Decision was made at the court Okresný súd Žilina
Judgement was issued by JUDr. Anna Majeriková
Judgement form – Rozsudok
Judgement nature – Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami
Source – original document (the link may not work anymore)
Referenced legislation in the judgement
Súd: Okresný súd Žilina
Spisová značka: 17C/129/2016
Identifikačné číslo súdneho spisu: 5116213298
Dátum vydania rozhodnutia: 05. 09. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Anna Majeriková
ECLI: ECLI:SK:OSZA:2016:5116213298.1
ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Žilina v konaní pred sudcom JUDr. Annou Majerikovou v právnej veci žalobcu: O.. L. U.,
rod. P., nar. XX.X.XXXX, bytom G. XXXX/XX, W., proti žalovanému: C. U., nar. XX.X.XXXX, bytom G.
XXXX/XX, W., o zrušenie bezpodielového spoluvlastníctva manželov, takto
r o z h o d o l :
Súd bezpodielové spoluvlastníctvo žalobcu O.. L. U., rod. P., nar. XX.X.XXXX a žalovaného C. U., nar.
XX.X.XXXX, ktoré vzniklo uzatvorením ich manželstva dňa XX.X.XXXX, zapísané v knihe manželstiev
Matričného úradu T., vo zväzku 7, ročník XXXX, na strane XX, pod poradovým číslom XX, z r u š u j
e počnúc právoplatnosťou tohto rozhodnutia.
Žiadna zo strán n e m á na náhradu trov konania právo.
o d ô v o d n e n i e :
1. Žalobca sa žalobným návrhom domáhal, aby súd zrušil bezpodielové spoluvlastníctvo
manželov za trvania manželstva s odôvodnením, že so žalovaným uzavreli manželstvo dňa 16.9.1995
v Bytči a je na tunajšom súde vedené konanie o rozvod ich manželstva sp. zn. 9P 174/2015, ktoré nie
je ukončené. Žalovaný začal podnikať od roku 2005, nehospodárne nakladá s finančnými prostriedkami
a berie pôžičky od nebankových subjektov a vytvára dlhy na spoločnom majetku.
2. Žalovaný sa k žalobe pripojil, potvrdil skutočnosti preukazujúce opodstatnenosť návrhu
z dôvodu jeho podnikateľskej činnosti.
3. V danej prejednávanej veci sa žalobca domáhal zrušenia bezpodielového spoluvlastníctva
manželov za trvania manželstva tak z dôvodu podnikateľskej činnosti žalovaného (§ 148a ods. 2
Občianskeho zákonníka) ako i z dôvodu rizika spojené s vytváraním dlhov žalovaným (zmluva o pôžičke
od nebankových subjektov), za ktorých okolností sa konania žalovaného javia ako úkony priečiace sa
dobrým mravom (§ 148 ods. 2 občianskeho zákonníka).
4. Základnou otázkou, ktorú bolo nevyhnutné v konaní vyriešiť bolo, či za trvania
manželstva existujú dôvody zániku tohto ich majetkového spoločenstva tj. iná právna skutočnosť
uvedená v zákone a to rozhodnutím súdu o zrušení bezpodielového spoluvlastníctva manželov (§ 148
ods. 2, § 148a ods. 2 Občianskeho zákonníka).
5. Z pripojeného sobášneho listu mal súd preukázané, že strany uzavreli manželstvo dňa
16.9.1995, manželstvo je zapísané v knihe manželstiev Matričného úradu Bytča, vo zväzku 7, ročník
1995, na strane 18, pod poradovým číslom 36 a ich manželstvo právne trvá.
6. Z výpisu zo živnostenského registra č. 580-32599 Okresného úradu Žilina, súd malpreukázané, že žalovaný podniká pod obchodným menom Dušan Hanesch s miestom podnikania Žilina,
Závodie, Gogoľova 1145, pridelené IČO: 41754425. Živnostenské oprávnenie bolo vydané na predmet
podnikania sprostredkovateľská činnosť v rozsahu voľnej živnosti, maliarske a natieračské práce a iné
činnosti, deň vzniku živnostenského oprávnenia 6.4.2005.
7. Podľa § 148a ods. 2 Občianskeho zákonníka, súd na návrh zruší bezpodielové
spoluvlastníctvo manželov v prípade, že jeden z manželov získal oprávnenie na podnikateľskú činnosť.
Návrh môže podať ten z manželov, ktorý nezískal oprávnenie na podnikateľskú činnosť. Pokiaľ toto
oprávnenie majú obaja manželia, môže návrh podať ktorýkoľvek z nich.
8. So získaním oprávnenia na podnikateľskú činnosť zákon spája vznik oprávnenia na
zrušenie bezpodielového spoluvlastníctva manželov súdom. Ide o špeciálnu úpravu (lex specialis)
v pomere k § 148 ods. 2, pretože v tomto ustanovení je dôvod na jeho zrušenie daný priamo
zákonom. Podmienkou je, aby jeden z manželov získal oprávnenie na podnikateľskú činnosť. Aby sa
toto ustanovenie v praxi nezneužívalo, aktívnu legitimáciu na podanie návrhu zákon priznáva tomu
z manželov, ktorý nie je podnikateľom. Podanie návrhu nie je obmedzené žiadnou premlčacou alebo
prekluzívnou lehotou a v konaní začatom na návrh súd zisťuje len to, či v prejednávanej veci jeden
z manželov (alebo obidvaja) získal oprávnenie vykonávať podnikateľskú činnosť a či návrh podala na
to oprávnená osoba. V prípade, keď sú tieto formálne predpoklady splnené, súd musí bezpodielové
spoluvlastníctvo zrušiť (R 23/1991). Rozhodnutie súdu teda nezávisí od jeho voľnej úvahy, ako je to v
prípade podľa § 148 ods. 2.
9. Podľa § 2 ods. 1 a ods. 2 písm. b) Obchodného zákonníka, podnikaním sa rozumie
sústavná činnosť vykonávaná samostatne podnikateľom vo vlastnom mene a na vlastnú zodpovednosť
za účelom dosiahnutia zisku. Podnikateľom podľa tohto zákona je osoba, ktorá podniká na základe
živnostenského oprávnenia.
10. Podnikaním je podľa Obchodného zákonníka len taká činnosť, ktorú vykonáva podnikateľ
(§ 2 ods. 2, § 23), a zároveň kumulatívne spĺňa všetky znaky, ktoré požaduje zákon, teda tie, ktoré
sú taxatívne vymenované v § 2 ods. 1 Obchodného zákonníka. Odsek 2 vymedzuje pojem podnikateľ
tak, že určuje štyri skupiny osôb, ktoré subsumuje pod pojem podnikateľ a to: a) osoby zapísané
v obchodnom registri, b) osoby, ktoré podnikajú na základe živnostenského oprávnenia, c) osoby,
ktoré podnikajú na základe iného než živnostenského oprávnenia, d) fyzické osoby, ktoré vykonávajú
poľnohospodársku výrobu a sú zapísané do evidencie podľa osobitného predpisu. Ich spoločným
znakom je, že podnikateľom môže byť len právny subjekt, t.j. fyzická osoba alebo právnická osoba,
ktorá buď podniká [písm. b), c) a d)], alebo má oprávnenie podnikať, bez ohľadu na to, či podnikateľskú
činnosť aj fakticky vykonávajú [písm. a)].
11. S poukazom na citované ustanovenia a po vykonanom dokazovaní mal súd na základe
nesporných tvrdení strán skutkový stav za preukázaný, manželstvo účastníkov doposiaľ právne
trvá, žalovaný získal živnostenské oprávnenie na vykonávanie podnikateľskej činnosti a v predmete
podnikania pokračuje. Súd dospel k záveru, že sú splnené zákonné podmienky na zrušenie
bezpodielového spoluvlastníctva manželov v zmysle ustanovení § 148a ods. 2 Občianskeho zákonníka
a preto žalobnému návrhu vyhovel.
12. Podľa § 148 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ak zo závažných dôvodov, najmä ak by
ďalšie trvanie bezpodielového spoluvlastníctva odporovalo dobrým mravom, môže súd na návrh
niektorého z manželov toto spoluvlastníctvo zrušiť i za trvania manželstva.
13. Ako vyplýva z citovaného zákonného ustanovenia, jeho účelom je vytvoriť podmienky
pre zabezpečenie ochrany jedného z manželov v situácii, keď inštitút bezpodielového spoluvlastníctva
manželov vyjadrujúci ich rovnoprávne postavenie v majetkovej oblasti zo závažných dôvodov prestal
plniť svoju funkciu. Poskytovaná ochrana má predísť negatívnym dôsledkom dopadajúcim na majetok
v bezpodielovom spoluvlastníctve manželov, ktoré sú vyvolané správaním druhého z manželov. Za
závažné dôvody umožňujúce súdu vyhovieť návrhu na zrušenie BSM v zmysle vyššie uvedeného
možno považovať také chovanie jedného z manželov, ktoré sa prejavuje v nehospodárnom nakladaní
so spoločným majetkom na úkor rodiny prípadne, že jeden z manželov sa nepričiňuje o vytváraniespoločného majetku, nezáujem jedného z manželov o rodinu, ničenia spoločného majetku a pod.
Vychádzajúc z účelu tohto ustanovenia je zrejmé, že zrušenie bezpodielového spoluvlastníctva
manželov za trvania manželstva podľa § 148 ods. 2 Občianskeho zákonníka v danej veci nie je namieste.
14. O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol podľa § 262 ods.1 CSP, o nároku na
náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí v spojení
s ustanovením § 257 CSP, výnimočne súd neprizná náhradu trov konania, ak existujú dôvody hodné
osobitného zreteľa.
15. V danej veci súd prihliadol na osobitosť tohto konania - zrušenie BSM počas trvania
manželstva a rodinnoprávny vzťah (manžel-manželka) a o nároku na náhradu trov konania rozhodol tak,
že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo
16. Toto rozhodnutie okresného súdu je vydané po 01.07.2016, t.j. za účinnosti "nového"
procesného predpisu - zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok, čomu zodpovedá i procesný
postup a rozhodovanie okresného súdu.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde
v Žiline.
Odvolanie možno urobiť písomne, a to v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe. Podanie vo
veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne
doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak sa
dodatočne nedoručí súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Súd na dodatočné doručenie
podania nevyzýva. Podanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov
s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší
subjekt dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd
vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil (§ 125 Civilného sporového poriadku).
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej
veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa
napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ
domáha (odvolací návrh) (363 Civilného sporového poriadku).
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. (§ 365 ods. 1, 2 Civilného sporového poriadku).
Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred
súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie (§ 366 Civilného
sporového poriadku).
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona ( zákon č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a
exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov ); ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh
na súdny výkon rozhodnutia.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, pri ktorom vznikla poplatková
povinnosť zaplatiť súdne poplatky, trovy trestného konania, pokuty, svedočné, znalečné a iné náklady
súdneho konania, ktoré vznikli štátu, vedie sa výkon rozhodnutia z úradnej moci (zákon č. 65/2001 Z.z.
o správe a vymáhaní súdnych pohľadávok v znení neskorších predpisov).
Information regarding the judgement were obtained from the original document, which was most recently updated on . Link to the original document may not work anymore, because the portal of the Ministry of Justice may have published the document under this link for only a certain period of time.