Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on

Decision was made at the court Okresný súd Bardejov

Judgement was issued by Mgr. Ivana Hanuščaková

Judgement form – Rozsudok

Judgement nature – Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami

Source – original document (the link may not work anymore)

Súd: Okresný súd Bardejov
Spisová značka: 5C/56/2008

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8208201513
Dátum vydania rozhodnutia: 10. 09. 2013
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Ivana Hanuščaková

ECLI: ECLI:SK:OSBJ:2013:8208201513.10

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Bardejov samosudkyňou Mgr. Ivanou Hanuščakovou v právnej veci žalobcu L. G. G., N.

J. X, XXX XX N. proti žalovanému Slovenská republika, zast. Ministerstvom spravodlivosti Slovenskej
republiky, Župné nám. 13, 813 11 Bratislava, o ochranu práva proti zásahu do osobného údaju, takto

r o z h o d o l :

Súd žalobu z a m i e t a .

Účastníkom n e p r i z n á v a náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

Žalobca sa svojím návrhom na začatie konania doručenom súdu dňa 13.10.2008 domáhali, aby
žalovaný bolzaviazanýnazaplateniesumy60.000,-Sk; vprípadenerozhodnutiavecidoroka2009,aby
bol zaviazaný na zaplatenie sumy 60.000,- eur s prihliadnutím na čl. 41 Dohovoru. Svoj návrh odôvodnil

tým, že pri šetrení jeho osobných, rodinných, majetkových, zárobkových, sociálnych, finančných a iných
pomerov bardejovským súdom pre účely dovolania v kauze vedenej Okresným súdom Bardejov pod
sp. zn. 8C 714/98, dňa 26.11.2007 vyniesla kompetentná osoba súdu uznesenie, v ktorom predčasne
a neoprávnene uviedla ako dôkaz proti nemu osobný a v tom čase chránený údaj, ktorý ešte nebolo
možné vynášať na verejnosť. Nevie odkiaľ a akým spôsobom ho ona získala, ale je isté, že zverejňovať
rozsudok ESĽP v Štrasburgu zo dňa 2.10.2007, týkajúci sa sťažnosti vedenej pod č. 56161/00 nebol do
nadobudnutia jeho právoplatnosti, teda do dňa 2.1.2008, oprávnený ani sám tento medzinárodný súd

a nie to vnútroštátny súd na nižšej úrovni, keď sú povinní mať na zreteli jeden z dôležitých princípov
právneho štátu, že rozhodnutia súdov sú verejnými listinami, a aj ústavnú zásadu v zmysle jej čl.
154c, že medzinárodné zmluvy o ľudských právach sú súčasťou nášho právneho poriadku v SR a
takým je aj Európsky dohovor, ktorý vo svojom čl. 44 ods. 3 dovoľuje jeho rozsudky zverejňovať až
vtedy, keď sa stanú právoplatnými, čo v danom prípade Okresný súd Bardejov vedno aj s odvolacím
prešovským súdom, ktorý to svojim konečným uznesením zo dňa 31.01.2008 suverénne odklepol,
porušili. V dôsledku predom uvedených skutočností za porušenie jeho osobnostných práv žiada o

spravodlivú satisfakciu za nemajetkovú ujmu a zásah do práva na ochranu jeho osobných údajov, a to
zatiaľ v minimálnej výške podľa toho, či o nej bude rozhodnuté do roku 2009, alebo po roku 2009.

Navýzvutunajšiehosúdunaodstránenievádpodania zodňa12.10.2010ohľadneupresnenianávrhuvo
veci samej ( teda ohľadne výšky nemajetkovej ujmy - 60.000,- Sk alebo 60.000,- eur ) žalobca podaním
zo dňa 28.10.2010 uviedol, že ju považuje za nadbytočnú, na ktorú si súd sám odpovedal.

Žalovaný sa k veci vyjadril písomne ( viď nižšie ).

Na pojednávanie vytýčené na deň 10.09.2013 sa nedostavili účastníci konania. U žalobcu je predvolanie
na pojednávanie doručené, svoju neúčasť na pojednávaní neospravedlnil, ani nežiadal o odročeniepojednávania. Žalovaný svoju neúčasť na pojednávaní ospravedlnil listom zo dňa 7.8.2013, o odročenie
pojednávania nežiadal. Súd preto v zmysle § 101 ods. 2 O.s. p. vec prejednal a rozhodol v ich
neprítomnosti, prihliadol pritom na obsah spisu a dosiaľ vykonané dôkazy.

Súd vo veci vykonal dokazovanie oboznámením v spise pripojených listinných dôkazov tak ako boli
oboznámené na pojednávaní ( návrhom na začatie konania, vyjadrením žalovaného na čl. 12, podaním
žalobcu na čl. 34, uzneseniami súdu na čl. 38, 42, 60, 67, čl. 83, čl. 86, čl. 96, podaním žalobcu na čl.
111, podaním žalovaného na čl. 112, obsahom pripojeného spisu 8C 714/1998 - uznesením na čl. 100,

čl. 105, čl. 113, rozhodnutím ESĽP č. 56161/00 zo dňa 2.10.2007, nálezom Ústavného súdu SR - IV. US
147/07 zo dňa 31.8.2007 ) a zistil tento skutkový stav veci:

Podaním zo dňa 10.09.2009 sa k veci vyjadril žalovaný. Uviedol, že návrhu žalobcu nie je zrejmé,
či sa domáha náhrady nemajetkovej ujmy v zmysle § 11 a nasl. OZ ale v zmysle zák. č. 514/2003
Z.z.. Zverejnením rozsudku ESĽP z 2.10.2007, pred jeho nadobudnutím jeho právoplatnosti, nedošlo zo

strany Okresného súdu Bardejov k nesprávnemu úradnému postupu. Okresný súd Bardejov poukázal
na predmetný rozsudok vo svojom uznesení z 26.11.2007, pod sp. zn. 8C 714/1998. Predmetný
rozsudok bol verejne vyhlásený dňa 02.10.2007, preto neobstojí tvrdenie žalobcu, že tento rozsudok
bol zverejnený neoprávnene. Rozsudky ESĽP sa vyhlasujú verejne, dňom vyhlásenia sú zverejnené na
stránkesúduazároveňsútietorozsudkyverejneprístupnénainternetovejstránkežalovaného.Konaním

a postupom Okresného súdu Bardejov nemohlo byť v žiadnom prípade zasiahnuté do osobnostných
práv žalobcu a teda mu nemohla byť spôsobená nemajetková ujma, ktorej náhradu si uplatňuje. Preto
návrh považuje za neopodstatnený a žiada, aby bol návrh v celom rozsahu zamietnutý a aby žalobcovi
nebola priznaná náhrada trov konania. Žalovaný si trovy konania neuplatňuje.

Uznesením Okresného súdu Bardejov zo dňa 12.01.2011, č.k.5C 56/2008-38 súd nepriznal žalobcovi
oslobodenie od súdnych poplatkov.

Uznesením Krajského súdu v Prešove zo dňa 17.03.2011, č.k. 5Co 30/2011-42 súd potvrdil vyššie
uvedené uznesenie súdu prvého stupňa.

Uznesením Okresného súdu Bardejov zo dňa 08.09.2011, č.k.5C 56/2008-60 súd neustanovil žalobcovi
zástupcu z radov advokátov.

Uznesením Krajského súdu v Prešove zo dňa 11.01.2012, č.k. 3Co 130/2011-67 súd potvrdil vyššie

uvedené uznesenie súdu.

Voči uzneseniam Krajského súdu v Prešove boli žalobcom podané dovolania, o ktorých rozhodol
Najvyšší súd SR uznesením zo dňa 31.05.2012, č.k. 2Cdo 111/2012, 2Cdo 112/2012-83 tak, že
dovolanie voči uzneseniu Krajského súdu v Prešove zo dňa 11.01.2012, sp. zn. 3Co 130/2011 odmietol

a konanie o dovolaní voči uzneseniu Krajského súdu v Prešove zo dňa17.03.2011, sp. zn. 5Co 30/2011
zastavil. Rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť dňa 16.07.2012.

Podaním zo dňa 10.8.2013 doručeným súdu dňa 12.8.2013 podal žalobca stanovisko k vyjadreniu
žalovaného s tým, že Európsky Dohovor, ako medzinárodná právna norma zaväzuje k plneniu záväzkov

vyplývajúcich z rozsudkov štrasburského súdu so všetkým, čo je predmetom tohto Paktu, nakoľko je
súčasťou ich vnútroštátneho právneho poriadku. Uviedol, že v danom prípade nemal právo okresný súd
vyhlasovať rozsudok ESĽP na verejnosť skôr, ako sa tento stal právoplatným. Uvádza, že je nesporné,
že v tomto prípade k porušeniu jeho osobnostného práva došlo, nech sa posudzuje podľa akejkoľvek
právnej normy. Uviedol ďalej, že navrhovaná satisfakcia za nemajetkovú ujmu je primeraná a zodpovedá

súdnej praxi samotného ESĽP a jeho judikatúre a je v súlade s čl. 41 Dohovoru. /2.000eur/. Uviedol,
že je osoba neznalá práva, bez právnického vzdelania a neprislúcha mu právna kvalifikácia, teda na
základe akej právnej normy bude súd posudzovať tento prípad. Úplne postačuje iba skutkové tvrdenie v
súdnom návrhu. Rozsudok ESĽP, ak by bol aj verejne vyhlásený dňa 26.11.2007, nebol právne účinný
a nemal teda právnu moc a nebol tu žiadny titul pre vnútroštátny súd, aby uviedol, že on medzinárodný

súd vyhral. Žiadal preto, aby súd jeho návrhu vyhovel, lebo je dôvodný.

Z obsah pripojeného spisu tunajšieho súdu sp. zn. 8C 714/1998 bolo zistené :1/ Uznesením Okresného súdu Bardejov zo dňa 26.11.2007, č.k.8C 714/1998-100 súd neustanovil
žalobcovi advokáta. V odôvodnení rozhodnutia súd poukázal na skutočnosť, že z nálezu Ústavného
súdu SR zo dňa 31.08.2007, č. IV. ÚS 147/07 - 36 bolo zistené, že žalobcovi bol priznané

finančné zadosťučinenie v sume 10.000,- Sk a rozsudkom ESĽP zo dňa 02.10.2007 bolo žalobcovi
u titulu nemajetkovej ujmy priznaných 8.000,- eur a ako náhrada nákladov a výdavkov suma 280,-
eur. Samozrejme v odôvodnení sa súd vysporiadal aj s inými príjmami a výdavkami žalobcu a jeho
manželky, rovnako ich pomermi ( vlastníctvo nehnuteľností, príjem 5.285,- Sk + 7.059,- Sk mesačne ).
Po preskúmaní podkladov súd dospel k záveru, že žalobca nespĺňa podmienky oslobodenia od súdnych

poplatkov a preto nespĺňa ani podmienky dané § 30 O.s.p. ( pozn. vtedajšieho znenia ).
2/ Uznesením Krajského súdu v Prešove zo dňa 31.01.2008, č.k. 2Co 11/2008-105 súd potvrdil vyššie
uvedené uznesenie súdu prvého stupňa. Rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť dňa 01.04.2008.
3/ Voči uzneseniu Krajského súdu v Prešove bolo žalobcom podané dovolanie, o ktorom rozhodol
Najvyšší súd SR uznesením zo dňa 21.01.2009 tak, že dovolanie voči uzneseniu Krajského súdu v
Prešove zo dňa 31.01.2008, sp. zn. 2Co 11/2008 odmietol. Rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť

dňa 12.02.2009. Už v dovolaní poukazoval, že údaje o plnení v eurách boli získané neoprávnene a
nezákonným spôsobom a takto zneužité voči nemu.

Európsky súd pre ľudské práva v Štrasburgu ( ďalej aj ESĽP ) svojim rozhodnutím č. 56161/00 zo
dňa 2.10.2007 priznal žalobcovi za porušenie čl. 6 § 1 Dohovoru zadosťučinenie vo výške 8.000,- eur

a náklady v sume 280,- eur. Rozsudok bol vyhlásený dňa 02.10.2007 a dňa 02.01.2008 nadobudol
právoplatnosť v súlade s čl. 44 § 2 Dohovoru ( tri mesiace odo dňa vynesenia rozsudku ).

Nálezom Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 147/07 zo dňa 31.08.2007 bolo žalobcovi priznané finančné
zadosťučinenie vo výške 10.000,- Sk a náhrada trov konania v sume 6.296,- Sk z dôvodu porušenia čl.

48 ods. 2 Ústavy SR a práva podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru.

Podľa Článku 41 Európskeho dohovoru o ľudských právach, ďalej len Dohovoru ( Spravodlivé
zadosťučinenie ) ak súd dospeje k záveru, že došlo k porušeniu dohovoru alebo jeho protokolov a v
prípade, že vnútroštátne právo dotknutej Vysokej zmluvnej strany umožňuje len čiastočnú nápravu, súd

prizná v prípade potreby poškodenej strane spravodlivé zadosťučinenie.

Podľa Článku 40 Dohovoru ( Verejné pojednávanie a prístup k dokumentom ) pojednávania sú verejné,
pokiaľ súd, vo výnimočných prípadoch, nerozhodne inak. Spisy uložené u tajomníka súdu sú prístupné
verejnosti, pokiaľ predseda súdu nerozhodne inak.

Podľa Článku 42 Dohovoru ( Rozsudky vynesené komorami ) rozsudky vynesené komorami sa stanú
právoplatnými v súlade s ustanoveniami článku 44 odsek 2.

Podľa Článku 44 ods. 2, 3 Dohovoru rozsudok komory je právoplatný

a) ak strany vyhlásia, že nepožiadajú o predloženie veci veľkej komore; alebo
b) po uplynutí trojmesačnej lehoty odo dňa vynesenia rozsudku, pokiaľ strany nepožiadali o predloženie
veci veľkej komore; alebo
c) ak porota sudcov veľkej komory odmietne žiadosť o predloženie veci veľkej komore podanú v súlade
s článkom 43.

Právoplatný rozsudok sa zverejní.

Podľa čl. 19 Ústavy Slovenskej republiky každý má právo na zachovanie ľudskej dôstojnosti, osobnej
cti, dobrej povesti a na ochranu mena. Každý má právo na ochranu pred neoprávneným zasahovaním
do súkromného a rodinného života. Každý má právo na ochranu pred neoprávneným zhromažďovaním,

zverejňovaním alebo iným zneužívaním údajov o svojej osobe.

Podľa § 3 zák. č. 428/2002 Z.z. o ochrane osobných údajov ( v znení účinnom od 1.5.200 do
31.12.2008 ) osobnými údajmi sú údaje týkajúce sa určenej alebo určiteľnej fyzickej osoby, pričom takou
osobou je osoba, ktorú možno určiť priamo alebo nepriamo, najmä na základe všeobecne použiteľného

identifikátora alebo na základe jednej či viacerých charakteristík alebo znakov, ktoré tvoria jej fyzickú,
fyziologickú, psychickú, mentálnu, ekonomickú, kultúrnu alebo sociálnu identitu.Podľa § 11 Občianskeho zákonníka ( ďalej len OZ ) fyzická osoba má právo na ochranu svojej
osobnosti, najmä života a zdravia, občianskej cti a ľudskej dôstojnosti, ako aj súkromia, svojho mena
a prejavov osobnej povahy.

Podľa § 13 ods. 1 OZ fyzická osoba má právo najmä sa domáhať, aby sa upustilo od neoprávnených
zásahov do práva na ochranu jej osobnosti, aby sa odstránili následky týchto zásahov a aby jej bolo
dané primerané zadosťučinenie.

Podľa § 13 ods. 2 OZ pokiaľ by sa nezdalo postačujúce zadosťučinenie podľa odseku 1 najmä preto,
že bola v značnej miere znížená dôstojnosť fyzickej osoby alebo jej vážnosť v spoločnosti, má fyzická
osoba tiež právo na náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch.

Podľa § 13 ods. 3 OZ výšku náhrady podľa odseku 2 určí súd s prihliadnutím na závažnosť vzniknutej
ujmy a na okolnosti, za ktorých k porušeniu práva došlo.

Z podanej žaloby vyplýva, že žalobca sa domáha spravodlivej satisfakcie, nemajetkovej ujmy za zásah
do práva na ochranu jeho osobných údajov a porušenie jeho osobnostného práva v dôsledku citovania
rozhodnutia Európskeho súdu pre ľudské práva v Štrasburgu č. 56161/00 zo dňa 2.10.2007 o priznaní
finančného zadosťučinenia vo výške 8.000,- eur a nákladov v sume 280,- eur, v uznesení Okresného

súdu Bardejov zo dňa 26.11.2007, č.k. 8C 714/1998-100 o neustanovení žalobcovi advokáta v konaní
pre nesplnenie podmienok daných § 30 O.s.p.. Žalobca namieta porušenie Dohovoru z dôvodu, že v
čase vydania uznesenia Okresného súdu Bardejov nebolo rozhodnutie Európskeho súdu pre ľudské
práva právoplatné a teda nemohlo byť súdom zverejnené s poukazom na porušenie čl. 43 a 44 ods.
3 Dohovoru. Z podaní žalobcu nevyplýva, aby sa žalobca domáhal nároku podľa zák. č. 514/2003

Z.z. ( o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci ), teda náhrady škody spôsobenej
nezákonným rozhodnutím, či nesprávnym úradným postupom. Preto pre právne posúdenie uplatneného
nároku žalobcu súd použil všeobecné ustanovenia Občianskeho zákonníka a to ust. § 11 a nasl., teda
ustanovenia na ochranu osobnosti, kde nepochybne patrí aj ochrana osobných údajov fyzickej osoby,
či ochrana jej osobnostných práv. Ani zákon na ochranu osobných údajov nevylučuje súdnu ochranu

práv. Pri podaní návrhu na začatie konania sa od navrhovateľa nevyžaduje právne posúdenie nároku,
len jeho skutkové odôvodnenie a na jeho základe súd vec právne posúdi. V tomto sa súd nestotožnil
s námietkou žalovaného.

Ochrana osobných údajov vychádza zo všeobecného osobnostného práva, ktoré je chránené štátom

a vyplýva priamo z Ústavy Slovenskej republiky, ako aj z ostatných právnych predpisov. Vychádzajúc
z judikatúry Ústavného súdu Slovenskej republiky ústavné právo na rešpektovanie súkromného života,
vrátane práva na ochranu osobných údajov nemá absolútnu povahu v tom zmysle, že by vylučovalo
zásahy orgánov štátu. Na zásah do práva na ochranu osobných údajov majú štátne orgány oprávnenie
za predpokladu, že takýto zásah možno považovať za oprávnený, a to v zmysle čl. 19 ods. 3 Ústavy

Slovenskej republiky.

Občiansky zákonník v ust. § 11 a nasl. priznáva každej fyzickej osobe právo na ochranu osobnosti,
najmä života a zdravia, občianskej cti a ľudskej dôstojnosti, ako aj súkromia, svojho mena a prejavov
osobnej povahy ( tzv. jednotlivé súčasti osobnosti človeka a osobnostných práv ). Jedná sa výsostne o

osobnostné stránky patriace každej fyzickej osobe, preto sa nazývajú aj právami osobnostnými. Tieto
práva vyplývajú aj z Ústavy Slovenskej republiky, aj medzinárodných dohovorov zaväzujúcich Slovenskú
republiku, najmä Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd. Zákon nestanovuje presný
výpočet konkrétnych foriem zásahov, ktoré sa môžu dotknúť osobnostných práv, stanovuje len znaky,
pri danosti ktorých treba určité správanie považovať za zásah do osobnosti ( zásah do osobnostných

práv, objektívna spôsobilosť zásahu negatívne dopadnúť na osobnosť fyzickej osoby, neoprávnenosť
zásahu, príčinná súvislosť medzi určitým správaním a porušením osobnostných práv).

Občiansky zákonník v ust. § 11 a nasl. poskytuje ochranu osobnosti subjektom, proti ktorým smeroval
neoprávnený zásah znižujúci ich vážnosť, dôstojnosť a česť, meno a ohrozujúci ich postavenie a

uplatnenie v spoločnosti. V nadväznosti na uvedené, fyzická osoba má právo najmä sa domáhať, aby
sa aby sa upustilo od neoprávnených zásahov do práva na ochranu jej osobnosti, aby sa odstránili
následky týchto zásahov a aby jej bolo dané primerané zadosťučinenie ( nemateriálna satisfakcia ).
Pokiaľ by sa nezdalo postačujúce zadosťučinenie podľa § 13 odseku 1 OZ najmä preto, že bola vznačnej miere znížená dôstojnosť fyzickej osoby alebo jej vážnosť v spoločnosti, má fyzická osoba tiež
právo na náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch ( materiálna satisfakcia ). Priznanie zadosťučinenia
v peniazoch súdom v zmysle § 13 ods. 3 OZ predpokladá splnenie zákonom predpokladaných

podmienok : morálne zadosťučinenie sa javí v konkrétnom prípade nepostačujúcim a neoprávneným
zásahom došlo k zníženiu dôstojnosti alebo jej vážnosti v spoločnosti v značnej miere ( nie v bežnej
miere ). Výšku náhrady zadosťučinenia v peniazoch Občiansky zákonník neustanovuje, avšak v § 13
ods. 1 je vyjadrené, že má byť primerané. Pri určení náhrady nemajetkovej ujmy v peniazoch ( jej
výšky ) súd skúma dve zákonom stanovené kritéria a to závažnosť vzniknutej ujmy a na okolnosti,

za ktorých k porušeniu práva došlo. Závažnosť vzniknutej nemajetkovej ujmy sa posudzuje najmä
so zreteľom na jej intenzitu, rozsah a na jej ohlas, ako aj na dĺžku jej trvania. Pritom z hľadiska
ustanovenia § 13 ods. 2 a 3 OZ je právne relevantná len taká nemajetková ujma, ktorej vznik je v
príčinnej súvislosti s neoprávneným zásahom, v značnej miere znižujúcim dôstojnosť fyzickej osoby
alebo jej vážnosť v spoločnosti. Občiansky zákonník ustanovením § 13 poskytuje ochranu osobnosti
len v prípade jej závažného porušenia, pričom porušenie predstavuje zásah do osobnosti človeka.

Zásah musí byť objektívne spôsobilý takúto ujmu spôsobiť. Musí ísť o jednanie proti mravnej integrite,
znižovanie dôstojnosti, vážnosti, cti, o jednanie z hľadiska vzťahu k spoluobčanom ( verejnosti ), o
jednanie ohrozujúce ich postavenie a uplatnenie v spoločnosti. Je treba prihliadať na reakciu, ktorú
zásah vyvolal v rodinnom, pracovnom či inom prostredí fyzickej osoby, resp. kruhoch, kde sa fyzická
osoba pohybuje. Musí sa preukázať citeľné zníženie postavenia fyzickej osoby v uvedenom prostredí.

Preukázanie vzniku takéhoto následku zaťažuje postihnutú fyzickú osobu. Forma ochrany a tým aj
súdneho výroku a prípadnej reparácie následkov závisí od charakteru porušenia a ujmy a od okolnosti
prípadu a vhodnosti prostriedkov nápravy.

Predmetom konania je teda náhrada nemajetkovej ujmy ako satisfakcie za zásah do práva na ochranu

osobných údajov žalobcu a porušenie jeho osobnostných práv. K zásahu do týchto práv žalobcu
malo dôjsť v občianskoprávnom konaní pred Okresným súdom Bardejov vo veci vedenej pod sp.
zn. 8C 714/1998 a to jeho rozhodnutím zo dňa 26.11.2007, č.k. 8C 714/1998-100 o neustanovení
žalobcovi advokáta v konaní pre nesplnenie podmienok daných § 30 O.s.p., kde súd v jeho odôvodnení
citoval rozhodnutie Európskeho súdu pre ľudské práva v Štrasburgu č. 56161/00 zo dňa 2.10.2007 o

priznaní finančného zadosťučinenia vo výške 8.000,-eur a nákladov v sume 280,-eur, ktoré nadobudlo
právoplatnosť v súlade s čl. 44 ods. 2 ( písm. b) Dohovoru dňa 02.01.2008.

Súd však po vykonanom dokazovaní dospel k záveru, že konaním Okresného súdu Bardejov
spočívajúcom v citácii rozhodnutia ESĽP vo svojom rozhodnutí zo dňa 26.11.2007 nedošlo k zásahu

do osobnostných práv žalobcu - jeho osobných údajov. Tunajší súd vo svojom uznesení len citoval
rozhodnutie, ktoré vyhlásil Európsky súd pre ľudské práva dňa 02.10.2007 a ktoré sám v rámci
tlačových správ na svojej internetovej stránke zverejnil v tento deň v
znení, že vyhlásil rozhodnutie vo veci sťažovateľa - žalobcu ( označením jeho mena a priezviska proti
Slovenskej republike so stručným zdôvodnením porušenia práva a priznania náhrady nemajetkovej

ujmy vo výške 8 000 eur a náhrady nákladov a výdavkov vo výške 280 eur - výrok rozhodnutia ).
Uvedený postup ESĽP vyplýva z jeho Rokovacieho poriadku a Procesných postupov ( zverejnených aj
nainternetovejstránkesúduoznačenéakoRulesofCourt a Practicedirection).Rovnakoznichvyplýva,
že konanie, rozhodnutie a všetky dokumenty, ktoré sú obsahom sťažnosti sťažovateľa sú verejnosti
prístupné. Z uvedeného teda plýynie, že tunajší súd vo svojom uznesení zo dňa 26.11.2007 neuviedol

iné informácie, než tie, ktoré už boli verejnosti prístupne ( aj na internetovom portály samotného
ESĽP). Nauvedenomničnezmeníaniskutočnosť,žerozhodnutieESĽPnebolovtomčaseprávoplatné.
Samozrejme písomné vyhotovenie rozhodnutia súd ( ESĽP ) zverejní podľa žalobcom namietaného čl.
44 ods. 3 Dohovoru.

Vzhľadom k tomu, že nebolo preukázané také konanie Okresného súdu Bardejov, ktoré by smerovalo
k neoprávnenému zásahu do osobnostných práv žalobcu, súd ďalej neskúmal objektívnu spôsobilosť
zásahu negatívne dopadnúť na jeho osobnosť a príčinnú súvislosť medzi správaním, konaním a
porušením osobnostných práv a či v ich dôsledku došlo k takému zásahu, ktorá by odôvodňovala
ochranu vo forme náhrady nemajetkovej ujmy v peniazoch. Preto sa súd nemohol zaoberať

podmienkami určenia výšky nemajetkovej ujmy uvedených v § 13 ods. 3 OZ, neprihliadal na a žalobu
ako nedôvodnú zamietol.O trovách konania súd rozhodol podľa § 142 ods. 1 O.s.p. v spojení s § 151 O.s.p. tak, že nepriznal
ich náhradu účastníkom konania. Úspešný žalovaný si náhradu trov konania neuplatnil návrhom na ich
náhradu v zmysle § 151 O.s.p. a neúspešný žalobca nemá právo na ich náhradu.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie na Okresný súd Bardejov v lehote 15 dní odo dňa
doručenia jeho písomného vyhotovenia.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods.3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za

nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha ( §205 ods.1 O.s.p).

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť
len tým, že
v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods.1

konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci
súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na
zistenie rozhodujúcich skutočností
súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam
doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz

neboli uplatnené ( § 205a )
rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci ( § 205 ods.2
O.s.p.).

Odvolanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal

na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis, ak je to potrebné. Ak účastník nepredloží potrebný
počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy.

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia
lehoty na odvolanie.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľne rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa zákona č. 233/1995Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti v
znení neskorších predpisov, ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon
rozhodnutia.

Information regarding the judgement were obtained from the original document, which was most recently updated on . Link to the original document may not work anymore, because the portal of the Ministry of Justice may have published the document under this link for only a certain period of time.