Uznesenie ,
Iná povaha rozhodnutia Judgement was issued on Wednesday, June 23, 2016

Súd: Najvyšší súd
Spisová značka: 18XCdo/54/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6912213591
Dátum vydania rozhodnutia: 23. 06. 2016

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Lenka Praženková
ECLI: ECLI:SK:NSSR:2016:6912213591.1

Uznesenie

Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci žalobcu: POHOTOVOSŤ, s. r. o., so sídlom Pribinova
25, 811 09 Bratislava, IČO: 35 807 598, zastúpeného advokátskou kanceláriou Fridrich Paľko, s. r. o.,
so sídlom Grösslingova 4, 811 09 Bratislava, IČO: 36 864 421, proti žalovanej: Slovenskej republike,
za ktorú koná Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky, so sídlom Župné námestie 13, 814 90
Bratislava, o náhradu majetkovej škody a nemajetkovej ujmy, vedenej na Okresnom súde Rimavská

Sobota pod sp. zn. 6C/277/2012, o dovolaní žalobcu proti uzneseniu Krajského súdu v Banskej Bystrici
z 29. októbra 2015, č. k. 12Co/332/2015-151, takto

r o z h o d o l :

I. Návrh na prerušenie konania z a m i e t a .
II. Dovolanie o d m i e t a .
III. Žalovanej náhradu trov dovolacieho konania n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

Uznesením zo dňa 29. októbra 2015 sp. zn. 12Co/332/2015 Krajský súd v Banskej Bystrici potvrdil
ako vecne správne (§ 219 ods. 1 a 2 O. s. p.) odvolaním napadnuté uznesenie Okresného súdu
Rimavská Sobota z 10. marca 2015, č. k. 6C/277/2012-63, ktorým žalobcovi uložil povinnosť zaplatiť
súdny poplatok vo výške 66 eur podľa položky č. 17a Sadzobníka súdnych poplatkov, prílohy zákona č.
71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch a poplatku za výpis z registra trestov. Návrh žalobcu na prerušenie
konania zamietol. V odôvodnení sa stotožnil s názorom súdu prvého stupňa, že z hľadiska obsahového

išlo v podanej žalobe aj o námietku zaujatosti. Za správny označil tiež následný postup súdu prvého
stupňaprivyrubenísúdnehopoplatkuzanámietkuzaujatosti.Uviedol,ževecnéoslobodenieodsúdneho
poplatku podľa § 4 ods. 1 zákona č. 71/1992 Zb. sa na súdny poplatok za vznesenie námietky zaujatosti
nevzťahuje.

Uvedené uznesenie odvolacieho súdu napadol žalobca dovolaním, v ktorom žiadal zrušiť rozhodnutia

súdov oboch nižších stupňov a vec vrátiť súdu prvého stupňa na ďalšie konanie a pre prípad úspešnosti
žiadal priznať náhradu trov dovolacieho konania. Uviedol, že v danom prípade: a) súdy rozhodovali
napriek tomu, že sa nepodal návrh na začatie konania, hoci bol podľa zákona potrebný (§ 237 ods. 1
písm. e/ O. s. p.), b) účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom (§ 237
ods. 1 písm. f/ O. s. p.), c) rozhodoval vylúčený sudca, resp. bol súd nesprávne obsadený (§ 237 ods.
1 písm. g/ O. s. p.). Zároveň žalobca navrhol odložiť vykonateľnosť napadnutého rozhodnutia, konanie

prerušiť a predložiť Ústavnému súdu Slovenskej republiky návrh na vyslovenie nesúladu položky č.
17a Sadzobníka zákona o súdnych poplatkoch s Ústavou Slovenskej republiky a odložiť vykonateľnosť
napadnutého uznesenia.

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací (§ 10a ods. 1 O. s. p.) po zistení, že dovolanie
podal včas účastník konania zastúpený v súlade s § 241 ods. 1 veta druhá O. s. p., bez nariadenia

dovolacieho pojednávania (§ 243a ods. 3 O. s. p.), najprv skúmal, či je dôvodný jeho návrh na prerušenie
dovolacieho konania.Z obsahu dovolania žalobcu vyplýva, že navrhuje dovolacie konanie prerušiť podľa § 109 ods. 1 písm.
b/ O. s. p. a podať Ústavnému súdu Slovenskej republiky návrh na konanie o súlade položky č. 17a

Sadzobníka, ktorý tvorí prílohu zákona o súdnych poplatkoch zákona o súdnych poplatkoch s Ústavou
Slovenskej republiky. Dôvodil, že inštitút námietky zaujatosti predstavuje procesnú obranu proti sudcovi,
u ktorého má účastník konania pochybnosti o jeho nezaujatosti, ktorá sa nemá spoplatňovať, pretože je
jediným prostriedkom, ktorým sa účastník môže domôcť preskúmania prípadného dôvodu na vylúčenie
sudcu. Poplatok za námietku zaujatosti má podľa žalobcu povahu poplatku za vyjadrenie sa k otázke

nestrannosti sudcu v zmysle čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky, čo je neprípustný zásah do
základného práva na spravodlivý proces vrátane práva na nestranný súd, garantovaného čl. 46 ods. 1
Ústavy Slovenskej republiky a čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd.

Najvyšší súd návrhu žalobcu na prerušenie konania podľa § 109 ods. 1 písm. b/ O. s. p. nevyhovel
a tento zamietol, pretože položku č. 17a Sadzobníka ktorý tvorí prílohu zákona o súdnych poplatkoch

nepovažuje za rozpornú s Ústavou Slovenskej republiky a jej článkom 46 ods. 1.

Podľa § 109 ods. 1 písm. b/ O. s. p. súd konanie preruší ak rozhodnutie závisí od otázky, ktorú nie je
v tomto konaní oprávnený riešiť. Rovnako postupuje, ak tu pred rozhodnutím vo veci dospel k záveru,
že všeobecne záväzný právny predpis, ktorý sa týka veci, je v rozpore s ústavou, zákonom alebo

medzinárodnouzmluvou,ktoroujeSlovenskárepublikaviazaná;vtomprípadepostúpinávrhústavnému
súdu na zaujatie stanoviska,

Dovolací súd sa nestotožňuje s argumentáciou žalobcu, že zavedenie poplatku za námietku zaujatosti
bránivyjadriťsakotázkezaujatostisudcu.Položkač.17aboladoSadzobníkaznovuzavedenázákonom

č. 621/2005 Z. z., pretože dochádzalo k zneužívaniu inštitútu námietky zaujatosti, a tak k zbytočnému
predlžovaniu konania. Podľa dôvodovej správy k tomuto zákonu predmetný poplatok by mal mať povahu
kaucie, ktorá by sa mala poplatníkovi vrátiť, ak námietku podal odôvodnene. Takéto obmedzenie je
podľa najvyššieho súdu primerané a prispieva aj k zachovaniu iného ústavou zaručeného práva, a
to práva na prerokovanie veci v primeranej lehote. Daný poplatok za námietku sa naviac v prípade

jej oprávnenosti účastníkovi konania podľa § 11 ods. 1 zákona o súdnych poplatkoch vráti. Otázkou
vzťahu medzi právom na prístup k súdu a povinnosťou zaplatiť súdny poplatok sa zaoberal aj Európsky
súd pre ľudské práva, ktorý v rozsudku zo dňa 19. júna 2001, č. sťažnosti 28249/95, vo veci Kreuz
proti Poľsku uviedol, že nikdy nevylúčil možnosť, že záujmy riadneho chodu justície môžu odôvodňovať
zavedenie finančného obmedzenia na prístup jednotlivca k súdu a konštatoval, že požiadavku zaplatiť

súdny poplatok v súdnom konaní nemožno pokladať za obmedzenie práva účastníka na prístup k súdu,
ktoré je nezlučiteľné per se s článkom 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd
(odseky 59, 60).

Z týchto dôvodov je Najvyšší súd Slovenskej republiky dospel k záveru, že dovolateľ namieta rozpor s

právom na prístup k súdu neoprávnene, a preto jeho návrh na prerušenie dovolacieho konania podľa
§ 109 ods. 1 písm. b/ O. s. p. zamietol.

Ďalej dovolací súd ďalej skúmal, či dovolanie žalobcu smeruje proti rozhodnutiu, proti ktorému to zákon
pripúšťa a dospel k záveru, že ho treba odmietnuť.

V danom prípade ide o dovolanie podané v obdobnej veci, aká už bola v počte väčšom ako päť
predmetom konania pred dovolacím súdom na základe skoršieho dovolania toho istého dovolateľa - viď
konania vedené na Najvyššom súde Slovenskej republiky pod sp. zn. 1Cdo/122/2014, 1Cdo/264/2013,
3Cdo/311/2014, 3Cdo/534/2014, 4Cdo/229/2014, 4Cdo/235/2014, 5Cdo/295/2014, 5Cdo/311/2014,

6Cdo/120/2014, 6Cdo/304/2014, 8Cdo/281/2014, 8Cdo/213/2014). Dovolací súd sa s odôvodneniami
rozhodnutí, ktoré boli vydané v týchto konaniach, v celom rozsahu stotožňuje a poukazuje na ne. V
zmysle § 243b ods. 7 O. s. p. už ďalšie dôvody neuvádza.

Vzhľadom na to, že dovolanie žalobcu podľa § 237 a § 239 O. s. p. prípustné nie je, Najvyšší súd

Slovenskej republiky ho odmietol podľa § 243b ods. 5 O. s. p. v spojení s § 218 ods. 1 písm. c/ O. s. p.

O trovách dovolacieho konania rozhodol najvyšší súd podľa § 243b ods. 5 O. s. p. v spojení s § 224
ods. 1 O. s. p., § 151 ods. 1 a § 142 ods. 1 O. s. p.Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.