Rozsudok ,
Zmeňujúce Judgement was issued on Thursday, August 17, 2016

Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 17Co/349/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3814202672
Dátum vydania rozhodnutia: 17. 08. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Ivan Kubinyi

ECLI: ECLI:SK:KSTN:2016:3814202672.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

KrajskýsúdvTrenčínevsenátezloženomzpredsedusenátuMgr.IvanaKubínyihoačlenieksenátuMgr.

Zuzany Holúbkovej a JUDr. Gabriely Janákovej v právnej veci žalobcu: Q. K., s.r.o., so sídlom G. G., N.
XX, IČO: 46 300 597, zastúpeného JUDr. Ľubicou Blažejovou, advokátkou so sídlom v Banskej Bystrici,
Krivánska 4 proti žalovanému: Q. K., s.r.o., so sídlom K., K. námestie 3, IČO: 46 375 503, zastúpenému
JUDr. Gabrielom Olšovským, advokátom so sídlom v Prievidzi, Pribinovo nám. 3, o zaplatenie 891
eur, na odvolanie žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Prievidza zo dňa 12. decembra 2014, č. k.
14C/50/2014-47, takto

r o z h o d o l :

Rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej zamietajúcej časti m e n í tak, že žalovaný je povinný

zaplatiť žalobcovi sumu 533 eur, do troch dní od právoplatnosti rozsudku.

Žalobca má nárok na náhradu trov konania vo výške 44,46 %.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu
110,50 eur do troch dní od právoplatnosti rozsudku, konanie v časti o zaplatenie 247,50 eur zastavil a vo
zvyšnej časti žalobu zamietol. Zároveň súd vyslovil, že o trovách konania bude rozhodnuté samostatným
uznesením po právoplatnosti rozsudku vo veci samej. Svoje rozhodnutie súd prvej inštancie odôvodnil s
poukazom na ust. § 261 ods. 9, § 301 Obchodného zákonníka, § 663, § 671 ods. 1, § 720, § 544 ods. 1,

2 Občianskeho zákonníka, § 3 ods. 1, 3 zák. č. 116/1990 Zb. o nájme a podnájme nebytových priestorov
a § 96 ods. 1, 2, 3 Občianskeho súdneho poriadku. Vychádzal zo zistenia, že žalobca so žalovaným
uzatvorilidňa23.04.2012nájomnúzmluvu,nazákladektorejžalobcaprenechalžalovanémudoužívania
kancelárske priestory so zariadením a parkovacie miesta v nehnuteľnosti súpisné číslo XXXX v G. G.,
kde bola dohodnutá výška nájomného v sume 650 eur mesačne a zálohové platby vo výške 100 eur
mesačne. Žalovaný pri uzatvorení zmluvy zaplatil žalobcovi kauciu v sume 1.000 eur. Dňom 31.08.2012
na základe výpovede prenajímateľa zo dňa 26.06.2012 nájomná zmluva zanikla. Žalovaný nezaplatil

nájomné za mesiac august 2012, vyúčtované faktúrou č. 16/2012, splatnou 14.07.2012. V konaní na
Okresnom súde Prievidza pod sp. zn. 16C/212/2012 sa žalobca domáhal od žalovaného zaplatenia
900 eur z titulu dlhu na nájomnom a úhradách za plnenie s DPH za mesiac august 2012, pričom v
uvedenomkonaníúčastníciuzatvorilinapojednávaní04.03.2013zmierstým,ženedoplatokžalovaného
na nájomnom, úhradách za plnenia na základe vyúčtovania zálohových platieb spolu v sume 1.089,14
eur sa započítal so zloženou kauciou 1.000 eur a žalovaný sa zaviazal zaplatiť žalobcovi 89,14 eur s
príslušenstvom. Vychádzajúc z čl. IV. bod 4.5 sa žalobca domáhal od žalovaného zaplatenia zmluvnej

pokuty vo výške 0,5% z dlžnej čiastky za každý deň omeškania, po čiastočnom späťvzatí žaloby zo sumy
650 eur od 29.07.2012 do 11.02.2013, teda za 198 dní omeškania. Súd prvej inštancie konštatoval, že
účastníci uzatvorili nájomnú zmluvu, ktorá je ako zmluvný typ upravená iba v Občianskom zákonníku,
hoci ide o podnikateľov. Obchodný zákonník obsahuje iba niektoré ustanovenia o zmluvnej pokute, ktorémajú vo vzťahu k Občianskemu zákonníku povahu špeciálnej úpravy. Takto osobitne je upravené aj
moderačné právo súdu vo vzťahu k výške zmluvnej pokuty. Jednou zo základných čŕt zmluvnej pokuty
je akcesorická (závislá) povaha. Z hľadiska vzniku a trvania je záväzok z dohody o zmluvnej pokute

závislý od hlavného, teda zabezpečovaného záväzku. Ak nevznikne hlavný záväzok, nemôže nastať
ani porušenie povinnosti, ktorá je obsahom hlavného záväzku. Následne preto neprichádza do úvahy
ani vznik nároku na zmluvnú pokutu. Zároveň dôsledkom akcesorickej povahy zmluvnej pokuty je to, že
vedľajší záväzok trvá iba počas trvania hlavného záväzku. Zmluvná pokuta však nie je príslušenstvom
pohľadávky a ako nárok je samostatne vymáhateľná. Nárok na zmluvnú pokutu vzniká porušením

zmluvnej povinnosti zabezpečenej zmluvnou pokutou. Zánikom hlavného záväzku zaniká zabezpečená
povinnosť, a preto nemôže pokračovať ani omeškanie s plnením tejto povinnosti. Ak nárok na zmluvnú
pokutu v období do zániku hlavného záväzku už vznikol, zánik hlavného záväzkového vzťahu existenciu
tohto samostatného nároku neovplyvňuje. Súd prvej inštancie konštatoval, že záväzok žalovaného
vyplývajúci z dohody o zmluvnej pokute v prípade porušenia vymedzených zmluvných povinností teda
meškania s platbou nájomného trval iba počas existencie hlavného záväzku, čiže nájomnej zmluvy. Po

zániku nájomnej zmluvy dňa 31.08.2012 už žalovanému z tejto zmluvy žiadne povinnosti nevyplývali,
a preto ich ani nemohol porušiť. Avšak už vzniknutý nárok na zmluvnú pokutu odo dňa porušenia
povinnosti dňa 29.07.2013 do zániku nájomnej zmluvy dňa 31.08.2012 vo výške 110,50 eur je žalobca
oprávnený od žalovaného požadovať. Uvedená suma pozostáva z 0,5% mesačného nájomného 650
eur (3,25 eur) násobeného 34, teda počtom dní od vzniku omeškania žalovaného až do zániku záväzku.

V tejto časti preto súd prvej inštancie žalobe žalobcu vyhovel. Vo zvyšnej časti, teda v sume 533
eur (obdobie od 01.09.2012 do 11.02.2013) súd žalobu ako nedôvodnú zamietol. Žalobca vzal na
pojednávaní žalobu späť v časti o zaplatenie 247,50 eur (pôvodne žaloval sumu 891 eur), pričom
v tejto časti súd konanie zastavil napriek nesúhlasu žalovaného, ktorý v zmysle § 96 ods. 2 O.s.p.
neuviedol žiaden vážny dôvod nesúhlasu so späťvzatím žaloby v uvedenej časti. Ďalej súd uviedol,

že žalovaný sa domáhal, aby súd uplatnil svoje moderačné právo a zmluvnú pokutu znížil, keďže sa
mu vo vzťahu k zabezpečovanému záväzku videla neprimeraná. Súd však dohodnutú zmluvnú pokutu
nepovažoval za neprimeranú hodnote a významu zabezpečovanej povinnosti. Podstatnou okolnosťou
bolo,žesumazmluvnejpokutynarastalapostupne,každýmdňomomeškania.Tedajejvýškazáviselaod
doby, počas ktorej si žalovaný neplnil svoju zmluvnú povinnosť. Ak by súd takto naakumulovanú sumu

znížil, zvýhodnil by dlžníka. Čím dlhšie by totiž neplatil, tým viac by bol zvýhodnený oproti veriteľovi.
Z týchto dôvodov nebolo možné výšku zmluvnej pokuty moderovať. Námietka neprimeranej výšky
zmluvnej pokuty však napokon nebola ani opodstatnená, keďže súd považoval zmluvnú pokutu v časti
prevyšujúcej sumu 110,50 eur za nedôvodnú. Pokiaľ žalovaný žiadal žalobu zamietnuť aj preto, že
domáhanie sa zmluvnej pokuty zo strany žalobcu považoval za rozporné s dobrými mravmi, súd uviedol,

že podľa čl. IV. bod 4.9 nájomnej zmluvy počas trvania nájomného vzťahu mohol prenajímateľ použiť
zloženú kauciu na náhradu škody spôsobenej žalovaným ako nájomcom alebo na úhradu nedoplatkov
podľa nájomnej zmluvy. Bolo teda na ňom, na aký účel ju použije. Po skončení nájmu a vyúčtovaní
zálohových platieb bol prenajímateľ povinný nájomcovi vrátiť kauciu zníženú o sumy, ktoré si podľa
tohto zmluvného ustanovenia započítal. Žalobca v konečnom dôsledku tento postup aj dodržal, čo je

zrejmé z faktúry č. 01/2013 a z konania vedeného na súde pod sp. zn. 16C/212/2012. Nárok na zmluvnú
pokutu bol ustanovený v nájomnej zmluve a žalovaný ako zmluvná strana obsah zmluvy poznal, mal si
byť vedomý aj možnosti uplatnenia takejto zmluvnej sankcie zo strany žalobcu. Z týchto dôvodov súd
nedospel k názoru, že postup žalobcu bol v rozpore s dobrými mravmi. V súlade s ust. § 151 ods. 3
prvej vety O.s.p. súd vyslovil, že o trovách konania rozhodne samostatným uznesením po právoplatnosti

rozsudku vo veci samej.

2. Proti rozsudku súdu prvej inštancie, ktorým bola žaloba vo zvyšnej časti zamietnutá, podal včas
odvolanie žalobca. Žiadal, aby žalovanému bola uložená povinnosť celkovo mu zaplatiť sumu 643,50
eur, vrátane trov prvostupňového a odvolacieho konania. Poukázal na to, že sa plne stotožňuje s

tvrdením súdu, že zmluvná pokuta má akcesorickú povahu. Podľa jeho názoru rozhodujúci je vznik
nároku na zaplatenie zmluvnej pokuty. Pokiaľ nárok na zaplatenie zmluvnej pokuty nevznikol, so
zánikom zabezpečeného záväzku zaniká aj zabezpečovací záväzok. Ak však zabezpečená povinnosť
bola porušená a nárok na zaplatenie zmluvnej pokuty vznikol, zánik hlavného záväzku už existenciu
tohto nároku žiadnym spôsobom neovplyvňuje. Nestotožňuje sa teda so záverom súdu prvej inštancie

v napadnutej časti rozhodnutia, že je oprávnený od žalovaného požadovať iba zmluvnú pokutu od
porušenia povinnosti do zániku nájomnej zmluvy. Za takéhoto stavu výkladu úpravy zmluvnej pokuty
by táto neplnila svoju preventívnu ani reparačnú a ani represívnu funkciu. Každý dlžník by v prípade
ukončenia akéhokoľvek záväzkového vzťahu (hlavného) nebol povinný znášať následky neplneniasvojej povinnosti z takéhoto vzťahu - zmluvnú pokutu, ktorá bola riadne dohodnutá medzi stranami,
pretože tieto by boli časovo obmedzené iba na trvanie tohto vzťahu a bol by takýto dlžník oproti veriteľovi
zvýhodnený.Vprípadeobchodnýchzmlúv,ktorébysatýkaliuzavretialenjednéhočasovoobmedzeného

obchodného prípadu so splatnosťou napr. za služby alebo tovar ku koncu trvania obchodného vzťahu, čo
sú úplne bežné prípady, by dokonca inštitút zmluvnej pokuty nemal vôbec význam, aj keby zabezpečená
povinnosť bola porušená a nárok na zaplatenie zmluvnej pokuty vznikol za trvania takéhoto vzťahu.

3. K podanému odvolaniu žalobcu písomné vyjadrenie podané nebolo.

4. Krajský súd v Trenčíne ako súd odvolací preskúmal vec v zmysle ust. § 379 a § 380 CSP, prejednal
vec bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 385 ods. 1 CSP a dospel k záveru, že rozsudok
súdu prvej inštancie je potrebné v napadnutej časti podľa § 388 CSP zmeniť.

5. Odvolaním žalobcu nebol napadnutý výrok rozsudku súdu prvej inštancie o povinnosti žalovaného

zaplatiť žalobcovi sumu 110,50 eur, ako aj výrok o zastavení konania v časti o zaplatenie 247,50
eur. V týchto častiach je rozsudok súdu prvej inštancie právoplatný a týmto rozhodnutím odvolacieho
súdu nedotknutý (§ 367 ods. 2 CSP). Predmetom preskúmania je teda zamietavý výrok rozsudku súdu
prvej inštancie ohľadne zmluvnej pokuty v sume 533 eur ( 0,5% zo sumy 650 eur od 01.09.2012 do
11.02.2013).

6. Podľa § 544 ods. 1 Občianskeho zákonníka, ak strany dojednávajú pre prípad porušenia zmluvnej
povinnosti zmluvnú pokutu, je účastník, ktorý túto povinnosť poruší, zaviazaný pokutu zaplatiť, aj keď
oprávnenému účastníkovi porušením povinnosti nevznikne škoda.

7. Ako správne uviedol aj súd prvej inštancie, zmluvná pokuta je jedným zo zabezpečovacích
prostriedkov záväzkov, upravených novelou Občianskeho zákonníka, zákonom č. 509/1991 Zb., s
účinnosťou od 01.01.1992. Zmluvná pokuta je dohodnutá peňažná čiastka, ktorú je dlžník povinný
zaplatiťveriteľovivprípade,ženesplnísvojuzmluvnúpovinnosť,kuktorejsazaviazal,atobezohľaduna
to, či porušením povinnosti vznikla veriteľovi škoda. Pokutu možno dohodnúť tak pre prípad nesplnenia

zmluvnej povinnosti vôbec, ako aj pre prípad porušenia akejkoľvek inej zmluvnej povinnosti. Nie je
rozhodujúce, ako zmluvné strany označia svoju dohodu, prípadne, či priamo použijú termín „zmluvná
pokuta“, ale rozhodujúci je obsah ich dohody. Dohoda o zmluvnej pokute ako zaisťovací prostriedok je
závislá na existencii hlavného záväzku, ktorý je zmluvnou pokutou zaistený.

8. V danej veci z výsledkov vykonaného dokazovania nepochybne vyplýva, že účastníci
konania dňa 23.04.2012 uzatvorili nájomnú zmluvu na prenájom kancelárskych priestorov a parkovacích
miest v nehnuteľnosti súp. č. XXXX v G. G., za dohodnuté mesačné nájomné 650 eur, 100 eur
zálohové platby a DPH v sume 150 eur, pričom nájomné bolo splatné do 14. dňa predchádzajúceho
mesiaca. V článku IV. bod 4.5 bolo dohodnuté, že v prípade omeškania nájomcu so zaplatením

mesačného nájomného o viac ako 14 dní sa nájomca zaväzuje zaplatiť prenajímateľovi zmluvnú pokutu
vo výške 0,5% z dlžnej čiastky za každý deň omeškania. Žalovaný nezaplatil nájomné za mesiac august
2012, vyúčtované faktúrou č. 16/2012, splatnou 14.07.2012. Dňa 26.06.2012 vypovedal žalobca ako
prenajímateľ predmetnú nájomnú zmluvu a nájomný vzťah tak zanikol k 31.08.2012. V konaní vedenom
na súde prvej inštancie pod sp. zn. 16C/212/2012 sa žalobca domáhal od žalovaného zaplatenia tohto

dlžného nájomného ( vrátane platieb na plnenia spojené s užívaním priestorov a DPH), pričom na
pojednávaní dňa 04.03.2013 uzatvorili zmier s tým, že nedoplatok na nájomnom, úhradách za plnenia na
základe vyúčtovania zálohových platieb spolu v sume 1089,14 eur ( fa 1/2013) sa započítal so zloženou
kauciou 1000 eur a žalovaný sa zaviazal zaplatiť žalobcovi 89,14 eur s prísl., pričom zhodne účastníci
uviedli, že k započítaniu zloženej kaucie vo výške 1000 eur s dlžným nedoplatkom na nájomnom a

nedoplatkom z titulu vyúčtovania zálohových platieb mohlo dôjsť až po vyúčtovaní zálohových platieb,
ku ktorému došlo 12.02.2013.

9. Súd prvej inštancie v predmetnej veci priznal žalobcovi zmluvnú pokutu v zmysle článku IV. bod
4.5 nájomnej zmluvy vo výške 0,5% z nájomného (650 eur) za obdobie od 29.07.2012 ( po 14 dňoch

omeškania s platením nájmu) do 31.08.2012( do skončenia nájomnej zmluvy výpoveďou z 26.06.2012),
teda za 34 dní omeškania v sume 110,50 eur ( 3,25 eur x 34 dní) a vo zvyšnej časti zmluvnej pokuty, t.j.
vo výške 0,5 % zo sumy 650 eur za obdobie od 01.09.2012 do 11.02.2013, teda za 164 dní omeškania
v sume 533 eur žalobu zamietol.10. Odvolací súd má za to, že uvedený postup súdu prvej inštancie nie je správny. Z výsledkov

vykonaného dokazovania nepochybne vyplýva, že k zaplateniu celej dlžnej čiastky na omeškanom
nájomnom, ku ktorému omeškaniu sa aj viaže dohodnutá zmluvná pokuta, došlo až 12.02.2013, teda po
viac ako 5 mesiacoch od ukončenia nájomného vzťahu medzi účastníkmi konania. Nesprávny je názor
žalovaného, že skončením nájomnej zmluvy zanikol aj nárok žalobcu na zaplatenie zmluvnej pokuty
po ukončení tohto vzťahu. Zmluvná pokuta totiž nie je viazaná na skončenie nájomného vzťahu, ale je

viazanánaporušeniezmluvnejpovinnostizaplatiťnájomné(príp.ďalšieplnenia)vstanovenýchlehotách
a výškach, ku ktorému porušeniu nepochybne došlo. Odvolací súd je preto toho názoru, že žalobca má
nárok na zaplatenie zmluvnej pokuty aj za nasledujúce obdobie od skončenia nájomnej zmluvy až do
zaplatenia dlžného nájomného, teda aj za obdobie od 01.09.2012 do 11.02.2013, vo výške 0,5% zo
sumy 650 eur za 164 dní omeškania v celkovej sume 533 eur ( 3,25 eur x 164 dní).

11. Povinnosť zaplatiť zmluvnú pokutu dohodnutú pre prípad omeškania percentom za každý deň
omeškania nevzniká samostatne za každý deň trvania omeškania, ale jednorazovo v okamžiku vzniku
omeškania. Dohoda o určení príslušného percenta za každý deň omeškania tu predstavuje iba spôsob
určenia výšky zmluvnej pokuty. Napriek významným odlišnostiam zmluvnej pokuty a úroku z omeškania
niet v uvedenej otázke okamžiku vzniku práva žiaden dôvod posudzovať oba inštitúty odlišne a aj pre

zmluvnú pokutu je použiteľný záver prijatý v rozhodnutí Najvyššieho súdu SR sp. zn. 1 Cdo 157/2009,
podľa ktorého povinnosť platiť úroky z omeškania nevzniká samostatne za každý deň omeškania, ale
jednorazovo v deň, v ktorom sa dlžník ocitol v omeškaní so splnením dlhu. Pre tento záver svedčí
aj to, že každodenný vznik nového práva na zmluvnú pokutu by mal za následok nepremlčateľnosť
zmluvnej pokuty vždy za obdobie troch rokov pred podaním žaloby bez ohľadu na premlčanie práva

z hlavného záväzku, čo je stav neprípustný. Pokiaľ je teda pri zmluvnej pokute dohodnutej percentom
za každý deň omeškania splnená základná podmienka, že k omeškaniu, ako porušeniu povinnosti
zakladajúcemu právo na zmluvnú pokutu došlo ešte za trvania hlavného záväzku, čo v posudzovanom
prípade nie je sporné, má zmluvná strana právo na zmluvnú pokutu vo výške zodpovedajúcej celému
obdobiu omeškania, i keď v jeho priebehu došlo k zániku hlavného záväzku a tým i k zániku akcesorickej

dohody o zmluvnej pokute.

12. Z uvedených dôvodov odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej zamietajúcej
časti podľa § 388 CSP zmenil.

13. O nároku na náhradu trov konania odvolací súd rozhodol podľa § 396 ods. 1, 2, § 255
ods. 1, § 262 ods. 1,2 CSP s tým, že o výške náhrady trov rozhodne súd prvej inštancie. Žalobca
sa v konaní domáhal pôvodne zaplatenia sumy 891 eur, v časti zaplatenia 247,50 eur bolo konanie
právoplatnezastavené,súdprvejinštancieprávoplatnepriznalžalobcovisumu110,50euraodvolacísúd
zmeňujúcim rozsudkom 533 eur. Teda celkovo bol žalobca úspešný v 72,23% a neúspešný v 27,77%,

čo predstavuje jeho čistý úspech v konaní vo výške 44,46%.

14. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom krajského súdu jednomyseľne.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie n i e j e p r í p u s t n é .

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancie. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje,
v akom rozsahu sa rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).