Rozsudok ,
Potvrdené Judgement was issued on Friday, April 19, 2013

Súd: Okresný súd Košice I
Spisová značka: 16C/276/2010

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7110222777
Dátum vydania rozhodnutia: 19. 04. 2013
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ildikó Vekrbauerová

ECLI: ECLI:SK:OSKE1:2013:7110222777.6

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Košice I sudkyňou JUDr. Ildikó Vekrbauerovou v právnej veci navrhovateľa: Y. H.Á.,

W..XX.XX..XXXX, M. F. N. XX,XXX XX Y., T. F. XX N. J., F. I. F., L. V. U. F. E. L. Í., právne zastúpeného
JUDr. Ondrejom Lučivjanským, advokátom AK so sídlom Floriánska 19, Košice, proti odporcovi: v 1.
rade: Slovenská republika - Ministerstvo Spravodlivosti SR, Župné námestie 13, 811 09 Bratislava a
odporcovi v 2. rade: Slovenská republika - Generálna prokuratúra SR,Štúrova 2, 812 825 , v konaní o
zaplatenie 3.551,37 eur s príslušenstvom takto

r o z h o d o l :

I. Konanie v časti o zaplatenie úroku z omeškania vo výške 9% ročne zo sumy 3.351,37 eur od 3.6.2010
do 3.12.2010 z a s t a v u j e.

II. Návrh proti odporcovi v 1. radez a m i e t a.

III. Vo vzťahu medzi navrhovateľom a odporcom v 1. rade náhradu trov konania odporcovi v 1. rade
nepriznáva.

IV. Odporca v 2. rade je povinný zaplatiť navrhovateľovi sumu 3.403,84 eur a úrok z omeškania vo

výške 9% ročne zo sumy 3.403,84 eur od 4.12.2010 do zaplatenia, to všetko do 3 dní od právoplatnosti
rozsudku.

V. V prevyšujúcej časti návrh z a m i e t a.

VI. Navrhovateľovi priznáva náhradu trov konania v sume 1.061,88 eur pozostávajúcu z trov právneho
zastúpenia, ktorú je odporca v 2. rade povinný zaplatiť na účet právneho zástupcu navrhovateľa do 3
dní od právoplatnosti rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

Navrhovateľ návrhom doručeným súdu dňa 13.9.2010 žiadal, aby súd zaviazal odporcov v 1. a 2. rade
spoločne a nerozdielne zaplatiť mu sumu 3.551,37 eur s úrokom z omeškania vo výške 9% ročne
od 3.6.2010 do zaplatenia a trov konania titulom zodpovednosti za škodu spôsobenú nezákonným
rozhodnutím.

Svoj návrh odôvodnil tým, že bol trestne stíhaný pre zločin prijímania úplatku podľa § 329 ods. 1, ods.
2 Trestného zákona a pre trestný čin zneužívania právomoci verejného činiteľa podľa § 326 ods. 1

písm. a) Trestného zákona. Na základe uznesenia o vznesení obvinenia a súčasne začatí trestného
stíhania vydaného Prezídiom PZ, Úradom boja proti korupcii Východ v Košiciach ČVS: T.-XX/BPK-U.-
XXXX zo dňa 14.6.2006 bolo začaté trestné stíhanie voči navrhovateľovi. Po skončení vyšetrovania bola
podaná obžaloba prokurátorom, trestná vec bola právoplatne skončená na Krajskom súde v Trenčíne,ktorý uznesením sp. zn. XXTov/X/XXXX zo dňa 20.4.2010 rozhodol o zamietnutí odvolania prokurátora
vojenskej prokuratúry pre jeho nedôvodnosť a potvrdil tak rozsudok Okresného súdu Prešov sp. zn.
4T/1/2008 zo dňa 28.8.2009, ktorým bol navrhovateľ oslobodený, nakoľko skutok nie je trestným činom.

Ďalej navrhovateľ vo svojom návrhu citoval ustanovenie § 3 ods. 1, § 4, § 15 ods. 1 a § 18 ods. 1 zák.
č. 514/2003 Z. z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci a o zmene niektorých
zákonov.

Poukázal na ustanovenie § 4 citovaného zákona a uviedol, že orgánom konajúcim v mene štátu,

ak škoda vznikla v občianskom súdnom konaní alebo trestnom konaní je Ministerstvo spravodlivosti
SR, teda odporca v 1. rade. Navrhovateľ sa obrátil na odporcu v 1. rade so žiadosťou o predbežné
prerokovanie nároku, ktorý bez toho, aby o tomto nároku rozhodol, postúpil vec odporcovi v 2. rade,
o čom upovedomil navrhovateľa listom zo dňa 11.6.2010. Odporca v 2. rade následne listom zo dňa
5.6.2010 zamietol nárok navrhovateľa na náhradu škody. Z dôvodov opatrnosti návrh navrhovateľa
smeruje voči obom odporcom. Nárok navrhovateľa pozostáva z náhrady škody vo výške 3.551,37 eur

titulom náhrady trov obhajoby, ktoré by navrhovateľ nebol nútený vynaložiť v prípade, ak by nedošlo
k nezákonnému rozhodnutiu o vznesení obvinenia. Nakoľko odporcovia v 1. a 2. rade navrhovateľovi
neuhradili škodu, dostali sa do omeškania dňom doručenia žiadosti o predbežné prerokovanie nároku
na náhradu škody navrhovateľovi v 1. rade t. j. dňom 3.6.2010, čím navrhovateľovi vznikol nárok na
úrok z omeškania vo výške 9% ročne od 3.6.2010 v súlade s §517 ods. 2 Občianskeho zákonníka a

Nariadenia vlády č. 87/1995 Z. z.

Odporca v 1. rade sa k návrhu vyjadril písomným podaním zo dňa 14.2.2011 v ktorom okrem iného
uviedol, že je pravda, že navrhovateľ doručil odporcovi v 1. rade dňa 3.6.2010 žiadosť o predbežné
prerokovanie nároku na náhradu škody, táto však bola listom zo dňa 11.6.2010 odstúpená na vybavenie

Generálnej prokuratúre Slovenskej republiky. Ďalej odporca v 1. rade citoval ustanovenie § 4 ods. 1
písm. a) bod 1., § 4 ods. 1 písm. b), § 4 ods. 1 písm. e) zák. č. 514/2003 Z. z. z ktorých vyplýva, že pokiaľ
ide o uplatnenie práva na náhradu škody spôsobenej v trestnom konaní, existujú tri orgány, ktoré sú
oprávnené zastupovať Slovenskú republiku v súdnom konaní. Mal za to, že Ministerstvo spravodlivosti
Slovenskej republiky je príslušné, pokiaľ ide o škodu vzniknutú v trestnom konaní len v prípade, ak

zákon č. 514/2003 Z. z. neustanovuje inak. Zákon ustanovuje inak v prípade pochybenia vyšetrovateľa,
kedy za Slovenskú republiku koná Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky a v prípade, ak pochybil
prokurátor, kedy za Slovenskú republiku koná Generálna prokuratúra Slovenskej republiky. V prípade
navrhovateľa je nepochybné, že tento namieta nezákonnosť uznesenia o vznesení obvinenia a teda
rozhodnutie vydané vyšetrovateľom, ktoré však bolo potvrdené prokurátorom tým, že jeho sťažnosť

proti uzneseniu o vznesení obvinenia bola zamietnutá. Z uvedených dôvodov odporca v 1. rade bol
toho názoru, že navrhovateľ nesprávne označil odporcu v 1. rade ako orgán oprávnený konať v mene
Slovenskej republiky v konaní a že Slovenskú republiku a odporcu v tomto konaní, by mal zastupovať
len jeden oprávnený orgán a nie dva. Tento odporca v 1. rade oprel o znenie § 4 ods. 1, písm. k) zák.
č. 514/2003 Z. z., ktoré citoval a z ktorého je zrejmé, že ak aj škoda vznikla v oblasti verejnej moci,

ktorá patrí do pôsobnosti viacerých orgánov, mal by v mene Slovenskej republiky konať ten príslušný
orgán, ktorý v danej veci začal konať ako prvý a zdôraznil, že odporca v 2. rade na rozdiel od odporcu
v 1. rade nárok navrhovateľa predbežne prerokoval. Podľa jeho názoru je dôležité správne označenie
subjektu, ktorý zodpovedá za škodu spôsobenú nezákonným rozhodnutím v návrhu na začatie konania,
pričom súd je povinný postarať sa podľa ustanovenia § 43 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku o

opravu alebo o doplnenie návrhu, aby v ňom bol účastník označený v súlade s ustanovením § 79 ods.
1 Občianskeho súdneho poriadku. Nedostatky v tom, kto koná za odporcu, teda za Slovenskú republiku
majú povahu nedostatku procesných podmienok konania. Na základe vyššie uvedených skutočností
odporca v 1. rade bol toho názoru, že Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky nie je orgánom
oprávneným zastupovať Slovenskú republiku v tomto konaní a žiadal súd, aby konanie vo vzťahu k

nemu zastavil a náhradu trov konania si neuplatňoval.

Odporca v 2. rade sa vyjadril k návrhu navrhovateľa podaním zo dňa 16.2.2011, doplneného podaním zo
dňa 29.3.2012 v ktorých uviedol, že návrh navrhovateľa neuznáva, žiada ho zamietnuť a že sa pridržiava
argumentácie obsiahnutej v liste zo dňa 5.6.2010 č. k. D.. Ďalej uviedol, že na konanie v tejto veci je

príslušnou organizačnou zložkou štátu Ministerstva spravodlivosti SR. Z opatrnosti argumentoval, že
bez ohľadu na to, ktorá organizačná zložka štátu je príslušná konať vo veci má za to, že aj pre eventuálny
prípad úspechu navrhovateľa v konaní by sa štát dostal do omeškania s nárokom na náhradu škody
až uplynutím šiestich mesiacov, kedy poškodený nárok riadne uplatnil u príslušnej organizačnej zložkyštátu a len po dni nasledujúcom po uplynutí tejto lehoty nastáva povinnosť zaplatiť tiež úrok z omeškania.
V tejto súvislosti poukázal na ustanovenie § 16 zák. č. 514/2003 Z. z. aj na právny názor vyslovený v
rozsudku Najvyššieho súdu Českej republiky sp. zn. XXCdo XXXX/XXXX, ktorý je aplikavateľný aj na

dané konanie.

Na základe uznesenia Okresného súdu Košice I č.k. XXC/XXX/XXXX - 46 zo dňa 27.5.2011 navrhovateľ
podaním doručeným súdu dňa 8.6.2011 upresnil označenie odporcu v 1. rade a odporcu 2. rade
nasledovne: Slovenská republika - Ministerstvo spravodlivosti, Župné námestie 13, 812 09 Bratislava,

IČO: 00 166 073 a Slovenská republika - Generálna prokuratúra SR, Štúrova 2, 812 05 Bratislava, IČO:
00 166 481.

Odporca v 1. rade podaním zo dňa 14.3.2012 doplnil svoje vyjadrenia a uviedol, že navrhovateľ
opakovane napriek vyjadreniu odporcu v 1. rade zotrval na pôvodnom označení odporcov. Mal za
to, že Slovenská republika ako účastník konania nemôže byť označené navrhovateľom duplicitne a

vystupovať ako dva samostatné subjekty, stále ide o jedného účastníka na strane odporcu a je teda
nevyhnutnétakýtonedostatokodstrániť.Napodporuargumentácieprezentovanejvpísomnomvyjadrení
odporcu v 1. rade zo dňa 14.2.2011 poukázal na rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo
dňa 30.3.2011 sp. zn. XCdo XXX/XXXX, v ktorom sa otázka orgánu príslušného zastupovať štát vo veci
náhradyškodyspôsobenejvtrestnomkonaníriešilaakootázkazásadnéhoprávnehovýznamu.Najvyšší

súd Slovenskej republiky v uvedenom rozsudku v tomto smere uviedol, že „...na úseku trestného
konania, ktorý začína vydaním uznesenia o začatí trestného stíhania a je zavŕšený podaním obžaloby,
vykonávajúsvojupôsobnosťtakvyšetrovateľPolicajnéhozboruakoajprokurátor.Vovecináhradyškody
spôsobenej v tomto úseku trestného konania orgánom verejnej moci preto ako orgán konajúci v mene
štátu prichádza do úvahy tak Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky ako aj Generálna prokuratúry

Slovenskej republiky...“. Z citovaného rozsudku je zrejmé, že nakoľko navrhovateľ za účastníkov konania
označil aj Slovenskú republiky zastúpenú Generálnou prokuratúrou SR, súd by mal v konaní pokračovať
s odporcom v 2. rade a konanie voči odporcovi v 1. rade zastaviť (v prípade, ak nedôjde k oprave
označenia odporcov samotným navrhovateľom). Vzhľadom na uvedené skutočnosti žiadal, aby súd
konanie voči odporcovi v 1. rade zastavil.

Navrhovateľ podaním doručeným súdu dňa 17.1.2013 svoj návrh v časti o zaplatenie úroku z omeškania
vo výške 9% ročne zo sumy 3.551,37 eur od 3.6.2010 do 3.12.2010 zobral späť a v tejto časti žiadal
konanie zastaviť.

Poverený zástupca odporcu v 2. rade na pojednávaní konanom dňa 1.3.2013 súhlasil so späťvzatím
návrhu navrhovateľa v časti o zaplatenie úroku z omeškania a odporca v 1. rade podaním doručeným
súdu dňa 19.3.2013 súhlasil s čiastočným späťvzatím návrhu v časti príslušenstva.

Podľa ustanovenia § 96 ods. 1 O.s.p., navrhovateľ môže vziať za konania späť návrh na jeho začatie,

a to sčasti alebo celkom. Ak je návrh vzatý späť celkom, súd konanie zastaví. Ak je návrh vzatý späť
sčasti, súd konanie v tejto časti zastaví.

Podľa ust. § 96 ods. 2 O.s.p., súd konanie nezastaví, ak odporca so späťvzatím návrhu z vážnych
dôvodov nesúhlasí; v takom prípade súd po právoplatnosti uznesenia pokračuje v konaní.

Podľa ust. § 96 ods. 3, nesúhlas odporcu so späťvzatím návrhu nie je účinný, ak dôjde k späťvzatiu
návrhu skôr, než sa začalo pojednávanie, alebo ak ide o späťvzatie návrhu na rozvod, neplatnosť
manželstva alebo určenie, či tu manželstvo je alebo nie je. V takomto prípade súd rozhodne o zastavení
konania do 30 dní od späťvzatia návrhu.

Na základe dispozitívneho úkonu navrhovateľa a v súlade s citovanými zákonnými ustanoveniami súd
konanie v časti o zaplatenie úroku z omeškania vo výške 9% ročne zo sumy 3.551,37 eur od 3.6.2010
do 3.12.2010 zastavil.

Súd vec rozhodol na pojednávaní konanom dňa 19.4.2013 v súlade s ustanovením § 101 ods. 2 O.s.p.
v neprítomnosti odporcu v 1. rade a odporcu v 2. rade, ktorým bolo predvolanie na pojednávanie
riadne a včas doručené. Odporca v 1. rade podaním doručeným súdu dňa 19.3.2013 žiadal neúčasť na
pojednávaní ospravedlniť z dôvodu hospodárnosti konania a navrhol, aby súd rozhodol vo veci v jehoneprítomnosti v zmysle predloženého vyjadrenia zo dňa 14.2.2011, jeho doplnenia zo dňa 14.3.2012
ako aj podania zo dňa 21.2.2013. Odporca v 2. rade podaním doručeným súdu dňa 16.4.2013 žiadal
neúčasť na pojednávaní ospravedlniť, zotrval na všetkých svojich doterajších prednesoch a žiadal návrh

zamietnuť.

Súd vo veci vykonal dokazovanie návrhom navrhovateľa, písomnými vyjadreniami navrhovateľa,
odporcu v 1. rade a odporcu v 2. rade, ústnym vyjadrením navrhovateľa a odporcu v 2. rade
na pojednávaní, obsahom pripojeného spisu Vojenského obvodného súdu Prešov (nadobúdací súd

Okresný súd Prešov) sp. zn. 4T/1/2008 a obsahom listinných dôkazov nachádzajúcich sa v súdnom
spise a zistil tento skutkový stav veci.

Z uznesenia Prezídia Policajného zboru, Úrad boja proti korupcii, Odbor boja proti korupcii Východ
Košice Č.:T.-XX/BPK-U.-XXXX zo dňa 14.6.2006 vyplýva, že podľa § 199 ods. 1 Trestného poriadku
bolo začaté trestné stíhanie a súčasne podľa § 206 ods. 1 Trestného poriadku bol stíhaný W.. Y. H.,

W.. XX.XX.XXXX U. Y., M. F. Y., G.. N. Č.. XX, služobne zaradený ako starší referent OHK PZ Vyšné
Nemecké, ako obvinený za zločin prijímania úplatku podľa § 329 ods.1., ods. 2. Trestného zákona, a
za prečin zneužívania právomoci verejného činiteľa podľa § 326 ods. 1., písm. a) Trestného zákona
lebo na podklade zistených skutočností je dostatočne odôvodnený záver, že dňa 5.3.2006 v čase okolo
14:00 hod., pri výkone služby na oddelení hraničnej kontroly PZ Vyšné Nemecké, na pracovisku pasovej

kontroly pre peších a osobné motorové vozidlá na vstupe z Ukrajiny do Slovenskej republiky, v súvislosti
s obstaraním veci všeobecného záujmu prijal od štátneho občana Ukrajiny F. V., W.. X.X.XXXX, úplatok
vo výške 500,- USD za to, že zadal do informačného systému BORIS motorové vozidlo značky M. N.
C.-XXX U., X.: E. XXXX Y. ako vodiča tohto vozidla štátneho občana Ukrajiny Ruslana Šuľhu, nar.
1.8.1977, hoci v skutočnosti C. Š. a F. V. prekročili spoločne štátnu hranicu na hraničnom priechode

Vyšné Nemecké vo vozidle zn. E. E., X.Č.: E. XXXX E., čím takto ako verejný činiteľ v úmysle zadovážiť
sebe alebo inému neoprávnený prospech, vykonával svoju právomoc spôsobom odporujúcim zákonu a
konal v rozpore s § 48 ods. 3, písm. a) zák. č. 73/1998 Z. z. o Štátnej službe príslušníkov PZ Slovenskej
informačnej služby, Zboru väzenskej a justičnej stráže SR a Železničnej polície.

Z trestného rozkazu Vojenského obvodového súdu Prešov č. k. XT/X/XXXX-XXX zo dňa 25.2.2008 je
zrejmé, že navrhovateľ bol uznaný za vinného z prečinu zneužívania právomoci verejného činiteľa podľa
§ 326 ods. 1 písm. a) Tr. zák. za ktorý bol odsúdený podľa § 326 ods. 1 Tr. zák. v spojení s § 56 ods. 1,
ods. 2 Tr. zák. k peňažnému trestu vo výške 30.000,- Sk a podľa § 57 ods. 3 Tr. zák. sa mu pre prípad,
že by výkon peňažného trestu mohol byť úmyselne zmarený bol ustanovený náhradný trest odňatia

slobody na päť mesiacov.

Z rozsudku Okresného súdu Prešov č. k. XT/X/XXXX-XXX zo dňa 28.8.2009 súd zistil, že podľa § 285
písm. b) Tr. por. rúd oslobodil obžalovaného Y. H. spod obžaloby prokurátora VOP Prešov I. XX/XX
zo dňa 31.1.2008, pre prečin zneužívania právomoci verejného činiteľa podľa § 326 ods. 1 písm. a)

Tr. zák., ktorý mal spáchať tak ako je to uvedené vo vyššie uvedenom rozsudku, pretože skutok nie je
trestným činom. Rozsudok nadobudol právoplatnosť dňa 20.4.2010 v spojení s uznesením Krajského
súdu Trenčín č. k. XXTov X/XXXX zo dňa 20.4.2010.

Z uznesenia Krajského súdu v Trenčíne č. k. 23Tov/4/2010-395 zo dňa 20.4.2010 súd zistil, že Krajský

súd v Trenčíne podľa § 319 Tr. por. odvolanie prokurátora vojenskej prokuratúry zamietol, pretože nie je
dôvodné. (Odvolanie prokurátora Vojenskej obvodnej prokuratúry Prešov v trestnej veci obžaloveného
Y. H. bolo podané proti rozsudku Okresného súdu v Prešove sp. zn. 4T/1/2008 zo dňa 28.8.2009).
Uznesenie nadobudlo právoplatnosť dňa 20.4.2010 v spojení s rozsudkom Okresného súdu Prešov sp.
zn. 4T/1/2008 z 28.8.2009.

Z predloženého vyúčtovania nákladov právneho zastúpenia zo dňa 22.4.2010 vystaveného JUDr.
Ondrejom Lučivjanským adresovaného Y. H., teda navrhovateľovi súd zistil, že právny zástupca
navrhovateľa v súvislosti s trestným konaním vedeným proti navrhovateľovi vyúčtoval trovy obhajoby
spolu v sume 3.598,59 eur. Z predloženého listinného dôkazu vyplýva aj tá skutočnosť, že navrhovateľ

zaplatil účtované zálohy JUDr. Ondrejovi Lučivjanskému, ktoré boli účtované faktúrou č. 20060604 zo
dňa 21.6.2006 v sume 25.000,- Sk (829,85 eur), ktorá bola uhradená navrhovateľom dňa 23.6.2006,
S. Č.. XXXXXXXXX zo dňa 4.11.2008 v sume 38.030,- Sk (1.262,36 eur), ktorá bola uhradená
dňa 11.11.2008 a faktúrou č. XXXXXXXX zo dňa 2.11.2009 v sume 593,44 eur, ktorá bola uhradenánavrhovateľom dňa 11.11.2009. Teda navrhovateľ zaplatil JUDr. Ondrejovi Lučivjanskému zálohy
celkom v sume 2.685,65 eur a z celkovo účtovaných trov obhajoby nezaplatil sumu 912,94 eur.

Z predložených faktúr Č.. XXXXXXXX, XXXXXXXX, XXXXXXXX E. XXXXXXXX vyplýva, že JUDr.
Ondrej Lučivjanský vyúčtoval navrhovateľovi zálohy na odmene za právne služby v súvislosti s trestným
konaním vedeným pod sp. zn. Č.:T.-XX/BPK-U.-XXXX a zostatok odmeny za právne služby v sume
25.000,- Sk, v sume 38.030,- Sk, v sume 593,44 eur a v sume 912,94 eur.

Zo žiadosti navrhovateľa o predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody spôsobenej rozhodnutím
o vznesení obvinenia - pokus o mimosúdny zmier zo dňa 26.5.2010 súd zistil, že navrhovateľ požiadal
odporcu v 1. rade o predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody, ktorú špecifikoval vo výške
3.551,37 eur titulom náhrady trov obhajoby.

Z vyjadrenia odporcu v 1. rade zo dňa 14.2.2011 vyplýva, že žiadosť navrhovateľa o predbežné

prerokovanie nároku na náhradu škody bola odporcovi v 1. rade doručená dňa 3.6.2010.

Zo žiadosti vo veci náhrady škody - postúpenie žiadosti zo dňa 11.6.2010 súd zistil, že odporca v 1.
rade žiadosť navrhovataeľa o predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody postúpil Generálnej
prokuratúre Slovenskej republiky - teda odporcovi v 2. rade.

Z písomnej odpovede odporcu v 2. rade sp. zn. D. XX/XX-X zo dňa 5.10.2010 adresovaného
navrhovateľovi je zrejmé, že odporcovi v 2. rade dňa 16.6.2010 bola prostredníctvom odporcu v 1.
rade doručená žiadosť navrhovateľa o predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody. Odporca v
2. rade týmto listom navrhovateľovi oznámil, že po zadovážení a preskúmaní kompletného spisového

materiálu zistil, že namietané uznesenie vyšetrovateľa Prezídia Policajného zboru, Úradu boja proti
korupcii, Odboru boja proti korupcii Východ Košice L.. A.. Č.:T.-XX/BPK-U.-XXXX zo 14.6.2006, ktorým
bolo podľa § 199 ods. 1 Tr. por. začaté trestné stíhanie súčasne podľa § 206 ods. 1 Tr. por. vznesené
obvinenie voči navrhovateľovi je v súlade so zákonom. Vykonané dokazovanie a zabezpečené dôkazy
do momentu vydania tohto rozhodnutia poskytovali dostatočný základ pre určenie, že došlo k spáchaniu

trestných činov a tohto protiprávneho konania sa s vyššou mierou pravdepodobnosti dopustil práve Y. H.,
teda navrhovateľ. O zákonnosti dôvodnosti trestného stíhania nasvedčuje i fakt, že súd obžalobu prijal,
najskôr uznal Y. H. trestným rozkazom vinným v zmysle obžaloby. Až po vykonaní pomerne rozsiahleho
dokazovania pred súdom bol obžalovaný právoplatne oslobodený s tým, že odvolací súd hodnotil jeho
protiprávne konanie iba ako priestupok, ktorý vzhľadom na odstup času od jeho spáchania nemožno

postihnúť. Keďže odporca v 2. rade rade zo strany prokuratúry nezistil nezákonný postup ani žiadne
porušenie zákona, žiadosť navrhovateľa považoval v plnom rozsahu za nedôvodnú a ju odmietol a
zároveň poučil navrhovateľa o tom, že nakoľko nebol uspokojený jeho nárok na náhradu škody zo strany
odporcu v 2. rade môže sa domáhať uplatnenia práva, resp. uspokojenia nároku na príslušnom súde
v občiansko-právnom konaní.

Podľa § 1 zák. č. 514/2003 Z. z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci a o
zmene niektorých zákonov účinného do 31.12.2010, tento zákon upravuje

a) zodpovednosť štátu za škodu spôsobenú orgánmi verejnej moci pri výkone verejnej moci,

b) zodpovednosť obce a vyššieho územného celku (ďalej len "územná samospráva") za škodu
spôsobenú orgánmi územnej samosprávy pri výkone samosprávy,

c) predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody a právo na regresnú náhradu.

Podľa § 2 citovaného zákona, na účely tohto zákona

a) výkon verejnej moci je rozhodovanie a úradný postup orgánov verejnej moci o právach, právom
chránených záujmoch a povinnostiach fyzických osôb alebo právnických osôb,

b) orgán verejnej moci je
1. štátny orgán,2. orgán územnej samosprávy, verejnoprávna inštitúcia, orgán záujmovej samosprávy, fyzická osoba
alebo právnická osoba, ktorým zákon zveril výkon verejnej moci.

Podľa § 3 ods. 1 citovaného zákona, štát zodpovedá za podmienok ustanovených týmto zákonom za
škodu, ktorá bola spôsobená orgánmi verejnej moci, okrem tretej časti toho zákona, pri výkone verejnej
moci
a) nezákonným rozhodnutím,

b) nezákonným zatknutím, zadržaním alebo iným pozbavením osobnej slobody,

c) rozhodnutím o treste, o ochrannom opatrení alebo rozhodnutím o väzbe, alebo

d) nesprávnym úradným postupom.

Podľa § 3 ods. 2 citovaného zákona, zodpovednosti podľa odseku 1 sa nemožno zbaviť.

Podľa § 4 ods. 1 písm. a) bod 1. citovaného zákona, vo veci náhrady škody, ktorá bola spôsobená
orgánom verejnej moci podľa § 3 ods. 1, koná v mene štátu
a) Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky, ak škoda vznikla v občianskom súdnom konaní
alebo v trestnom konaní a ak tento zákon neustanovuje inak.

Podľa § 4 ods. 1 písm. b) citovaného zákona, vo veci náhrady škody, ktorá bola spôsobená orgánom
verejnejmocipodľa§3ods.1,konávmeneštátu MinisterstvovnútraSlovenskejrepubliky,akvtrestnom
konaní škodu spôsobil vyšetrovateľ alebo poverený orgán Policajného zboru.

Podľa § 4 ods. 1 písm. e) citovaného zákona, vo veci náhrady škody, ktorá bola pôsobená orgánom

verejnej moci podľa § 3 ods. 1, koná v mene štátu Generálna prokuratúra Slovenskej republiky, ak
škodu spôsobil štátny orgán podľa osobitného predpisu 4) v občianskom súdnom konaní, v trestnom
konaní alebo správnom konaní.

Podľa § 4 ods. 1 písm. k) citovaného zákona, vo veci náhrady škody, ktorá bola pôsobená orgánom

verejnej moci podľa § 3 ods. 1, koná v mene štátu orgán príslušný podľa písmen a) až j), u ktorého
bola podaná žiadosť na predbežné prerokovanie nároku (§ 15), ak ku škode došlo v oblasti verejnej
moci, ktorá patrí do pôsobnosti viacerých orgánov verejnej moci; ak žiadosť bola podaná na viacerých
príslušných orgánoch, ten orgán, ktorý vo veci začal konať ako prvý.

Podľa § 6 ods. 1 citovaného zákona, ak tento zákon neustanovuje inak, právo na náhradu škody
spôsobenej nezákonným rozhodnutím možno uplatniť iba vtedy, ak právoplatné rozhodnutie, ktorým
bola škoda spôsobená, bolo zrušené alebo zmenené pre nezákonnosť príslušným orgánom. Súd, ktorý
rozhoduje o náhrade škody, je viazaný rozhodnutím tohto orgánu.

Podľa § 6 ods. 2 citovaného zákona, právo podľa odseku 1 možno priznať iba vtedy, ak poškodený podal
proti nezákonnému rozhodnutiu riadny opravný prostriedok podľa osobitných predpisov. Splnenie tejto
podmienky sa nevyžaduje, ak ide o prípady hodné osobitného zreteľa.

Podľa § 15 ods. 1 citovaného zákona, nárok na náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím,

nezákonným zatknutím, zadržaním alebo iným pozbavením osobnej slobody, rozhodnutím o treste,
o ochrannom opatrení alebo rozhodnutím o väzbe, ako aj nárok na náhradu škody spôsobenej
nesprávnym úradným postupom je potrebné vopred predbežne prerokovať na základe písomnej žiadosti
poškodeného o predbežné prerokovanie nároku (ďalej len "žiadosť") s príslušným orgánom podľa § 4
a 11.

Podľa § 16 ods. 1 citovaného zákona, ak príslušný orgán neuspokojí nárok na náhradu škody alebo jeho
časť do šiestich mesiacov odo dňa prijatia žiadosti, môže sa poškodený domáhať uspokojenia nároku
alebo jeho neuspokojenej časti na súde.Podľa § 17 ods. 1 citovaného zákona, uhrádza sa skutočná škoda a ušlý zisk, ak osobitný predpis
neustanovuje inak.

Podľa § 18 ods. 1 citovaného zákona, náhrada škody zahŕňa aj náhradu trov konania, ktoré
poškodenému vznikli v konaní, v ktorom bolo vydané nezákonné rozhodnutie alebo rozhodnutie o
treste, o ochrannom opatrení alebo rozhodnutie o väzbe, zatknutí a inom pozbavení osobnej slobody
alebo vykonané zadržanie a v konaní, v ktorom bolo rozhodnutie zrušené alebo bolo trestné stíhanie

zastavené, alebo v ktorom bola vec postúpená inému orgánu.

Podľa § 18 ods. 3 citovaného zákona, súčasťou trov konania sú aj trovy právneho zastúpenia vo výške
ustanovenej osobitným predpisom. Súčasťou trov konania nie sú náklady na predbežné prerokovanie
nároku na náhradu škody pred príslušným orgánom.

Podľa § 38 zák. č. 153/2001 Z. z. o prokuratúre účinného do 31.3.2009, prokuratúru tvoria tieto štátne
orgány:
a) Generálna prokuratúra Slovenskej republiky (ďalej len "generálna prokuratúra"), ktorej osobitnou
súčasťou s pôsobnosťou pre celé územie Slovenskej republiky je Úrad špeciálnej prokuratúry (§ 55b
až 55l),

b) krajské prokuratúry,
c) vyššia vojenská prokuratúra,
d) okresné prokuratúry,
e) vojenské obvodné prokuratúry.

(2) Za brannej pohotovosti štátu pôsobia ako vojenské prokuratúry aj poľné prokuratúry. Ich postavenie
a pôsobnosť ustanoví osobitný predpis.

(3) Vyššia vojenská prokuratúra má postavenie krajskej prokuratúry, vojenská obvodná prokuratúra má
postavenie okresnej prokuratúry.

(4) Činnosť vojenských prokuratúr a vojenskej súčasti generálnej prokuratúry hmotne zabezpečuje
Ministerstvo obrany Slovenskej republiky. Vojenská súčasť generálnej prokuratúry má na účely
osobitného zákona 26) postavenie vojenskej prokuratúry.

Súd v predmetnej právnej veci sa najprv zaoberal s námietkou odporcu v 1. rade, ktorý namietal, že nie
je v konaní pasívne legitovaným účastníkom konania, citujúc ustanovenie § 4 ods. 1 písm. a) bod 1., §
1 písm. b), písm. e) a písm. k) a písm. k) zák. č. 514/2003 o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri
výkone verejnej moci a o zmene niektorých zákonov. Súd zároveň sa zaoberal aj s námietkou odporcu v
2. rade, ktorý na pojednávaní dňa 4.5.2012 tvrdil, že nie je pasívne legitimovaným účastníkom konania

a poukázal na ustanovenie § 4 ods. 1 písm. k) zák. č. 514/2003 Z. z. tvrdiac, že žiadosť navrhovateľa
o predbežné prerokovanie nároku na náhrady škody bola doručená najprv odporcovi v 1. rade, ktorý
až následne vec postúpil odporcovi v 2. rade, teda orgánom konajúcim za štát sa stal odporca v 1.
rade, ktorý mal rozhodnúť o nároku navrhovateľa na náhradu škody. Odporca v 2. rade následne na
pojednávaní dňa 11.1.2013 argumentoval, že pokiaľ navrhovateľ odvodzoval svoj nárok od uznesenia

o vznesení obvinenia voči jeho osobe, je rozhodujúca tá skutočnosť, ktorý orgán predmetné uznesenie
v konkrétnom štádiu trestného konania vydal a ako vyplýva z uznesenia o vznesení obvinenia týmto
orgánom bol policajný orgán a preto podľa jeho názoru pasívne legitiminovaným účastníkom konania je
Slovenská republika - Ministerstvo vnútra SR. Odporca v 2. rade ďalej namietal výšku náhrady škody,
ktorú navrhovateľ žiadal v konaní priznať a túto žiadal posúdiť súdom podľa obsahu trestného spisu.

Odporca v 1. rade a odporca v 2. rade na podporu svojej argumentácie v konaní poukázali na
rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. XCdo/XXX/XXXX zo dňa 30.3.2011.

Súd pri posúdení pasívnej vecnej legitimácie odporcu v 1. rade ale aj odporcu v 2. rade vychádzal z tej

rozhodujúcej skutočnosti, ktorá bola v konaní nepochybne preukázaná, že navrhovateľ svoju žiadosť
o predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody podal u odporcu v 1. rade dňa 3.6.2010, ktorý
bez toho, aby konal vo veci (rozhodol o nároku navrhovateľa v rámci predbežné prerokovania nároku a
oznámil navrhovateľovi, či jeho nárok uspokojí alebo nie) postúpil vec odporcovi v 2. rade, ktorý o nárokunavrhovateľa v rámci predbežného prerokovania nároku na náhradu škody konal. O tejto skutočnosti
svedčí oznámenie odporcu v 2. rade, adresované navrhovateľovi zo dňa 5.6.2010, ktorým odporca v
2. rade oznámil navrhovateľovi, že jeho žiadosť považuje za nedôvodnú, preto jeho nárok neuspokojí.

Z uvedeného dôvodu súd námietku odporcu v 1. rade o nedostatku svojej pasívnej vecnej legitimácie
považoval za dôvodnú a návrh navrhovateľa proti odporcovi v 1. rade zamietol.

Vo vzťahu k argumentácii odporcu v 2. rade, že v konaní je pasívnej legitimovaným účastníkom konania
Slovenská republika - Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky, keďže uznesenie o vznesení obvinenia

voči navrhovateľovi vydal policajný orgán súd poukazuje na vyššie citované ustanovenia § 4 ods. 1 písm.
a) bod 1., § 4 ods. 1 písm. b) a § 4 ods. 1 písm. e) zák. č. 514/2003 Z. z. účinného do 31.12.2010.
V danom prípade došlo ku škode navrhovateľa v trestnom konaní. Podľa ustanovenia § 10 ods. 1
Trestného poriadku (zák. č. 301/2005 Z. z. účinného do 31.12.2006) orgány činné v trestnom konaní
sú prokurátor a policajt. Podľa § 10 ods. 8 písm. a) Trestného poriadku policajtom sa na účely tohto
zákona rozumie vyšetrovateľ Policajného zboru. Podľa § 199 ods. 1, druhá a piata veta Trestného

poriadku trestné stíhanie sa začne vydaním uznesenia. Policajt doručí prokurátorovi najneskôr do 48
hodín. Podľa § 206 ods. 1 prvá veta Trestného poriadku, ak je na podklade trestného oznámenia
alebo zistených skutočností po začatí trestného stíhania dostatočne odôvodnený záver, že trestný čin
spáchala určitá osoba, policajt bez meškania vydá uznesenie o vznesení obvinenia, ktoré ihneď oznámi
obvinenému a doručí najneskôr do 48 hodín prokurátorovi. Podľa § 214 ods. 1 a ods. 2 Trestného

poriadku,prokurátoralebopolicajtpostúpivecinémuorgánu,akvýsledkyvyšetrovaniaaleboskráteného
vyšetrovania preukazujú, že nejde o trestný čin ale ide o skutok, ktorý by mohol byť priestupkom alebo
iným správnym deliktom alebo by mohol byť prejednaný v disciplinárnom konaní. Policajt postúpi vec
inému orgánu iba ak vo veci nebolo vznesené obvinenie.

Podľa§230ods.1Trestnéhoporiadku účinnéhodo31.3.2010,dozornaddodržiavanímzákonnostipred
začatím trestného stíhania a v prípravnom konaní vykonáva prokurátor. Podľa § 230 ods. 2 Trestného
poriadku, pri výkone tohto dozoru je prokurátor oprávnený:

a) dávať záväzné pokyny na postup podľa § 197, vyšetrovanie a skrátené vyšetrovanie trestných činov

a určovať lehoty na ich vybavenie; také pokyny sú súčasťou spisu,

b) vyžadovať od policajta spisy, dokumenty, materiály a správy o stave konania vo veciach, v ktorých
bolo začaté trestné stíhanie, na zistenie, či policajt včas začal trestné stíhanie a riadne v ňom postupuje,

c) zúčastniť sa na vykonávaní úkonov policajta, osobne vykonať jednotlivý úkon alebo aj celé
vyšetrovanie, alebo skrátené vyšetrovanie a vydať rozhodnutie v ktorejkoľvek veci; pritom postupuje
podľa tohto zákona; proti takémuto rozhodnutiu prokurátora je prípustná sťažnosť rovnako ako proti
rozhodnutiu policajta,

d) vrátiť vec policajtovi na doplnenie vyšetrovania alebo skráteného vyšetrovania s pokynmi a určovať
lehotu na ich doplnenie; o vrátení veci upovedomí obvineného a poškodeného,

e) zrušiť nezákonné alebo neopodstatnené rozhodnutia policajta, ktoré môže nahradiť vlastnými
rozhodnutiami; pri uznesení o zastavení trestného stíhania, prerušení trestného stíhania alebo o

postúpení veci to môže urobiť do 30 dní od ich doručenia; ak rozhodnutie policajta nahradil vlastným
rozhodnutím inak, než na podklade sťažnosti oprávnenej osoby, proti jeho rozhodnutiu je prípustná
sťažnosť, rovnako ako proti rozhodnutiu policajta,

f) odňať vec policajtovi a prikázať ju inému, a to aj miestne nepríslušnému policajtovi, alebo urobiť

opatrenie, aby vec bola prikázaná inému policajtovi alebo policajtom,

g) nariadiť, aby sa vo veciach uvedených v § 202 konalo vyšetrovanie.

Podľa ust. § 231 písm. a) Trestného poriadku, iba prokurátor je oprávnený v prípravnom konaní podať

obžalobu.

Z vyššie uvedených ustanovení Trestného poriadku je zrejmé, že na úseku trestného konania, ktorý
začínavydanímuzneseniaozačatítrestnéhostíhaniaajezavŕšenýpodanímobžaloby,vykonávajúsvojupôsobnosť tak vyšetrovateľ Policajného zboru ako aj prokurátor. Vo veci náhrady škody spôsobenej v
tomto úseku trestného konania orgánom verejnej moci preto ako orgán konajúci v mene štátu prichádza
do úvahy tak Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky ako aj Generálna prokuratúra Slovenskej

republiky. Z hľadiska určenia, ktorý z týchto orgánov je v tom ktorom prípade orgánom konajúcim v
mene štátu, je rozhodujúce, na ktorom z nich bola podaná žiadosť o predbežné prerokovanie nároku
na náhradu škody. Ak žiadosť bola podaná na oboch uvedených orgánoch, je príslušný ten z nich, ktorý
vo veci začal konať ako prvý (§4 ods. 2 písm. k) zák. č. 514/2003 Z. z. účinného do 31.12.2010). Iba v
prípade, ak nemožno príslušný orgán určiť podľa ods. 1 koná v mene štátu Ministerstvo spravodlivosti

Slovenskej republiky.

V prejednávanej právnej veci na základe vykonaného dokazovania bolo súdu preukázané, že
navrhovateľ žiadosť na predbežné prerokovanie nároku podal u odporcu v 1. rade, tento vec postúpil bez
prerokovania nároku navrhovateľa odporcovi v 2. rade, ktorý nárok navrhovateľa prerokoval a oznámil
navrhovateľovi, že jeho nárok neuspokojí. Súd preto dospel k záveru, že žiadosť navrhovateľa o

predbežné prekovanie nároku podaná odporcovi v 1. rade (žiadosť bola postúpená odporcom v 1. rade
bez prekovania nároku, bez konania o ňom) a následne postúpená odporcovi v 2. rade nie je možné
vykladať podľa ustanovenia § 4 os. 1 písm. k) zák. č. 514/2003 Z. z. tak ako to vykladal odporca v 2. rade,
teda že žiadosť bola podaná na viacerých príslušných orgánoch, keďže je zrejmé, že táto bola podaná
u odporcu v 1. rade, ktorá žiadosť následne postúpila odporcovi v 2. rade. Preto súd je toho názoru, že

je daná pasívna vecná legitimácia odporcu v 2. rade ako orgánu verejnej moci, ktorým bola spôsobená
škoda a zároveň odporca v 2. rade je orgánom verejnej moci, konajúcim v mene štátu podľa ustanovenia
§ 4 ods. 1 písm. e) zák. č. 514/2003 Z. z., ktorého podľa ustanovenia § 4 ods. 2 uvedeného zákona ako
príslušný orgán bolo možné určiť. Preto postup odporcu v 1. rade, ktorý žiadosť navrhovateľa postúpil
odporcovi v 2. rade súd považoval za správny. Odporca v 1. rade by mohol konať v mene štátu iba v

prípade, ak nemožno určiť príslušný orgán podľa § 4 ods. 2 zák. č. 514/2003 Z. z.. Súd argumentáciu
odporcu v 2. rade o tom, že v danom prípade pasívne legitimovaným účastníkom konania je Slovenská
republika - Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky, vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti považoval
za právne bezvýznamné, keďže ako to vyplýva aj z podaného návrhu na začatie konania navrhovateľ
označil za odporcu v 2. rade Slovenskú republika - Generálna prokuratúra SR, i keď je nepochybné, že

ako orgán verejnej moci konajúci v mene štátu prichádza do úvahy aj Ministerstvo vnútra Slovenskej
republiky. Uvedený právny názor bol vyslovený aj v rozsudku Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp.
zn. XCdo/XXX/XXXX zo dňa 30.3.2011 v ktorom sa otázka orgánu verejnej moci ako orgánu konajúceho
v mene štátu bola riešená ako otázka zásadného právneho významu. Preto súd v plnom rozsahu
poukazuje na uvedené rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky.

Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti súd dospel k záveru, že v prejednávanej právnej veci je daná
objektívna zodpovednosť štátu za škodu spôsobenú navrhovateľovi, ktorý má právo na náhradu škody
spôsobenej uznesením o vznesení obvinenia voči odporcovi v 2. rade. Súdu bola preukázaná aj tá
skutočnosť, že trestné stíhanie vedené proti navrhovateľovi sa nezavŕšilo právoplatným odsudzujúcim

rozhodnutím trestného súdu, preto uznesenie o vznesení obvinenia voči navrhovateľovi súd považoval
za nezákonné rozhodnutie a preto navrhovateľ má právo na náhradu škody, ktorá mu vznikla v trestnom
konaní titulom náhrady trov obhajoby, keďže v trestnom konaní navrhovateľa zastupoval obhajca,
ktorého si navrhovateľ sám zvolil.

Odporca v 2. rade namietal výšku trov obhajoby, ktorá navrhovateľovi vznikla v trestnom konaní, preto
súd pri posúdení výšky nároku navrhovateľa vychádzal z trov obhajoby, ktoré navrhovateľovi dôvodne
vznikli v trestnom konaní a ktoré súd zistil z pripojeného trestného spisu Okresného súdu Prešov sp.
zn. XT/X/XXXX. Trovy právneho zastúpenia, ktoré boli účelne vynaložené na obhajobu navrhovateľa v
trestnom konaní sú nasledovné:

Z uznesenia o začatí trestného stíhania a o vznesení obvinenia Č.: T.-XX/BPK-U.-XXXX zo dňa
14.6.2006 vyplýva, že navrhovateľ bol obvinený zo spáchania zločinu prijímania úplatku podľa § 329
ods. 1, ods. 2 Trestného zákona a za prečin zneužívania právomoci verejného činiteľa podľa § 326 ods.
1 písm. a) Trestného zákona a že v prípade trestného činu podľa § 321 ods. 1, ods. 2 Trestného zákona,

zákon ustanovuje trest odňatia slobody, ktorého horná hranica prevyšuje 10 rokov.

1. Prevzatie a príprava obhajoby vrátane prvej porady s klientom dňa 21.6.2006 á 2.730,- Sk (90,62 eur)
+ 1x režijný paušál á 164,- Sk (5,44 eur).- podľa § 12 ods. 3 písm. c), § 14 ods. 1 písm. a), § 15 písm. a) a vyhl. č. 655/2004 Z. z. o odmenách a
náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb v znení účinnej do 31.12.2008.

2. Sťažnosť proti uzneseniu o vznesení obvinenia zo dňa 21.6.2006 á 2.730,- Sk (90,62 eur) + 1x režijný
paušál á 164,- Sk (5,44 eur).

- podľa § 12 ods. 3 písm. c), § 14 ods. 1 písm. c.), § 15 písm. a) vyhl. č. 655/2004 Z. z.

účinnej do 31.12.2008.

3. Nazretie do vyšetrovacieho spisu na OBPK v Košiciach dňa 15.8.2006 á 2.730,- Sk (90,62 eur) +
1x režijný paušál á 164,- Sk (5,44 eur).

- podľa § 12 ods. 3 písm. c), § 14 ods. 1 písm. d), § 15 písm. a) vyhl. č. 655/2004 Z. z. účinnej do

31.12.2008.

4. Výsluch obvineného v Košiciach dňa 17.8.2006 á 2.730,- Sk (90,62 eur) + 1x režijný paušál á 164,-
Sk (5,44 eur) .

- podľa § 12 ods. 3 písm. c), § 14 písm. d), § 15 písm. a.) vyhl. č. 655/2004 Z. z. účinnej do 31.12.2008.

5. Výsluch svedkov: 1. Monika Dzvoníková (od 9:00 hod. do 9:30 hod.), 2. Pavol Dunaj (od 9:35 hod. do
10:05 hod.) dňa 25.10.2006 á 2.730,- Sk (90,62 eur) + 1x režijný paušál á 164,- Sk (5,44 eur)

- podľa § 12 ods. 3 písm. c, § 14 písm. d), § 15 písm. a.) vyhl. č. 655/2004 Z. z. účinnej do 31. 12.2008.

6. Nazretie do súdneho spisu na Vojenskej obvodnej prokuratúre Prešov dňa 11.4.2007 á 2.970,- Sk
(98,59 eur) + 1x režijný paušál á 178,- Sk (5,91 eur).

- podľa § 12 ods. 3 písm. c), § 14 písm. d), § 15 písm. a vyhl. č. 655/2004 účinnej do 31.12.2008.

7. Účasť na výsluchu svedka: 1. Jána Ostrovrchného (od 11:45 hod. do 12:15 hod.), 2. Anny Fedičovej
(od 12:15 hod. do 12:35 hod.) dňa 17.5.2007 á 2.970,- Sk (98,59 eur) + 1x režijný paušál á 178,- Sk
(5,91 eur).

- podľa § 12 ods. 3 písm. c), §14 ods. 1 písm. d.), § 15 písm. a.) vyhl. č. 655/2004 účinnej do 31.8.2008.

8. Preštudovanie vyšetrovacieho spisu dňa 15.1.2008 á 3.174,- Sk (105,36 eur) + 1x režijný paušál á
190,- Sk (6,31 eur).

- podľa § 12 ods. 3 písm. c), § 14 ods. 1 písm. d), § 15 písm. a) vyhl. č. 655/2004 účinnej do 31.12.2008.

9. Podanie vo veci samej - Návrh na doplnenie dokazovania zo dňa 21.2.2008 á 3.174,- Sk (105,86 eur)
+ 1x režijný paušál á 190,- Sk (6,31 eur).

- podľa § 12 ods. 3 písm. c), § 14 ods. 1 písm. c), § 15 písm. a) vyhl. č. 655/2004 účinnej do 31.12.2008.

10. Podanie vo veci samej - odpor proti trestnému rozkazu zo dňa 3.3.2008 á 3.174,- Sk (105,86 eur)
+ 1x režijný paušál á 190,- Sk (6,31 eur).

- podľa § 12 ods. 3 písm. c), § 14 ods. 1 písm. c) a § 15 písm. a) vyhl. č. 655/2004 účinnej do 31.12.2008.

11. Účasť na hlavnom pojednávaní v Prešove dňa 15.5.2008 v trvaní od 8:30 hod do 11:44 hod. 2 x
3.174,- Sk (105,36 eur) = 6.348,- Sk (210,72 eur) + 2x režijný paušál á 190,- Sk (6,31 eur) á 380,-

Sk (12,62 eur).

- podľa § 12 ods. 3 písm. c), § 14 ods. 1 písm. d.) a § 15 písm. a) vyhl. č. 655/2004
účinnej do 31.12.200812. Účasť na hlavnom pojednávaní v Prešove dňa 10.9.2008 á 3.174,- Sk (105,36 eur) + 1x režijný
paušál á 190,- Sk (6,31 eur).

- podľa § 12 ods. 3 písm. c), § 14 ods. 1 písm. d), § 15 písm. a) vyhl. č. 655/2004 účinnej do 31.12.2008.

13. Účasť na hlavnom pojednávaní v Prešove dňa 3.10.2008 á 3.174,- Sk (105,36 eur) + 1x režijný
paušál á 190,- Sk (6,31 eur).

- podľa §12 ods. 3 písm. c), § 14 os. 1 písm. d), § 15 písm. a) vyhl. č. 655/2004 účinnej do 31.12.2008.

14. Účasť na hlavnom pojednávaní dňa 8.10.2008 - vyhlásenie rozsudku - Prešov polovica z tarifnej
odmeny 1.587,- Sk (52,68 eur) + 1x režijný paušál á 190,- Sk (6,31 eur).

- podľa § 12 ods. 3 písm. c), § 14 ods. 4, § 15 písm. a) vyhl. č. 655/2004 účinnej do 31.8.2008.

15. Účasť na odvolacom konaní dňa 5.2.2009 - Trenčín á 115,90 eur + 1x režijný paušál á 6,95 eur.

- podľa § 12 ods. 3 písm. c), § 14 ods. 1 písm. d), § 15 písm. a) vyhl. č. 655/2004 Z. z. účinnej do

31.5.2009.

16. Účasť na hlavnom pojednávaní dňa 15.5.2009 - Prešov á 115,90 eur + 1x režijný paušál á 6,95 eur.

- podľa § 12 ods. 3 písm. c), § 14 ods. 1 písm. d), § 15 písm. a) vyhl. č.655/2004 účinnej do 31.5.2009.

17. Účasť na hlavnom pojednávaní dňa 28.8.2009 -Prešov á 115,90 eur + 1x režijný paušál á 6,95 eur.

- podľa § 12 ods. 3 písm. c), § 14 ods. 1 písm. d), § 15 písm. a) vyhl. č. 655/2004 účinnej do 31.5.2010.

18. Podanie vo veci samej - vyjadrenie k odvolaniu prokurátora zo dňa 15.4.2010 á 120,23 eur + 1x
režijný paušál á 7,21 eur.

- podľa § 12 ods. 3 písm. c), § 14 ods. 1 písm. c), § 15 písm. a) vyhl. č. 655/2009 účinnej do 31.5.2010.

19. Účasť na odvolacom konaní dňa 20.4.2010 - Trenčín á 120,23 eur + 1x režijný paušál á 7,21 eur.

- podľa § 12 os. 3 písm. c), § 14 ods. 1 písm. d), § 15 písm. a ) vyhl. č. 655/2004 účinnej do 31.5.2010.

Trovy právneho zastúpenia účelne vynaložené na obhajobu navrhovateľa v trestnom konaní za 1. až

14. úkon právnej služby sú v sume 1.529,94 eur (46.091,- Sk) a za 15. až 19. úkon právnej služby v
sume 623,43 eur, celkom v sume 2.153,37 eur.

Ďalej súd priznal navrhovateľovi aj náhradu cestovných výdavkov, ktoré boli účelné a preukázateľne
vynaložené právnym zástupcom navrhovateľa v súvislosti s trestným konaním vedeným proti

navrhovateľovi. Tieto cestovné výdavky súd priznal podľa § 15 písm. a) Vyhl. č. 655/2004 Z. z. účinnej do
31.5.2010, podľa § 7 zák. č. 283/2002 Z. z. o cestovných náhradách v spojení s opatrením Ministerstva
práce, sociálnych vecí a rodiny SR č. 260/2004 Z. z. a č. 181/2008 Z. z. a č. 632/2008 Z. z. o sumách
základnej náhrady za používanie cestných motorových vozidiel pri pracovných cestách.

CESTOVNÉ VÝDAVKY:

1. Cesta Košice - Prešov a späť na oboznámenie sa so spisom na VOP Prešov dňa
11.4.2007.
- vzdialenosť 2x 38 km = 76 km

kombinovaná spotreba podľa ES uvedená podľa údajov výrobcu v technickom
preukaze motorového vozidla spotreba ... 8,0 l/100 km
- spotreba benzínu 0,76 x 8 = 6,08 1
- cena za spotrebovaný benzín 6,08 x 35,90 Sk/l = 218,- Sk- sadzba základnej náhrady podľa § 7 ods. 1 zák. č. 283/2002 Z. z. v spojení s opatrením MPSV a R
SR č. 260/2004 Z. z. 6,20 Sk/km
- 6,20 x 76 km = 471,- Sk spolu .......... (218,- Sk + 471,- Sk) = ........................ 689,- Sk

2. Cesta Košice - Sobrance a späť na OO PZ Sobrance, výsluch dňa 17.5.2007
- vzdialenosť 160 km
- priemerná spotreba podľa EHK uvedená podľa údajov výrobcu v technickom
preukaze motorového vozidla spotreba ... 8,0 l/100 km

- spotreba benzínu 1,60 x 8 = 12,8 l
- cena za spotrebovaný benzín 12,8 x 35,90 Sk/l = 459,- Sk
- sadzba základnej náhrady podľa § 7 ods. 1 zák. č. 283/2002 Z. z. v spojení s opatrením MPSV a R
SR č. 260/2004 Z. z. 6,20 Sk/km
- 6,20 x 160 km = 992,- Sk
- Spolu........................... (459,- Sk + 992........................................... 1.451,- Sk

3. Cesta Košice - Prešov a späť na pojednávanie dňa 15.5.2008
- vzdialenosť 2 x 38 km = 76 km
- kombinovaná spotreba podľa ES uvedená podľa údajov výrobcu v technickom preukaze motorového

vozidla, spotreba ... 8,0 l/100 km
- spotreba nafty 0,76 x 8,1 = 6, 08 l
- cena za spotrebovanú naftu 6,08 x 40,60 Sk/1 = 250,- Sk
- sadzba základnej náhrady podľa § 7 ods. 1 zák. č. 283/2002 Z. z. v spojení s opatrením MPSV a R
SR č. 260/2004 Z. z. 6,20 Sk/km

- 6,20 x 76 km = 471 Sk/ km
- spolu ................................(250,- Sk + 471,- Sk) = .......................................... 721,- Sk

4. Cesta Košice - Prešov a späť na pojednávanie dňa 10.9.2008
- vzdialenosť 2 x 38 km = 76 km

- kombinovaná spotreba podľa ES uvedená podľa údajov výrobcu v technickom preukaze motorového
vozidla spotreba ... 8,0 l/100 km
- spotreba nafty 0,76 x 8,1 = 6,08 l
- cena za spotrebovanú naftu 6,08 x 42,70 Sk/l = 259,- Sk
- sadzba základnej náhrady 5,50 Sk/km podľa § 7 ods. 1 zák. č. 283/2002 Z. z. v spojení s opatrením

MPSV a R SR č. 181/2008 Z. z. účinného od 24.5.2008
- 5,50 x 76 km = 418 Sk
- spolu ..................................(259,- Sk + 418,- Sk) = ......................................... 677,- Sk

5. Cesta Košice - Prešov a späť na pojednávanie dňa 3.10.2008

- vzdialenosť 2 x 38 km = 76 km
- kombinovaná spotreba podľa ES uvedená podľa údajov výrobcu v technickom preukaze motorového
vozidla spotreba ... 8,0 l/100 km
- spotreba nafty 0,76 x 8 1 = 6,08 l
- cena za spotrebovanú naftu 6,08 x 42,70 Sk/l = 259,- Sk

- sadzba základnej náhrady podľa § 7 ods. 1 zák. č. 283/2002 Z. z. v spojení s opatrením MPSV a R
SR č. 181/2008 Z. z. účinného od 24.5.2008
- 5,50 x 76 km = 418 Sk
- spolu ............................(259,- Sk + 418,- Sk) = ................................................ 677,- Sk

6. Cesta Košice - Prešov a späť na pojednávanie dňa 8.10.2008
- vzdialenosť 2 x 38 km = 76 km
- kombinovaná spotreba podľa ES uvedená podľa údajov výrobcu v technickom preukaze motorového
vozidla spotreba ... 8,0 l/100 km
- spotreba nafty 0,76 x 8 1 = 6,08 l

- cena za spotrebovanú naftu 6,08 x 42,70 Sk/l = 259,- Sk
- sadzba základnej náhrady 5,50 Sk/km podľa § 7 ods. 1 zák. č. 283/2002 Z. z. v spojení s opatrením
MPSV a SR SR č. 181/2008 Z. z. účinného od 24.5.2008
- 5,50 x 76 km = 418 Sk- spolu .......................(259,- Sk + 418,- Sk) = ..................................................... 677,- Sk

7. Cesta Košice - Trenčín a späť na pojednávanie dňa 5.2.2009

- vzdialenosť 2 x 341 km = 682 km
- kombinovaná spotreba podľa ES uvedená podľa údajov výrobcu v technickom preukaze motorového
vozidla spotreba ... 8,0 l/100 km
- spotreba nafty 6,82 x 8 1 = 54,56 l
- cena za spotrebovanú naftu 54,56 x 1,08eur/l = 58,92 eur

- sadzba základnej náhrady podľa podľa § 7 ods. 1 zák. č. 283/2002 Z. z. v spojení s opatrením MPSV
a R SR č. 632/2008 Z. z. účinného od 1.1.2009 je vo výške 0,183 eur/km
- 0,183 x 682 km = 124,81 eur
- spolu ........................... (58,92 eur + 124,81 eur) = ........................................ 183,73 eur

8. Cesta Košice - Prešov a späť na pojednávanie dňa 15.5.2009

- vzdialenosť 2 x 38 km = 76 km
- kombinovaná spotreba podľa ES uvedená podľa údajov výrobcu v technickom preukaze motorového
vozidla spotreba ... 8,0 l/100 km
- spotreba nafty 0,76 x 8 1 = 6, 08 l
- cena za spotrebovanú naftu 6,08 l x 1,080 eur/l = 6,57 eur

- sadzba základnej náhrady podľa § 7 ods. 1 zák. č. 283/2002 Z. z. v spojení s opatrením MPSV a R
SR č. 632/2008 Z. z. je vo výške 0,181 eur/km
- 0,183 x 76 km = 13,91 eur
- spolu ...........................(6,57 eur + 13,91 eur) = ............................................... 20,48 eur

9. Cesta Košice - Prešov a späť na pojednávanie dňa 28.8.2009
- vzdialenosť 2 x 38 km = 76 km
- kombinovaná spotreba podľa ES uvedená podľa údajov výrobcu v technickom preukaze motorového
vozidla spotreba ... 8,0 l/100 km
- spotreba nafty 0,76 x 8 1 = 6,08 l

- cena za spotrebovanú naftu 6,08 l x 1,080 eur/l = 6,57 eur
- sadzba základnej náhrady podľa § 7 ods. 1 zák. č. 283/2002 Z. z. v spojení s opatrením MPSV a R SR
č. 632/2008 Z. z. osobné cestné motorové vozidlá je vo výške 0,181 eur/km
- 0183 x 76 km = 13,91 eur
- spolu ...................... (6,57 eur + 13,91 eur) = ................................................ 20,48 eur

10. Cesta Košice - Trenčín a späť na pojednávanie dňa 20.4.2010
- vzdialenosť 2 x 341 km = 682 km
- kombinovaná spotreba podľa ES uvedená podľa údajov výrobcu v technickom preukaze motorového
vozidla spotreba ... 8,0 l/100 km

- spotreba nafty 6,82 x 8 1 = 54,56 l
- cena za spotrebovanú naftu 54,56 x 1,106 eur/l = 60,34 eur
- sadzba základnej náhrady podľa podľa § 7 ods. 1 zák. č. 283/2002 Z. z. v spojení s opatrením MPSV
a R SR č. 632/2008 Z. z. je vo výške 0,183 eur/km
- 0,183 x 682 km = 124,81 eur, parkovné zo dňa 20.4.2010 2x 1,- eur

- spolu ..............(60,34 + 2 + 124,81 eur) = .................................................... 187,15 eur

Vyšším uvedeným cestám boli použité osobné motorové vozidlá továrenskej značky VW
Passat ev. č. KE 471AM do októbra 2010 a továrenskej značky VOLVO V 70 ev. č. KE 630
FM od októbra 2007.

Celkom priznaná náhrada cestovných výdavkov je v sume 574,42 eur

Ďalej súd priznal navrhovateľovi aj náhradu za stratu času, ktoré vznikli jeho
právnemu zástupcovi v súvislosti s trestným konaním vedeným voči navrhovateľovi keďže

úkony právnej služby boli vykonané právnym zástupcom navrhovateľa v miestach, ktoré nie
sú sídlom advokáta. Súd priznanú náhradu za stratu času posúdil a priznal v súlade
s ustanovením § 17 ods. 1 Vyhl. č. 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách advokátov
za poskytovanie právnych služieb účinného do 31.5.2010 podľa ktorého, pri úkonoch právnejslužby vykonávaných v mieste, ktoré nie je sídlom advokáta, za čas strávený cestou do tohto
miesta a späť patrí advokátovi náhrada za stratu času vo výške 1/60-ny výpočtového základu
za každú aj začatú polhodinu.

Náhrada za stratu času:

1. V roku 2007: a/ 1x cesta Košice - Prešov a späť v trvaní 70 min = 3 polhodiny
b/ 1x cesta Košice - Sobrance a späť v trvaní 130 min = 5 polhodín

CELKOM: 8 polhodín x 1/60 výpočtového základu - 297,- Sk = 2.376,- Sk

2. V roku 2008: a/ 4x cesta Košice - Prešov a späť v trvaní 70 min (1 cesta) = 12
polhodín

CELKOM: 12 polhodín x 1/60 výpočtového základu - 317,- Sk = 3.804,- Sk

3. V roku 2009: a/ 1x cesta Košice - Trenčín a späť v trvaní 500 min = 17 polhodín
b/ 2x cesta Košice - Prešov a späť v trvaní 70 min (1 cesta)= 6 polhodín

CELKOM: 23 polhodín x 1/60 výpočtového základu - 11,59 eur = 266,57 eur

4. V roku 2010: a/ 1x cesta Košice - Trenčín a späť v trvaní 500 min = 17 polhodín

CELKOM: 17 polhodín x 1/60 výpočtového základu - 12,02 eur = 204,34 eur

Celkom náhrada za stratu času za rok 2007, 2008, 2009 a 2010 je vo výške 676,05 eur.

Zhrnúc vyššie uvedené súd návrh navrhovateľa považoval za dôvodný iba v sume 3.403,84 eur (tarifná
odmena právneho zástupcu navrhovateľa v sume 2.153,37 eur + cestovné výdavky v sume 574,42 eur

+ náhrada za stratu času v sume 676,05 eur) preto na zaplatenie uvedenej sumy zaviazal odporcu v 2.
rade. V prevyšujúcej časti návrh navrhovateľa súd považoval za nedôvodný a preto ho zamietol.

Podľa ust. § 517 ods. 1 prvá veta Občianskeho zákonníka, dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní,
je v omeškaní.

Podľa ust. § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má
veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný
platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací
predpis.

Podľa ust. § 3 ods. 1 Nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z. z., ktorým sa vykonávajú
niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka, v znení účinnom od 1.1.2009, výška úrokov
z omeškania je o 8 %-nych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky
platná k 1. dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.

Navrhovateľ v konaní žiadal priznať úrok z omeškania vo výške 9% ročne z istiny 3.551,37 eur od
3.6.2010 do zaplatenia. Na základe dispozitívneho úkonu navrhovateľa, ktorým konanie v časti o
zaplatenie úroku z omeškania vo výške 9% ročne zo sumy 3.551,37 eur od 3.6.2010 do 3.12.2010 zobral
späť,súdvtejtočastikonaniezastavil.Navrhovateľtedapospäťvzatísvojhonávrhuvčastipríslušenstva

žiadal priznať úrok z omeškania z istiny vo výške 9% ročne až od 4.12.2010.

Zo zhodného tvrdenia účastníkov konania na pojednávaní dňa 1.3.2013 je zrejmé, že medzi
navrhovateľom a odporcom v 2. rade nebolo sporné, že odpoveď odporcu v 2. rade o neuznaní nároku
navrhovateľa na náhradu škody bolo doručené navrhovateľovi dňa 12.8.2010. Preto odporca v 2. rade

sa dostal do omeškania so splnením svojho dlhu navrhovateľovi až dňom 13.8.2010, kedy základná
úroková sadzba Európskej centrálnej banky bola vo výške 1% ročne (s pripočítaním ďalších 8%-nych
bodov sa rovná 9% ročne). Keďže navrhovateľ žiadal priznať úrok z omeškania až odo dňa 4.12.2010
a súd jeho návrh nemohol prekročiť, priznal navrhovateľovi úrok z omeškania vo výške 9% ročne zosumy 3.403,84 eur až odo dňa 4.12.2010 i keď by navrhovateľ mal nárok na úrok z omeškania vo vyššie
uvedenej výške už odo dňa 13.8.2010. Takto priznaný úrok z omeškania navrhovateľovi je plne v súlade
s Nariadením vlády č. 87/1995 Z. z. v znení účinnom od 1.1.2009.

O trovách konania medzi navrhovateľom a odporcom v 1. rade súd rozhodol podľa ust. § 142 ods. 1
O.s.p. podľa ktorého, účastníkovi, ktorý mal vo veci plný úspech, súd prizná náhradu trov potrebných na
účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal. Navrhovateľ
bol v konaní voči odporcovi v 1. rade neúspešný a úspešnému odporcovi v 1. rade žiadne trovy konania

nevznikli, napokon si ich ani neuplatnil, preto súd úspešnému odporcovi v 1. rade náhradu trov konania
nepriznal.

O trovách konania medzi navrhovateľom a odporcom v 2. rade súd rozhodol podľa ust. § 142 ods. 2
O.s.p. podľa ktorého, ak mal účastník vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov pomerne rozdelí,
prípadne vysloví, že žiadny z účastníkov nemá na náhradu trov právo.

Navrhovateľ si návrhom uplatnil zaplatenie sumy 3.551,37 eur s príslušenstvom, súd zaviazal odporcu
v 2. rade na zaplatenie sumy 3.403,84 eur s príslušenstvom navrhovateľovi.
Preto je zrejme, že navrhovateľ mal úspech vo výške 95,85% a neúspech vo výške 4,15%. Pomer
úspechu a neúspechu teda predstavuje 91,7% (95,85% - 4,15%). Navrhovateľ má teda právo na

náhradu trov potrebných na účelné uplatnenie svojho práva proti odporcovi v 2. rade v rozsahu 91,7%
z celkovej výšky vynaložených trov. Súd priznal čiastočne úspešnému navrhovateľovi náhradu trov
konania pozostávajúcich z trov právneho zastúpenia v sume 1.061,99 eur za 8 úkonov právnej služby:
1. Prevzatie a príprava zastúpenia dňa 28.4.2010 á 131,13 eur + 1x režijný paušál á 7,21 eur, 2. Podanie
návrhu na začatie konania dňa 13.9.2010 á 131,13 eur + 1x režijný paušál á 7,21 eur, 3. Vyjadrenie vo

veci samej zo dňa 7.6.2011 á 131,13 eur + 1x režijný paušál á 7,41 eur, 4. Účasť na pojednávaní dňa
4.5.2012 á 131,13 eur +1x režijný paušál á 7,63 eur, 5. Účasť na pojednávaní dňa 7.9.2012 á 131,13 eur
+ 1x režijný paušál á 7,63 eur, 6. Účasť na pojednávaní dňa 11.1.2013 á 131,13 eur + 1x režijný paušál
á 7,81 eur, 7. Účasť na pojednávaní dňa 1.3.2013 á 131,13 eur + 1x režijný paušál á 7,81 eur, 8. Účasť
na pojednávaní dňa 19.4.2013 1 z tarifnej odmeny 32,78 eur + 1x režijný paušál á 7,81 eur podľa § 10

ods. 1, § 14 ods. 1, písm. a), b), c), d) a ods. 5, § 15 písm. a) Vyhl. Ministerstva spravodlivosti SR č.
655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb v účinnom znení.

Spolu tarifná odmena s režijných paušálom činí 1.011,21 eur. Právny zástupca navrhovateľa súdu
predložil spolu s vyčíslením trov konania aj osvedčenie o registrácii pre daň z pridanej hodnoty, z ktorého

vyplýva, že je platcom DPH od 1.11.2010. Preto právnemu zástupcovi patrí aj zvýšenie sumy 734,53
eur (za 3. až 8. úkon právnej pomoci) o DPH vo výške 20% (t. j. 146,91 eur). Po zvýšení o DPH celková
odmena právneho zástupcu činí 1.158,12 eur. Navrhovateľ má právo na náhradu trov konania v rozsahu
91,70% t. j. vo výške 1.061,88 eur.

Súd nepriznal navrhovateľovi náhradu trov konania za 1 úkon právnej služby účtovaný právnym
zástupcom navrhovateľa za podanie - rozšírenie predmetu konania zo dňa 16.1.2013, ktorým
navrhovateľ žiadal o rozšírenie návrhu o zaplatenie 47,22 eur s príslušenstvom, keďže navrhovateľ
následne na pojednávaní už netrval na rozšírení svojho návrhu. Nakoľko teda navrhovateľ v ďalšom už
nežiadal rozšírenie svojho návrhu o vyššie uvedenú sumu s príslušenstvom a jej zaplatenie ani nebolo

predmetom konania súd tento úkon právnej služby nepovažoval za trovy, ktoré boli navrhovateľom
účelne vynaložené na uplatnenie svojho práva.

V súlade s ust. § 149 ods. 1 O.s.p. súd uložil odporcovi v 2. rade, aby priznanú náhradu trov zaplatil
navrhovateľovi k rukám jeho právneho zástupcu.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho
doručenia na Okresný súd Košice I v 3 písomných vyhotoveniach.Podľa ust. § 205 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku v odvolaní sa má popri všeobecných
náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, a akom rozsahu sa napáda, v
čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Podľa ust. § 205 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu,
ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie

vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal
navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym
skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo dôkazy, ktoré doteraz

neboli uplatnené (§ 205a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh

na vykonanie exekúcie podľa zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti.