Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Thursday, April 6, 2016

Súd: Okresný súd Pezinok
Spisová značka: 6C/255/2012

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1712216865
Dátum vydania rozhodnutia: 06. 04. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Ján Stanček

ECLI: ECLI:SK:OSPK:2016:1712216865.4

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Pezinok v konaní pred samosudcom Mgr. Jánom Stančekom v právnej veci navrhovateľa

V., W..Y..R.., W. W. V. XX XXX XX O., H. : XX XXX XXX zastúpeného spoločnosťou E. V., W.. Y.. R..,
W. W. F. X, XXX XX O. proti odporcovi W. Y., S. Q. W. W. Y., W. W. Ž. K. XX, XXX XX O. o zaplatenie
náhrady škody a iné vo výške 1115,-eur takto

r o z h o d o l :

I. Súd žalobu zamieta v celom rozsahu.

II. Súd priznáva odporcovi voči navrhovateľovi náhradu trov súdneho konania vo výške 100%.

o d ô v o d n e n i e :

Žal Žalobou zo dňa 17.09.2012 doručenou tunajšiemu súdu dňa 27.09.2012 navrhovateľ žiadal, aby
súd deklaroval povinnosť odporcu zaplatiť navrhovateľovi peňažnú sumu 125,-eur ako náhradu škody a

konštituoval povinnosť odporcu sumu 990,-eur a priznal mu náhradu trov súdneho konania. Svoj návrh
odôvodnil tým, že navrhovateľ navrhol súdnemu exekútorovi vykonať exekúciu pre pohľadávku voči Q.
Š.narodenej04.09.1985podľazmluvyoúvereč.XXXXXXX.SúdnyexekútorpredložilnávrhOkresnému
súdu Pezinok a požiadal ho o udelenie poverenia, ktorý ako exekučný súd túto žiadosť prijal na ďalšie
konanie. Okresný súd Pezinok mal potom rozhodnúť o udelení poverenia na vykonanie exekúcie do
pätnástich dní od doručenia tejto žiadosti. Exekučným titulom je rozsudok stáleho rozhodcovského
súdu. Nejde teda o rozhodnutie rozhodcovskej komisie, ktoré rozhodovali v pracovných sporoch

do 01.02.1991 v zmysle vyhlášky č. 42/1975 Zb. o prejednávaní a rozhodovaní pracovných sporov
rozhodcovskými komisiami. Vec nevykazovala prvky nadmernej právnej zložitosti, nevyžadovalo si
spoluprácu s účastníkmi konania majúcu podstatný vplyv na čas potrebný na posúdenie a rozhodnutie.
Okresný súd Pezinok rozhodol o žiadosti o udelenie poverenia dňa 08.12.2010. Neexistuje okolnosť,
ktorá by umožňovala exekučnému súdu postupovať nesústredene a so zbytočnými prieťahmi tak, že k
vydaniu rozhodnutia o udelení poverenia pristúpila až po veľmi dlhej dobe. Navrhovateľ ako poškodený
sa dozvedel o všetkých okolnostiach v priebehu skutkového deja, ktorý vyústil do spôsobenej škody

po doručení upovedomenia o začatí exekúcie. V dôsledku nesprávneho úradného postupu exekučného
súdu vznikla majetková škoda predstavujúca náhradu účelne vynaložených nákladov spojených s jeho
činnosťou uskutočňovanou vo veci správy a vymáhania pohľadávky v období, ktoré zbytočne uplynulo
medzi doručením žiadosti o udelenie poverenia exekúcie a rozhodnutím o nej, keď poškodený vynaložil
v tomto období na správu pohľadávky prostredníctvom pracovných výkonov zamestnanca pomocou
informačného systému sumu s 70,-eur, na udržiavanie a správu informačného systému sumu 40,-
eur a na administratívne spracovanie textov urgencií adresovaných exekučnému súdu na publikačné

výdaje spojené s vyhotovením urgencii na poštovné a telekomunikačné výdaje spojené s urgovaním
a kontrolu stavu konania na exekučnom súde vo výške 15,-eur. Celkovo tak navrhovateľ vynaložil
sumu 125,-eur, ktorá by ho nezaťažila, ak by exekučný súd postupoval správne a pri rozhodnutí o
udelení poverenia by dodržal zákonom stanovenú dobu. Výška hmotnej škody je stanovená na základepaušalizácie reálnych vecných nákladov z dôvodu, že presnú škodu by bolo možné vyčísliť len s
nepomernými ťažkosťami. Z dôvodu ochrany osobných údajov obchodného tajomstva a dôverných
informácií nie je možné korešpondenčne predložiť účtovné doklady respektíve pracovné, obchodné

zmluvy.Márnymplynutímčasubolireálneohrozenélegitímnehoočakávaniapoškodeného,žesprávnym
postupom súdu dôjde k vymoženiu jeho pohľadávky a taktiež došlo k vyvolaniu rizika zániku povinného,
rizika straty kontaktu s povinným a rizika insolvencie povinného. Ďalšími dôvodmi žiadosti o náhradu
nemajetkovej ujmy sú pocity frustrácie, úzkosti, nespravodlivosti, neistoty a nedôvery v právo na
rovnosť spoločnosti u členov riadiacich orgánov spoločnosti aj majiteľov, zánik ďalších plánovaných

podnikateľských aktivít navrhovateľa ako aj zánik už vytvorených podnikateľských plánov a ovplyvnenie
ďalších podnikateľských postupov navrhovateľa a spôsobenie neistoty v plánovaní ďalších rozhodnutí.
Potreba náhrady nemajetkovej ujmy má svoj základ v požiadavke na spravodlivé usporiadanie vzťahov,
dosiahnutie adekvátnej nápravy primeranej satisfakcie za porušenie základných práv a princípov
právneho štátu. Pri určovaní výšky nemajetkovej ujmy vychádza z doktríny prijatej ústavným súdom,
podľaktorejpokiaľideozbytočnéprieťahyvsúdnomkonaníjespravodlivéaksazakaždýrokpoznačený

prieťahmi vzťahuje satisfakcia vo výške 660,-eur. Navrhovateľ si uplatňuje ako primeranú náhradu
nemajetkovej ujmy za vnútorné zásahy do spoločnosti, ovplyvňovanie podnikateľského plánovania
rozhodovania, za porušenie jeho práv, stratu legitímnych očakávaní, že nastane v zákonnom čase
stav predpokladaný zákonom, stratu dôvery v právo na spravodlivé riešenie veci a vyvolanie rizík
ohrozujúcich konečné vymoženie pohľadávky sumu 990,-eur za 18 mesiacov t. j. 55,-eur za každý

mesiac omeškania v činnosti exekučného súdu. Navrhovateľ požiadal o prerokovanie svojho nároku na
náhradu škody, odporca však do podania tejto žaloby na žiadosť pozitívne nereagoval. Je teda nutné
deklarovať porušenie práva navrhovateľa na rozhodnutie o žiadosti o vydanie poverenia na vykonanie
exekúcie v zákonom stanovenej dobe, deklarovať porušenie práva navrhovateľa na súdnu ochranu,
deklarovať porušenie princípov právneho štátu nesprávnym úradným postupom exekučného súdu a

nahradiť navrhovateľovi nemajetkovú ujmu a majetkovú škodu spôsobenú v priamej príčinnej súvislosti.
Žiadal preto rozhodnúť medzitýmnym rozsudkom o základe a následne deklarovať majetkovú ujmu a
konštituovať nemajetkovú ujmu v eurách.

Odporca podaním zo dňa 23.03.2016 uviedol, že navrhovateľ nepreukázal, že by činnosťou súdu

v namietaných konaniach došlo k nesprávnemu úradnému postupu, nepreukázal vznik ani výšku
skutočnej škody, ani prípadnej nemajetkovej ujmy a tým pádom neexistuje ani príčinná súvislosť medzi
nesprávnym úradným postupom a uplatnenou majetkovou škodou. Navrhovateľ si stav v ktorom sa ocitol
zavinil sám spôsobom vykonávania podnikateľskej činnosti a pasivitou pri obhajovaní svojich práv.

Súd vykonal vo veci dokazovanie oboznámením s obsahom listín a to žiadosti o udelenie poverenia
na vykonanie exekúcie zo dňa 17.09.2009, návrh na vykonanie exekúcie zo dňa 10.08.2009, žiadosť
o informáciu o stave konania, vyjadrenie k výzve, Vyjadrenie exekútora zo dňa 09.12.2009, poverenie
číslo XXXX XXXXXX Okresného súdu Pezinok všetko v kópiách a po takto vykonanom dokazovaní
ustálil skutkový stav nasledovným spôsobom :

Zo žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie zo dňa 17.09.2009 má súd preukázané, že
exekútor doručil dňa 24.09.2009 na Okresný súd Pezinok žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie
exekúcie oprávneného a to spoločnosti Pohotovosť, s.r.o. proti povinnej Q. Š. podľa exekučného titulu
a to rozsudku Stáleho rozhodcovského súdu č. k. W. XXXXX/XX, vydaného spoločnosťou W. Y. U..W..,
vykonateľného dňa 25.06.2009.

Z návrhu na vykonanie exekúcie zo dňa 10.08.2009 má súd preukázané že dňa 10.08.2009 bol spísaný
návrh na vykonanie exekúcie oprávneného a to spoločnosti Pohotovosť, s.r.o. proti povinnej Q. Š.
podľa exekučného titulu a to rozsudku Stáleho rozhodcovského súdu č. k. W. XXXXX/XX, vydaného
spoločnosťou W. Y. U..W.., vykonateľného dňa 25.06.2009.
Zo Žiadosti o informáciu o stave konania má súd preukázané doručenie listiny navrhovateľom súdu,

ktoroužiadaoinformovanieodôvodochnevydaniapovereniapresúdnehoexekútora,ktorýsožiadosťou
o vydanie poverenia predložil všetky listiny.
Z Vyjadrenia exekútora zo dňa 09.12.2009 má súd preukázané oznámenie súdu exekútorom s dôvodmi
nevykonania výzvy na oprávneného na predloženie súdom žiadaného dokumentu
ZpovereniačísloXXXXXXXXXXOkresnéhosúduPezinoknasúdpreukázané,žedňa08.12.2010vydal

Okresný súd v Pezinku poverenie v exekučnom konaní XEr/XXXX/XXXX na vymoženie pohľadávky
oprávneného a to spoločnosti Pohotovosť, s.r.o. proti povinnej Q. Š., ktoré bolo dané na doručenie
súdnemu exekútorovi dňa 16.12.2010.Predmetom konania je navrhovateľom vznesený nárok na zaplatenie náhrady majetkovej ako aj
nemajetkovej ujmy. Podľa z.č. 514/2003 Z.z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej
moci a o zmene niektorých zákonov (ďalej tiež „ZoZŠSVVM“) na vznik zodpovednosti štátu (Slovenskej

republiky) za škodu na majetku v dôsledku nesprávneho postupu štátneho orgánu je potrebné súčasné
splnenie troch podmienok : (i) zmenšenie majetku, (ii) nesprávny úradný postup a (iii) príčinná súvislosť
medzi zmenšenie majetku a nesprávnym úradným postupom, pričom štát zodpovedá bez možnosti
liberácie (§ 3 ods. 2 ZoZŠSVVM). Pokiaľ ide o náhradu majetkovej ujmy súd nemá za preukázané
zmenšenie majetku (§ 17 ods. 1 ZoZŠSVVM) tak ako bolo uvedené v návrhu. Žiadne listiny označené

ako dôkazy nepreukazujú správu pohľadávky, pracovné výkonov zamestnanca navrhovateľa ako
ani využívanie informačného systému navrhovateľom ako ani poštovné a telekomunikačné náklady.
Jediným preukázaným úkonom navrhovateľa v exekučnom konaní po podaní návrhu na začatie
exekúcie do vydania poverenia je žiadosť o informáciu o stave konania, ktorá však má charakter
formulárového podania a je individualizovaná výlučne identifikačnými údajmi povinnej, označením
exekučného titulu, dátumom žiadosti o vydanie poverenia a spisovou značkou exekútora. Navrhovateľ

nielenže nepreukázal tvrdené zmenšenie majetku, ale ani neosvedčil podmienky, z ktorých by bolo
možné usudzovať na vznik týchto nákladov, nebolo preto potrebné vykonať dokazovanie znaleckým
posudkom, keď pokiaľ navrhovateľ súdu pravdivo opísal rozhodné skutočnosti čo je jeho povinnosťou
(§ 79 ods. 1 O.s.p.) a nezamlčal nič, čo by uviedol znalcovi, nemal by znalec dostatok podkladov na
vypracovanie znaleckého posudku, keď znalec ako osoba odborne zdatná vie odborným spôsobom

spracovať rozhodné skutočnosti, ale ani ako osoba odborne zdatná však nemôže z ničoho zistiť niečo
konkrétne. Súd teda nevykonal dokazovanie znaleckým posudkom tak ako to uvádzal navrhovateľ
vo svojom písomnom podaní. Uvedené nepreukázanie zmenšenia majetku je potom samostatným
dôvodom na zamietnutia návrhu.

Vzhľadom na nepreukázanie zmenšenia majetku potom nie je preukázaná ani príčinná súvislosť medzi
zmenšením majetku a tvrdeným nesprávnym úradným postupom spočívajúcim v nedodržaní 15 dňovej
lehoty na vydanie poverenia (§ 44 ods. 2 Exekučného poriadku), keď navrhovateľ rovnako nenavrhol
vykonať dôkazy, z ktorých by bola preukázaná príčinná súvislosť medzi protiprávnym konaním súdu
spočívajúca v nedodržaní lehoty na vydanie poverenia a tvrdeným zmenšením majetku.

Dôkazná povinnosť je podľa § 120 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku na účastníkovi konania
tvrdiacom určitú skutočnosť a to čo do tvrdenia navrhovateľa o vynaložení nákladov t.j. o zmenšení
svojho majetku ako aj príčinnej súvislosti medzi tvrdeným zmenšením majetku a nesprávnym
úradným postupom spočívajúcim v nedodržaní zákonnej lehoty na rozhodnutie. V tejto veci nešlo

ani o zhodné tvrdenie účastníkov konania, v ktorom prípade by si súd mohol osvojiť skutkové
zistenia založené na zhodnom tvrdení účastníkov konania, keď odporca sa nevyjadril. Navrhovateľ
bol povinný navrhnúť vykonať dôkazy alebo označiť dôkazy na preukázanie svojich tvrdení, avšak
neoznačil ani nenavrhol vykonať dôkazy preukazujúce žalobné tvrdenia. Súd, nevzhliadnuc rozpornosť
v preukázaných skutočnostiach, nepovažoval za potrebné vykonať iné dôkazy, ako boli v konaní

navrhnuté navrhovateľom. Z uvedeného vyplýva, že navrhovateľ neuniesol dôkazné bremeno pokiaľ ide
o preukázanie tvrdenia o zmenšení svojho majetku.

Pokiaľ ide o tvrdenie navrhovateľa o paušalizácii reálnych vecných nákladov v dôsledku možnosti
vyčíslenia výšky škody len s nepomernými ťažkosťami, ktorým fakticky odkázal na ustanovenie § 136

O.s.p., súd poukazuje na jednoduchú možnosť preukázať časť tvrdených nákladov a ďalej na vyššie
uvádzané neosvedčenie podmienok, z ktorých by bolo možné usudzovať na vznik týchto nákladov, nebol
by preto dostatočný priestor na úvahu súdu, ktorá musí mať podklad v tvrdených skutočnostiach, keď
ňou možno zistiť len výšku nároku, nie aj jeho existenciu resp. základy jeho existencie.

Navrhovateľ tiež tvrdil nemožnosť korešpondenčne predložiť účtovné doklady respektíve pracovné,
obchodné zmluvy a to z dôvodu ochrany osobných údajov obchodného tajomstva a dôverných
informácií. Ani prípadné utajovanie obsahu zmlúv, z ktorých malo byť preukázané zmenšenie majetku
navrhovateľa z dôvodu jej označenia ako obsahujúcej obchodné tajomstvo (§ 17 Obchodného
zákonníka) nemôže zbaviť navrhovateľa povinnosti preukázať svoje tvrdenia. Zo žiadneho právneho

predpisu nevyplýva, že by účastník konania nemusel preukazovať svoje tvrdenia, ktoré značil za
obchodné tajomstvo. Účastníci konania majú povinnosť preukázať svoje tvrdenia, pričom ak sa
rozhodnú, že obchodné tajomstvo zachovajú aj za konania pred súdom musia byť uzrozumení s tým, že
ak ide o skutočnosti významné pre rozhodnutie vo veci nemôžu byť vo veci úspešní. O skutočnostiach,ktoré sú pre rozhodnutie vo veci významné nemusí byť vykonané dokazovanie len v prípade, ak ide
o zhodné tvrdenia účastníkov konania a súd v zmysle § 120 ods. 4 O.s.p. si tieto osvojí ako skutkové
zistenia na nich založené (obdobne I. Štenglová, L. Drápal, F. Púry, F. Korbel, Obchodní tajemství

praktická príručka, LINDE, Praha 2005, str. 82, 83). Pokiaľ ide o ostatné povinnosti mlčanlivosti, tu
súd poukazuje na skutočnosť, že navrhovateľ nepreukázal, že sa pokúsil zákonným spôsobom sa
zbaviť povinnosti mlčanlivosti, nepreukázal potom, že takáto povinnosť mu skutočne bránila v možnosti
predložiť dôkazy. Navyše tvrdenia navrhovateľa o nemožnosti predložiť listiny sú všeobecné a teda
pôsobia byť účelové.

Pokiaľ ide o nemajetkovú ujmu, túto je možné priznať pri existencii nesprávneho úradného postupu
alebonezákonnéhorozhodnutia(alebonezákonnéhozatknutia,zadržaniaaleboinépozbaveniaosobnej
slobody alebo rozhodnutia o treste, o ochrannom opatrení alebo rozhodnutia o väzbe) ako je to
uvedené v § 3 ods. 1 ZoZŠSVVM, pričom v peniazoch možno priznať nemajetkovú ujmu za súčasného
splnenia podmienok a to (i) nedostatočnosť samotného konštatovania porušenia práva a (ii) nemožnosť

uspokojiť nemajetkovú ujmu inak. Táto je satisfakciou za zásah do odlišných práv ako sú uvedené
v § 11 Občianskeho zákonníka, keď ustanovenia § 17 ZoZŠSVVM ako lex specialis sú vo vzťahu
k Občianskeho zákonníku ako lex generalis, teda predmetom úpravy tohto osobitného zákona je
satisfakcia za porušenia taxatívne vymenované v § 3 ods. 1 ZoZŠSVVM, pričom chráneným záujmom
je tu právo na dobrú správu veci verejných zakotvené v čl. 1 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky,

podľa ktorého Slovenská republika je zvrchovaný, demokratický a právny štát v spojení s čl. 46 ods. 3
Ústavy Slovenskej republiky, podľa ktorého každý má právo na náhradu škody spôsobenej nezákonným
rozhodnutím súdu, iného štátneho orgánu či orgánu verejnej správy alebo nesprávnym úradným
postupom. Súd potom pri určovaní výšky nemajetkovej ujmy v rozhodnom období 24.10.2009 až
08.12.2010. Toto obdobie je súčasne obdobím omeškania súdu s vydaním poverenia. Súd pri určovaní

výšky nemajetkovej ujmy skúma okrem skutočností vedených v § 17 ods. 3 písm. a/ až d/ ZoZŠSVVM
tiež napríklad subjekt zasahujúceho štátneho orgánu ako aj ďalšie okolnosti protiprávneho konania
zasahujúceho orgánu ako napríklad zavinenie (ktorého existencia môže byť priťažujúcou okolnosťou),
náročnosť veci, recidíva zásahu v obdobnej veci, rozsah zásahu, závažnosť následku protiprávneho
zásahu. Nie je procesnou povinnosťou navrhovateľa preukazovať okolnosti podľa § 17 ods. 3 písm. a/

až d/ ZoZŠSVVM ako ani ďalšie rozhodné okolnosti a súd úvahou zohľadnením všetkých okolností určí
primeranú výšku nemajetkovej ujmy vyjadrenej v peniazoch. Ak dotknutá osoba preukazuje jednotlivé
rozhodné okolnosti, môže mať táto jej procesná aktivita vplyv na výšku priznanej nemajetkovej ujmy.
V prejednávanej veci súd poukazuje predovšetkým na dobu trvania protiprávneho zásahu, ktorá bola
550 dní. Pokiaľ ide o zasahujúci štátny orgán, týmto bol súd, pričom v rozhodnom období bol tento

preťaženým súdom, ktorá skutočnosť je všeobecne známou skutočnosťou z verejne prístupných zdrojov
a to internetových stránok ministerstva spravodlivosti. V tomto kontexte je potom zrejmé, že nebolo v
prevádzkových možnostiach súdu vydať poverenie, pri zachovaní primeranej činnosti v iných súdnych
agendách, teda tieto okolnosti znižujú závažnosť porušenia konania štátneho orgánu, keď nesprávny
úradný postup je následkom kolabovania celého štátneho orgánu a nie konania v jednotlivej veci. Pokiaľ

ide o náročnosť veci, táto je v hornom pásme bežnej náročnosti tejto agendy, keď sa na jednej strane
nejedná o bežne vykonávaný exekučný titul a pri vydaní poverenia bolo potrebné zohľadniť viacero
právnych predpisov ako obvykle, na druhej strane však išlo o väčšie množstvo obdobných takýchto
exekučných titulov. Pokiaľ ide o závažnosť následku, žiaden následok nebol preukázaný avšak samotná
dĺžka doby nesprávneho úradného postupu bola v rozsahu 550 dní, ktorá doba je už v hornom pásme

miernej závažnosti porušenia práv navrhovateľa. Samotný predmetný zásah nie je spôsobilý poškodiť
postavenie navrhovateľa v spoločnosti. Zohľadniac uvedené skutočnosti má súd za to, že dostatočným
zadosťučinením je potom samotné konštatovanie porušenia práva. Navrhovateľ v návrhu tvrdil nutnosť
„deklarovať porušenie práva navrhovateľa na rozhodnutie o žiadosti o vydanie poverenia na vykonanie
exekúcie v zákonom stanovenej dobe“, pričom však sa tohto nároku nedomáhal aj v predmete návrhu.

Súd potom o tomto nároku (§ 17 ods. 2 ZoZŠSVVM,), vzhľadom na viazanosť návrhom (§ 153 ods.
2 O.s.p.), nerozhodoval a samotný vznesený nárok na zaplatenie nemajetkovej ujmy ako nedôvodný
zamietol.

Neboli splnené podmienky na rozhodnutie medzitýmnym rozsudkom ako to navrhoval navrhovateľ, keď

v prípade zamietnutia návrhu nie je účelné rozhodnúť o základe (§ 152 ods. 3 O.s.p.). Účelnosť spočíva
v rozhodnutí o základe, bez vykonania dokazovania ku konkrétnej výške nároku, ktoré dokazovanie sa
doplní v prípade existencie základu nároku, čo však v prejednávanej veci nebol potrebné.O náhrade trov konania súd rozhodol v súlade s § 142 ods. 1 O.s.p. v spojení s § 151 ods. 7 O.s.p.
tak, že plne úspešnému odporcovi priznal náhradu trov konania vyjadrenú percentom, keď tento bol v
spore plne úspešný.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie na Okresnom súde Pezinok do 15 dní od doručenia tohto
rozsudku. Písomne podané odvolanie musí byť podané v dvoch vyhotoveniach.
Z odvolania musí byť zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, a
musí byť podpísané a datované. V odvolaní sa má ďalej uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho

sa odvolateľ domáha.
Odvolanie proti tomuto rozsudku možno odôvodniť len tým, že
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné

na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 205a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Ak odporca v stanovenej lehote dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, môže
navrhovateľ podať návrh na výkon rozhodnutia.