Uznesenie ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Thursday, June 22, 2016

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 23Co/142/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4113238271
Dátum vydania rozhodnutia: 22. 06. 2016

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Daša Kontríková
ECLI: ECLI:SK:KSTT:2016:4113238271.2

Uznesenie

Krajský súd v Trnave v právnej veci žalobkyne: Bc. Y. K., nar. X.X.XXXX, bytom K. N. S., V. č. X,
zastúpená: Mgr. Q. K., nar. XX.X.XXXX, bytom K. N. S., V. č. X, proti žalovaným: 1/ Q. H., nar.
XX.X.XXXX, bytom V., M. č. XXXX, zastúpený advokátom: JUDr. Ľudovít Štanglovič, so sídlom Šaľa,
Jarmočná 2264/3, 2/ Mgr. Eva Žebráková, notárka so sídlom Nitra, Kupecká 1357/16, o určenie
neplatnosti notárskeho osvedčenia o vydržaní nehnuteľností, na odvolanie žalobkyne proti uzneseniu

Okresného súdu Galanta, č. k. 15C/82/2014-141 zo dňa 23. novembra 2015, takto

r o z h o d o l :

Uznesenie súdu prvého stupňa sa p o t v r d z u j e.

Žalobkyňa je p o v i n n á zaplatiť žalovanému 1/ náhradu trov odvolacieho konania v sume 49,90 eura
k rukám jej právneho zástupcu, do troch dní od právoplatnosti tohto uznesenia.

Žalovanému 2/ sa náhrada trov odvolacieho konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým uznesením prvostupňový súd výrokom I. zaviazal žalobkyňu zaplatiť žalovanému 1/
náhradu trov konania v sume 771 eur do troch dní od právoplatnosti uznesenia k rukám jeho právneho
zástupcu a žalovanému 2/ náhradu trov konania nepriznal. Svoje rozhodnutie odôvodnil s poukazom
na ustanovenie § 142 ods. 1 O.s.p., podľa ktorého ak mal účastník vo veci plný úspech, súd mu prizná

náhradu trov konania, účelne vynaložených na uplatnenie alebo bránenie svojho práva v konaní. Keďže
žalovaní 1/ a 2/ mali v konaní čistý úspech 100 %, právo na náhradu trov konania vzniklo práve im. Súd
plneúspešnémužalovanému1/priznal náhradutrovkonaniavcelkovejvýške771eurvzmyslevyhlášky
MS SR č. 655/2004 Z.z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb, účinnej
v čase vykonania jednotlivých úkonov, ako aj v zmysle predloženého vyúčtovania, ktoré bolo súdu zo
strany právneho zástupcu žalovaného 1/ doručené dňa 7.8.2015. Súd žalovanému 1/ priznal náhradu

trov konania nasledovne:

A : Odmena za úkony právnej služby + režijný paušál priznané v zmysle ustanovení § 14
a § 16 ods. 3 vyhlášky (odmena za 1 úkon právnej služby podľa § 11 ods. 1 vyhlášky v roku 2014 je
61,85 eura a v roku je 64,53 eura)

prevzatie a príprava zastúpenia zo dňa 8.7.2014 ..................................... 61,85 eura (režijný paušál za
rok 2014 á 8,04 eura)
vyjadrenie k návrhu zo dňa 22.7.2014 ................................................... 61,85 eura (režijný paušál za
rok 2014 á 8,04 eura)
zastupovanie na pojednávaní dňa 18.9.2014 ......................................... 61,85 eura (režijný paušál za
rok 2014 á 8,04 eura)

zastupovanie na pojednávaní dňa 18.12.2014 ......................................... 61,85 eura (režijný paušál za
rok 2014 á 8,04 eura)vyjadrenie zo dňa 7.4.2015 ..............................................................(režijný paušál3 eura
za rok 2015 á 8,39 eura)
zastupovanie na pojednávaní dňa 14.4.2015 ........................................... 64,53 eura (režijný paušál

za rok 2015 á 8,39 eura)
zastupovanie na pojednávaní dňa 6.8.2015 ........................................... 64,53 eura (režijný paušál za
rok 2015 á 8,39 eura)

Odmena za úkony právnej služby za rok 2014 a rok 2015 s DPH 20 % ................. 529,19 eura

Režijný paušál za rok 2014 a rok 2015 s DPH 20 % .............................................. 68,80 eura
Odmena za úkony právnej služby + režijný paušál celkom ...........................597,99 eura

B : Náhrada cestovných výdavkov a náhrada za stratu času v zmysle ustanovení § 15 až § 17 vyhlášky

- pojednávania konané v danej veci dňa 18.9.2014, 18.12.2014, 14.4.2015 a 6.8.2015 - štyri pracovné

cesty boli vykonané osobným autom zn. BMW 7.RAD o vzdialenosti 4 × 30 km (4 × Šaľa - Galanta
a späť), pri priemernej spotrebe 8,6 l/100 km a priemernej cene pohonnej látky 1,231 eura/l vo výške
15,24 eura (aj s DPH 20 %) a náhrada za použitie osobného motorového vozidla vo výške 0,183 eura
za 1 km jazdy (podľa opatrenia č. 632/2008 Z.z. platného a účinného v čase vykonania pracovnej cesty)
vo výške 26,35 eura (aj s DPH 20 %) ............................................... 41,59 eura

C : Náhrada za stratu času v zmysle ustanovení § 15 až § 17 vyhlášky

1. pojednávanie dňa 18.9.2014
náhrada za stratu času (pracovná cesta Šaľa - Galanta a späť ) 2 polhodiny; jedna polhodina v roku

2014 á 13,40 eura ................................................. 26,80 eura

2. pojednávanie dňa 18.12.2014
náhrada za stratu času (pracovná cesta Šaľa - Galanta a späť ) 2 polhodiny; jedna polhodina v roku
2014 á 13,40 eura ................................................. 26,80 eura

3. pojednávanie dňa 14.4.2015
náhrada za stratu času (pracovná cesta Šaľa - Galanta a späť ) 2 polhodiny; jedna polhodina v roku
2015 á 13,98 eura ................................................ 27,96 eura

4. pojednávanie dňa 6.8.2015
náhrada za stratu času (pracovná cesta Šaľa - Galanta a späť ) 2 polhodiny; jedna polhodina v roku
2015 á 13,98 eura ................................................ 27,96 eura

náhrada za stratu času za rok 2014 s DPH 20 % ........................................ 64,32 eura
náhrada za stratu času za rok 2015 s DPH 20 % .......................................... 67,10 eura
náhrada za stratu času celkom ................................................................... 131,42 eura

Výška trov právneho zastúpenia spolu (A+B+C) .......................................771,- eur.

Na základe vyššie uvedeného súd žalobkyňu zaviazal na náhradu trov právneho zastúpenia v celkovej
výške 771 eur žalovanému 1/. Pri rozhodovaní o výške trov právneho zastúpenia priznaných k náhrade
súd vychádzal z vyúčtovania právneho zástupcu žalovaného 1/ zo dňa 6.8.2015, s ktorým sa v plnom
rozsahu stotožnil.

O trovách konania vo vzťahu k žalovanému 2/ súd rozhodol tak, že mu tieto nepriznal a to vzhľadom
na skutočnosť, že žalovanému 2/ žiadne trovy nevznikli, žiadne si ani nevyúčtoval.

Proti uzneseniu súdu prvého stupňa podala odvolanie žalobkyňa prostredníctvom svojho zástupcu.

Uviedla, že súd prvého stupňa v odôvodnení rozsudku sa ani v jednej časti, ktorá by bola v prospech
žalovaného 1/ neopiera o dôkazy vykonaných na pojednávaniach dňa 18.12.2014 a dňa 14.4.2015
ako ani z vyjadrenia zo dňa 7.4.2015. Svoje rozhodnutie súd prvého stupňa opiera na jednej strane
o neexistenciu naliehavého právneho záujmu a o tvrdenie, že napadnuté osvedčenie notára nemápovahuprávnehoúkonu.Navyvodenietakéhotozáverunebolopotrebnéuskutočňovaťakékoľvekďalšie
dokazovanie, ale súdu prvého stupňa postačoval návrh žalobkyne a vyjadrenia žalovaného 1/ zo
dňa 22.7.2014. Tieto skutočnosti potvrdil aj sám súd prvého stupňa, keď uviedol, že „tieto svedecké

výpovede však súd pri svojom rozhodovaní nehodnotil, pretože uvedené svedecké výpovede nemali
svojim obsahom vplyv na preukázanie existencie naliehavého právneho záujmu na stane žalobkyne
a taktiež tieto svedecké výpovede nie je podľa názoru súdu možné v konaní vyhodnocovať a robiť
z nich závery.“ Tieto svedecké výpovede ani neboli spôsobilé odstrániť súdom vytknuté nedostatky
návrhu, ani žiadnym spôsobom podoprieť pre súd rozhodujúce tvrdenia žalovaného 1/ obsiahnuté vo

vyjadrení zo dňa 22.7.2014, pričom nezmyselné svedecké výpovede boli vykonané výlučne z iniciatívy
žalovaného 1/, na ktorých zbytočnosť a neúčelnosť viackrát poukazovala. Taktiež poukazuje na § 126
prvá veta O.s.p., v zmysle ktorého je každá fyzická osoba povinná ustanoviť sa na predvolanie na
súd a vypovedať ako svedok. Napriek tomu, že žalovaný 1/ zabezpečil účasť svedkyne F. P., a to v
dostatočnom trojmesačnom časovom predstihu, táto sa na pojednávanie nedostavila z dôvodu, že jej
nebola udelená dovolenka, o čom sa dozvedela až na pojednávaní. Po vykonaní dôkazov výsluchmi

svedkov V. Y. a Ing. Z. Z.alovaný 1/ trval na vypočutí neprítomnej svedkyne F. P., pričom žalobkyňa
namietala zbytočnosť tohto úkonu a naťahovanie konania. Napriek tomu bolo pojednávanie opätovne
odročené. Žalovaný mal dostatok času, aby vyzval súd na predvolanie ním navrhnutej svedkyne, ktorú
by po predvolaní súdom musel zamestnávateľ zo zamestnania uvoľniť a tým by sa docielilo zníženie už
aj tak zbytočne navýšených trov konania. Aj prípadné svedočné v zmysle § 139 ods. 1 O.s.p. by určite

bolo niekoľkonásobne nižšie ako náklady vzniknuté v dôsledku opätovného odročenia pojednávania.
Žalobkyňa poukázala tiež na to, že vykonanými svedeckými výpoveďami sa preukázala oprávnenosť jej
nároku, ktorý mal len procesnoprávne vady, pretože ho oprela o § 80 písm. c) O.s.p. a nie o § 175x ods.
1 O.s.p., a teda, že výsledky dokazovania preukázali, že žalovaný 1/ nebol neoprávnene žalovaný. Z
dôvodov uvedených dôvodov sú splnené predpoklady pre aplikáciu § 147 ods. 1 O.s.p. a § 150 ods. 1

O.s.p.. Podľa § 175x ods. 2 O.s.p., v odôvodnených prípadoch, demonštratívne vymenovaných v tomto
ustanovení, môže súd o majetku uvedenom v § 175x ods. 2 O.s.p. začať konanie aj bez návrhu. Stojí za
zváženie, či aj tento prípad nemožno subsumovať pod citované ustanovenie O.s.p., nakoľko z celého
jej vystupovania pred súdom prvého stupňa ako i jeho rozhodnutia zo dňa 6.8.2015 je zrejmé, že návrh
smeroval k vysporiadaniu majetku po poručiteľke, jej matke, čo potvrdzuje aj súd prvého stupňa slovami

„žalobkyňa sa svojim návrhom evidentne domáhala ochrany svojich práv, ktoré jej vyplývali z jej práva
na nadobudnutie dedičstva“. Z uvedených dôvodov žalobkyňa považuje trovy vzniknuté žalovanému
1/, resp. jeho právnemu zástupcovi v súvislosti s úkonmi nasledujúcimi po pojednávaní uskutočnenom
dňa 22.7.2014 za neúčelné, naviac pojednávanie uskutočnené dňa 14.4.2015 za nadbytočný úkon
zavinený žalovaným 1/ a výsledky dokazovania preukazujúce, že žalovaný 1/ bol oprávnene žalovaný.

Preto s poukazom na ust. § 147 ods. 1 O.s.p. a § 150 ods. 1 O.s.p. žalobkyňa navrhla, aby odvolací
súd napadnuté rozhodnutie súdu prvého stupňa zrušil a rozhodol, že žalobkyňa je povinná zaplatiť
žalovanému 1/ trovy právneho zastúpenia vo výške 222,75 eura.

K odvolaniu žalobkyne sa vyjadril žalovaný 1/ prostredníctvom právneho zástupcu. Vo vyjadrení uviedol,

že uznesenie súdu prvého stupňa považuje za správne, založené na správnom právnom posúdení veci
a správnom zistení podkladu pre rozhodnutie. Vo veci samej bol návrh žalobkyne v celom rozsahu
zamietnutý a preto mal žalovaný 1/ plný úspech vo veci. Žalobkyňou uvádzané dôvody nesprávnosti
sú irelevantné. Súd vo veci samej správne vyhodnotil po právnej stránke vec, keď zistil, že žalobkyňa
nemala na určení ňou požadovaného rozhodnutia naliehavý právny záujem. Bola to práve žalobkyňa,

ktorá vymedzila predmet konania, dokonca podala aj dvakrát návrh na zmenu návrhu, pričom prvému
návrhu bolo vyhovené a druhý doručený súdu dňa 24.4.2015, nebol pripustený. Návrhy na doplnenie
dokazovania súd žalovanému 1/ pripustil, pričom žalovaný sa bránil aj vzhľadom na jeho obmedzenú
postulačnú schopnosť tak, že ku skutkovému stavu navrhol vypočuť tri svedkyne. Zo zápisnice o
pojednávaní zo dňa 18.12.2014, resp. žiadnej inej nevyplýva, že by žalobkyňa namietala výsluch

svedkyne F. P., čo by však na správnosti priznania trov konania nič nemenilo, prihliadnuc tiež na
skutočnosť, že práve súd pripustil návrh na výsluch svedkyne. V predmetnom konaní sa nevyskytli
žiadne okolnosti, ktoré by odôvodňovali vyhovieť odvolaniu žalobkyne. Vzhľadom na uvedené žalovaný
1/ navrhol, aby odvolací súd uznesenie súdu prvého stupňa potvrdil podľa § 219 ods. 1 O.s.p. a zároveň
si uplatnil trovy odvolacieho konania vo výške 89,50 eura.

Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 O.s.p.), po zistení, že odvolanie bolo podané včas
(§ 204 ods. 1 O.s.p.), oprávnenou osobou - účastníkom (§ 201 O.s.p.), proti rozhodnutiu, proti ktorému
je odvolanie prípustné (§ 201 a 202 O.s.p.), po skonštatovaní, že odvolanie má zákonom predpísanénáležitosti (§ 205 ods. l O.s.p.), preskúmal napadnuté rozhodnutie v medziach daných rozsahom a
dôvodmi odvolania (§ 212 ods. 1 O.s.p.), postupom bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 214
ods. 2 O.s.p.) a dospel k záveru, že odvolanie žalobkyne nie je dôvodné.

Súd prvého stupňa priznal žalovanému 1/ náhradu trov konania v zmysle ust. § 142 ods. 1 O.s.p..

Predmetom prieskumu odvolacieho súdu je správnosť rozhodnutia súdu prvého stupňa o náhrade trov
konania priznanej žalovanému 1/, v rozsahu námietok žalobkyne, ktorá poukazovala na neúčelnosť

úkonov obrany žalovaného, pojednávaní uskutočnených 18.12.2014, 14.4.2015 a vyjadrenia
žalovaného zo dňa 7.4.2015. Podľa názoru žalobkyne návrh bol zamietnutý iba pre procesné vady, keď
svoj návrh oprela o § 80c O.s.p. a nie o § 175 ods. 1 O.s.p., je na zvážení i postup podľa ust. § 175x
ods. 2 O.s.p., čo by malo mať za následok, že tu sú dôvody pre aplikáciu § 147 ods. 1 a 150 ods. 1 O.s.p..

Predmetom prieskumu odvolacieho súdu je posúdenie správnosti postupu súdu prvého stupňa, ktorý

zaviazal výrokom I uznesenia žalobkyňu zaplatiť žalovanému 1/ náhradu trov konania po rozhodnutí vo
veci samej (po zamietnutí žaloby žalobkyne). Výrok II. uznesenia, ktorým súd žalovanému 2/ náhradu
trov konania nepriznal nadobudol právoplatnosť, pretože žalovaný 2/ sa proti tomuto výroku uznesenia
neodvolal.

Obsahom základného práva na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 a 4 Ústavy Slovenskej republiky je
aj to, že účastník konania, ktorý v konaní uspel, má zásadne právo na to, aby sa mu nahradili všetky
trovy, ktoré zaplatil vo vecnej súvislosti s uplatnením tohto základného práva. Ak sa chce súd odchýliť od
tohto pravidla, musí vychádzať zo zákona a túto odchýlku aj náležite odôvodniť, inak porušuje základné
právo na súdnu ochranu dotknutého účastníka. Ustanovenie § 142 O.s.p. vyjadruje základnú zásadu

uplatňujúcu sa pri náhrade trov konania. Účastník konania, ktorý v spore uspel, má nárok na náhradu
trov tohto konania. Súd v takomto prípade uplatní zásadu zodpovednosti za výsledok (zásadu úspechu)
konania.

Trovy konania v zmysle § 137 O.s.p. predstavujú najmä hotové výdavky účastníkov a ich zástupcov

včítane súdneho poplatku, ušlý zárobok účastníkov a ich zákonných zástupcov, trovy dôkazov, odmena
notára za vykonané úkony súdneho komisára a jeho hotové výdavky, odmena správcu dedičstva a jeho
hotové výdavky, tlmočné a tiež odmena za zastupovanie, ak je zástupcom advokát. Pri rozhodovaní o
náhrade trov konania podľa § 142 a nasl. O.s.p. platí predovšetkým zásada úspechu, pričom z hľadiska
výšky trov súd musí posudzovať účelnosť vynaložených trov.

Vzmysle§150ods.1O.s.p.,Aksútudôvodyhodnéosobitnéhozreteľa,nemusísúdvýnimočnenáhradu
trov konania celkom alebo sčasti priznať. Súd prihliadne najmä na okolnosti, či účastník, ktorému sa
priznáva náhrada trov konania, uviedol skutočnosti a dôkazy pri prvom úkone, ktorý mu patril; to neplatí,
ak účastník konania nemohol tieto skutočnosti a dôkazy uplatniť.

Zo znenia § 150 ods. 1 O.s.p. vyplýva, že uvedené ustanovenie sa aplikuje výnimočne. Predpokladom
výnimočného použitia tohto ustanovenia je, aby išlo o prípad hodný osobitného zreteľa. Ide o odchýlku
zo zásady zodpovednosti za úspech v konaní. Je odôvodnená tam, kde by strohá aplikácia ustanovenia
o náhrade trov konania mohla v konkrétnych prípadoch viesť k nežiadúcej tvrdosti. Výnimočnosť prípadu

môže spočívať jednak v okolnostiach danej veci, ale i v okolnostiach na strane účastníkov konania.
Úvaha súdu o tom, či ide o výnimočný prípad a či sú tu dôvody hodné osobitného zreteľa, musí
vychádzať z posúdení individuálnych okolností konkrétnej veci. Týmito okolnosťami môžu byť dôvody
osobné, majetkové a sociálne pomery účastníkov konania, dôvody uplatnenia nároku na súde, či postup
účastníka v konaní. Podľa názoru odvolacieho súdu poukazovanie na charakter konania a spôsob

odôvodnenia rozhodnutia (zamietnutie žaloby len z procesných dôvodov) bez ďalšieho pritom nemožno
považovať za dostatočný dôvod k uplatneniu § 150 ods. 1 O.s.p. Pre posúdenie úspechu v konaní je
podstatným predovšetkým výrok rozsudku a nie jeho odôvodnenie v tom smere, či je zamietnutie žaloby
odôvodnené procesným ustanovením alebo ustanovením vyplývajúcim z hmotného práva. Podstata
priznávania trov konania v danej veci spočíva v tom, že žalobkyňa podala žalobu a žalobkyňa potom

zodpovedá za prípadný neúspech aj tým, že je povinná zaplatiť žalovanému 1/ účelne vynaložené trovy
konania spojené s jeho obranou, ktoré mu počas konania vznikli. Nie je pritom po právnej stránke
podstatné, že by žaloba žalobkyne obstála podľa § 175x ods. 1 a 2 O.s.p.. Ide len o názor žalobkyne, jehypotetický a z obsahu spisu vôbec nevyplýva, že by išlo o nárok žalobkyne vzniknutý z novoobjaveného
dedičstva, ktorého sa § 175x O.s.p. týka.

Posúdiac otázku náhrady trov konania v danej veci podľa vyššie citovaných zákonných ustanovení a
uvedených kritérií, odvolací súd dospel k záveru, že v danom prípade neboli preukázané žiadne také
dôvody hodné osobitného zreteľa, ktoré by odôvodňovali aplikáciu § 150 O.s.p. a nepriznanie (resp.
čiastočné priznanie) náhrady trov v konaní plne úspešnému žalovanému 1/.

Právo na zastúpenie advokátom v konaní pred súdom je realizáciou ústavou garantovaného práva
na právnu pomoc pred súdmi, upraveného tiež Občianskym súdnym poriadkom. Náklady vynaložené
účastníkom konania na právne zastúpenie je potrebné považovať z pohľadu zastúpeného účastníka za
účelne vynaložené (s výnimkou rovnako opakovaného vykonania úkonu právnej služby napr. podanie
vyjadrenia s rovnakými argumentmi). Posúdenie (ne)účelnosti trov konania má význam z hľadiska výšky
nákladov spojených s uplatňovaním práva, alebo bránením práva.

Účastník, ktorý podáva žalobu si musí byť vedomý toho, že s konaním sú spojené náklady a toho,
že v prípade neúspechu (pokiaľ nepreukáže dôvody podľa § 150 ods. 1 O.s.p.), bude musieť znášať
i náklady protistrany, ktoré budú vyššie, ak sa dá účastník zastúpiť advokátom (na čo má ústavné
právo). Žalobkyňa vo svojom odvolaní sama uviedla, že si bola vedomá, že podanie žaloby na súd ju

bude niečo stáť. Odvolací súd však nemôže akceptovať argument o neúčelnosti pojednávaní, z hľadiska
posudzovania účelnosti nákladov spojených s bránením práva na strane žalovaného 1/. Pojednávania,
ktoré boli uskutočnené dňa 18.12.2014 a 14.4.2015 z dôvodu výsluchu svedkýň navrhnutých žalovaným
1/ nemožno považovať za neúčelné. Z obsahu spisu vyplýva, že žalobkyňa v priebehu konania, na
pojednávaní 14.4.2015 žiadala o pripustenie zmeny žaloby, ktorej súd následne nevyhovel uznesením

(č.k. 15C 82/2014-119 zo dňa 25.5.2015). Z obsahu zápisníc o pojednávaní zo dňa 18.9.2014 a
18.12.2014 nevyplýva, že by žalobkyňa výsluch svedkýň namietala. Hoci sa na pojednávanie dňa
18.12.2014 nedostavili všetci predvolaní svedkovia (F. P.), odročiť pojednávanie iba z tohto dôvodu
(pokiaľ sa mohli vypočuť prítomní svedkovia) by bolo nehospodárne, pretože by vznikli už prítomným
svedkom náklady spojené s účasťou na pojednávaní. Už samotnou prítomnosťou na pojednávaní dňa

18.12.2014 vzniklo žalovanému 1/ právo na náhradu trov konania v prípade úspechu. Skutočnosť, že
žalovaný 1/ nezabezpečil účasť svedkyne F. P. na pojednávaní dňa 18.12.2014 nemožno pričítať v
neprospech žalovaného 1/. Na pojednávaní boli prítomní ďalší svedkovia, ktorých súd vo veci vypočul.
Ak súd prvého stupňa pojednávanie vytýčil resp. odročil na iný termín, bolo povinnosťou účastíkov (i
žalovaného 1/ sa dostaviť na toto pojednávanie, pričom jeho účasťou mu vzniklo právo na náhradu trov

konania.

Podaním zo dňa 7.4.2015 sa žalovaný 1/ prostredníctvom svojho právneho zástupcu vyjadril k výsluchu
svedkýň a k právnemu stavu veci, pričom nemožno povedať, žeby sa v tomto vyjadrení opakoval
čokoľvek, čo už v spise bolo založené. Z uvedeného preto možno opäť vyvodiť, že pokiaľ súd prvého

stupňa priznal žalovanému 1/ právo na náhradu trov konania i za účasť na pojednávaniach dňa
18.12.2014, 14.4.20415 a za vyjadrenie zo dňa 7.4.2015 postupoval správne.

V danej veci neboli splnené ani podmienky pre aplikáciu § 147 O.s.p. (náhrada trov, ktoré vznikli
zavinením alebo náhodou) z dôvodu, že žalovaný 1/ nezavinil, že by sa akékoľvek pojednávanie

uskutočnilo a nemalo sa uskutočniť (z dôvodov vyššie uvedených) a nešlo ani o náhodne vzniknuté trovy
konania za ktoré by zodpovedal žalovaný 1/.

Na základe uvedeného odvolací súd dospel k záveru, že súd prvého stupňa správne rozhodol o
povinnosti žalobkyne nahradiť trovy konania žalovanému 1/ a uznesenie súdu prvého stupňa ako vecne

správne v zmysle § 219 O.s.p. potvrdil.

Podľa § 142 ods. 1 O.s.p. v spojení s § 224 ods. 1 O.s.p. mal v odvolacom konaní úspech žalovaný
1/, preto má právo na náhradu trov odvolacieho konania. Žalovaný si uplatnil náhradu trov odvolacieho
konania, preto mu odvolací súd priznal náhradu trov odvolacieho konania vo výške 49,90 eura. Trovy

odvolacieho konania žalovaného 1/ pozostávajú z jedného úkonu právnej služby á 33 eur (§ 13a ods. 2
písm. b) vyhl. č. 655/2004 Z.z), vyjadrenie k odvolaniu zo dňa 27.1.2016, jeden krát náhrada hotových
výdavkov (§ 16 ods. 3 cit. vyhl.) á 8,58 eura + 20% DPH. Podľa § 149 ods. 1 O.s.p. súd uložil žalobkyni
zaplatiť priznanú náhradu trov konania právnemu zástupcovi žalovaného 1/.Toto uznesenie bolo prijaté v odvolacom senáte v pomere hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je možné podať odvolanie.