Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Tuesday, July 8, 2014

Súd: Okresný súd Lučenec
Spisová značka: 6C/107/2012
Identifikačné číslo súdneho spisu: 6612215585
Dátum vydania rozhodnutia: 08. 07. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Mária Cifrová
ECLI: ECLI:SK:OSLC:2014:6612215585.4

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Lučenec samosudkyňou JUDr. Máriou Cifrovou v právnej veci žalobcu POHOTOVOSŤ
s.r.o. so sídlom Bratislava, Pribinova 25, IČO: 35 807 598, zast. Fridrich Paľko s.r.o. so sídlom Bratislava,
Grösslingova 4 proti žalovanému Slovenská republika za ktorú koná Ministerstvo spravodlivosti
Slovenskej republiky so sídlom Bratislava, Župné námestie 13, IČO: 00 166 073 v konaní o náhradu
majetkovej škody a nemajetkovej ujmy takto

r o z h o d o l :

Súd žalobu z a m i e t a .

Žalovanému sa náhrada trov konania n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

Žalobca podal na Okresnom súde Lučenec žaloby na zaplatenie majetkovej škody a nemajetkovej ujmy,
ktoré boli vedené na Okresnom súde Lučenec pod sp.zn. 6C/107/2012, 6C/108/2012, 6C/109/2012,
6C/110/2012, 6C/111/2012 a 6C/112/2012. Uznesením č.k. 6C/107/2012-24 zo dňa 24.04.2013 súd
spojil konania na spoločné konanie, ktoré je vedené pod sp.zn. 6C/107/2012. Uznesenie nadobudlo
právoplatnosť dňa 09.05.2013.

Žalobca poukázal na tú skutočnosť, že je slovenskou právnickou osobou, ktorá vykonáva na základe
registrácie podnikateľskú činnosť v prevažujúcej miere v oblasti poskytovania krátkodobých úverov. V
súlade s pravidlami riadneho hospodárenia , ako oprávnený subjekt veriteľ zo Zmluvy o úvere navrhol
písomným podaním súdnemu exekútorovi vykonať exekúciu a to z dôvodu, že zo strany dlžníka neboli
rešpektované zmluvné dojednania a zákonné ustanovenia. Exekúciu žalobca navrhol vykonať pre svoju
pohľadávku, ktorá vznikla nesplnením záväzku vyplývajúceho zo Zmluvy o úvere č. XXXXXXX, kde
dlžníkom bol U. V., narodený XX.XX.XXXX (spis Okresného súdu Lučenec sp.zn. 6C/107/2012, sp.zn.
22Er/156/2004); vyplývajúceho zo Zmluvy o úvere č.XXXXXXX, kde dlžníkom bol U. H., narodený
XX.XX.XXXX (spis Okresného súdu Lučenec, sp.zn. 6C/108/2012, sp.zn. Er/1121/2002); vyplývajúceho
zo Zmluvy o úvere č. XXXXXXX, kde dlžníkom bol L. T., narodený XX.XX.XXXX (spis Okresného súdu
Lučenec sp.zn. 6C/109/2012, sp.zn. 19Er/829/2003); vyplývajúceho zo Zmluvy o úvere č.XXXXXXX,
kde dlžníčkou bola W. V., narodená XX.XX.XXXX (spis Okresného súdu Lučenec sp.zn. 6C/110/2012,
sp.zn. 13Er/48/2004); vyplývajúceho zo Zmluvy o úvere č. XXXXXXX, kde dlžníkom bol L. M., narodený
XX.XX.XXXX (spis Okresného súdu Lučenec, sp.zn. 6C/111/2012, sp.zn. 22Er/113/2003); vyplývajúceho
zo Zmluvy o úvere č. XXXXXXX, kde dlžníkom bol X. Ž., narodený XX.XX.XXXX (spis Okresného súdu
Lučenec, sp.zn. 6C/112/2012, sp.zn. 14Er/965/2004).

Žalobca, ako oprávnený v exekučnom konaní podal podľa § 44 ods. 8 Exekučného poriadku
exekučnému súdu návrh na zmenu exekútora, pričom očakával, že súd mu svojou činnosťou poskytne
súdnu ochranu v zákonom predpokladanej kvalite a teda, že dôjde k reálnej zmene exekútora

rozhodnutím súdu v zákonom stanovenej lehote. Napriek tomu, že podaný návrh spĺňal všetky formálne
a materiálne podmienky ustanovené Exekučným poriadkom resp. Občianskym súdnym poriadkom, sa
tak nestalo. V exekučnom konaní vedenom podľa ustanovenia § 44 ods. 8 Exekučného poriadku
platného od 01.09.2005 a podľa § 44 ods. 4 Exekučného poriadku platného od 01.12.2006 je založená
zákonná povinnosť exekučného súdu rozhodnúť o návrhu oprávneného na zmenu exekútora do 30
dní od doručenia návrhu oprávneného na zmenu exekútora. Exekučný súd napriek tomu, že vec
ním prejednávaná nevykazovala prvky nadmernej právnej zložitosti, nevyžadovala takú spoluprácu s
účastníkmi konania, ktorá by mohla mať svojou komplexnosťou podstatný vplyv na čas potrebný k
posúdeniu a rozhodnutiu, nerozhodol o návrhu na zmenu súdneho exekútora v zákonom stanovenom
čase. V predmetnom prípade neexistovala a neexistuje okolnosť, ktorá by umožňovala exekučnému
súdu postupovať nesústredene a so zbytočnými prieťahmi tak, že k vydaniu rozhodnutia o zmene
exekútora pristúpil až po veľmi dlhej dobe.

Nečinnosť okresného súdu nie je ničím ospravedlniteľná, pretože počas špecifického obdobia
nevykonával vo veci také úkony, ktoré mali smerovať k odstráneniu právnej neistoty v ktorej sa
poškodený v predmetnej veci počas súdneho konania nachádzal, čo je základným účelom práva
zaručeného v čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky.

Žalobca v návrhu ďalej poukázal na to, že zmyslom právnej úpravy zmeny súdneho exekútora
obsiahnuté v ustanovení § 44 ods. 8 Exekučného poriadku je zakotvenie možnej zmeny exekútora na
základe žiadosti v snahe o dôsledné uplatňovanie zásady hospodárnosti v exekučnom konaní, ako
aj snaha o zabezpečenie ochrany oprávneného pri nečinnosti súdneho exekútora. Žalobca pristúpil
k podaniu návrhu na zmenu súdneho exekútora po strate dôvery k exekútorovi a to najmä pre jeho
neefektívne a neúčinné postupy, ktoré nesmerovali k riadnej a včasnej ochrane oprávnených záujmov
žalobcu.

Žalobca si z dôvodu nesprávneho úradného postupu exekučného súdu uplatňuje náhradu majetkovej
škody, ako aj nemajetkovej ujmy v peniazoch, ktorú vyčíslil nasledovne:

- majetková škoda predstavuje náhradu účelne vynaložených nákladov spojených s jeho činnosťou
uskutočňovanou vo veci správy a udržateľnosti pohľadávky v období, ktoré zbytočne uplynulo medzi
doručením návrhu na zmenu súdneho exekútora a rozhodnutím o ňom a to vo výške 70,- eur (správa
pohľadávky prostredníctvom pracovných výkonov zamestnanca pomocou informačného systému ),
40,- eur (udržiavanie a správa informačného systému), 50,- eur (administrácia listín a komunikácia s
pôvodným súdnym exekútorom), 15,- eur (administratívne spracovanie textov, urgencií, adresovaných
exekučnému súdu, publikačné výdaje spojené s vyhotovením urgencií adresovaných exekučnému súdu,
poštovné a telekomunikačné výdaje spojené s urgovaním a kontrolou stavu konania na exekučnom
súde). Celkovo vynaložil žalobca vo veci správy a vymáhania svojej pohľadávky v období, ktoré zbytočne
uplynulo medzi doručením návrhu na zmenu súdneho exekútora a rozhodnutím o ňom sumu 170,-
eur, ktorá by nezaťažovala poškodeného, ak by Exekučný súd postupoval správne a pri rozhodovaní o
udelenie poverenia na vykonanie exekúcie by dodržal zákonom stanovenú dobu.

- nemajetkovú ujma v peniazoch požadujú pretože samotné konštatovanie porušenia práva na
rozhodnutie o návrhu na zmenu súdneho exekútora v zákonom stanovenej dobe v spojení s porušením
práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov zaručených čl. 48 ods. 2 Ústavy SR a
práva na prejednanie veci v primeranom čase zaručeného čl. 6 ods. 1 Európskeho dohovoru o
ochrane ľudských práv a základných slobôd nie je dostatočným zadosťučinením vzhľadom na ujmu
spôsobenú nesprávnym úradným postupom. Nesprávny úradný postup okresného súdu je dôsledkom
nesústredenej činnosti súdu takej intenzity, ktorá má za následok zbytočné prieťahy v konaní spojené zo
zásahom do výkonu majetkových práv žalobcu. Márnym plynutím času boli reálne ohrozené legitímne
očakávania žalobcu, že nastanú účinky predpokladané ustanovením § 44 ods. 8 Exekučného poriadku
a že správnym postupom exekučného súdu dôjde k zámene súdneho exekútora, čo bude viesť k
efektívnemu a účinnému vymoženiu jeho pohľadávky. Nesprávny úradný postup exekučného súdu
vystavil neskorým ukončením procedúry zmeny súdneho exekútora exekučným súdom oprávnené
záujmy žalobcu nasledovným rizikám:

- nastalo riziko zániku povinného, riziku zmarenia účelu konania pre stratu kontaktu s povinným, riziko
insolvencie povinného.

Náhradu nemajetkovej ujmy žalobca vníma, ako spravodlivú satisfakciu za konkrétne porušenie
jeho zákonných nárokov. Ďalej žalobca poukázal aj na ďalšie dôvody na podporu jeho žiadosti o
náhradu nemajetkovej ujmy a to neexistencia akéhokoľvek účinného vnútroštátneho prostriedku nápravy
spôsobilého reštituovať vzniknutú situáciu, resp. vyvolaný zásah do zákonných nárokov a zákonných
práv žalobcu v spojení s absolútnou nemožnosťou vrátane strateného času vyvolala u žalobcu resp. u
členov riadiacich orgánov spoločnosti, ako aj u jej majiteľov pocity frustrácie, úzkosti, nespravodlivosti,
neistoty a nedôvery v právo a rovnosť spoločnosti, úplne zbytočné a právne nezdôvodniteľné časové
omeškanie v rozhodovaní exekučného súdu spôsobilo v súvislosti s vymáhanou pohľadávkou a jej
príslušenstvom zánik ďalších plánovaných podnikateľských aktivít žalobcu, ako aj zánik už vytvorených
podnikateľských plánov. Nezákonným zásahom vyvolaná situácia ovplyvnila ďalšie podnikateľské
postupy žalobcu a spôsobila neistotu v plánovaní ďalších rozhodnutí, ktoré mohol prijať.

Všeobecný súd pri realizácii základného práva na súdnu ochranu je povinný aplikovať ústavnú
požiadavku jednoduchého práva, že každý má právo na rozhodnutie podľa relevantnej právnej normy.
V ďalšom žalobca poukázal na nálezy Ústavného súdu SR týkajúce sa primeranosti požadovanej
výšky finančného zadosťučinenia vo veci porušovania práva na prerokovanie veci bez zbytočných
prieťahov. Žalobca si uplatnil primeranú náhradu nemajetkovej ujmy za vnútorné zásahy do spoločnosti,
ovplyvňovanie podnikateľského plánovania a rozhodovania. Žalobca uskutočnil výpočet nároku
alikvotným pomerom 55,32 eura za každý mesiac omeškania činnosti exekučného súdu a to práve na
základe aplikácie vyššie uvedených doktrín Ústavného súdu SR, teda 663,88 eura za rok : 12 mesiacov
v roku = 55,32 eura za mesiac. Žalobca napokon uviedol, že v zmysle ustanovenia § 15 ods. 1 Zák.č.
514/2003 Z.z. písomnou žiadosťou požiadal žalovaného o predbežné prerokovanie nároku na náhradu
škody do podania žaloby. Žalovaný však na žiadosť pozitívne nereagoval.

Žalovaný vo vyjadrení k návrhu poukázal na zmetočnosť podania žalobcu, keď v žalobe nie sú
uvedené spisové značky exekučných konaní, chýbajú relevantné údaje, ako dátumy doručenia podaní
na súd, ktoré majú význam pre posúdenie celej veci, dátumy, kedy sa žalobca dozvedel o vzniku
škody, keď odkazuje na exekučný spis, čím dôkaznú povinnosť prenáša na súd, napriek tomu,
že dôkazné bremeno znáša sám. Ďalej žalovaný poukázal na skutočnosť, že nie je jasný ani titul
nároku na náhradu škody. Žalobca namieta jednak nezákonné konanie v podobe nerozhodnutia o
návrhu na zmenu súdneho exekútora v zákonom ustanovenej lehote a zároveň namieta nesprávny
úradný postup v podobe prieťahov. Nie je teda zrejmé na základe akého titulu si žalobca uplatňuje
náhradu škody. Čo sa týka prieťahov v konaní žalobca neuviedol ani po vyžiadanej súčinnosti v rámci
predbežného prerokovania zo strany žalovaného, či využil možnosť podania sťažnosti na zbytočné
prieťahy v príslušných konaniach predsedovi okresného súdu, resp. možnosť podania ústavnej sťažnosti
( t.j či využil účinné opravné prostriedky nápravy urýchlenia konania). Ministerstvo spravodlivosti SR
adresovalo žalobcovi po doručení žiadosti o predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody výzvy
na doplnenie žiadosti, napriek tomu žalobca neposkytol žiadnu súčinnosť na predbežné prerokovanie
podaných žiadostí a tým zmaril akúkoľvek možnosť predbežne prerokovať nárok na náhradu škody,
o ktorého prerokovanie sám požiadal. Ministerstvo spravodlivosti, ako orgán príslušný podľa § 4 ods.
1 , písm. a) Zák.č. 514/2003 Z.z. preto nárok žalobcu nepovažuje za predbežne prerokovaný. Vo
svojom vyjadrení žalovaný ďalej uviedol, že ustanovenia zákona č. 514/2003 Z.z. ustanovujú všeobecné
podmienky pri splnení ktorých štát zodpovedá na škodu spôsobenú orgánom verejnej moci pri výkone
verejnej moci a to nezákonné rozhodnutie resp. neprávny úradný postup, vznik škody a príčinná
súvislosť medzi nezákonným rozhodnutím resp. neprávnym úradným postupom a vzniknutou škodou.
Pre vznik zodpovednosti štátu musia byť splnené tri podmienky súčasne. K otázke nerozhodnutia o
návrhu na zmenu súdneho exekútora v zákonom stanovenej lehote je potrebné uviesť, že všeobecným
predpokladom na zmenu súdneho exekútora je žiadosť oprávneného na zmenu súdneho exekútora
spolu s uvedením súdneho exekútora, ktorý má nahradiť pôvodného exekútora. V praxi je zaužívaný
model v zmysle ktorého exekučný súd po dôjdení žiadosti o zmenu súdneho exekútora predloží
túto žiadosť pôvodnému súdnemu exekútorovi na vyjadrenie, vyčíslenie jeho doterajších trov a na
zaslanie príslušného exekučného spisu za účelom realizácie povinnosti vyplývajúcej exekučnému súdu
z ustanovenia § 44 ods. 9 Zák.č. 233/1995 Z.z. Žalovaný zároveň pripustil, že v niektorých prípadoch
mohol exekučný súd rozhodnúť o návrhu oprávneného na zmenu súdneho exekútora po uplynutí
zákonom stanovej 30 dňovej lehoty od doručenia takéhoto návrhu, najmä v prípadoch, ak pôvodný súdny
exekútor neposkytol exekučnému súdu plnú súčinnosť, v takých prípadoch by exekučný súd objektívne
nemohol dodržať zákonnú 30 dňovú lehotu na rozhodnutie o návrhu žalobcu tak, aby v tejto lehote

rozhodol zároveň aj o trovách exekúcie pôvodného súdneho exekútora a súčasne postúpil novému
exekútorovi exekučný spis pôvodného súdneho exekútora. Žalobcovi však nič nebránilo využiť účinný
prostriedok nápravy a to podanie sťažnosti predsedovi príslušnému súdu proti porušovaniu práva na
prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa § 3 ods. 7 v spojení s § 62 a nasl. Zák.č. 757/2004
Z.z. . Vzhľadom na povahu úkonu (rozhodnutie o zmene súdneho exekútora), zákonom stanovenú
lehotu a lehotu v ktorej sa rozhodlo, nečinnosť žalobcu i nevyhnutnosť vykonať pred, resp. súčasne s
rozhodnutím i iné úkony (výzva na vyjadrenie pôvodnému exekútorovi, vyjadrenie pôvodného exekútora
a vyčíslenie jeho trov, doručenie exekučného spisu a jeho zaslanie novému exekútorovi a rozhodnutie
o trovách pôvodného exekútora), nie je možné nerozhodnutie o návrhu na zmenu súdneho exekútora v
lehote ustanovenej zákonom považovať za zbytočné prieťahy a teda za nesprávny úradný postup.

Zároveň žalovaný poukázal aj na ustanovenie § 44 ods. 8 a 9 Exekučného poriadku, podľa
ktorého pôvodný súdny exekútor vykonáva úkon exekučného konania aj do času rozhodnutia súdu o
zmene súdneho exekútora, resp. do doručenia uznesenia o zmene súdneho exekútora pôvodnému
exekútorovi. To znamená, že v súvislosti s nerozhodnutím v lehote nemohlo dôjsť k vzniku žiadnej
materiálnej škody, pôvodný súdny exekútor mal a mohol pokračovať vo vymáhaní pohľadávky na ktorú
mal poverenie, s ohľadom na zachovanie kontinuity konania. Otázku, či v konkrétnom prípade bolo,
alebo nebolo porušené právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov garantované čl. 48 ods.
2 Ústavy SR je pritom kompetentný prerokovať ústavný súd, ktorý ju v súlade so svojou ústavnou
judikatúrou preskúma vždy s ohľadom na konkrétne okolnosti každého jednotlivého prípadu, najmä
kritériá, ako sú zložitosť veci, správanie účastníka a postup súdu. Pokiaľ by súd konajúci o náhrade
škody mohol hodnotiť postup iného súdu z hľadiska existencie zbytočných prieťahov, znamenalo by
to absurdný záver, keďže všeobecné súdy by preskúmavali postup iných všeobecných súdov, pričom
uvedené by mohlo smerovať aj k porušeniu inštančného princípu v súdnictve. Žalovaný nepovažuje za
preukázanú existenciu prieťahov v predmetnom exekučnom konaní.

Ako vyplýva zo skutkových okolností uvádzaných žalobcom, žalobca sa v niektorých prípadoch o škode
musel dozvedieť v období pred dňom 23.04.2009, teda v prípade, ak mala žalobcovi vzniknúť škoda
práve nesprávnym úradným postupom spočívajúcim v tom, že okresný súd nerozhodol o návrhu na
zmenu súdneho exekútora v zákonnej lehote, lehota na uplatnenie tohto nároku začala plynúť od
prvého dňa po uplynutí lehoty na rozhodnutie o návrhu na zmenu súdneho exekútora a uplynula do
troch rokov od tohto dňa. Vzhľadom na uvedené obdobie vzniesol námietku premlčania pri každom
uplatnenom nároku pri ktorom došlo k uplynutiu lehoty na rozhodnutie o zmene súdneho exekútora pred
dňom 23.04.2009 t.j. tri roky pred dňom, kedy boli žalovanému doručené prvé žiadosti o predbežné
prerokovanie návrhu.

Pokiaľ ide o materiálnu škodu vo výške 175,- eur s poukazom na § 17 ods. 1 Zák.č. 514/2003
Z.z. sa uhrádza skutočná škoda a ušlý zisť, ak osobitný predpis neustanovuje inak. Pre úspešné
uplatnenie nároku na náhradu škody je o.i. nevyhnutné preukázať existenciu škody a jej výšku.
Žalobca vyčíslil výšku škody na základe paušalizácie reálnych vecných nákladov, ktoré spočívajú v
administratívnych vyjadreniach, funkčných výdajoch, mzdových výdajoch, výdajoch spojených so stratou
času zamestnanca a to bez ohľadu na dĺžku trvania prieťahov. Ako podstatné zložky vyčíslenej
sumy uvádza žalobca správu pohľadávky prostredníctvom pracovných výkonov zamestnanca pomocou
informačného systému, udržiavanie a správu informačného systému a administratívne spracovanie
textov, urgencií, publikačné výdaje, poštovné. Na základe ustálených definícií skutočnej škody a ušlého
zisku má žalovaný za to, že žalobca doposiaľ neuniesol bremeno tvrdenia tým, že nekonkretizoval,
či si uplatnil skutočnú škodu, alebo ušlý zisk, pričom na preukázanie vzniku škody by musel žalobca
produkovať dôkazy preukazujúce škodu pri každej individuálnej pohľadávke. Požadovať paušálne sumy
za spomínané veľmi všeobecne uvedené činnosti je nesprávne a znovu účelové.

Pokiaľ sa žalobca domáha aj náhrady nemajetkovej ujmy v peniazoch v pomernej výške k čiastke 663,88
eura, čo predstavuje pomernú výšku k čiastke 663,88 eura za rok prieťahov (suma ktorú v niektorých
nálezoch priznal Ústavný súd SR) podľa toho, ako dlho trvalo domnelé omeškanie, žalovaný vo
svojom vyjadrení poukázal na skutočnosť, že s poukazom na judikatúru Ústavného súdu SR je potrebné
uviesť, že poskytovanie finančného zadosťučinenia nie je automatické a podlieha podrobnému skúmaniu
prípadu zo strany Ústavného súdu. Každé prípadové okolnosti sú osobitné a vychádzať z paušálnej
sumy 663,88 eura, ktorá musí byť priznaná za každý rok prieťahov je nesprávna úvaha. Ústavný súd
prihliada aj na to, či sťažnosť predsedovi súdu viedla k náprave. Pokiaľ žalobca tento prostriedok nevyžil,

je neprijateľné, aby sa priznávala náhrada nemajetkovej ujmy. Ďalej je potrebné poznamenať, že vznik
nemajetkovej ujmy u právnických osôb a fyzických osôb je odlišný. Pocity členov riadiacich orgánov
spoločnosti v podstate "frustrácia, úzkosti, neistoty a nedôvery" sú irelevantné v predmetnom konaní,
keďže si náhradu škody a nemajetkovej ujmy uplatňuje spoločnosť, ako právnická osoba. Žalovaný
uvádza aj "zánik podnikateľských aktivít a podnikateľských plánov" , ale tieto bližšie nekonkretizoval a
tiež neupresnil v čom a ako situácia " ovplyvnila ďalšie podnikateľské postupy žalobcu".

V ďalšom poukázal žalobca na ustanovenia § 3 ods. 1 Občianskeho zákonníka, podľa ktorého výkon
práv a povinností vyplývajúci z občiansko-právnych vzťahov nesmie bez právneho dôvodu zasahovať do
práv a oprávnených záujmov iných a nesmie byť v rozpore s dobrými mravmi a teda nemožno dospieť k
záveru o potrebe priznať žalobcovi náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch, ani v prípade, ak by inak boli
splnené predpoklady vzniku zodpovednosti za škodu. S prihliadnutím na charakteristiku podnikateľskej
činnosti žalobcu považuje žalovaný za konanie v rozpore s dobrými mravmi, pokiaľ si žalobca uplatňuje
nárok na náhradu škody voči štátu, keďže uplatnená škoda mala žalobcovi vzniknúť práve pri spornej a
negatívne vnímanej podnikateľskej aktivite žalobcu. Taktiež žalovaný poukázal na neexistenciu príčinnej
súvislosti medzi nesprávnym úradným postupom a prípadnou škodou. Vzťah príčiny a následku musí byť
preto priamy, bezprostredný a neprerušený, nestačí ak je iba sprostredkovaný. Vychádzajúc zo základnej
charakteristiky príčinnej súvislosti, ako priameho a bezprostredného vzťahu príčiny a následku, nemožno
tvrdiť, že žalobcovi vznikla škoda postupom okresného súdu.

V súlade s ustanovením § 101 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku súd konal a rozhodol v
neprítomnosti žalobcu a jeho zástupu, ako aj v neprítomnosti žalovaného. Právny zástupca žalovaného
elektronickým podaním doručeným tunajšiemu súdu dňa 20.02.2014 požiadal o odročenie pojednávania
z dôvodu objektívneho porušenia zásady nestrannosti súdu a sudcu, žiadal prerušiť konanie do
právoplatného rozhodnutia Ústavného súdu SR o ústavnej sťažnosti, v ktorej predmetom je rozhodnutie
o porušení práva žalobcu na zákonného sudcu a práva na nestranný súd a ktorej dôsledkom bude
zrušenie rozhodnutia krajského súdu vo veci nevylúčenia sudcu povereného prejednávaním veci. V
danom prípade zaujatosť vec prejednávaného zákonného sudcu žalobca namietal už v návrhu na začatie
konanie. Taktiež navrhol prerušiť predmetné konanie. O jeho námietke bolo rozhodnuté uznesením
Krajského súdu v Banskej Bystrici zo dňa 16.10.2012 v konaní č.k. 16NcC/513/2012, ako súdom
nadriadeným postupom podľa § 16 ods. 1 O.s.p. Vo veciach, ktoré sa pôvodne viedli na tunajšom
súde pod sp.zn. 6C/107/2012, 6C/108/2012, 6C/109/2012, 6C/110/2012, 6C/111/2012 a 6C/112/2012
zákonný sudca nebol vylúčený z prejednávania a rozhodovania týchto vecí, keďže nebol zákonným
sudcom v exekučných veciach, v ktorých podľa tvrdenia žalobcu nebolo rozhodnuté o návrhu na zmenu
súdneho exekútora v zákonom stanovenom čase. Vzhľadom na uvedené, keďže žalobca si uplatnil svoje
zákonné právo namietať nestrannosť súdu a o jeho námietke bolo už aj zákonným postupom rozhodnuté,
súd nevidel dôvody pre prerušenie konania .

Vo veci bolo vykonané dokazovanie oboznámením sa s obsahom spisového materiálu a bol zistený
nasledovný skutkový a právny stav:

Z pripojeného spisu sp.zn. 22Er/156/2004 súd zistil, že dňa 08.03.2004 bol na Exekútorský úrad Jána
Kubineca doručený návrh na vykonanie exekúcie oprávneného POHOTOVOSŤ s.r.o. proti povinnému
U. V., r.č.XXXXXX/XXXX na vymoženie sumy 1135,23 eura (34 200,-Sk) s príslušenstvom na základe
exekučného titulu Notárskej zápisnice č. O. XXXX/XXXX, O. XXXXXX/XXXX zo dňa 20.02.2004 vydanej
notárom JUDr. Ondrejom Ďuriačom so sídlom v Partizánskom. Na základe vyššie uvedeného bola dňa
08.03.2004 tunajšiemu súdu doručená žiadosť súdneho exekútora Jána Kubineca o udelenie poverenia
na vykonanie exekúcie sp.zn. 22Er/156/2004. Dňa 10.03.2004 súd vydal pod číslom XXXX*XXXXXX
Poverenie pre súdneho exekútora Jána Kubineca na vykonanie exekúcie na základe vyššie uvedeného
vykonateľného rozhodnutia. Dňa 14.02.2007 bol tunajšiemu súdu doručený návrh oprávneného na
zmenu súdneho exekútora, ktoré podanie bolo dňa 17.03.2004 odoslané súdnemu exekútorovi Jánovi
Kubinecovi spolu s výzvou na vyjadrenie sa k trovám exekúcie a na predloženie exekučného spisu.
Uvedená výzva bola doručená Bc. Viliamovi Königovi, náhradníkovi súdneho exekútora Jána Kubineca
a Mgr. Jurajovi Gallovi, náhradníkovi súdneho exekútora, ktorý predložil exekučný spis (EX 173/2004)
a vyčíslil trovy exekúcie dňa 18.04.2007. Uznesením č.k.22Er/156/2004-15 zo dňa 19.04.2007 bol
oprávnenému udelený súhlas na zmenu exekútora Mgr. Juraja Galla ustanoveného náhradníka
súdneho exekútora Jána Kubinca na súdneho exekútora JUDr. Jozefa Ďuricu, so sídlom Zvolen,
Borovianska 17. Uznesením č.k. 22Er/156/2004-33 zo dňa 16.03.2010 bol oprávnenému udelený súhlas

na zmenu súdneho exekútora JUDr. Jozefa Ďuricu na súdneho exekútora JUDr. Rudolfa Krutého,
Exekútorský úrad so sídlom Záhradnícka 62, Bratislava. Uznesením č.k.22Er/156/2004-52 zo dňa
19.03.2011 bola ustanovená opatrovníčka W. P., zamestnankyňa Okresného súdu Zvolen. Uznesením
č.k. 22Er/156/2004-57 zo dňa 01.12.2.2011 bola vyhlásená exekúcia vykonávaná súdnym exekútorom
JUDr. Rudolfom Krutým, predtým JUDr. Jozefom Ďuricom pod sp.zn. EX 173/2004 za neprípustnú a
exekučné konanie zastavené. Zároveň bolo rozhodnuté aj o trovách exekúcie. Uznesenie nadobudlo
právoplatnosť v spojení s uznesením Krajského súdu v Banskej Bystrici 2CoE/185/2012 zo dňa
30.05.2012, právoplatné dňa 12.07.2012 a vykonateľné dňa 16.07.2012.

Z pripojeného spisu sp.zn. Er/1121/2002 súd zistil, že dňa 22.04.2002 bol na Exekútorský úrad
Mgr. Jozefa Ďuricu doručený návrh na vykonanie exekúcie oprávneného POHOTOVOSŤ s.r.o. proti
povinnému U. H., r.č.XXXXXX/XXXX na vymoženie sumy 6750,-Sk s príslušenstvom, na základe
exekučného titulu Platobného rozkazu č.k.14Cb/4/2002 dňa 22.01.2002 Okresným súdom Lučenec.
Na základe vyššie uvedeného bola dňa 03.05.2002 doručená žiadosť súdneho exekútora Mgr.
Jozefa Ďuricu o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie sp.zn.Er/1121/02. Dňa 07.05.2002 súd
vydal Poverenie pod č.XXXX*XXXXXX pre súdneho exekútora Mgr. Jozefa Ďuricu na vykonanie
exekúcie vyššie uvedeného vykonateľného rozhodnutia. Dňa 02.11.2009 bol tunajšiemu súdu doručený
návrh oprávneného na zmenu súdneho exekútora. Súdny exekútor Mgr. Jozef Ďurica zaslal súdu
dňa 31.12.2009 exekučný spis a vyúčtovanie trov exekúcie. Uznesením č.k.Er/1121/2002-9 zo dňa
08.03.2010 súd udelil oprávnenému súhlas na zmenu súdneho exekútora JUDr. Jozefa Ďuricu,
Borovianska 17, Zvolen na súdneho exekútora JUDr. Rudolfa Krutého so sídlom Záhradnícka 62,
Bratislava.

Z pripojeného spisu sp.zn. 19Er/829/2003 súd zistil, že dňa 08.04.2003 bol na Exekútorský úrad
JUDr. Jozefa Ďuricu doručený návrh na vykonanie exekúcie oprávneného POHOTOVOSŤ s.r.o. proti
povinnému L. T., r.č.XXXXXX/XXXX, na vymoženie sumy 13.680,-Sk príslušenstvom, na základe
exekučného titulu Notárskej zápisnice č. O. XXX/XXXX, O. XXXX/XXXX zo dňa 05.02.2003 vydanej
Notárskym úradom JUDr. Ľubomírom Vlhom, so sídlom v Bratislave, Námestie Martina Benku č.5.
N základe vyššie uvedeného bola dňa 28.05.2003 doručená žiadosť súdneho exekútora Mgr. Jozefa
Ďuricu o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie sp.zn.19Er/829/2003. Dňa 03.06.2003 bolo
vydané poverenie pod č.XXXX*XXXXXX pre súdneho exekútora Mgr. Jozefa Ďuricu so sídlom Zvolen,
Sládkovičova 2 na vykonanie exekúcie na základe vyššie uvedeného a vykonateľného exekučného
titulu. Dňa 02.11.2009 bol doručený návrh na zmenu súdneho exekútora. Dňa 23.11.2009 zaslal
súdny exekútor JUDr. Jozef Ďurica exekučný spis a vyúčtovanie trov exekúcie. Uznesením č.k.
19Er/829/2003-14 zo dňa 25.02.2010 bola exekúcia vykonávaná súdnym exekútorom JUDr. Jozefom
Ďuricom pod sp.zn. EX 710/2003 vyhlásená za neprípustnú a exekučné konanie sa zastavilo. Návrh
oprávneného na zmenu súdneho exekútora JUDr. Jozefa Ďuricu na súdneho exekútora JUDr. Rudolfa
Krutého bol zamietnutý. Oprávnený bol zaviazaný nahradiť súdnemu exekútorovi JUDr. Jozefovi
Ďuricovi trovy exekúcie. Oprávnený dňa 19.03.2010 zaslal odvolanie voči uzneseniu Okresného
súdu Lučenec. Krajský súd v Banskej Bystrici uznesením č.k.13CoE/192/2010-30 zo dňa 14.07.2010
zrušil vec a vrátil okresnému súdu na ďalšie konanie. Uznesením č.k. 19Er/829/2003-36 zo dňa
30.08.2010 exekúcia vykonávaná súdnym exekútorom JUDr. Jozefom Ďuricom pod sp.zn. EX 710/2003
sa vyhlásila za neprípustnú a návrh oprávneného na zmenu súdneho exekútora bol zamietnutý. Proti
uzneseniu podal oprávnený odvolanie. Krajský súd v Banskej Bystrici uznesenie okresného súdu pod
č.k.13CoE/385/2010-47 zo dňa 21.12.2010 potvrdil.

Z pripojeného spisu sp.zn. 13Er/48/2004 súd zistil, že dňa 17.12.2003 bol na Exekútorský úrad Mgr.
Jozefa Ďuricu doručený návrh na vykonanie exekúcie oprávneným POHOTOVOSŤ s.r.o. proti povinnej
W. V., r.č.XXXXXX/XXXX na vymoženie sumy 6.000,-Sk príslušenstvom, na základe exekučného
titulu Notárskej zápisnice O. XXXX/XXXX, O. XXXXX/XXXX zo dňa 10.10.2003 vydanej Notárskym
úradom JUDr. Ondrejom Ďuriačom so sídlom v Partizánskom. Na základe vyššie uvedeného bola dňa
26.01.2004 tunajšiemu súdu doručená žiadosť súdneho exekútora Mgr. Jozefa Ďuricu na udelenie
poverenia na vykonanie exekúcie pod. sp. zn.13Er/48/2004. Dňa 27.01.2004 pod č. XXXX*XXXXXX
vydal súd poverenie pre súdneho exekútora Mgr. Jozefa Ďuricu na vykonanie exekúcie na základe
vyššie uvedeného exekučného titulu. Súdny exekútor JUDr. Jozef Ďurica dňa 23.11.2009 predložil
exekučný spis spolu s vyúčtovaním trov exekučného konania. Uznesením č.k.13Er/48/2004-17 zo dňa
24.02.2010 bol udelený oprávnenému súhlas na zmenu súdneho exekútora JUDr. Jozefa Ďuricu so
sídlom Exekútorského úradu vo Zvolene na súdneho exekútora JUDr. Rudolfa Krutého, Exekútorský

úrad so sídlom Záhradnícka 62, Bratislava. Proti uzneseniu podal odvolanie súdny exekútor JUDr.
Jozef Ďurica. Krajský súd v Banskej Bystrici uznesením č.k.15CoE/187/2010-29 zo dňa 20.07.2010
uznesenie v napadnutej časti výroku o určení trov exekúcie súdneho exekútora potvrdil. Uznesením
č.k.13Er/48/2004-34 zo dňa 24.02.2012 bola vyhlásená exekúcia vykonaná JUDr. Rudolfom Krutým,
predtým JUDr. Jozefom Ďuricom pod sp.zn. EX 3270/2003 za neprípustnú a exekučné konanie
zastavené. Proti uzneseniu podal oprávnený odvolanie. Krajský súd v Banskej Bystrici vydal uznesenie
pod č.k.14CoE/176/2012-51 zo dňa 01.02.2012, ktorým uznesenie okresného súdu potvrdil.

Z pripojeného spisu sp.zn. 22Er/113/2003 súd zistil, že dňa 28.07.2003 bol na Exekútorský úrad
Mgr. Jozefa Ďuricu doručený návrh na vykonanie exekúcie oprávneným POHOTOVOSŤ s.r.o. proti
povinnému L. M., r.č.XXXXXX/XXXX na vymoženie sumy 4.760,-Sk s príslušenstvom, na základe
exekučného titulu Platobného rozkazu Okresného súdu Lučenec pod č.k.1Rob/327/2003-7 zo dňa
28.04.2003. Dňa 05.12.2003 bola doručená žiadosť súdneho exekútora Mgr. Jozefa Ďuricu o udelenie
poverenia na vykonanie exekúcie. Dňa 09.12.2003 bolo vydané Poverenie pod č.XXXX*XXXXXX
súdnemu exekútorovi Mgr. Jozefovi Ďuricovi na vykonanie exekúcie na základe vyššie uvedeného
vykonateľného rozhodnutia. Dňa 02.11.2009 bol tunajšiemu súdu doručený návrh oprávneného na
zmenu súdneho exekútora. Súdny exekútor JUDr. Jozef Ďurica zaslal exekučný spis. Uznesením
č.k.22Er/113/2003-12 zo dňa 04.02.2010 súd udelil súhlas na zmenu súdneho exekútora JUDr. Jozefa
Ďuricu na súdneho exekútora JUDr. Rudolfa Krutého, ktorého poveril vykonávaním exekúcie.

Z pripojeného spisu sp.zn. 14Er/965/2004 súd zistil, že dňa 04.11.2004 bol na Exekútorský úrad
Mgr. Jozefa Ďuricu doručený návrh na vykonanie exekúcie oprávneným POHOTOVOSŤ s.r.o. proti
povinnému X. Ž., r.č.XXXXXX/XXXX na vymoženie sumy 3.840,-Sk s príslušenstvom, na základe
exekučného titulu Notárskej zápisnice č. O. XXXX/XXXX, O. XXXXX/XXXX spísanej 13.09.2004 na
Notárskom úrade JUDr. Jarmily Kováčovej so sídlom v Bratislave. Na základe vyššie uvedeného bola
dňa 18.11.2004 tunajšiemu súdu doručená žiadosť súdneho exekútora Mgr. Jozefa Ďuricu o udelenie
poverenia na vykonanie exekúcie sp.zn. 14Er/965/2004. Dňa 19.11.2004 bolo udelené Poverenie pod
č. XXXX*. súdnemu exekútorovi Mgr. Jozefovi Ďuricovi na vykonanie exekúcie na základe vyššie
uvedeného exekučného titulu. Dňa 02.11.2009 bol tunajšiemu súdu zaslaný návrh oprávneného na
zmenu súdneho exekútora. Na výzvu okresného súdu súdny exekútor JUDr. Jozef Ďurica zaslal
exekučný spis spolu s vyčíslením trov exekučného konania. Uznesením č.k. 14Er/965/2004-15 zo
dňa 28.12.2009 bola vyhlásená exekúcia vykonávaná JUDr. Jozefom Ďuricom pod sp.zn. EX 3850/04
za neprípustnú, exekučné konanie sa zastavilo. Návrh oprávneného na zmenu súdneho exekútora
JUDr. Jozefa Ďuricu na súdneho exekútora JUDr. Jozefa Krutého bol zamietnutý. Uznesením bolo
rozhodnuté o náhrade trov exekučného konania. Oprávnený podal odvolanie voči uzneseniu Okresného
súdu Lučenec. Krajský súd v Banskej Bystrici uznesením č.k. 14CoE/91/2010-33 zo dňa 20.05.2010,
uznesenie okresného súdu ktorým bola vyhlásená exekúcia za neprípustnú a následne bola zastavená
potvrdil a návrh oprávneného na zmenu súdneho exekútora zamietol a potvrdil. Zmenil uznesenie
okresného súdu v časti o trovách exekučného konania.

Podľa § 3 ods. 1 Zák. č. 514/2003 Z.z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci
a o zmene niektorých zákonov štát zodpovedá za podmienok ustanovených týmto zákonom za škodu,
ktorá bola spôsobená orgánmi verejnej moci okrem tretej časti tohto zákona pri výkone verejnej moci
a) nezákonným rozhodnutím,
b) nezákonným zatknutím, zadržaním, alebo iným pozbavením osobnej slobody,
c) rozhodnutím o treste, o ochrannom opatrení, alebo rozhodnutím o väzbe alebo
d) nesprávnym úradným postupom.

Podľa § 4 ods. 1, písm. a) bod. 1 Zák.č. 514/2003 Z.z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone
verejnej moci a o zmene niektorých zákonov vo veci náhrady škody, ktorá bola spôsobená orgánom
verejnej moci podľa § 3 ods. 1 koná v mene štátu Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej repliky, ak 1.
škoda vznikla v občianskom súdnom konaní, alebo v trestnom konaní a ak tento zákon neustanovuje
inak.

Podľa § 5 ods. 1 Zák.č. 514/2003 Z.z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci a o
zmene niektorých zákonov právo na náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím má účastník
konania, ktorému vznikla škoda v dôsledku rozhodnutia vydaného v tomto konaní.

Podľa § 6 ods. 1 Zák.č. 514/2003 Z.z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci
a o zmene niektorých zákonov, ak tento zákon neustanovuje inak, právo na náhradu škody spôsobenej
nezákonným rozhodnutím možno uplatniť iba vtedy, ak právoplatné rozhodnutie, ktorým bola škoda
spôsobená, bolo zrušené, alebo zmenené pre nezákonnosť príslušným orgánom. Súd, ktorý rozhoduje
o náhrade škody je viazaný rozhodnutím tohto orgánu.

Podľa § 9 ods. 1 a 2 Zák.č. 514/2003 Z.z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci
a o zmene niektorých zákonov štát zodpovedá za škodu spôsobenú nesprávnym úradným postupom.
Za nesprávny úradný postup sa považuje aj porušenie povinnosti orgánov verejnej moci urobiť úkon,
alebo vydať rozhodnutie v zákonom ustanovenej lehote, nečinnosť orgánov verejnej moci, pri výkone
verejnej moci, zbytočné prieťahy v konaní, alebo iný nezákonný zásah do práv, právom chránených
záujmov fyzických osôb a právnických osôb. Právo na náhradu škody spôsobenej nesprávnym úradným
postupom má ten, komu bola takým postupom spôsobená škoda.

Podľa § 15 ods. 1 Zák.č. 514/2003 Z.z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej
moci a o zmene niektorých zákonov nárok na náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím,
nezákonným zatknutím, zadržaním, alebo iným pozbavením osobnej slobody , rozhodnutím o treste,
o ochrannom opatrení, alebo rozhodnutí o väzbe, ako aj nárok na náhradu škody spôsobenej
nesprávnym úradným postupom je potrebné vopred predbežne prerokovať na základe písomnej žiadosti
poškodeného o predbežné prerokovanie nároku (ďalej len " žiadosť") s príslušným orgánom podľa §
4 a 11.

Podľa § 16 ods. 1, 2 Zák.č. 514/2003 Z.z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci
a o zmene niektorých zákonov , ak príslušný orgán neuspokojí nárok na náhradu škody, alebo jeho časť
do šiestich mesiacov odo dňa prijatia žiadosti, môže sa poškodený domáhať uspokojenia nároku, alebo
jeho neuspokojenej časti na súde. Každý je povinný bez zbytočného odkladu na požiadanie príslušného
orgánu, ktorý koná v mene štátu písomne oznámiť skutočnosti, ktoré majú výzvam pre predbežné
prerokovanie nároku.

Podľa § 17 ods. 1 a 2, 3 Zák. č. 514/2003 Z.z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone
verejnej moci a o zmene niektorých zákonov uhrádza sa skutočná škoda a ušlý zisk, ak osobitný
predpis neustanovuje inak. V prípade, ak iba samotné konštatovanie porušenia práva nie je dostatočným
zadosťučinením vzhľadom na ujmu spôsobenú nezákonným rozhodnutím alebo nesprávnym úradným
postupom, uhrádza sa aj nemajetková ujma v peniazoch, ak nie je možné uspokojiť ju inak. Výška
nemajetkovej ujmy v peniazoch podľa ods. 2 sa určuje s prihliadnutím najmä na
a/ osobu poškodeného, jeho doterajší život a prostredie v ktorom žije a pracuje
b/ závažnosť vzniknutej ujmy a na okolnosti za ktorých k nej došlo
c/ závažnosť následkov, ktoré vznikli poškodenému v súkromnom živote
d/ závažnosť následkov, ktoré vznikli poškodenému v spoločenskom uplatnení.

Podľa § 19 ods. 1 Zák.č. 514/2003 Z.z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej
moci a o zmene niektorých zákonov právo na náhradu škody sa premlčí za tri roky odo dňa, keď
sa poškodený dozvedel o škode. Ak je podmienkou uplatnenia práva na náhradu škody zrušenie
alebo zmena právoplatného rozhodnutia, plynie premlčacia lehota odo dňa doručenia (oznámenia)
rozhodnutia.
Podľa § 44 ods. 6 Zák. č. 233/1995 o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok)
a o zmene a doplnení ďalších zákonov (ďalej len "Exekučný poriadok") v znení účinnom do 31.augusta
2005 ak oprávnený požiada súd o zmenu exekútora a súd po vyjadrení exekútora žiadosti oprávneného
vyhovie, vykonaním exekúcie poverí súd exekútora, ktorého navrhne oprávnený, a vec mu písomne
postúpi. Účinky pôvodného návrhu oprávneného na vykonanie exekúcie zostávajú zachované. Odmena
pôvodného exekútora sa však vypočíta tak, ako keby došlo k zastaveniu exekúcie.

Podľa § 238 ods. 1 Exekučného opatrenia (prechodné a záverečné ustanovenia účinné od 01.septembra
2005) konania začaté pred 01.septembra 2005 sa dokončia podľa práva platného do 31.augusta 2005,
ak odsek 2 neustanovuje inak.

Podľa § 238 ods. 2 Exekučného opatrenia (prechodné a záverečné ustanovenia účinné od 01. septembra
2005) ustanovenia § 34 ods. 1 až 3, § 37 ods. 4 a 5, § 46 ods. 3, § 47 ods. 3, § 58 ods. 5, § 134 ods. 2,
§ 136 ods. 3 a 4, § 145 ods. 1 sa používajú aj na konania začaté pred 01.septembrom 2005.

Súd spojil na spoločné konania veci vedené pod sp.zn. 6C/107/2012, 6C/108/2012, 6C/109/2012,
6C/110/2012, 6C/111/2012 a 6C/112/2012 s tým že tieto sa ďalej viedli pod sp.zn. 6C/107/2012.
V prejednávanej veci si žalobca uplatňuje po sčítaní jednotlivých predmetov konaní o zaplatenie
majetkovej škody náhradu vo výške 1050,00 eura a nemajetkovú ujmu v peniazoch vo výške 1106,4
eura a to z dôvodu nesprávneho úradného postupu exekučného súdu, ktorý nerozhodol o návrhu
oprávneného na zmenu súdneho exekútora v exekučnom konaní v zákonom stanovenej 30 dňovej
lehote.

Nesprávnym úradným postupom v zmysle vyššie citovaných zákonných ustanovení je porušenie
povinnosti pri uskutočňovaní úkonov v konaní, najmä jeho nesprávne vykonanie, alebo vykonanie bez
splnenia zákonných podmienok. Nesprávnym úradným postupom je aj opomenutie urobiť úkon, alebo
opomenutie vydať rozhodnutie v zákonom stanovenej lehote. Rovnako nesprávnym úradným postupom
je aj nevydanie rozhodnutia.

Z vykonaného dokazovania mal súd preukázané, že v konaní sp.zn. 22Er/156/2004 bol dňa 14.02.2007
Okresnému súdu Lučenec doručený návrh oprávneného v prejednávanej veci žalobcu na zmenu
súdneho exekútora v zmysle § 44 ods. 8 Exekučného poriadku. Exekučné konanie v predmetnej veci
bolo začaté na návrh oprávneného, ktorý bol doručený Exekútorskému úradu dňa 20.02.2004, pričom
žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie bola súdu doručená dňa 08.03.2004.
Dňa 02.11.2009 sp.zn. Er/1121/2002 bol doručený návrh oprávneného na zmenu súdneho exekútora v
zmysle § 44 ods. 8 Exekučného poriadku. Exekučné konanie v predmetnej veci bolo začaté na návrh
oprávneného dňa 22.04.2002, ktorý bol doručený Exekútorskému úradu Mgr. Jozefa Ďuricu pričom
žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie bola doručená dňa 03.05.2002.
Dňa 02.11.2009 v konaní sp.zn. 19Er/829/2003 bol na Okresný súd Lučenec doručený návrh
oprávneného na zmenu súdneho exekútora v zmysle § 44 ods. 8 Exekučného poriadku. Exekučné
konanie v predmetnej veci bolo začaté na návrh oprávneného, ktorý bol doručený Exekútorskému úradu
Mgr. Jozefa Ďuricu dňa 08.04.2003, pričom žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie bola
súdu doručená dňa28.05.2003.
Dňa 02.11.2009 vo veci sp.zn. 13Er/48/2004 bol Okresnému súdu Lučenec doručený návrh
oprávneného na zmenu súdneho exekútora v zmysle § 44 ods. 8 Exekučného poriadku. Exekučné
konanie v predmetnej veci bolo začaté na návrh oprávneného dňa 17.12.2003, ktorý bol doručený
Exekútorskému úradu Mgr. Jozefa Ďuricu, pričom žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie
bola súdu doručená dňa 26.01.2004.
Dňa 02.11.2009 v konaní sp.zn. 22Er/113/2003 bol Okresnému súdu Lučenec doručený návrh
oprávneného na zmenu súdneho exekútora. Exekučné konanie v predmetnej veci bolo začaté na návrh
oprávneného, ktorý bol doručený Exekútorskému úradu Mgr. Jozefovi Ďuricovi dňa 28.07.2003, pričom
žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie bola súdu doručená dňa 05.12.2003.
Dňa 02.11.2009 v konaní sp.zn. 14Er/965/2004 bol Okresnému súdu Lučenec doručený návrh
oprávneného na zmenu súdneho exekútora v zmysle § 44 ods. 8 Exekučného poriadku. Exekučné
konanie v predmetnej veci bolo začaté na návrh oprávneného, ktorý bol doručený Exekútorskému úradu
Mgr. Jozefa Ďuricu dňa 04.11.2004, pričom žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie bola
súdu doručená dňa 18.11.2004.

Vo všetkých prípadoch je potrebné vo všetkých prípadoch aplikovať ustanovenia § 44 ods. 6 Zák.č.
233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti v znení účinnom do 31.08.2005 podľa
ktorého, ak oprávnený požiada súd o zmenu exekútora a súd po vyjadrení exekútora žiadosti
oprávneného vyhovie vykonaním exekúcie, poverí súd exekútora, ktorého navrhne oprávnený a vec mu
písomne postúpi. Účinky pôvodného návrhu oprávneného na vykonanie exekúcie zostávajú zachované.
Odmena pôvodného exekútora sa však vypočíta tak, ako keby došlo k zastaveniu exekúcie. Predmetná
právna úprava neustanovovala povinnosť exekučného súdu rozhodnúť o návrhu oprávneného na zmenu
exekútora do 30 dní od doručenia návrhu oprávneného na zmenu exekútora, k tomuto došlo až s
účinnosťou od 01.09.2005. V tejto súvislosti súd poukazuje na ustanovenie § 238 ods. 1 Zák.č. 233/1995
Z.z. v zmysle ktorého konania začaté pred 01.09.2005 sa dokončia podľa práva platného do 31.08.2005
ak ods. 2 neustanovuje inak. Ustanovenie § 238 ods. 2 Zák.č. 233/1995 Z.z. taxatívne vymedzuje

ustanovenia Exekučného poriadku, ktoré sa použijú aj na konania začaté pred 01.09.2005, pričom ide
o § 34 ods. 1 až 3, § 37 ods. 4 a 5, § 46 ods. 3, § 47 ods. 3, § 58 ods. 5, § 134 ods. 2, § 136 ods.
3 a 4, § 145 ods. 1.

Na základe vyššie uvedeného súd mal za to, že exekučný súd pri rozhodovaní o žiadosti oprávneného o
zmenu súdneho exekútora konal v predmetnej veci priebežne, pričom všetky vykonané úkony smerovali
k rozhodnutiu o návrhu oprávneného a boli vykonávané v súlade s exekučným poriadkom. Išlo o konanie
začaté pred 01.09.2005, keď právna úprava neustanovovala povinnosť exekučného súdu rozhodnúť
o návrhu oprávneného na zmenu exekútora do 30 dní od doručenia návrhu oprávneného na zmenu
exekútora. Súd nemal v konaní preukázané žiadne prieťahy v exekučných konaniach - opomenutie vydať
rozhodnutie v zákonom stanovenej lehote t.j. nemal preukázaný nesprávny úradný postup, ako jeden
z predpokladov pre vznik zodpovednosti štátu za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci. Z vyššie
uvedených dôvodov súd mal za to, že návrh žalobcu bol podaný nedôvodne, preto ho v celom rozsahu
zamietol a rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku.

Keďže súd spojil na spoločné konanie veci vedené pod sp.zn. 6C/107/2012, 6C/108/2012, 6C/109/2012,
6C/110/2012, 6C/111/2012 a 6C/112/2012 s tým, že tieto sa ďalej viedli pod sp.zn. 6C/107/2012, súd
žalobu po sčítaní jednotlivých predmetov v konaní o zaplatenie majetkovej škody vo výške 1050 Eur a
nemajetkovej ujmy vo výške 1106,4 eura zamietol.

Rozhodnutie o trovách konania sa zakladá na ustanovení § 142 ods. 1 O.s.p. v zmysle ktorého súd
náhradu trov konania prizná úspešnému účastníkovi proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal. V
danom prípade bol úspešným účastníkom žalovaný, ktorý si v lehote určenej v § 151 ods. 1 O.s.p.
nevyčíslil žiadne trovy konania a ani zo spisu nevyplýva, že by mu nejaké trovy konania vznikli, preto
mu súd náhradu trov konania nepriznal.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresný súd
Lučenec, Dr.Herza 14, 984 37 Lučenec.

Podľa § 205 ods.2 O.s.p. odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci
samej , možno odôvodniť len tým, že:

a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods.1,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal
navrhnuté dôkazy,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym
skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti
alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vchádza z nesprávneho právneho posúdenia
veci.

Podľa § 221 ods.1 súd rozhodnutie zruší, len ak:

a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník nemal spôsobilosť byť účastníkom konania,
c) účastník konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne zastúpený,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo, alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný,
f) účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom,
g) rozhodoval vylúčený sudca alebo bol súd nesprávne obsadený, ibaže namiesto samosudcu
rozhodoval senát,
h) súd prvého stupňa nesprávne vec právne posúdil tým, že nepoužil správne
ustanovenie právneho predpisu a nedostatočne zistil skutkový stav,

i) sa rozhodlo bez návrhu, nejde o rozhodnutie vo veci samej a dôvody, pre ktoré
bolo vydané, zanikli alebo aj také dôvody neexistovali,
j) je odvolacím súdom schválený zmier.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona, ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh
na súdny výkon rozhodnutia.