Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Tuesday, September 29, 2015

Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 5Co/412/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5112233548
Dátum vydania rozhodnutia: 29. 09. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Miroslav Jamrich

ECLI: ECLI:SK:KSZA:2015:5112233548.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Miroslava Jamricha

a členov senátu JUDr. Gabriely Veselovej a JUDr. Dagmar Cabadajovej, v právnej veci navrhovateľa :
POHOTOVOSŤ, s.r.o., so sídlom 811 09 Bratislava, Pribinova 25, IČO : 35807598, právne zastúpený
JUDr. Fridrich Paľko, s.r.o., so sídlom 811 09 Bratislava, Grösslingova 4, proti odporcovi Slovenská
republika - Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky, so sídlom Bratislava, Župné nám. 13,
v konaní náhradu majetkovej škody a nemajetkovej ujmy, o odvolaní navrhovateľa proti rozsudku
Okresného súdu Žilina č.k. 17C/249/2012-199 zo dňa 18. mája 2015, takto

r o z h o d o l :

Krajský súd rozsudok okresného súdu potvrdzuje.

Odporcovi náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a.

o d ô v o d n e n i e :

Okresný súd Žilina rozsudkom č.k. 17C/249/2012-199 zo dňa 18. mája 2015 zamietol návrh
navrhovateľa. Odporcovi náhradu trov konania nepriznal.

Súd prvého stupňa rozsudok odôvodnil s poukazom na ustanovenia zák. č. 514/2003 Z.z. o
zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci a zmene niektorých zákonov a vykonané
dokazovanie, na základe ktorého mal preukázané nasledovné skutkové a právne skutočnosti :

Vprejednávanejvecisinavrhovateľuplatnilnáhradumajetkovejškodyvovýške125,-euranemajetkovej
ujmy vo výške 550,- eur, a to z dôvodu nesprávneho úradného postupu exekučného súdu tým, že
rozhodol o žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie po uplynutím zákonom stanovenej
doby. Nesprávny úradný postup mal spočívať v tom, že exekučný súd v predmetnej veci nerozhodol o
žiadosti o udelenie poverenia v lehote do 15 dní od doručenia žiadosti, tak ako to ukladá súdu ust. § 44
ods. 2 Exekučného poriadku, ale až dňa 10.06.2009, a to rozhodnutím o poverení, keď k rozhodnutiu o

poverení došlo po uplynutí zákonom stanovenej doby (omeškanie viac ako 10 mesiacov).

Vykonaným dokazovaním súd prvého stupňa mal preukázané, a to z exekučného spisu 18Er/2598/2008,
že žiadosť o vydanie poverenia je z 09.10.2008 a súd vydal poverenie dňa 10.06.2009. Zo spisu je
zrejmé, že súd vykonával úkony za účelom zabezpečovania podkladov pre rozhodnutie o žiadosti na
základe exekučného titulu - rozhodcovského rozhodnutia vydaného na základe spotrebiteľského vzťahu.
Zo spisu mal tiež preukázané, že predmetné exekučné konanie (EX 5458/08) sa skončilo vymožením

pohľadávky oprávneného a jej príslušenstva, ktorú skutočnosť exekútor oznámil súdu 15.01.2010 a
vrátil predmetné poverenie. Exekučný súd v danom prípade postupoval po doručení žiadosti súdneho
exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie v súlade so svojou povinnosťou preskúmať
rozhodcovský rozsudok (exekučný titul), keď si vyžiadal od rozhodcovského súdu predloženiedotknutého rozhodcovského spisu, resp. listín, ktoré potreboval na svoj prieskum. Potom ako mu
boli tieto listiny rozhodcovským súdom doručené, exekučný súd svoj prieskum vykonal a rozhodol o
udelení poverenia na vykonanie exekúcie. Vzhľadom na to, že v čase doručenia žiadosti o udelenie

poverenia, súd nemal k dispozícii všetky potrebné podklady a vzhľadom na závažnosť a obtiažnosť veci,
pri dodržiavaní zvýšenej ochrany spotrebiteľov, nebolo možné dodržať zákonom stanovenú 15-dňovú
lehotu pre udelenie poverenia. Hoci je táto lehota daná zákonom, no vzhľadom na všetky skutočnosti,
s poukazom na zvýšenú ochranu spotrebiteľa, jej nedodržanie nie je tak závažné ako by závažné
bolo porušenie ochrany spotrebiteľa. Aj keď exekučný súd nedisponuje právomocou rušiť či meniť

rozhodnutie, ktoré je exekučným titulom, v exekučnom konaní je však zo zákona oprávnený a povinný
preskúmavať rozhodcovský rozsudok z hľadísk, ktoré sú vymedzené v ust. § 45 zák. č. 244/2002 Z.z.
o rozhodcovskom konaní (rozsudok Najvyššieho súdu SR zo dňa 26.09.2011 sp. zn. 3MCdo 11/2010).
Ďalej poukázal na to, že nie je každý prieťah v konaní možno vyhodnotiť ako zbytočný prieťah v konaní,
a to podľa judikatúry Ústavného súdu sp. zn. I ÚS 86/02, IV ÚS 440/2012. Preto vzhľadom na uvedené,
prihliadajúc na všetky okolnosti posudzovaného prípadu, súd prvého stupňa dospel k záveru, že dĺžka

konania od podania žiadosti na vydanie poverenia do vydania poverenia v trvaní cca 8 mesiacov
(navrhovateľ nesprávne uvádzal viac ako 10 mesiacov) nemôže byť považovaná za neprimeranú.

Pokiaľ išlo o vznesenú námietku premlčania zo strany odporcu, súd poznamenal, že skúma premlčanie
len u existujúceho nároku, no keďže v danom prípade nárok navrhovateľa na náhradu škody nebol

preukázaný, súd k vznesenej námietke premlčania uviedol, že námietka nie je dôvodná.

O náhrade trov konania rozhodol podľa ust. § 142 ods. 1 v spojení s ust. § 151 ods. 1 O.s.p., podľa
ktorýchodporcovi,ktorýbolvkonaníúspešný,vznikolnároknanáhradutrovkonaniavočinavrhovateľovi
v konaní neúspešnému, no z dôvodu, že odporca si náhradu trov konania nevyčíslil a z obsahu spisu

trovy konania nevyplývajú, súd rozhodol tak, že odporcovi náhradu trov konania nepriznal.

Proti rozsudku podal odvolanie navrhovateľ, ktorý ho navrhol zrušiť a vec vrátiť okresnému súdu na
ďalšie konanie.

Podstata navrhovateľových odvolacích námietok spočívala v tvrdení, že :
a/ v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 O.s.p. - účastníkovi konania sa postupom súdu
odňala možnosť konať pred súdom ( § 205 ods. 2 písm. a) v spojení s ust. § 221 ods. 1 písm. f)),
b/ v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 O.s.p. - rozhodol vylúčený sudca (§205 ods. 2 písm.
a) v spojení s § 221 ods. 1 písm. g),

c/ v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 O.s.p. - súd prvého stupňa nesprávne vec právne
posúdil tým, že nepoužil správne ustanovenie právneho predpisu a nedostatočne zistil skutkový stav ( §
205 ods. 2 písm. a) v spojení s § 221 ods. 1 písm. h),
d/ súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy potrebné
pre zistenie rozhodujúcich skutočností § 205 ods. 2 písm. c),

e/ rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci ( § 205 ods. 2
písm. f).

V dôvodoch odvolania bližšie uviedol, že pokiaľ z odôvodnenia napadnutého rozhodnutia vyplýva, že
súd prejednal vec v neprítomnosti navrhovateľa a jeho právneho zástupcu, postupujúc podľa § 101

ods. 2 O.s.p. poukázal na to, že požiadal súd o zrušenie pojednávania a uviedol dôležité dôvody a
predložil súdu listiny spájané s označenými dôvodmi. Navrhovateľ uskutočnil podanie obsiahnuté v texte
návrhu, ktorým upovedomil súd o skutočnostiach nasvedčujúcich tomu, že sudca, ktorému bola vec
pridelená systémom súdneho manažmentu na prejednanie a rozhodnutie veci, je potrebné ho z konania
vylúčiť. Okolnosť, že krajský súd nevzhliadol v označených skutočnostiach dôvod na vylúčenie sudcu,

nič nemení na tom, že v očiach navrhovateľa a objektívne v očiach verejnosti nemožno tohto sudcu
považovať za nestranného. Je tomu tak aj preto, že rozhodnutie krajského súdu je v rozpore s ustálenou
rozhodovacou praxou iných krajských súdov v skutkovo a právne totožných veciach. Súd sa podľa
odvolateľa nedostatočne oboznámil s podmienkami, za ktorých je možné viesť konanie, keď ignoroval
jeho žiadosť o zrušenie (odročenie nariadeného pojednávania z dôležitého dôvodu). Súd vychádzajúc z

mylného skutkového stavu bez oboznámenia sa s obsahom predloženej ústavnej sťažnosti nesprávne
aplikoval ust. § 101 ods. 2 O.s.p. a viedol pojednávanie, na ktorom za neprítomnosti navrhovateľa
meritórne rozhodol. Ďalej tvrdil, že nebol oboznámený s obsahom dôkazov a prednesov, nemal možnosť
sa k týmto vyjadriť a sám nemal možnosť navrhnúť dôkazy na podporu svojich protitvrdení. Podľaneho súd úplne ignoroval všetky tvrdenia navrhovateľa o majetkovej škode, hodlal v konaní pred
súdom prostredníctvom vykonaného pojednávania predložiť dôkazy o výške majetkovej škody, a to aj
prostredníctvom znaleckého posudku, ktorého vyhotovenie zabezpečil. Preto s poukazom na vyššie

uvedenú argumentáciu a vytknuté procesné chyby žiadal, aby odvolací súd zrušil rozsudok okresného
súdu a vrátil vec tomuto súdu na opätovné prejednanie.

Odporca sa k odvolaniu navrhovateľa písomne nevyjadril.

Krajský súd ako súd odvolací ( § 10 ods. 1 O.s.p.) po zistení, že odvolanie bolo podané v zákonom
stanovenej lehote, preskúmal napadnuté rozhodnutie v rozsahu ust. v § 212 ods. 1 O.s.p. bez nariadenia
odvolacieho pojednávania podľa ust. § 214 ods. 2 O.s.p. podľa ust. § 156 ods. 3 O.s.p. vyhlásil rozsudok,
ktorým napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa podľa ust. § 219 ods. 1,2 O.s.p. potvrdil ako vecne
správny.

Odvolací súd po preskúmaní napadnutého rozsudku, prislúchajúceho spisového materiálu i konania,
ktoré mu predchádzalo, dospel k záveru, že okresný súd v prejednávanej veci zistil skutkový stav
v rozsahu potrebnom na zistenie rozhodujúcich skutočností, na podklade vykonaného dokazovania
dospel ku správnym skutkovým zisteniam a prejednávanú vec aj správne právne posúdil. Nakoľko i
odôvodnenie písomného vyhotovenia napadnutého rozsudku je v podstatných bodoch vyčerpávajúce a

zodpovedá kritériám uvedeným v ust. § 157 ods. 2 O.s.p. odvolací súd podľa ust. § 219 ods. 2 O.s.p.
konštatuje správnosť týchto dôvodov a v podstatných bodoch na ne odkazuje.

Odvolacie námietky navrhovateľa nepovažoval odvolací súd za dôvodné, a preto nemohol prisvedčiť
argumentom odvolateľa, na ktorých založil svoje odvolanie. Najmä námietku navrhovateľa, že okresný

súd nemohol v prejednávanej veci postupovať podľa § 101 ods. 2 O.s.p. a vec prejednať v jeho
neprítomnosti, vyhodnotil odvolací súd ako nedôvodnú. Zo spisového materiálu mal nepochybne
preukázané, že okresný súd nariadil pojednávanie na deň 18.05.2015. Právny zástupca navrhovateľa
prevzal predvolanie na pojednávanie dňa 07.04.2015. Podaním zo dňa 14.05.2015 doručeným
prvostupňovému súdu 14.05.2015 (doručené elektronicky) podal návrh na zrušenie nariadeného

pojednávania z dôvodu objektívneho porušenia zásady nestrannosti súdu a sudcu na prejudiciálnej
otázky. V zmysle ust. § 101 ods. 2 O.s.p. teda boli splnené podmienky na prejednanie veci bez
prítomnosti navrhovateľa a jeho právneho zástupcu, nakoľko účastník nepožiadal o odročenie z
dôležitého dôvodu.

K odvolaciemu dôvodu, že rozhodoval vylúčený sudca, odvolací súd v tomto smere poukazuje na
uznesenie Krajského súdu v Žiline zo dňa 13.02.2013 sp. zn. 9Ncc 100/2013-21, ktorým sudkyňa
Okresného súdu Žilina Mgr. Mária Kašíková bola vylúčená z prejednávania a rozhodovania veci a
ostatní sudcovia Okresného súdu v Žiline neboli vylúčení. Proti tomuto uzneseniu podal navrhovateľ
dovolanie, ktoré odôvodnil tým, že v konaní rozhodovali vylúčení sudcovia, a že dovolaním napadnuté

rozhodnutie zasahuje do jeho práva na nestranný súd a zákonného sudcu. Najvyšší súd SR ako súd
dovolací uznesením 2Cdo 96/2014-68 zo dňa 12.06.2014 dovolacie konanie zastavil. Rozhodnutie bolo
navrhovateľovi doručené dňa 29.07.2014. Pokiaľ išlo o opakovaný návrh navrhovateľa na prerušenie
konania do zodpovedania prejudiciálnej otázky Súdnym dvorom Európskej únie položenej v konaní
pred Okresným súdom Prešov sp. zn. 7C 6/2010, v danej veci už bolo právoplatne rozhodnuté o

zamietnutí návrhu navrhovateľa uznesením č.k. 17C 249/2012-137 zo dňa 05.11.2014 a odvolací súd -
Krajský súd v Žiline rozhodnutím č.k. 8Co 13/2015-168 zo dňa 20.01.2015 uznesenie okresného súdu
potvrdil. Rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť dňa 06.03.2015 a právny zástupca navrhovateľa prevzal
predmetné uznesenie odvolacieho súdu dňa 06.03.2015. S poukazom na uvedené, správne súd prvého
stupňa dospel k záveru, že nebol daný dôvod na zrušenie pojednávania, keď otázka zákonného sudcu

bola vyriešená zákonným spôsobom. Ako nedôvodnú vyhodnotil odvolací súd aj námietku navrhovateľa,
že nebol oboznámený s obsahom dôkazov a tvrdení a že nemal možnosť sa k nim vyjadriť. Ako už
odvolací súd konštatoval vyššie, za situácie, keď boli v zmysle ust. § 101 ods. 2 O.s.p. splnené všetky
predpoklady na prejednanie veci bez prítomnosti navrhovateľa a jeho právneho zástupcu, a pokiaľ
okresný súd na nariadenom pojednávaní dôkazy vykonal, neodňal tým navrhovateľovi možnosť konať

pred súdom, nakoľko sa tejto možnosti (v dôsledku toho, že sa na pojednávanie nedostavil) sám zbavil.
Námietka navrhovateľa, že okresný súd pri rozhodovaní vychádzal z tvrdení odporcu, ku ktorým nemal
možnosť vyjadriť sa, je vyslovene účelová. Z odôvodnenia napadnutého rozsudku je zrejmé, že okresný
súd svoje rozhodnutie založil na skutočnostiach zistených z uvedeného exekučného spisu a na právnychzáveroch o nenaplnení podmienok pre vznik nároku navrhovateľa na náhradu škody podľa zák. č.
514/2003 Z.z.

Keďže odvolací súd v napadnutom rozsudku nezistil pochybenie, nemohol prisvedčiť argumentom
odvolateľa, na ktorých založil svoje odvolanie, a preto rozsudok okresného súdu potvrdil ako vecne
správny.

O trovách odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa ust. § 224 ods. 1 O.s.p. a § 142 ods. 1

O.s.p., keď v odvolacom konaní bol úspešný odporca, no náhradu trov odvolacieho konania nenavrhol
nahradiť, preto mu ich odvolací súd nepriznal.

Rozhodnutie odvolacieho súdu bolo prijaté hlasovaním v senáte v pomere hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.