Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Wednesday, July 28, 2016

Súd: Okresný súd Bardejov
Spisová značka: 4P/43/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8216200949
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 07. 2016

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Slavomír Ivanecký
ECLI: ECLI:SK:OSBJ:2016:8216200949.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

OkresnýsúdBardejovsudcomJUDr.SlavomíromIvaneckýmvprávnejvecistarostlivostisúduomaloletú
O. F., nar. X.X.XXXX, zastúpenú kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny
Bardejov, dcéru rodičov R. M., nar. XX.X.XXXX, bytom N. Č.. XX, zastúpenej JUDr. Evou Hudákovou,
advokátkou, Dlhý rad 17, Bardejov a Z. F., nar. XX.X.XXXX, bytom U. Č.. XXX/XX, V., zastúpeného
JUDr. Andrejom Molnárom, advokátom, ul. Majlátha 2518/14, Kráľovský Chlmec, o zvýšenie výživného

na maloleté dieťa, takto

r o z h o d o l :

M e n í rozsudok Okresného súdu Humenné č.k. 15P 71/2012-24 zo dňa 5.4.2012 vo výroku o výške
výživného pre maloletú O. F., nar. X.X.XXXX tak, že otec je p o v i n n ý prispievať na výchovu a
výživu maloletej O. mesačnou sumou vo výške 100,- Eur počnúc od 1.4.2016 do budúcna vždy do 25.
dňa v príslušnom kalendárnom mesiaci k rukám matky maloletej.

Konanie o návrhu matky na zvýšenie výživného pre maloletú O. nad sumu 100,- Eur mesačne od

1.9.2015 do budúcna z a s t a v u j e .

V prevyšujúcom rozsahu návrh matky na zvýšenie výživného z a m i e t a .

Dlžné výživné za obdobie od 1.4.2016 do 31.7.2016 vo výške 210,81 Eur je otec p o v i n n ýuhradiť
maloletej O. v lehote do 60 dní od právoplatnosti tohto rozhodnutia, k rukám matky maloletej.

o d ô v o d n e n i e :

1. Matka maloletej žiadala svojím návrhom, doručeným súdu dňa 24.2.2016, aby súd zmenil výšku
výživného, určeného Okresným súdom Humenné sp. zn. 15P 71/2012 zo dňa 5.4.2012 na maloletú
O. a to z mesačne určenej sumy 30% zo sumy životného minima na neplnoleté a nezaopatrené dieťa
podľa osobitných predpisov na sumu 150 Eur mesačne, počnúc od 1.9.2015 do budúcna z dôvodu, že
výdavky na maloletú sa zvýšili a doterajšia výška výživného nepostačuje maloletej na uspokojenie jej
životnýchpotrieb.Kolíznyopatrovníknavrholvyhovieťnávrhumatkymaloletej.Otecmaloletejsnávrhom
nesúhlasil, mal za to, že postačujúcich je aj 80 Eur mesačne. Poukázal na svoje majetkové a zárobkové

pomery.

2. Súd vykonal dokazovanie oboznámením sa s návrhom, vyjadreniami účastníkov, správou kolízneho
opatrovníka, ostatným spisovým materiálom.

3. Rodičia maloletej nie sú manželia a nežijú v spoločnej domácnosti. Rozsudkom Okresného súdu

Humenné č.k. 15P 71/2012 - 24 zo dňa 5.4.2012, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 4.4.2012, súd
zveril maloletú O. do osobnej starostlivosti matke, upravil styk otca s ňou a zaviazal otca povinnosťou
prispievať na výživu maloletej mesačnou sumou vo výške 30% zo sumy životného minima na neplnoletédieťa podľa osobitných predpisov. Otec maloletej bol v danom čase nezamestnaný, jej matka bola na
rodičovskejdovolenke.Vsúčasnostimatkažijevspoločnejdomácnostismanželomadvoma maloletými
deťmi. Nevlastní nehnuteľnosti ani hnuteľné veci vyššej hodnoty. Jej mesačný príjem predstavuje

približne 203 Eur ako rodičovský príspevok a okolo 47 Eur tvorí súčet rodinných prídavkov na obe
maloleté deti. Má mesačné výdavky na domácnosť vo výške 150 Eur, na telefón 25 Eur, na pohonné
hmoty 70 Eur. Maloletá navštevuje 1. ročník základnej školy. Náklady na stravu v škole sú 2 Eurá
mesačne, na stravu v domácnosti pre všetkých členov rodiny uviedla matka sumu 140 Eur, nevedela
špecifikovať presnú sumu výdavkov na stravu v domácnosti iba výlučne na maloletú O., tie sú primerané

veku maloletej. Na oblečenie a obuv pre maloletú minie 40 Eur mesačne, cestovné 20 Eur mesačne,
hygiena 15 Eur mesačne, poistka 25,1 Eur mesačne a školské potreby okolo 10 Eur každý mesiac. Otec
kúpil maloletej v máji 2016 školské potreby za 79 Eur. Otec maloletej žije a pracuje v Anglicku, kde žije
v spoločnej domácnosti s priateľkou. Nemá žiadne zdravotné problémy, uviedol mesačný príjem 150
- 160 libier, pracuje príležitostne. Jeho výdavky predstavujú 130 libier týždenne na bývanie, 100 libier
mesačne na hygienu, 100 libier mesačne na stravu, 20 libier mesačne na telefón, 15 libier na internet, 16

libiertýždennenacestovné.Mesačneposielarodičom60libiernato,abykupovalimaloletejosobnéveci.

4. Podľa § 62 ods. 1 Zákona o rodine č. 36/2005 Z. z. plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je
ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé za živiť.
Podľa § 62 ods. 2 Zákona o rodine č. 36/2005 Z. z. obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa

svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni
rodičov.
Podľa§62ods.4Zákonaorodineč.36/2005Z.z.priurčenírozsahuvyživovacejpovinnostisúdprihliada
na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na
starostlivosť rodičov o domácnosť.

Podľa § 62 ods. 5 Zákona o rodine č. 36/2005 Z. z. výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov.
Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy
výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.
Podľa § 75 ods. 1 Zákona o rodine č. 36/2005 Z. z. pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené
potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti,

možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého
dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na
neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.
Podľa § 78 ods. 1 a 3 Zákona o rodine č. 36/2005 Z. z., dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno
zmeniť, ak sa zmenia pomery. Okrem výživného pre maloleté dieťa je zmena alebo zrušenie výživného

možné len na návrh. Pri zmene pomerov sa vždy prihliadne na vývoj životných nákladov.

5. Súd po vykonanom dokazovaní dospel k záveru, že návrhu je možné čiastočne vyhovieť a zvýšil
výživné na maloletú O. na sumu 100 Eur a to od začiatku kalendárneho mesiaca, v ktorom maloletá
dovŕšila vek 7 rokov ( 7.4.2016), teda od apríla 2016 do budúcna s tým, že súd považuje adekvátne

náklady na maloletú na hranici okolo 150 - 160 Eur (strava, hygiena, oblečenie a obuv, školské potreby,
hračky, výlety), pričom keďže matka vykonáva celodennú starostlivosť o maloletú, je na otcovi, aby
vo väčšej miere finančne prispieval na základné životné potreby svojej jedinej maloletej dcéry. Súd pri
takejto úvahe o výške výživného vzal do úvahy jednak skutočnosť, že otec v súčasnosti prispieva svojej
maloletej dcére sumou 30% zo sumy životného minima, čo je približne 28 Eur a ešte posiela svojim

rodičom podľa jeho vlastného vyjadrenia 60 libier mesačne na ošatenie, čo činí približne 71 Eur. To
dokopy predstavuje sumu 100 Eur, pričom otec maloletej nemusí deliť finančné prostriedky takýmto
spôsobom, ale poukáže ich priamo maloletej dcére, ktoré ich potrebuje nielen na oblečenie, ale aj na
stravu, poistku, hygienu, školské potreby a iné potreby.

6. Tiež je potrebné uviesť, že v § 78 ods. 3 Zákona o rodine je obsiahnutá tzv. valorizačná klauzula,
ktorá ukladá súdu, aby v prípade, ak rozhoduje o zmene pomerov, zohľadnil aj zmenu výšky (vývoj)
životných nákladov. Výška životných nákladov je zrejmá napríklad z cien spotrebného koša, z miery
inflácie, resp. iných ekonomických ukazovateľov. Táto povinnosť súdu je obligatórna. Z ustanovenia §
78 ods. 3 Zákona o rodine vyplýva, že vývoj životných nákladov je objektívna okolnosť a preto súd pri

rozhodovaní o návrhu prihliadal aj na túto okolnosť. Od poslednej úpravy uplynula doba viac než 4
rokov, odkedy bežné náklady na maloletú bezpochyby stúpli tým, že má o 4 roky viac. Okrem nákladov,
ktoré sa vplyvom doby zvýšili ( náklady na stravu, oblečenie a obuv, hygienu), maloletej O. pribudli novénáklady napr. na školu, ktoré v čase posledného určenia u nej neexistovali, čo vedie súd k záveru, že
zvýšenie výživného je čo do základu opodstatnené.

7. Podľa ustanovenia § 75 ods. 1 Zákona o rodine účinného od 1.4.2005 sa zaradili majetkové
pomery povinného rodiča medzi všeobecné podmienky určenia rozsahu vyživovacej povinnosti a
rozšírili východiská na zisťovanie tzv. potencionality príjmov. Princíp potencionality má prednosť pred
princípom fakticity aj v prípade, že povinný berie na seba neprimerané majetkové riziká, ktoré zahŕňajú
aj takú činnosť, ktorá ohrozuje dosiahnutie príjmu, resp. priamo vyvoláva stratu a súčasne možnosť

poskytovania výživného. Žiadny účinný zákon v Slovenskej republike nezakotvuje povinnosť pracovať.
Nezakotvuje ani právo, resp. povinnosť pracovať v odbore, v ktorom je osoba vyučená. Zákon o rodine
však zakotvuje výslovne povinnosť rodiča živiť svoje dieťa (§ 62 ods. 1 Zákona o rodine). Potencionálny
príjem nie je ten, ktorý povinný skutočne zarobí, ale to, čo je objektívne možné, aby zarobil s ohľadom
na svoj vek, zdravotný stav, kvalifikáciu, odbornosť, nadanie, vedomosti, zručnosti, pracovné skúsenosti
a tiež situáciu na trhu práce. Súd tiež poukazuje na to, že výlučná osobná starostlivosť o maloletú je len

na pleciach matky a aj táto okolnosť sa musí prejaviť v peňažnom vyjadrení výživného plnenia zo strany
otca, ktorý takúto starostlivosť maloletej absolútne neposkytuje. Otec súdu nepreukázal také objektívne
okolnosti, ktoré by mu dôvodne bránili v možnosti zarobiť si na potreby jedinej maloletej dcéry sumou,
ktorú mu určil súd a súd je toho názoru, že táto schopnosť u neho nie je nijakým spôsobom znížená.
Pre súd nie je dostatočne dôvodná námietka otca, že v zahraničí pracuje iba brigádnicky. Nie je podľa

názoru súdu logické, že otec sa zdržuje vo Veľkej Británii, kde sú náklady na život oveľa vyššie ako
na Slovensku, čo je možné zistiť aj z vyjadrenia otca na výsluchu, kedy uviedol, že iba náklady na
bývanie činia 130 libier, čo je približne 520 libier mesačne ( okolo 616 eur) a zarába pri tom menej,
než je priemerná mzda na Slovensku. Táto námietka otca je podľa názoru súdu špekulatívna. Navyše,
súd poukazuje na vyššie uvedené argumenty, že otec je objektívne schopný zarobiť si 100 eur na

svoje maloleté dieťa ( je zdravý a žije v oblasti, kde nie je nedostatok pracovných miest) a ak tak zo
subjektívnych dôvodov nečiní, súd to nemôže akceptovať a dať prednosť lenivosti otca pred životnými
potrebami maloletého dieťaťa. Navyše súd konštatuje, že u otca došlo k zvýšeniu príjmov, keďže v čase
posledného určenia výživného bol nezamestnaný. Bezpochyby sa zvýšili aj jeho výdavky tým, že žije
vo Veľkej Británii, ale mesto pre život si vybral dobrovoľne. Súd v tomto smere poukazuje na to, že

otec doteraz prispieval na svoje jediné dieťa minimálnym výživným, výška ktorého bola od narodenia
maloletej O. nedostatočná.

8. Pokiaľ ide o otcom uhrádzané náklady na hygienu, len ich mesačná výška 100 libier ( približne
118 Eur) u otca predstavuje viac, než súdom určené mesačné výživné na maloletú Natáliu a súd

nemôže tento nepomer jedného výdavku na úkor všetkých výdavkov akceptovať. Ak skutočne výška
nákladov na hygienu je tak vysoká, je na mieste, aby otec časť týchto prostriedkov použil napríklad
na stravu pre svoje dieťa. Inými slovami tento náklad súd nemôže hodnotiť ako náklad, ktorý by mal
maloletú ukracovať na výživnom vo výške, v ktorej by ho inak otec bol schopný uhrádzať. Podľa
platnej právnej úpravy vyživovacia povinnosť voči maloletému dieťaťu má prednosť pred akýmikoľvek

výdavkami povinného rodiča, ktoré nie sú nevyhnutné na zabezpečenie jeho základných životných
potrieb,azároveňvyživovaciapovinnosťvočimaloletémudieťaťupredchádzaakúkoľvekinúvyživovaciu
povinnosť k iným osobám, ktoré by prípadne aj boli odkázané výživou na otca.

9. Súd teda určil výšku výživného pre maloletú zo strany otca na 100 Eur a to od 1.4.2016, pričom návrh

v prevyšujúcom rozsahu ( nad 100 Eur od 1.4.2016 a vo výške 150 Eur od 1.9.2015 do 31.3.2016)
zamietol s odôvodnením, že akákoľvek výška výživného pre otca nad sumu 100 Eur mesačne by
predstavovala neprimeranosť v rámci vyživovacej povinnosti otca a matky maloletej. Aj matka musí
svojej dcére určitou sumou prispievať na potreby, aj keď otcova výška musí byť vyššia, pretože sa o
maloletú osobne nestará a má tak počas toho časový priestor, na rozdiel od matky maloletej, zarábať

si na svoje potreby a v rámci toho aj na potreby svojho dieťaťa. Výška výživného za obdobie od
1.4.2016 do 31.7.2016 teda predstavuje 400 Eur. Od tejto sumy je potrebné odpočítať výživné, ktoré súd
určil otcovi maloletej posledným rozhodnutím a to sumu 108,52 Eur ( 27,13 x 4), pričom súd zároveň z
plnenia za obdobie od 1.4.2016 do 31.7.2016 odpočítal aj otcom preukázateľne zaplatené náklady ( viď
prílohová obálka spisu) na školské potreby zo dňa 22.4.2016 a vo výške 43,8 Eur a vo výške 36,87

Eur, uhradené dňa 22.5.2016. Ostatné náklady na maloletú uhradené jej otcom dňa 13.12.2015 a dňa
26.3.2016 predstavujú náklady za iné než rozhodné obdobie, pretože súd výživné zvýšil až od 1.4.2016
a tieto náklady boli uhradené skôr. Súd navyše tieto náklady nepovažuje za také, na ktoré by maloletá
nemala nárok a ktoré by predstavovali vo svojom súhrne viac, než na čo má právo a to aj napriek tomu,že súdne rozhodnutie o výške výživného sa mení až od 1.4.2016. Náklady uhradené otcom maloletej
vo výške 22,5 Eur dňa 24.4.2016 súd nepovažuje za náklady, ktoré je potrebné maloletej nevyhnutné
uhrádzať na jej životné potreby, ktoré možno subsumovať do sumy 100 Eur mesačne a ak otec maloletej

tieto veci kúpil, činil tak nad rámec svojej vyživovacej povinnosti a takéto náklady nemožno započítať
na sumu životných potrieb maloletej, o ktorých výške súd v tomto konaní rozhodoval. Výška dlžného
výživného tak predstavuje sumu 210,81 Eur, ktorú súd uložil otcovi maloletej zaplatiť v lehote 60 dní od
právoplatnosti rozsudku.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa doručenia jeho písomného

vyhotovenia na Okresný súd Bardejov. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od
doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Odvolanie je podané včas aj vtedy, ak
budevtejto lehotepodanénaKrajskomsúdevPrešove.Vodvolanísapoprivšeobecnýchnáležitostiach
podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa
rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
odvolania. Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd
nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v
takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo
nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie

vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich
skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým
zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany
alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej
inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej

možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu
vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania. Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli
uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú

procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť
nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo
veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.