individuálne dojednané zmluvné ustanovenia sa nepovažujú také, s ktorými mal spotrebiteľ
možnosť oboznámiť sa pred podpisom zmluvy, ak nemohol ovplyvniť ich obsah.
(3) Ak dodávateľ nepreukáže opak, zmluvné ustanovenia dohodnuté medzi dodávateľom a
spotrebiteľom sa nepovažujú za individuálne dojednané.
(4) Za neprijateľné podmienky uvedené v spotrebiteľskej zmluve sa považujú najmä ustanovenia, ktoré

k) požadujú od spotrebiteľa, ktorý nesplnil svoj záväzok, aby zaplatil neprimerane vysokú sumu ako
sankciu spojenú s nesplnením jeho záväzku.

Podľa§54ods.1a2OZ,(1)Zmluvnépodmienkyupravenéspotrebiteľskouzmluvousanemôžuodchýliť
od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred vzdať svojich práv,

ktoré mu tento zákon priznáva, alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie.
(2) V pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší.

Podľa § 544 ods. 1 OZ, Ak strany dojednajú pre prípad porušenia zmluvnej povinnosti zmluvnú pokutu,
je účastník, ktorý túto povinnosť poruší, zaviazaný pokutu zaplatiť, aj keď oprávnenému účastníkovi

porušením povinnosti nevznikne škoda.

Podľa § 42 ods. 1 písm. a/, ods. 2 písm. a/, b/ a ods. 4 písm. a/, b/ zák. č. 610/2003 Z.z. o elektronických
komunikáciách, účinného k 13. 4. 2011, (1) Podnik má právo a) na zaplatenie ceny za poskytnutú verejnú
službu podľa tarify, ak jej vyúčtovanie doručil účastníkovi najneskôr do troch mesiacov od posledného

dňa zúčtovacieho obdobia; to neplatí pri vyúčtovaní predplatených služieb.
(2) Účastník má právo na a) uzavretie zmluvy s podnikom, ak nie je dôvod na jej odmietnutie podľa
odseku 1 písm. c); b) poskytnutie verejnej služby v rozsahu dohodnutom v zmluve a za cenu podľa tarify,
4) Účastník je povinný a) používať verejnú službu v súlade s týmto zákonom, so zmluvou o pripojení a
so všeobecnými podmienkami; b) platiť cenu za poskytnutú verejnú službu podľa zmluvy o pripojení a

podľa tarify, a ak to povaha služby umožňuje, až na základe predloženia dokladu o vyúčtovaní.
14. Súd z predložených listinných dôkazov mal za preukázané, že žalovaný využil služby právneho
predchodcu žalobcu v celkovej fakturovanej sume 142,94 eura, ktoré žalovaný nezaplatil (faktúry číslo
pod poradovým číslom 1/ až 4/ uvedené v bode 2 tohto odôvodnenia).15. Súd z predložených listinných dôkazov však nemal za preukázané, akú zmluvnú povinnosť žalovaný
porušil a kedy sa tak malo stať, aké dôsledky malo porušenie zmluvy na ďalšie trvanie záväzkového

vzťahu a preto žaloba v tejto časti bola nepreskúmateľná z dôvodu, že žalobca neuniesol bremeno
tvrdenia a ani bremeno dôkazu (teda či žalovanému bola oprávnene uložená zmluvná pokuta vo
výške 590,80 eura - faktúra číslo XXXXXXXXXX). Súd potom nemohol ani preskúmať a dospieť
k jednoznačnému záveru, či dojednanie o zmluvnej pokute je alebo nie je neprijateľnou zmluvnou
podmienkou, a preto nemohol žalobcovi priznať právo na zaplatenie sumy 590,80 eura a zároveň ani

úroku z omeškania z tejto sumy. (Súd sa preto ďalej nezaoberal ani skúmaním, či zmluvná pokuta bola
dohodnutá platne podľa § 37 OZ a § 46 ods. 1 OZ.)

16.Podľa§517ods.2OZ,akideoomeškaniesplnenímpeňažnéhodlhu,máveriteľprávopožadovaťod
dlžníkapopriplneníúrokyzomeškania,akniejepodľatohtozákonapovinnýplatiťpoplatokzomeškania;
výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.

17. Omeškanie dlžníka je najčastejším porušením záväzku, hoci z hľadiska realizácie záväzku nejde o
najzávažnejšie porušenie, a to z toho dôvodu, že ešte neznamená zmarenie záväzku. Ide tu o prípad,
keď záväzok síce nebol splnený v dobe splatnosti, ale splnenie obligačnej povinnosti nie je vylúčené
a predpokladá sa jej dodatočné splnenie. Je to samostatná forma nesplnenia v tom zmysle, že ide o

nesplnenie dočasné. Omeškanie dlžníka sa nevzťahuje len na prípady nesplnenia záväzku včas, ale
zahŕňa aj prípady, keď síce záväzok bol splnený včas, ale toto plnenie nemá náležitosti riadneho
plnenia, t. j. plnenie je vadné. Na vadné plnenie sa teda hľadí ako na nesplnenie záväzku. Odporca
podľa listinných dôkazov je v omeškaní tým, že neplnil riadne a včas (dostal sa do omeškania uplynutím
času plnenia podľa jednotlivých faktúr); omeškanie teda spočíva v porušení záväzku vo vzťahu k času

plnenia.

18. Nárok na úroky z omeškania (z faktúr číslo XXXXXXXXXX; XXXXXXXXXX; XXXXXXXXXX;
XXXXXXXXXX) vznikol odo dňa nasledujúcom po splatnosti jednotlivých faktúr a výška úrokov z
omeškaniajeo8percentuálnychbodovvyššiaakozákladnáúrokovásadzbaEurópskejcentrálnejbanky

platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu (§ 3 ods. 1 nar. vlády č. 87/1995 Z.z. účinný
do 31. 1. 2013), pretože podľa § 10c nar. vlády č. 87/1995 Z.z. v aktuálnom znení, ak záväzkový vzťah
vznikol pred 1. februárom 2013, výška úrokov z omeškania sa riadi podľa predpisov účinných k 31.
januáru 2013 aj za dobu omeškania po 31. januári 2013.

19. Základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky bola stanovená pre dané obdobie omeškania
vo výške 0,75 % p.a., potom úrok z omeškania je 8,75 % p.a. (faktúry č. XXXXXXXXXX; XXXXXXXXXX),
resp. vo výške 0,5 % p.a., potom úrok z omeškania je 8,5 % p.a. (faktúry č. XXXXXXXXXX;
XXXXXXXXXX).

20. Na základe uvedeného súd rozhodol tak, ako to vyplýva z enunciátu.

21. O nároku žalovaného na náhradu trov konania súd rozhodol podľa § 255 ods. 2 a § 262 ods. 1
CSP, pričom žalovaný bol v konaní úspešný vo väčšej časti ako žalobca. Úspech vo veci sa zisťuje
porovnaním žalobnej žiadosti (petitu) a výroku rozhodnutia, ktorým sa vo veci rozhodlo. Ak strana nemá

plný úspech vo veci, vždy má čiastočný úspech vo veci, t.j. každá strana (žalobca aj žalovaný) je sčasti
úspešná a sčasti neúspešná. Vo všeobecnosti platí, že ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd
náhradu trov konania pomerne rozdelí (uznesenie Najvyššieho súdu SR z 22. júna 2011, sp. zn. 8 Sžo
215/2010). Keďže žalovaný bol v konaní úspešnejší, vzniklo mu právo na náhradu trov konania, avšak
žiadne trovy konania mu nevznikli, preto mu ich náhradu súd nepriznal.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné podať odvolanie a to v lehote 15 dní od doručenia rozhodnutia na
súde, proti ktorého rozhodnutiu smeruje (§ 362 ods. 1 CSP).Podľa § 363 CSP v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za
nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Podľa § § 364 CSP rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia
lehoty na podanie odvolania. Podľa § 365 ods. 1 CSP odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné

práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistenýskutkovýstavneobstojí,pretožesúprípustnéďalšieprostriedkyprocesnejobranyaleboďalšie

prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa § 371 CSP žalobu nemožno v odvolacom konaní meniť.

Podľa § 372 CSP v odvolacom konaní nemožno uplatniť práva voči žalobcovi vzájomnou žalobou.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na
vykonanie exekúcie podľa zákona č. 233/1995 Z.z. o exekútoroch a exekučnej činnosti v platnom znení.