Uznesenie ,
Zrušujúce Judgement was issued on Monday, August 25, 2014

Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 6Co/497/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5112233749
Dátum vydania rozhodnutia: 25. 08. 2014

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jana Urbanová
ECLI: ECLI:SK:KSZA:2014:5112233749.1

Uznesenie

Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v právnej veci navrhovateľa: POHOTOVOSŤ, s.r.o., so sídlom
Pribinova 25, 811 09 Bratislava, IČO: 35 807 598, zastúpeného spoločnosťou: Fridrich Paľko, s.r.o.,
so sídlom Grösslingova 4, 811 09 Bratislava, IČO: 36 864 421, proti odporcovi: Slovenská republika,
za ktorú koná Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky, so sídlom Župné námestie 13, 813 11
Bratislava, v konaní o náhradu majetkovej škody a náhradu nemajetkovej ujmy, o odvolaní navrhovateľa

proti rozsudku Okresného súdu Žilina č. k. 27C/260/2012-42 zo dňa 27. 11. 2013, takto

r o z h o d o l :

Rozsudok Okresného súdu Žilina č. k. 27C/260/2012-42 zo dňa 27. 11. 2013 z r u
š u j e a vec mu v r a c i a na ďalšie konanie.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom okresný súd v celom rozsahu zamietol návrh navrhovateľa, ktorým sa domáhal,
aby súd uložil odporcovi povinnosť zaplatiť navrhovateľovi z titulu majetkovej škody sumu 125,00 Eur

a z titulu nemajetkovej ujmy sumu 732,07 Eur.
Pojmovo vymedzil inštitút nesprávneho úradného postupu a konštatoval (všeobecne), že nedodržanie
zákonných lehôt sa automaticky nepovažuje za porušenie základného práva na prerokovanie veci
bez zbytočných prieťahov. Rýchlosť súdneho konania je totiž objektívne podmienená právnou a
faktickou zložitosťou prejednávanej veci. V predmetnej exekučnej veci exekučným titulom bol rozsudok
rozhodcovského súdu, a teda lehota uvedená v ust. § 44 ods. 2 Exekučného poriadku (15 dní) sa

vzťahovala len na prípady, keď súd vydá súdnemu exekútorovi poverenie na vykonanie exekúcie. Ak
však bola žiadosť súdneho exekútora o vydanie poverenia zamietnutá, lehota uvedená v ust. § 44 ods.
2 Exekučného poriadku sa na takýto prípad (čo bol aj prípad exekučnej veci Okresného súdu Žilina sp.
zn. 20Er/1630/2010) neplatí. V exekučnom konaní je súd zo zákona oprávnený a povinný preskúmavať
rozhodcovský rozsudok, a to z hľadísk vymedzených v ust. § 45 zákona č. 244/2002
Z. z. o rozhodcovskom konaní a taktiež s prihliadnutím na zvýšenú ochranu spotrebiteľa (rozsudok NS

SR sp. zn. 3MCdo 11/2010 zo dňa 26.09.2011). Samotné rozhodnutie o zamietnutí žiadosti súdneho
exekútora o udelenie poverenia nemožno považovať za nesprávny úradný postup, pretože tento postup
našiel vyjadrenie v rozhodnutí, ktoré bolo výsledkom rozhodovacej činnosti súdu.
V otázke „zaujatosti“ zákonného sudcu okresný súd zdôraznil tvrdenie samotného navrhovateľa, že
námietku zaujatosti nepodal. Zároveň bolo konštatované, že v súdenej veci nie sú dané také skutočnosti,
pre ktoré je sudca vylúčený (§ 14 ods. 1 O. s. p.). Neboli tu splnené žiadne dôvody, na základe

ktorých by zákonná sudkyňa konštatovala svoju zaujatosť a keďže ani jeden z účastníkov nenamietal
zaujatosť zákonnej sudkyne, nebolo postupované podľa § 16 ods. 1 O. s. p., v dôsledku čoho nebola vec
predložená nadriadenému súdu na rozhodnutie o námietke zaujatosti. Navyše, v obdobných
konaniach vedených na Okresnom súde Žilina s výnimkou sudcov, ktorú prejednávajú
exekučnú agendu, ani jeden zo sudcov tohto súdu nebol vylúčený z prejednávania a rozhodovania
konania totožných účastníkov v obdobných sporoch o náhradu majetkovej škody a nemajetkovej ujmy,

ktorá mala vzniknúť nesprávnym úradným postupom Okresného súdu Žilina ako exekučného súdu.O trovách konania prvostupňový súd rozhodol tak, že odporcovi ich náhradu nepriznal, nakoľko si ich
nevyčíslil a vznik trov na jeho strane nebol ani zistený.

Proti tomuto rozsudku podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie navrhovateľ, ktorý sa domáhal jeho
zrušenia a vrátenia veci okresnému súdu na ďalšie konanie.
Okrem iného poukazoval na to, že vo veci rozhodoval vylúčený sudca, na ktorú skutočnosť navrhovateľ
upozorňoval už v samotnom návrhu na začatie konania. Zároveň v zmysle ustálenej judikatúry
Ústavného súdu SR je nedostatok nestrannosti sudcu súčasťou pojmu zákonného sudcu podľa čl. 48

ods. 1 Ústavy SR. Za daných okolností nebolo podľa odvolateľa prípustné vykonať ústne pojednávanie
a meritórne vo veci rozhodnúť.

Odporca zostal v odvolacom konaní nečinný.

Krajský súd, ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 O.s.p.), po zistení, že odvolanie podal k tomu oprávnený

účastník konania (§ 201 veta prvá O.s.p.) v zákonom stanovenej lehote (§ 204 ods. 1
O.s.p.), preskúmal vec v rozsahu vymedzenom ust. § 212 ods. 1, 2 písm. b) a 3 O.s.p. a bez nariadenia
odvolacieho pojednávania (§ 214 ods. 2 O.s.p.) rozsudok okresného súdu podľa ust. § 221 ods. 1 písm.
g) s použitím § 221 ods. 2 O.s.p. zrušil a vec vrátil okresnému súdu na ďalšie konanie z nasledovných
dôvodov:

Prieskumná činnosť odvolacieho súdu zahŕňa ako hmotnoprávnu, tak aj procesnoprávnu oblasť.
Odvolací súd musí preto skúmať zákonnosť rozhodnutia so zreteľom na hmotné právo, ale tiež
zákonnosť konania, z ktorého napadnuté rozhodnutie vzišlo. Pri rozhodovaní odvolacieho
súdu o odvolaní proti napadnutému rozsudku je však odvolací súd viazaný ako rozsahom odvolania,

tak aj jeho dôvodmi. Odvolateľ v podanom odvolaní fakticky svojím dispozičným úkonom vymedzuje
nielen rozsah, ale aj dôvody preskúmavacej činnosti odvolacieho súdu. Ustanovenie § 212 ods. 2 O.s.p.
vymedzuje výnimky, kedy odvolací súd nie je viazaný rozsahom podaného odvolania. Ide o výnimky len
vo vzťahu k rozsahu podaného odvolania, pričom dôvodmi podaného odvolania je súd viazaný vždy.
Na vady konania pred súdom prvého stupňa prihliadne odvolací súd len vtedy, ak mali za

následok nesprávne rozhodnutie vo veci (§ 212 ods. 3 O.s.p.). To znamená, že pokiaľ sa v konaní pred
súdom prvého stupňa síce vyskytli vady, ktoré však nemali za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
odvolací súd na tieto vady neprihliadne.

Vzhľadom na to, že odvolací súd je rozsahom a dôvodmi odvolania viazaný, pri posudzovaní

danej veci sa krajský súd zaoberal len námietkami navrhovateľa uvedenými v odvolaní a procesným
postupom prvostupňového súdu, ktorý predchádzal vydaniu napadnutého rozhodnutia z toho hľadiska,
či došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci.

Zodpovedá obsahu návrhu na začatie konania vyjadrenie navrhovateľa o jeho námietkach (hoci

nie v štandardnej procesnej podobe) zaujatosti konajúceho súdu, vrátane konkrétneho zákonného
sudcu. Zároveň samotný zákonný sudca určený náhodným výberom v prejednávanej veci - JUDr.
Jana Scholtzová - sa taktiež subjektívne cítila zaujatá a oznámila predsedovi Okresného súdu Žilina
skutočnosti v zmysle § 14 a § 15 O.s.p. (č.l. 7 - 10 spisu).
Otázku (ne)zaujatosti nadriadený súd však už neposudzoval, keďže prvostupňový súd následne

nepostupoval postupom v súlade s ust. § 16 O.s p., t.j. nepredložil Krajskému súdu v Žiline ako súdu
nadriadenému na vec rozhodnutie o (ne)vylúčení zákonného sudcu z prejednávania a rozhodovania
veci.Akajtedanavrhovateľpodľanázoruprvostupňovéhosúdunenamietalzaujatosťzákonnejsudkyne;
už samotné vyjadrenie JUDr. Jany Scholtzovej, že sa cíti vo veci zaujatá, keďže podľa jej názoru
v predmetnej veci sú prítomné okolnosti, pre ktoré možno z objektívneho hľadiska mať dôvodné

pochybnosti o jej nezaujatosti pri prípadnom prejednávaní a rozhodovaní dotknutých
vecí, ktoré spočívajú v tom, že predmetom dotknutých konaní sú nároky navrhovateľa uplatnené titulom
náhrady škody podľa zákona č. 514/2003 Z. z., ktorá mala byť spôsobená (ne)konaním Okresného
súdu Žilina, na ktorom vykonáva funkciu, ako aj skutočnosť, že v predmetných exekučných konaniach
vedených na Okresnom súde Žilina rozhodovali ako zákonní sudcovia JUDr. Hrnčiar a Mgr. Kašíková,

s ktorými je zákonná sudkyňa vo veľmi dobrom priateľskom vzťahu, bol daný dôvod na predloženie
veci nadriadenému súdu. Keďže sudkyňa sa dozvedela o skutočnostiach, pre ktoré je podľa jej názoru
vylúčená, čo oznámila neodkladne predsedovi súdu, v konaní mohla zatiaľ robiť len také úkony, ktorénepripúšťajú odklad (§ 15 ods. 1 O.s.p.). Takýmto úkonom nie je prejednanie a meritórne rozhodnutie
veci.

Za popísanej procesnej situácie je nutné mať za to, že o otázke vylúčenia, resp. nevylúčenia zákonného
sudcu nebolo rozhodnuté, a teda (v širšom ponímaní) je daná objektívna pochybnosť o rozhodovaní veci
vylúčeným sudcom. Jedná sa o taký postup okresného súdu, na ktorý odvolací súd prihliada z úradnej
povinnosti (§ 212 ods. 3 O.s.p.) a ktorá vzhľadom na svoje dôsledky vedie k zrušeniu napadnutého
rozhodnutia bez posúdenia jeho (bezprostredných) vecných záverov. Na predmetnom konštatovaní

nič nemení okolnosť, že navrhovateľ v odvolaní, ako aj samotná sudkyňa v napadnutom rozhodnutí
predpokladá vydanie rozhodnutia nadriadeného súdu o nevylúčení zákonného sudcu.
Pre úplnosť krajský súd zdôrazňuje, že navrhovateľ v žiadosti o zrušenie pojednávania zo dňa
22.11.2013 (hoci podanej účelovo bezprostredne pred nariadeným termínom pojednávania) namietal
práve okolnosť nedoručenia rozhodnutia krajského súdu o vylúčení, resp. nevylúčení sudcov okresného
súdu (č.l. 32 - 34 spisu). Preto nadväzujúci postup prvostupňového súdu v zmysle § 101 ods. 2 O.s.p.

(vykonanie pojednávania v neprítomnosti navrhovateľa) nebol dôvodný a nezodpovedal konkrétnemu
procesnému stavu.
Z uvedeného dôvodu sa odvolací súd ostatnými námietkami vznesenými navrhovateľom v jeho
opravnom prostriedku ani nezaoberal.

S poukazom na vyššie uvedené skutočnosti odvolací súd napadnutý rozsudok okresného súdu vo
výroku vo veci samej i v závislom výroku o trovách konania zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie (§
221 ods. 1 písm. g) s použitím ust. § 221 ods. 2 O.s.p.).

V ďalšom konaní bude zákonný sudca okresného súdu povinný prioritne predložiť vec predsedovi súdu,

ktorý následne postupom v zmysle ust. § 16 O.s.p. vec predloží nadriadenému súdu na jeho rozhodnutie
o (ne)vylúčení zákonnej sudkyne JUDr. Jany Scholtzovej z prejednávania a rozhodovania veci (č.l. 7 - 10
spisu).RozhodnutienadriadenéhosúdusúdI.stupňadoručíúčastníkomanáslednevytýčivovecitermín
pojednávania, na ktoré predvolá účastníkov a ich zástupcov a po vykonanom dokazovaní opätovne vo
veci meritórne rozhodne. Svoje rozhodnutie okresný súd v jeho písomnom vyhotovení zrozumiteľným

(konzistentným a prehľadným) spôsobom odôvodní pri reflektovaní konkrétnych
okolností daného prípadu a jasne vysvetlí dôvody svojho rozhodnutia.

V novom rozhodnutí súd prvého stupňa rozhodne aj o náhrade trov tohto odvolacieho konania (§ 224
ods. 3 O.s.p.).

Toto rozhodnutie senátu odvolacieho súdu bolo prijaté hlasovaním pomerom hlasov 3 : 0 .

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie n i e j e prípustné.