Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Tuesday, April 5, 2016

Súd: Okresný súd Prešov
Spisová značka: 3T/6/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8116010222
Dátum vydania rozhodnutia: 05. 04. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Marek Čech

ECLI: ECLI:SK:OSPO:2016:8116010222.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

OkresnýsúdPrešov,sudcomJUDr.MarekomČechom,nahlavnompojednávaníkonanomdňa05.apríla

2016 v Prešove takto

r o z h o d o l :

Podľa § 285 písm. f) Tr. poriadku obžalovaného menom S. I., E.. XX.XX.XXXX K. Z., J. I. K. Š., F.. Z.Š.,
Q.. D. Č.. XX, Z. I. K. Š., F.. Z., Q.. D. Č.. XX o s l o b o d z u j e spod obžaloby Okresnej prokuratúry Z.
pre skutok kvalifikovaný ako prečin zanedbania povinnej výživy podľa § 207 ods. 1, ods. 3 písm. b) Tr.
zákona s poukazom na ustanovenie § 138 písm. b), písm. j) Tr. zákona, ktorého sa mal dopustiť tak, že

- v období do 21.03.2014 doposiaľ vo K. Š., F.. Z. a inde, ako prirodzený otec maloletých detí P. I., E..

XX.XX.XXXX, B. I., E.. XX.XX.XXXX W. C. I., E.. XX.XX.XXXX, úmyselne neplnil vyživovaciu povinnosť
na svoje deti a to aj napriek tomu, že rozsudkom Okresného súdu Z. sp. zn. XXP XXX/XX zo dňa
26.02.2014, právoplatným dňa 21.03.2014, bol zaviazaný prispievať na výživu maloletých detí každému
sumou vo výške 30 % zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa podľa osobitného
zákona, k rukám matky vždy do 25 - teho dňa v mesiaci vopred, počnúc právoplatnosťou rozsudku,
opakovane do budúcna, pričom za uvedené obdobie mu vznikol dlh na výživnom voči P. I. vo výške
najmenej 678,- Eur

pretože trestnosť činu zanikla.

o d ô v o d n e n i e :

Prokurátorka Okresnej prokuratúry Z. podala dňa 09.02.2016 na S. I. obžalobu pre prečin zanedbania
povinnej výživy podľa § 207 ods. 1, ods. 3 písm. b) Tr. zákona s poukazom na § 138 písm. b), písm. j)
Tr. zákona, ktorého sa mal dopustiť na vyššie uvedenom skutkovom základe.

Súd na hlavnom pojednávaní vykonal dokazovanie výsluchom obžalovaného S. I.G., poškodenej P. I.,
oboznámením listinných dôkazov uvedených v odôvodnení a zistil nasledovný skutkový stav:

Obžalovaný S. I. vypovedal, že si je vedomý povinnosti prispievať na výživu svojich maloletých detí a
vždy, keď má nejaké peniaze, tak ich dáva bývalej družke P. I. osobne. Za žalované obdobie jej tak dal
350,-Eur a od januára 2016 ešte ďalších 300,-Eur. Dal by jej aj viac, ale poberá len sociálne dávky v
sume 62,50 Eur a z tých ešte poukazuje exekútorovi 30,- Eur mesačne z titulu exekúcie výživného.

Poškodená P. I. vypovedala na hlavnom pojednávaní, že vie o tom, že obžalovaný jej mal platiť 81,13

Eur mesačne, ale vedela aj to, že je nezamestnaný a evidovaný na úrade práce a vždy keď mal peniaze,
tak im nejaké dal a aj keď nezaplatil každý mesiac uvedenú sumu, tak niektoré mesiace im dal 30,-
Eur, ďalší mesiac 40,- Eur a od januára 2016 im dal tri krát po 100,- Eur. Deti obžalovaného navštevujú
pravidelne, chodia k jeho mame, s ktorou obžalovaný býva. Keď sú u neho, tak sa tam aj najedia a keďtento školský rok išli do školy, obžalovaný im nakúpil veci do školy. K svojmu príjmu uviedla, že berie
230,- Eur mesačne + rodinné prídavky. V januári jej exekútor poukázal 20,20 Eur, vo februári 39,- Eur
a v apríli 22,80 Eur. Deti počas obdobia, kedy obžalovaný riadne neplatil výživné, netrpeli hladom ani

núdzou. Svedkyňa tiež uviedla, že vie o tom, že obžalovaný má ďalšie dieťa s inou ženou, ktoré má asi
jeden rok a od svojich detí vie, že si toto bráva aj k sebe domov, teda k svojej mame.

Z rozsudku Okresného súdu Z. zo dňa 26.02.2014, sp. zn. XXP XXX/XX vyplýva, že mal. P. I., E..
XX.XX.XXXX, A.. B. I., E.. XX.XX.XXXX W. A.. C. I., E.. XX.XX.XXXX boli zverené do starostlivosti matky

a otec maloletých bol zaviazaný prispievať na ich výživu každej sumou vo výške 30 % zo sumy životného
minima, vždy do 25 - teho dňa mesiaca vopred, počnúc právoplatnosťou rozsudku, ktorý nadobudol
právoplatnosť dňa 21.03.2014.

Z potvrdenia Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Z. (č.l. 30-31) je zrejmé, že obžalovaný v roku 2014
poberal dávky v hmotnej núdzi v sume 61,60 Eur mesačne počínajúc mesiacom júnom a v roku 2015

dávky v sume 61,60 Eur za mesiac január a február, za mesiace marec až júl 124,70 Eur, za mesiac
august 103,10 Eur, za mesiac september 41,60 Eur a za október až december po 61,60 Eur mesačne.
Z potvrdení Okresného úradu Z. vyplýva, že obžalovaný nie je živnostníkom a v katastri nie je vedený
ako vlastník akejkoľvek nehnuteľnosti, z potvrdenia sociálnej poisťovne vyplýva, že od 08.07.2015 do
31.07.2015 bol zamestnaný na dohodu o pracovnej činnosti v spoločnosti A., S.. X.. F.. Z., od 23.07.2015

do 11.09.2015 vo firme Z. J. Z. a od 10.11.2015 do 30.11.2015 opäť vo firme A., S.. X.. F.. Z.. Vo firme Z.
J. Z. za júl 2015 ako pomocný robotník zarobil 26,69 Eur a za august 2015 26,69 Eur, pričom pracovný
pomer bol skončený z dôvodu ukončenia zakázky, na ktorej pracoval. V spoločnosti A., S.. X.. F.. za
mesiac júl 2015 obdržal mzdu 2,18 Eur, za mesiac november 2015 mu nebola vyplatená žiadna mzda.
Obžalovaný nie je majiteľom cenných papierov ani motorového vozidla.

Z odpisu RT súd zistil, že obžalovaný doposiaľ nebol súdne trestaný a v registri priestupkov má
evidované tri drobné priestupky, z toho dva na úseku dopravy.

Na základe takto vykonaného dokazovania dospel súd k záveru, že trestnosť činu obžalovaného zanikla,

nakoľko tento vyživovaciu povinnosť si plnil v rámci svojich možností a schopností a uhradil dlžné
výživné, ktoré mohol reálne vzhľadom na svoje pomery a sociálnu situáciu platiť.

Súd pritom vychádzal z nasledovnej úvahy. Primárnou otázkou pri posudzovaní možností obžalovaného
plniť si svoju vyživovaciu povinnosť je posúdenie predbežnej otázky, v akej výške mal obžalovaný

platiť výživné na svoje deti podľa hľadísk uvedených v § 62 Zákona o rodine (R 18/1993). V
prejednávanom prípade je nesporné, že obžalovaný je bez zamestnania a nemá riadny príjem, pričom
nebolo preukázané, že by sa bez dôležitého dôvodu bol vzdal zamestnania, zároveň je nesporné, že
obžalovaný poberal v žalovanom období iba príspevok v hmotnej núdzi, ktorý v priebehu mesiacov jún
až december 2014, január, február, september až december 2015 nedosahoval ani výšky citovaným

súdnym rozhodnutím v stanovenej vyživovacej povinnosti. Dokonca mesiac marec až máj 2014, kedy
mal v zmysle citovaného rozhodnutia platiť výživné na maloleté z detí v celkovej sume 81,13 Eur
nepoberal žiadnu dávku v hmotnej núdzi. Vychádzajúc z týchto skutočností súd ako predbežnú otázku
vyriešil výšku výživného, ktoré reálne mohol obžalovaný prispievať na výživu svojich detí bez ohrozenia
svojej existencie a dospel k záveru, že v čase, kedy poberal dávku 61,60 Eur, teda za 12 mesiacov v

období rokov 2014 - 2015 mohol prispieť na každé dieťa sumou po 7,- Eur, teda za žalované obdobie za
uvedené mesiace mal uhradiť sumu 252,- Eur a za ostatné mesiace uvedeného obdobia mohol prispieť
sumou 10,- Eur na každé dieťa, teda celkovo sumou 360,- Eur. Celkovo tak mal uhradiť sumu 612,-
Eur. Z výsluchu poškodenej však súd zistil, že obžalovaný jej za uvedené obdobie vyplatil, so zarátaním
sumy, ktorú jej vyplatil exekútor, sumu 729,43 Eur, čo je suma prevyšujúca vyživovaciu povinnosť určenú

vyššie uvedeným postupom.

Vychádzajúc z uvedeného súd dospel k záveru, že obžalovaný splnil vyživovaciu povinnosť skôr, ako sa
súd odobral na záverečnú poradu, pričom jeho konanie nemalo trvalo nepriaznivé následky vo vzťahu
k maloletým deťom, z ktorého dôvodu zanikla trestnosť jeho činu (§ 86 písm. a) Tr. zákona) a súdu

neostávalo nič iné, len ho spod obžaloby v celom rozsahu oslobodiť. Nemohol súd prehliadnuť ešte
jednu závažnú skutočnosť potvrdenú matkou maloletých a to, že v čase, keď sú deti na návšteve u otca,
tento im poskytuje stravu a zaplatil im aj školské pomôcky, čo svedčí o jeho záujme plniť si vyživovaciu
povinnosť, i keď len takýmto naturálnym spôsobom.Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie do 15 ( pätnástich ) dní odo dňa jeho oznámenia na Krajský
súd v Prešove prostredníctvom Okresného súd Prešov.