Uznesenie ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Tuesday, June 28, 2016

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 25CoE/32/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8815208314
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 06. 2016

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Viera Zoľáková
ECLI: ECLI:SK:KSPO:2016:8815208314.1

Uznesenie

Krajský súd v Prešove v exekučnej veci oprávneného POHOTOVOSŤ, s.r.o., so sídlom v Bratislave,
Pribinova 25, IČO: 35807598 právne zast. Advocate, s.r.o., so sídlom v Bratislave, Pribinova 25, IČO: 36
865 141 proti povinnému B. G., bytom X. XXX/XX, D. nad U., o vymoženie 64,54 Eur s prísl., o odvolaní
oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Vranov nad Topľou, č. k. 3Er/890/2015 - 14 zo dňa 24.
novembra 2015 jednohlasne takto

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j e uznesenie.

o d ô v o d n e n i e :

Súd prvého stupňa napadnutým uznesením zamietol žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia
na vykonanie exekúcie. Uviedol, že exekučným titulom mal byť rozhodcovský rozsudok Stáleho
rozhodcovskéhosúduspoločnostiSlovenskározhodcovskáa.s.sp.zn.SR14249/14zodňa12.11.2014,
na základe ktorého sa vymáha plnenie zo spotrebiteľskej formulárovej zmluvy o úvere č. 802101929,

pričom mal zistené, že súčasťou zmluvy o úvere boli Všeobecné podmienky poskytnutia úveru a
rozhodcovská zmluva, ktorá mala založiť právomoc rozhodcovského súdu a podľa ktorej spory zo
zmluvy mal riešiť rozhodcovský súd, ak žalobca podá žalobu na tomto súde. Pri skúmaní právomoci
rozhodcovského súdu konať vo veci dospel k záveru, že dojednanie rozhodcovskej zmluvy v predmetnej
veci je neprijateľnou zmluvnou podmienkou, ktorá je neplatná, a to z dôvodu, že spôsobuje značnú
nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán na úkor spotrebiteľa, nebola individuálne

dojednaná spotrebiteľom, neobsahuje kvalifikované vysvetlenie dôsledkov rozhodcovského konania, jej
formulácia iba zdanlivo poskytuje spotrebiteľovi možnosť voľby, v skutočnosti znemožňuje jeho voľbu
dosiahnuť riešenie sporu všeobecným súdom, pričom spotrebiteľ takto ešte pred vznikom sporu stráca
právo brániť sa na riadnom súde v mieste jeho bydliska, teda v istých prípadoch nanucuje spotrebiteľovi
právomoc rozhodcovského súdu. S odkazom na § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka, Smernicu Rady
93/13/EHS, s podporou rozhodnutí Súdneho dvora (ES) C-240/98 (nezáväznosť nekalých podmienok

pre spotrebiteľa), C-168/05, C-243/08 (ex offo povinnosť súdu skúmať nekalosť podmienok) uzavrel, že
neplatná rozhodcovská zmluva nemohla založiť právomoc rozhodcovského súdu, preto rozhodcovský
rozsudok je nulitným právnym aktom. Preto zamietol žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie
exekúcie.

Proti tomuto uzneseniu podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie oprávnený. Navrhol, aby odvolací

súd uznesenie súdu prvého stupňa zrušil a vrátil mu vec na ďalšie konanie. Súd prvého stupňa
vec nesprávne právne posúdil. Poukázal predovšetkým na tú skutočnosť, že exekučný súd prekročil
preskúmavaciu právomoc danú mu zákonom č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej
činnosti (Exekučný poriadok). Exekučný súd má posúdiť exekučný titul z formálnej a materiálnej
stránky, teda dodržanie všetkých formálnych náležitostí exekučného titulu a hmotnoprávne predpoklady
exekučného titulu. Nemôže však skúmať samotné rozhodcovské konanie, má sa obmedziť na výrok

exekučnéhotituluvotázkepovahyuloženéhoplnenia,nemôževšakzaujímaťprávnestanoviskáaúvahy
k výroku exekučného titulu. Pri týchto názoroch sa oprel o § 45 zák. č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskomkonaní. Namietol tiež neúplnosť zisteného skutkového stavu, keďže súd uzavrel, že medzi stranami
nebola dojednaná rozhodcovská zmluva/doložka. Tá naopak bola uzavretá, a to podľa § 3 ZoRK, a preto
právomoc rozhodcovského súdu bola daná. Navyše doložka nenútila spotrebiteľa, aby riešil spory zo

zmluvy výlučne v rozhodcovskom konaní.

Krajský súd v Prešove (ďalej len odvolací súd) preskúmal napadnuté rozhodnutie a konanie, ktoré
mu predchádzalo, v zmysle zásad vyjadrených v § 212 zákona č. 99/1963 Zb. Občianskeho súdneho
poriadku (ďalej len „O.s.p.“), bez nariadenia pojednávania podľa § 214 ods. 2 O.s.p. a dospel k záveru,

že odvolanie oprávneného nie je dôvodné.

Vo veci bol súdom prvého stupňa v potrebnom rozsahu zistený skutkový stav a zo zistených skutočností
bol vyvodený správny právny záver. Odvolací súd si osvojil náležité rozsiahle odôvodnenie rozhodnutia
súdu prvého stupňa, na ktoré v plnom rozsahu odkazuje (§ 219 ods. 2 O.s.p.).

Súd prvého stupňa správne aj bez návrhu prioritne riešil rozhodujúcu otázku platnosti rozhodcovskej
zmluvy, aby zistil, či v predmetnom exekučnom konaní je k dispozícii spôsobilý exekučný titul. Najvyšší
súd Slovenskej republiky už vo viacerých svojich rozhodnutiach konštatoval oprávnenie exekučného
súdu preskúmať existenciu rozhodcovskej zmluvy. Vo veci 3Cdo 146/2011 Najvyšší súd Slovenskej
republiky judikoval, že vo veciach v ktorých je ako exekučný titul predložený rozhodcovský rozsudok,

exekučný súd je oprávnený a zároveň povinný skúmať, či rozhodcovské konanie prebehlo na základe
platnej rozhodcovskej zmluvy. (Obdobne porovnaj aj uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky
vo veci 6Cdo 143/2011, 6M Cdo 9/2012, 2Cdo 245/2010, uznesenia Ústavného súdu Slovenskej
republiky vo veciach IV. ÚS 55/2011, IV. ÚS 60/2011 a nález Ústavného súdu Českej republiky sp. zn.
II. ÚS 2164/10 zo dňa 1.11.2011.)

Odvolací súd bližšie poukazuje na rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, ktorý v uznesení
sp. zn. 2Cdo 245/2010 zo dňa 30. novembra 2011, ako aj v uznesení sp. zn. 3 Cdo 146/2011
zo dňa 13. októbra 2011 vyslovil, že „pokiaľ oprávnený v návrhu na vykonanie exekúcie označí za
exekučný titul rozsudok rozhodcovského súdu, je exekučný súd oprávnený a zároveň povinný skúmať,

či rozhodcovské konanie prebehlo na základe uzavretej rozhodcovskej zmluvy. Ak nedošlo k uzavretiu
rozhodcovskej zmluvy, nemohol spor prejednať rozhodcovský súd a v takom prípade ani nemohol
vydať rozhodcovský rozsudok. Pri riešení otázky, či rozhodcovský rozsudok vydal rozhodcovský súd s
právomocouprejednaťdanýspor,niejeexekučnýsúdviazanýtým,akotútootázkuvyriešilrozhodcovský
súd. Exekučný súd je povinný zamietnuť žiadosť súdneho exekútora o vydanie poverenia na vykonanie

exekúcie, ak už pri postupe podľa § 44 ods. 2 Exekučného poriadku vyjde najavo existencia relevantnej
okolnosti, so zreteľom na ktorú je nútený výkon rozhodnutia neprípustný“ Keby exekučný súd akceptoval
rozhodcovský rozsudok, pre vydanie ktorého nebola daná právomoc rozhodcovského súdu, akceptoval
by vykonateľnosť rozhodnutia vydaného tým, kto na to nemal právomoc. Išlo by akceptáciu „rozhodnutia“
nevykonateľného, majúceho účinky paaktu. Skutočnosť, že účastník rozhodcovského konania, ktorý v

exekučnom konaní vystupuje v procesnom postavení povinného, v rozhodcovskom konaní prípadne
nenamietal neexistenciu rozhodcovskej zmluvy, prevzal rozhodcovský rozsudok a nevyužil možnosť
domáhaťsazrušeniarozhodcovskéhorozsudkužaloboupodanounapríslušnomsúde,jetuirelevantná“.

V predmetnej veci bola právomoc rozhodcovského súdu založená rozhodcovskou doložkou vo forme

rozhodcovskej zmluvy uzavretej v priamom súvise s uzavretím zmluvy o úvere medzi oprávneným a
povinným dňa 11.3.2013, nebola platne uzavretá, a teda ako taká nebola spôsobilá založiť právomoc
rozhodcovského súdu.

Ak má byť rozhodcovská zmluva právom akceptovateľná ako prejav zmluvnej autonómie, musí byť

výsledkom slobodnej vôle oboch zmluvných strán. Slobodná vôľa vyžaduje informácie o možnosti
voľby medzi viacerými riešeniami a informácie o tom, čo konkrétna voľba znamená. Oprávnený si
v tomto smere dôkazné bremeno nesplnil. Kritériom pre záver, že nejde o individuálne vyjednanú
zmluvu je nepochybne forma uzavretej zmluvy, t.j. skutočnosť, že rozhodcovská zmluva bola predložená
povinnému ako spotrebiteľovi vo forme formulárovej zmluvy, bez možnosti zmeny jej obsahu, či výberu

konkrétneho rozhodcovského súdu.Vnútroštátnemu súdu prislúcha určiť, či zmluvná podmienka spĺňa kritériá požadované na to, aby ju
bolo možné kvalifikovať v zmysle článku 3 ods. 1 smernice Rady ES 93/13/EHS ako nekalú (Rozsudok
Súdneho dvora Európskej únie C-243/08 Pannon).

Podľa smernice č. 93/13/EHS zo dňa 05.04.1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách,
podľa čl. 3 ods. 1 zmluvná podmienka, ktorá nebola individuálne dojednaná sa považuje za nekalú, ak
v rozpore s požiadavkou primeranosti spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach strán
vzniknutých na základe zmluvy, a to v neprospech spotrebiteľa. Podľa čl. 3, ods. 2 je podmienka vždy

považovaná za nedohodnutú individuálne, pokiaľ bola spísaná vopred a spotrebiteľ preto nemohol mať
žiaden vplyv na obsah podmienky, najmä v súvislosti s vopred spísanou štandardnou, formulárovou
zmluvou.

Európska únia vzhľadom na význam ochrany spotrebiteľa a v záujme vyššej kvality života ľudí
podporuje v rozhodcovských veciach zbavenie účinku rozhodcovského rozsudku v záujme dosiahnutia

ochrany spotrebiteľa pred neprijateľnými podmienkami, a to aj keď spotrebiteľ v rozhodcovskom konaní
nenamietal rozhodcovskú doložku s poukazom na tzv. geografickú neprijateľnosť miesta konania
(RozsudokSúdnehodvoraEÚC-240/98-C-244/98OceanoGrupoEditorial:„Podmienka,ktorádeleguje
právomoci vzhľadom na všetky vyvstávajúce spory na súd v územnej jurisdikcii, kde má predajca alebo
dodávateľ svoje hlavné obchodné sídlo, zaväzuje spotrebiteľa podrobiť sa výhradne jurisdikcii súdu,

ktorý môže byt ďaleko od miesta jeho trvalého bydliska. To mu sťažuje predložiť obhajovací spis súdu.
V prípade sporov s obmedzenými finančnými čiastkami by náklady spojené s obhajovacím spisom
spotrebiteľa mohli byt prekážkou a spôsobiť mu právnu nápravu alebo ochranu. Takáto podmienka preto
spadá dokategórie podmienok, ktoré majú ciel alebo účinok vylúčiť alebo zabrániť právu spotrebiteľa
začať právne konanie - kategória z pododstavca (q) odstavca 1 Prílohy ku Smernici. Na druhej strane

táto podmienka uľahčuje predajcovi alebo dodávateľovi pripraviť sa na proces a robí mu to menej
obtiažnym. Keď je neprerokovaná jurisdikčná klauzula zahrnutá v takej zmluve v zmysle Smernice a
deleguje právomoc na súd v územnej jurisdikcii, kde má predajca alebo dodávateľ svoje obchodné sídlo,
považuje sa za necestnú v zmysle Cl. 3 Smernice, pokiaľ spôsobuje v rozpore s požiadavkou dobrej
viery značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach strán na ujmu spotrebiteľa.“).

Neprimeraná vzdialenosť od miesta rozhodcovského konania je skutočnosťou, ktorá môže mať
odradzujúce účinky pre spotrebiteľa vo vzťahu k uplatňovaniu práva, a aj v tejto veci bola neplatnosť
rozhodcovskej doložky aj z tohto dôvodu zrejmá.

Rozhodcovská zmluva, ktorá bola predformulovaná a ktorá vyžaduje od spotrebiteľa, aby sa podrobil
rozhodcovskému konaniu, navyše na geograficky neprijateľnom mieste, je v rozpore s dobrými mravmi
(IV. ÚS 55/2011, IV. ÚS 60/2011). Súdu nič nebráni judikovať neplatnosť rozhodcovskej doložky pre
rozporsdobrýmimravmipodľa§39zákonač.40/1964Zb.Občianskehozákonníka,vzmyslegenerálnej
klauzuly § 53 ods. 1, pre rozpor s § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka, podľa ktorých sú neprijateľné

podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách neplatné.

V zmysle uvedených skutočností je zrejmé, že pre vykonanie exekúcie chýba základný predpoklad, a
to právoplatný a vykonateľný exekučný titul, keďže rozhodcovský rozsudok v tejto veci vydal orgán,
ktorý nemal právomoc vo veci konať a rozhodnúť, preto vydaný rozsudok nemá právne účinky a nie je

spôsobilý byť podkladom pred nariadenie exekúcie. Na splnenie tejto podmienky musí exekučný súd
prihliadať v každom štádiu exekučného konania.

K odvolaciemu argumentu oprávneného o nevýlučnej úprave právomoci rozhodcovského súdu na
riešenie sporov z predmetnej úverovej zmluvy v zmysle uzavretej rozhodcovskej zmluvy poukazuje

odvolací súd na spoločné stanovisko občianskoprávneho a obchodnoprávneho kolégia Krajského
súdu v Prešove zo dňa 27.9.2010, podľa ktorého ,,Zmluvná podmienka v štandardnej formulárovej
zmluve uzavretej po 31. 12. 2007 alebo vo všeobecných obchodných podmienkach inkorporovaných
do takejto zmluvy, ktorá nebola spotrebiteľom individuálne dojednaná a ktorá vyžaduje od spotrebiteľa,
aby spory s dodávateľom riešil výlučne v rozhodcovskom konaní, bráni tomu, aby na základe nej vydaný

rozhodcovský rozsudok na návrh dodávateľa mohol byť exekučným titulom na udelenie poverenia pre
exekútora. O takúto zmluvnú podmienku ide aj vtedy, ak síce spotrebiteľ podľa nej má možnosť vybrať si
medzi rozhodcovským a štátnym súdom, ale ak by podľa takejto doložky začalo rozhodcovské konanie
na návrh dodávateľa, spotrebiteľ by bol nútený podrobiť sa rozhodcovskému konaniu alebo podať návrhna štátnom súde, ak by chcel zabrániť rozhodcovskému konaniu. Súdu nič nebráni postupovať obdobne
aj za stavu, že zmluva bola uzavretá pred 1. januárom 2008“.

Námietky oprávneného v podanom odvolaní nie sú dôvodné a súd prvého stupňa preto postupoval
správne, keď v súlade s postupom podľa § 44 ods. 2 Exekučného poriadku preskúmal exekučný titul a
následne žiadosť o udelenie poverenia súdnemu exekútorovi zamietol.

Na základe uvedeného odvolací súd postupom podľa § 219 ods. 1, 2 O.s.p. potvrdil uznesenie súdu

prvého stupňa ako vecne správne.

O trovách odvolacieho konania rozhodne súd prvého stupňa pri zastavení exekučného konania (§ 224
ods. 1, 4 O.s.p., § 44 ods. 3 Exekučného poriadku).

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.