Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Wednesday, September 8, 2016

Súd: Okresný súd Trenčín
Spisová značka: 18C/100/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3114210385
Dátum vydania rozhodnutia: 08. 09. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Lenka Kvasnicová

ECLI: ECLI:SK:OSTN:2016:3114210385.4

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Trenčín sudkyňou Mgr. Lenkou Kvasnicovou v právnej veci žalobkyne S. H., bydliskom

XX. V., T., proti žalovaným 1) A. H., bydliskom XX. V., T. a 2) W. K., bydliskom N. XXX/XXX, T.,
zastúpenému Mgr. Júliusom Meszárošom, advokátom so sídlom Nám. sv. Anny 7269/20B, Trenčín, o
určenie neplatnosti záložnej zmluvy a neexistencie záložného práva takto

r o z h o d o l :

U r č u j e sa, že záložné právo k bytu č. XX nachádzajúcemu sa na X. poschodí vo vchode č. X bytového
domu súp. č. XXXX postaveného na parcele reg. C parc. č. XXXX/X, zastavané plochy a nádvoria, o
výmere 872 m2, zapísanému na LV č. XXXX vedenom Okresným úradom T., katastrálnym odborom
pre k. ú. T. a k podielu na spoločným častiach a zariadeniach domu vo veľkosti 41/6311-ín, zriadené

na základe zmluvy o zriadení záložného práva zo dňa 10.05.2002 v prospech žalovaného 2), n e e x
i s t u j e.

Vo zvyšnej časti sa žaloba z a m i e t a.

Žiadna zo strán n e m á právo na náhradu trov konania

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobkyňa sa podanou žalobou domáhala určenia neexistencie záložného práva a neplatnosti
záložnej zmluvy zo dňa 10.05.2002 uzavretej medzi žalovaným 1) a žalovaným 2). Svoju žalobu

odôvodnila tým, že jej manžel - žalovaný 1) dňa 22.11.2001 daroval byt č. XX na X. poschodí bytového
domu č. XXXX na ulici XX. V. v T., ktorý je zapísaný na LV č. XXXX pre k. ú. T.. V roku 2002 žalovaný
1) uzavrel zmluvu o pôžičke a založil byt aj napriek tomu, že už nebol jeho vlastníkom a tu vznikol
rozpor so zákonom. Poznamenala, že správa katastra T. urobila zápis neoprávnene, čo i rozhodnutím o
zákaze prevodu nehnuteľnosti dokázala a zakázala. Do troch rokov nebol podaný opravný prostriedok
prokurátora a podľa zákona uplynula doba opravného prostriedku.

2. Žalovaný 1) so žalobou súhlasil.

3. Žalovaný 2) ponechal rozhodnutie na úvahu súdu. Uviedol, že celé toto konanie a celú situáciu
zavinil žalovaný 1), keď v r. 2001 slobodne a vážne previedol byt na žalobkyňu darovacou zmluvou.
V r. 2002 však s ním uzavrel zmluvu o zriadení záložného práva, ktorá bola predložená v tom čase
Správe katastra. Má za to, že aj príslušná Správa katastra mohla zistiť skutočnosti, ktoré odôvodňovali
prípadnú nespôsobilosť návrhu na zavkladovanie záložného práva a primerane podľa toho mohla aj

postupovať. Správa katastra však vklad záložného práva povolila. Poznamenal, že o celom spore
sa dozvedel až v momente, keď mu bola doručená žaloba zo súdu. Dovtedy sa o tejto skutočnosti
nemal ako dozvedieť. V predchádzajúcom konaní o plnenie, kde vystupoval ako žalobca a žalovaný 1)
ako žalovaný, bol žalovaný 1) zaviazaný na zaplatenie príslušnej peňažnej sumy, pričom na podkladeexekučného titulu stále prebieha exekúcia. Podotkol, že táto prebieha už dlhé roky a doposiaľ nevznikol
ohľadom záložného práva žiaden problém. Žiadal, ak by sa súd s podanou žalobou stotožnil a ak by
žalobkyni vznikli prípadné trovy, aby súd vo vzťahu k nemu postupoval v zmysle § 257 CSP a aplikoval

dôvody hodné osobitného zreteľa, nakoľko toto konanie nezavinil.

4. Súd vykonal dokazovanie oboznámením darovacej zmluvy zo dňa 22.11.2001, návrhu na vklad
vlastníckeho práva zo dňa 22.11.2001, LV č. XXXX a zmluvy o zriadení záložného práva zo dňa
10.05.2002, ktoré listiny ako dôkaz predložila žalobkyňa, pričom žalovaní 1), 2) v konaní nepredložili

žiadne dôkazy a zistil nasledovný skutkový stav:

5. Žalovaný 1) ako darca a žalobkyňa ako obdarovaná uzavreli dňa 22.11.2001 darovaciu zmluvu,
predmetom ktorej bolo darovanie bytu č. XX nachádzajúceho sa na X. poschodí vo vchode č. X bytového
domu súp. č. XXXX postaveného na parc. č. XXXX/X, zastavané plochy a nádvoria, o výmere 872
m2, zapísaného na LV č. XXXX vedenom Okresným úradom T., katastrálnym odborom pre k. ú. T. a

podielu na spoločným častiach a zariadeniach domu vo veľkosti 41/6311-ín. Súčasťou zmluvy bola aj
dohoda účastníkov o zriadení vecného bremena, a to práva doživotného užívania predmetného bytu
darcom (žalovaným 1)). Žalobkyňa a žalovaný 1) dňa 23.11.2001 doručili Okresnému úradu Trenčín,
katastrálnemu odboru návrh na vklad vlastníckeho práva na základe vyššie uvedenej darovacej zmluvy,
ktoré konania sa viedlo pod sp. zn. C. Vklad vlastníckeho práva bol povolený dňa 10.07.2002.

6. Zmluvou o zriadení záložného práva zo dňa 10.05.2002 zriadil žalovaný 1) ako záložca v prospech
žalovaného 2) ako záložného veriteľa záložné právo k bytu č. XX nachádzajúcemu sa na X. poschodí
bytového domu súp. č. XXXX postaveného na parcele č. XXXX/X, zastavané plochy a nádvoria, o
výmere 872 m2, zapísanému na LV č. XXXX vedenom Okresným úradom T., katastrálnym odborom pre

k. ú. T. a k podielu na spoločných častiach a zariadeniach domu vo veľkosti 41/6311-ín na zabezpečenie
pôžičky vo výške 300.000,- Sk (9.958,17 eur). Vklad záložného práva bol povolený dňa 13.09.2002.

7. Z LV č. XXXX vyplýva, že výlučnou vlastníčkou bytu č. XX nachádzajúceho sa na X. poschodí vo
vchode č. X bytového domu súp. č. XXXX postaveného na parcele reg. C parc. č. XXXX/X, zastavané

plochy a nádvoria, o výmere 872 m2 je žalobkyňa.

8. Podľa § 137 písm. c) Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“), žalobou možno požadovať, aby
sa rozhodlo najmä o určení, či tu právo je alebo nie je, ak je na to naliehavý právny záujem; naliehavý
právny záujem nie je potrebné preukazovať, ak vyplýva z osobitného predpisu.

9. Keďže sa žalobkyňa domáha svojho práva v zmysle ust. § 137 písm. c) CSP určovacou žalobou,
zaoberal sa súd primárne zistením, či má žalobkyňa na takomto určení naliehavý právny záujem tak,
ako to požaduje zákon. Naliehavý právny záujem na požadovanom určení bude daný spravidla vtedy,
ak by bez tohto určenia bolo žalobcovo právo ohrozené alebo ak by sa bez tohto požadovaného

určenia stalo jeho právne postavenie neistým. Výrok súdu o určení potom ohrozenie, neistotu alebo
neurčitosť v právnom postavení žalobcu odstraňuje bez toho, že by ukladalo splnenie nejakej povinnosti.
Z uvedeného teda vyplýva, že naliehavý právny záujem na určení je daný vtedy, ak je tu aktuálny stav
objektívnej právnej neistoty medzi žalobcom a žalovaným, ktorý je ohrozením žalobcovho právneho
postavenia a ktorý možno týmto právnym prostriedkom odstrániť. V prípadoch, kedy by požadované

určenie existencie či neexistencie práva či právneho vzťahu medzi účastníkmi malo charakter len
prejudiciálnej otázky k inému sporu medzi účastníkmi, nebude daný naliehavý právny záujem na
takomto určení. V danom prípade sa žalobkyňa domáhala jednak určenia neplatnosti záložnej zmluvy
zo dňa 10.05.2002 a jednak určenia, že záložné právo neexistuje. Na tomto mieste súd konštatuje, že
otázka určenia neplatnosti záložnej zmluvy má povahu predbežnej otázky vo vzťahu k posúdeniu, či

na nehnuteľnostiach žalobkyne viazne v prospech záložného veriteľa záložné právo. Takáto predbežná
otázka nerieši celý obsah sporného právneho vzťahu, a preto na takomto určení nemá žalobkyňa
naliehavý právny záujem. Navyše predbežnú otázku súd nemôže poňať do výroku rozhodnutia. S
poukazom na uvedené súd žalobu v časti o určenie neplatnosti záložnej zmluvy zo dňa 10.05.2002 pre
nedostatok naliehavého právneho záujmu zamietol. V ďalšom sa súd zaoberal otázkou, či žalobkyňa

má naliehavý právny záujem na určení, že záložné právo neexistuje. Podľa názoru súdu, žalobkyňa na
takomto určení naliehavý právny záujem má, pretože stav ohrozenia práva žalobkyne možno odstrániť
len týmto určením. Stav ohrozenia práva žalobkyne a neistoty v jeho právnom postavení vidí súd v
tom, že v prípade realizácie záložného práva žalovaným 2) ako záložným veriteľom, bude ohrozenévlastnícke právo žalobkyne k predmetnému bytu. Vyslovením existencie, resp. neexistencie záložného
právažalobkyňanadobudneistotu,čisamárealizáciizáložnéhoprávapodrobiťačisatentoúkondotkne
jej vlastníckeho práva.

10. Podľa § 151b ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka účinného v čase uzavretia záložnej zmluvy, záložné
právo vzniká na základe písomnej zmluvy, schválenej dedičskej dohody alebo zo zákona. Záložné právo
vzniká, ak ide o nehnuteľnosť, vkladom do katastra nehnuteľností.

11. Z vykonaného dokazovania mal súd za preukázané, že žaloba je v časti o určenie neexistencie
záložného práva k dotknutému bytu dôvodná. Pre vznik záložného práva viažuceho sa k nehnuteľnosti
sa vyžaduje jednak písomná zmluva a jednak i vklad do katastra nehnuteľností, ktorá skutočnosť
završuje proces vzniku záložného práva. Keďže záložné právo má vecnoprávnu povahu, môže ho zriadiť
len vlastník veci, ktorá sa ako záloh poskytuje. V danom prípade žalovaný 1) uzavrel so žalovaným 2)
dňa 10.05.2002 zmluvu o zriadení záložného práva k bytu č. XX nachádzajúcemu sa na X. poschodí

bytového domu súp. č. XXXX postaveného na parcele č. XXXX/X, zastavané plochy a nádvoria, o
výmere 872 m2, zapísanému na LV č. XXXX vedenom Okresným úradom T. katastrálnym odborom pre
k. ú. T. a k podielu na spoločným častiach a zariadeniach domu vo veľkosti 41/6311-ín. Ešte predtým
však žalovaný 1) predmetný byt daroval žalobkyni na základe darovacej zmluvy zo dňa 22.11.2001,
pričom vklad vlastníckeho práva v prospech žalobkyne bol povolený dňa 10.07.2002 (návrh na vklad

vlastníckeho práva v prospech žalobkyne bol Okresnému úradu T., katastrálnemu odboru doručený
dňa 23.11.2001). Z uvedeného vyplýva, že v čase uzatvárania záložnej zmluvy žalovaný 1) bol stále
vlastníkom dotknutých nehnuteľností. V tomto smere teda možno konštatovať, že za splnenia všetkých
zákonom predpísaných náležitostí došlo k uzavretiu platnej záložnej zmluvy. Nie však na základe každej
platne uzavretej záložnej zmluvy musí dôjsť ku vzniku záložného práva k nehnuteľnostiam. Ako je už

vyššie uvedené, vznik záložného práva k nehnuteľnostiam je zavŕšený až vkladom záložného práva
do katastra nehnuteľností. Inak povedané, až vkladom záložného práva do katastra nehnuteľností
toto záložné právo vzniká. V čase svojho vzniku teda musí byť záložca stále vlastníkom zálohu. V
prejednávanej veci tomu však tak nebolo. Vklad vlastníckeho práva v prospech žalobkyne na základe
darovacejzmluvybolpovolenýdňa10.07.2002.Týmtodňomtedažalobkyňanadobudlavlastníckeprávo

k predmetnej nehnuteľnosti. O vklade záložného práva, a teda o jeho vzniku, však bolo rozhodnuté až
dňa 13.09.2002, t. j. dva mesiace po zmene vlastníka zálohu. Vzhľadom k tomu, že žalovaný 1) už v
čase vzniku záložného práva vlastníkom zálohu nebol, nemohlo dôjsť k vzniku záložného práva, a preto
rozhodol súd tak, že záložné právo k dotknutému bytu zriadené na základe zmluvy o zriadení záložného
práva zo dňa 10.05.2002 neexistuje.

12. Podľa § 255 ods. 2 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“), ak mala
strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že
žiadna zo strán nemá na náhradu trov právo.

13. V predmetnej veci mala každá zo strán úspech len čiastočný, preto súd v súlade z vyššie citovaným
zákonným ustanovením rozhodol, že žiadna zo strán nemá právo na náhradu trov konania.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia cestou
podpísaného súdu ku Krajskému súdu v Trenčíne, pokiaľ sa tohoto práva po vyhlásení rozsudku

účastníci výslovne nevzdali.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach podania (§ 132 ods. 1 CSP) uviesť, proti ktorému

rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za
nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
odvolania.