Decision was made at the court Krajský súd Banská Bystrica
Judgement was issued by JUDr. Alena Križanová
Judgement form – Rozsudok
Judgement nature – Potvrdzujúce
Source – original document (the link may not work anymore)
Referenced legislation in the judgement
Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 41Cob/358/2014
Identifikačné číslo súdneho spisu: 6412214237
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 01. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Alena Križanová
ECLI: ECLI:SK:KSBB:2015:6412214237.1
ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Banskej Bystrici ako súd odvolací v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Aleny
Križanovej a členiek senátu JUDr. Daniely Maštalířovej a JUDr. Miroslavy Púchovskej v právnej veci
navrhovateľa Vaper - texservis, s. r. o. so sídlom Borovianska cesta 31, Zvolen, IČO:45 516 057, zast.
JUDr. Ivom Osvaldom, advokátom, AK Trhová 1, Zvolen proti odporcovi Fagor Ederlan Slovensko,
a. s. Priemyselná 12, Žiar nad Hronom, IČO:36 022 934, zast. SOUKENÍK & ŠTRPKA, s. r. o., AK
Šoltésovej 13, Bratislava, IČO: 36 862 711 o odvolaní navrhovateľa proti rozsudku Okresného súdu Žiar
nad Hronom č. k. 4C/13/2013-131 zo dňa 5. mája 2014 takto
r o z h o d o l :
Rozsudok Okresného súdu Žiar nad Hronom č. k. 4C/13/2013-131 zo dňa 5. mája 2014 v napadnutej
časti výroku rozhodnutia, ktorým súd žalobu o zaplatenie 22.537,36 eur s príslušenstvom zamietol,
potvrdzuje a v časti výroku o trovách konania potvrdzuje.
Navrhovateľ je povinný nahradiť odporcovi trovy odvolacieho konania vo výške 473,75 eur.
o d ô v o d n e n i e :
Okresný súd Žiar nad Hronom rozsudkom č. k. 4C/13/2013-131 zo dňa 5. mája 2014 zaviazal odporcu
k zaplateniu úrokov z omeškania vo výške 9 % ročne zo sumy 2.205,62 eur od 4. 3. 2012 do 2. 5. 2014
zo sumy 2.188,90 eur od 8. 4. 2012 do 2. 5. 2014 zo sumy 2.226,86 eur od 5. 5. 2012 do 2. 5. 2014 . Vo
zvyšku v sume 22.537,36 eur s príslušenstvom žalobu zamietol. Navrhovateľa zaviazal k náhrade trov
konania odporcu vo výške 1.909,21 eur a 3.159,34 eur. Rozhodnutie odôvodnil tým, že navrhovateľ
si uplatnil voči odporcovi nárok na základe uzatvorenej zmluvy o spolupráci pri zabezpečení a údržbe
pracovných odevov. Na základe tejto zmluvy navrhovateľ zabezpečoval odporcovi prenájom pracovných
odevov a ochranných pracovných odevov, pranie náhradných odevov a ostatných častí odevov. Ku dňu
ukončenia zmluvy mu zaslal tri faktúry za nájom pracovných odevov za mesiac január, február, marec
2012 a jednu faktúru za kúpnu cenu za pracovné odevy. Vzhľadom k skutočnosti, že odporca tieto faktúry
neuhradil, navrhovateľ si uplatnil svoj nárok prostredníctvom žaloby na súde. Na základe vykonaného
dokazovania súd prvého stupňa dospel k záveru, že čo sa týka faktúry 12000024 na sumu 22.537,36
eur, ktorou navrhovateľ vyfakturoval odporcovi cenu za odkúpenie pracovných odevov tento nárok nie
je dôvodný. Podľa čl. III. ods. 5 zmluvy došlo k ukončeniu zmluvného vzťahu medzi sporovými stranami
dohodou ku dňu 31. 3. 2012. Odporcovi nevznikla preto povinnosť odkúpiť od navrhovateľa prenajímané
oblečenie vrátane rezervných skladových zásob zaplatiť navrhovateľovi faktúru vo výške 22.537,36 eur ,
a preto súd žalobu v tejto časti zamietol. Čo sa týka ďalších faktúr za prenájom pracovných odevov
za mesiac január až marec 2012, v tejto časti súd konanie zastavil na základe späťvzatia návrhu. Súd
prisúdil navrhovateľovi úrok z omeškania v zmysle ust. § 369 ods. 1 Obchod. zákonníka v náväznosti
na ust. § 3 Nariadenia vlády č. 586/2008. O náhrade trov konania rozhodol podľa ust. § 142 ods. 2 O.
s. p. podľa pomeru úspechu účastníkov predmetu konania a odporcovi priznal náhradu trov konania vo
výške 1.909,21 eur a 3.159,34 eur.Proti rozhodnutiu podal odvolanie v lehote stanovenej v ust. § 204 ods. 1 O. s. p. navrhovateľ, a to v
časti, v ktorej súd žalobu vo výške 22.537,36 eur s príslušenstvom zamietol v časti výroku o trovách
konania. Uviedol, že v konaní neexistuje žiaden dôkaz, ktorý by deklaroval dohodu o ukončení zmluvy k
termínu 31. 3. 2012. Podľa jeho názoru aj z vykonaných výpovedí svedkov na pojednávaní je nesporné,
že bola podaná riadna výpoveď a zmluva o spolupráci bola ukončená uplynutím výpovednej lehoty.
Zároveň namietal, že navrhol vypočuť svedkov A. a K. na skutočnosti ohľadom prideľovania a zavezenia
pracovných odevov a napriek tejto skutočnosti okresný súd sa nevysporiadal s navrhovanými dôkazmi
a nedoplnil dokazovanie. Žiadal, aby krajský súd opätovne preskúmal napadnutý rozsudok a oboznámil
sa s listinnými podkladmi a výpoveďami svedkov navrhnutých navrhovateľom a odporcom hlavne s
výpoveďami štatutárnych zástupcov obidvoch strán a zrušil napadnutý rozsudok a vrátil vec na ďalšie
konanie. Odporca v písomnom stanovisku k odvolaniu navrhovateľa uviedol, že na základe vzájomnej
dohody sporových strán došlo k ukončeniu zmluvy o vzájomnej spolupráci dohodou. Podľa jeho názoru
prvostupňový súd v zrušenom rozhodnutí zo dňa 17. 6. 2013 v zmysle vykonaných dôkazov správne
konštatoval, že k ukončeniu zmluvného vzťahu došlo na základe dohody zmluvných strán ku dňu 31. 3.
2012. Rovnako odvolací súd v zrušujúcom uznesení zo dňa 30. 12. 2013.
Po preskúmaní vykonaných dôkazov správne vyhodnotil skutkový stav a potvrdil názor prvostupňového
súduvtom,žekukončeniuzmluvnéhovzťahudošlonazákladedohodyoukončenízmluvyk31.3.2012.
Z toho dôvodu sa stotožnil s názorom súdu prvého stupňa, ktorý vo svojom rozhodnutí zo dňa 5. 5. 2014
správne aplikoval záväzný názor odvolacieho súdu a v súlade s názorom odvolacieho súdu konštatoval,
žekukončeniuzmluvydošlonazákladedohodyzmluvnýchstránkudňu31.3.2012anavrhovateľovitak
nevznikol nárok na odkúpenie pracovných odevov v zmysle zmluvy. Z toho dôvodu súd prvého stupňa
nepovažoval za potrebné vykonať akékoľvek ďalšie dokazovanie vo veci, keď odvolací súd konštatoval,
že zmluva bola ukončená dohodou zmluvných strán ku dňu 31. 3. 2012. Na základe vyššie uvedeného
navrhol, aby odvolací súd napadnuté rozhodnutie ako vecne správne potvrdil.
Krajský súd v Banskej Bystrici ako súd odvolací prejednal vec podľa ust. § 212 ods. 1 O. s. p. bez
nariadenia pojednávania podľa ust. § 214 ods. 2 O. s. p. a rozhodnutie v napadnutej časti, ktorým súd
prvého stupňa zamietol žalobu o zaplatenie 22.537,36 eur s príslušenstvom a v časti trov konania podľa
ust. § 219 ods. 1 O. s. p. ako vecne správne potvrdil.
Predmetom odvolacieho konania je rozhodnutie súdu prvého stupňa, ktorým zamietol návrh
navrhovateľa na zaplatenie 22.537,36 eur s príslušenstvom a výrok o trovách konania.
Odvolací súd z predloženého spisu zistil, že navrhovateľ a odporca uzavreli dňa 1. 7. 2011 zmluvu
o spolupráci pri zabezpečovaní a údržbe pracovných odevov podľa ust. § 269 ods. 2 nasl. Obchod.
zákonníka. V článku I. bod 1 zmluvy je vymedzený predmet zmluvy, v zmysle ktorého poskytovateľ
poskytne za podmienok dohodnutých v tejto zmluve prenájom pracovných odevov a ochranných
pracovných odevov, pranie náhradných pracovných odevov a ostatných častí odevov podľa výberu pre
zamestnancov objednávateľa pracujúcich v prevádzke objednávateľa (Fagor Ederlan Slovensko, a. s.
Žiar nad Hronom) bude zabezpečovať ich pranie a opravy poškodených častí odevov. Podľa čl. III. si
navrhovateľ uplatnil proti odporcovi zaplatenie sumy 2.205,62 eur (faktúra č. 120000002 splatná dňa 3.
3. 2012), sumy 2.188,90 eur (faktúra 1200008 splatná dňa 7. 4. 2012) a sumy 2.226,86 eur (faktúra č.
120000014 splatná dňa 4. 5. 2012) za prenájom pracovných odevov a ochranných pracovných odevov,
pranie náhradných pracovných odevov a ostatných častí odevov. Ďalej si uplatnil zaplatenie faktúry
č. 1200024 splatnej 23. 6. 2012 na sumu 22.537,36 eur proti odporcovi titulom zaplatenia ceny za
odkúpenie pracovných odevov. V priebehu konania navrhovateľ vzal čiastočne návrh späť, a to v časti
sumy 2.205,62 eur, 2.188,90 eur a 2.226,86 eur na základe ktorej skutočnosti osobitným uznesením
zo dňa 5. 5. 2014súd prvého stupňa konanie, pričom vyslovil, že žiaden z účastníkov nemá právo na
náhradu trov konania. Čo sa týka zaplatenia faktúry č. 12000024 na sumu 22.537,36 eur, v ktorom
navrhovateľ vyfakturoval odporcovi cenu za odkúpenie pracovných odevov podľa čl. III. bod 5 zmluvy
súd prvého stupňa na základe právneho názoru vysloveného odvolacím súdom v zrušujúcom uznesení
41Cob/245/2013 zo dňa 30. decembra 2013 konštatoval tak ako aj odvolací súd, že k ukončeniu zmluvy
o spolupráci pri zabezpečovaní a údržbe pracovných odevov došlo sporovými stranami dohodou zo dňa
19. 3. 2012 ku dňu 31. 3. 2013.Podľa čl. III. bod 5 zmluvy po ukončení zmluvy zo strany objednávateľa odkúpi objednávať od
poskytovateľa prenajímané oblečenie vrátane rezervných skladových zásob, a to za cenu vo výške
nadobúdacej hodnoty odevov s prihliadnutím na mieru ich prípadného opotrebovania a zároveň predloží
protokol o počte pracích cyklov pre každý kus odevu. Podľa bodu 4 čl. III. objednávateľ môže od zmluvy
okamžite odstúpiť v prípade jej porušenia závažným spôsobom.
Odvolací súd konštatuje, že v danom prípade v zmysle cit. článku (III. bod 5 zmluvy) nevznikla odporcovi
povinnosť odkúpiť od navrhovateľa pracovné odevy vzhľadom k skutočnosti, že medzi sporovými
stranami došlo k ukončeniu zmluvy dohodou a nie okamžitým odstúpením objednávateľa od zmluvy.
Na základe uvedeného skutkového a právneho stavu odvolací súd dospel k záveru, že napadnuté
rozhodnutie ako vecne správne podľa ust. § 219 ods. 1 O. s. p. potvrdil.
O náhrade trov odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa ust. § 142 ods. 1 O. s. p. v naväznosti
na ust. § 224 ods. 1 O. s. p. Úspešnému odporcovi priznal náhradu trov odvolacieho konania vo výroku
473,75 eur (1 x právny úkon á 386,74 eur + 20 % DPH + režijný paušál 9.65 eur uplatnených podľa
Vyhl. č. 655/2004 Z. z.
Rozhodnutie bolo jednomyseľne schválené členmi senátu.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.
Information regarding the judgement were obtained from the original document, which was most recently updated on . Link to the original document may not work anymore, because the portal of the Ministry of Justice may have published the document under this link for only a certain period of time.