Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Tuesday, January 27, 2015

Súd: Okresný súd Senica
Spisová značka: 7C/210/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2614207502
Dátum vydania rozhodnutia: 27. 01. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Viera Sláviková

ECLI: ECLI:SK:OSSE:2015:2614207502.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Senica sudkyňou JUDr. Vierou Slávikovou v právnej veci navrhovateľa: EOS KSI

Slovensko, s.r.o., IČO: 35 724 803, so sídlom Pajštúnska 5, 851 02 Bratislava, právne zast.: TOMÁŠ
KUŠNÍR, s.r.o., IČO: 36 613 843, so sídlom Pajštúnska 5, 851 02 Bratislava proti odporcom: 1. P. Y.,
nar. XX.X.XXXX, bytom I.. B. XXXX/XX, XXX XX U., štátny občan SR a 2. T. Y., nar. XX.X.XXXX, bytom
G. XX/XX, XXX XX U., štátna občianka SR o zaplatenie 5 704,38 € s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

Súd návrh z a m i e t a.

Súd odporcom v 1. a 2. rade náhradu trov konania n e p r i z n á v a.

o d ô v o d n e n i e :

Navrhovateľ sa svojim návrhom podaným na Okresnom súde Senica dňa 22.8.2014 domáhal, aby

súd zaviazal odporcov v 1. a 2. rade spoločne a nerozdielne na zaplatenie sumy 5 704,38 €,
úroku z omeškania zo splátok za obdobie od 11.9.2010 do 6.8.2011 vo výške 40,99 €, ročného úroku z
omeškania vo výške 9 % zo sumy 5 704,38 € od 7.8.2011 do zaplatenia a náhrady trov konania, keďže
právny predchodca navrhovateľa, Slovenská sporiteľňa, a.s., poskytla odporcom v 1. a 2. rade úver a
odporcovia poskytnutý úver nesplácali riadne a včas. Na navrhovateľa bola postúpená pohľadávka v
celkovej výške 8 839,98 €, ktorá pozostávala z istiny vo výške 8 277,43 € a úroku z omeškania vo výške
562,55 €. Uvedený úrok z omeškania vo výške 562,55 € si navrhovateľ v konaní neuplatnil. Navrhovateľ

si v konaní uplatnil len splátky úveru splatné od 10.9.2010 do 10.3.2016, teda spolu 67 splátok v celkovej
výške 5 704,38 €. Splátky pôvodne splatné od 10.8.2011 do 10.3.2016 sa stali splatnými dňa 6.8.2011,
kedy navrhovateľ vyhlásil mimoriadnu splatnosť úveru. Zvyšné splátky si navrhovateľ v tomto konaní
neuplatnil.

Následne tunajší súd návrhu navrhovateľa vyhovel a to platobným rozkazom, č. k. 4Ro/297/2014 - 39 zo
dňa 10.10.2014, proti ktorému odporca v 1. rade podal včas odôvodnený odpor, čím sa platobný rozkaz

ex lege v celom rozsahu zrušil a súd vo veci nariadil pojednávanie.

Súd vykonal dokazovanie Zmluvou o splátkovom úvere č. 0252774520, všeobecnými obchodnými
podmienkami, oznámeniami o postúpení pohľadávky zo dňa 18.7.2011, Zmluvou o postúpení
pohľadávok č. 0915/2011/CE, pokusom o zmier zo dňa 8.8.2014, výzvou k úhrade a oznámením o
vyhlásení mimoriadnej splatnosti úveru zo dňa 18.7.2011, odporom a výsluchom odporcu v 1. rade,
výsluchom odporkyne v 2. rade, výsluchom právneho zástupcu navrhovateľa ako aj ostatným obsahom

spisu a zistil tento stav veci:

Súd mal zo Zmluvy o splátkovom úvere č. 0252774520 preukázané, že právny predchodca
navrhovateľa, Slovenská sporiteľňa, a.s., s odporcami v 1. a 2. rade uzatvorila dňa 7.4.2006 zmluvu oúvere, na základe ktorej právny predchodca navrhovateľa poskytol odporcom v 1. a 2. rade bezúčelový
spotrebný úver v sume 180 000,- Sk. Úver sa odporcovia zaviazali zaplatiť v 119 mesačných splátkach
po 2 565,- Sk vždy k 10. dňu v kalendárnom mesiaci. Prvá splátka bola splatná 10.5.2006 a konečná

splatnosť úveru bola dohodnutá na deň 10.3.2016. Úročenie úveru bolo dohodnuté premenlivou
úrokovou sadzbou vo výške 11 % ročne. Ročná percentuálna miera nákladov pri danom úvere bola 5,54
%. Neoddeliteľnou súčasťou zmluvy boli všeobecné obchodné podmienky.

Zmluvou o postúpení pohľadávok č. 0915/2011/CE zo dňa 28.6.2011 má súd preukázané, že právny

predchodca navrhovateľa, Slovenská sporiteľňa, a.s., so sídlom Tomášikova 48, Bratislava, IČO: 00
151 653, postúpila predmetnú pohľadávku na súčasného navrhovateľa, a to so všetkými právami, ktoré
sú spojené s postúpenou pohľadávkou. Pohľadávka voči odporcom bola postúpená v celkovej výške
8 839,98 €, z toho istina - 8 277,43 €, úroky - 562,55 €. Slovenská sporiteľňa, a.s.
oznámeniami o postúpení pohľadávky zo dňa 18.7.2011 informovala odporcov, že pohľadávka bola
postúpená navrhovateľovi.

Dňa 8.8.2014 navrhovateľ zaslal odporcovi v 1. aj 2. rade listinu označenú ako pokus o zmier a vyzval
odporcu v 1. a 2. rade na úhradu dlžnej sumy vo výške 10 216,09 € najneskôr do 11.8.2014.

Dňa 18.7.2011 navrhovateľ oznámil vyhlásenie mimoriadnej splatnosti úveru ku dňu 18.7.2011 a žiadal

o okamžité uhradenie dlžnej sumy vo výške 9 031,93 € do 1.8.2011.

Odporca v 1. rade v odpore proti platobnému rozkazu uviedol, že pôžičky sa snaží splácať v rámci
svojich možností a platí pravidelne. Zároveň poukázal na svoju zlú finančnú situáciu a že nie je v jeho
schopnostiach uhradiť pohľadávku jednorazovo. V rámci svojho výsluchu uviedol, že je pravdou, že si

s odporkyňou zobrali úver vo výške 180 000,- Sk, pričom peniaze použili na domácnosť a zaplatili úver,
ktorý mali vo VÚB banke. Odporca v 1. rade sa snaží dlh splácať a od 17.8.2011 do 30.12.2014 uhradil
celkovo 1 795,- €. Posledné 3 až 4 mesiace spláca dlh po 80,- € mesačne. Voči navrhovateľovi má ešte
jeden dlh vo výške 3 000,- € a dve exekúcie v sume 1 600,- € a 300,- €.

Odporkyňa v 2. rade pri svojom výsluchu poukázala na svoju zlú finančnú situáciu a takisto uviedla, že
odporca v 1. rade jej výživné na deti neplatí, ani ho od neho nežiada, chce aby splácal dlhy.

Právny zástupca navrhovateľa pri svojom výsluchu uviedol, že navrhovateľ na podanom návrhu
trvá. Vzhľadom na pomery účastníka nevylúčil možnosť zaplatenia dlhu v splátkach pričom zvyčajne

navrhovateľ trvá na zaplatení dlhu do 24 mesiacov.

Zmluva o úvere, z ktorej navrhovateľ svoj nárok vyvodzuje, je zmluva o úvere upravená v § 497 a
nasledujúcich Obchodného zákonníka. Táto zmluva patrí v zmysle § 261 ods. 3 písm. d) Obchodného
zákonníka medzi tzv. absolútne obchody, pre ktoré je daná pôsobnosť Obchodného zákonníka bez

ohľadu na povahu účastníkov. Zároveň, keďže odporcovia uzavreli predmetnú zmluvu ako spotrebitelia,
na daný právny vzťah sa vzťahuje aj zákon č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch.

Podľa § 497 zákona č. 513/1991 Zb. Obchodného zákonníka, zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na
požiadanie dlžníka poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy a dlžník sa zaväzuje

poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.

Podľa § 2 zák. č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch v znení účinnom ku dňu uzavretia zmluvy
(ďalej len zákon č. 258/2001 Z.z.), na účely tohto zákona sa rozumie a) spotrebiteľským úverom dočasné
poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme odloženej

platby, pôžičky alebo v inej právnej forme, b) zmluvou o spotrebiteľskom úvere zmluva, ktorou sa veriteľ
zaväzuje poskytnúť spotrebiteľovi spotrebiteľský úver a spotrebiteľ sa zaväzuje poskytnuté peňažné
prostriedky vrátiť a uhradiť celkové náklady spojené so spotrebiteľským úverom.

Podľa § 3 ods. 1 zák. č. 258/2001 Z.z., veriteľom je fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá poskytuje

spotrebiteľský úver v rámci svojho podnikania; v závislosti od formy poskytovaného spotrebiteľského
úveru môže byť veriteľom aj predávajúci.Podľa § 3 ods. 2 zák. č. 258/2001 Z.z., spotrebiteľom je fyzická osoba, ktorej bol poskytnutý
spotrebiteľský úver na iný účel ako na výkon zamestnania, povolania alebo podnikania.

Podľa § 52 ods. 1 zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka v znení účinnom ku dňu uzavretia
zmluvy (ďalej len Občiansky zákonník), spotrebiteľskými zmluvami sú kúpna zmluva, zmluva o dielo
alebo iné odplatné zmluvy upravené v ôsmej časti tohto zákona a zmluva podľa § 55, ak zmluvnými
stranami sú na jednej strane dodávateľ a na druhej strane spotrebiteľ, ktorý nemohol individuálne
ovplyvniť obsah dodávateľom vopred pripraveného návrhu na uzavretie zmluvy.

Podľa § 52 ods. 2 Občianskeho zákonníka, dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení
spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.

Podľa § 52 ods. 3 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľom je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení

spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.

Podľa § 54 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka, zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou
sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred
vzdať svojich práv, ktoré mu tento zákon priznáva, alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie. V

pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší.

Podľa § 2 ods. 1 písm. a/, b/ zákona č. 634/1992 Zb. o ochrane spotrebiteľa v znení účinnom ku
dňu uzavretia zmluvy, na účely tohto zákona sa rozumie: spotrebiteľom fyzická osoba, ktorá nakupuje
výrobky alebo používa služby pre priamu osobnú spotrebu fyzických osôb, najmä pre seba a pre

príslušníkov svojej domácnosti, predávajúcim podnikateľ, ktorý spotrebiteľovi predáva výrobky alebo
poskytuje služby.

Podľa § 23a ods. 1 zákona č. 634/1992 Zb. o ochrane spotrebiteľa v znení účinnom ku dňu uzavretia
zmluvy, spotrebiteľskými zmluvami sú zmluvy uzavreté podľa Občianskeho zákonníka, Obchodného

zákonníka, ako aj všetky iné zmluvy, ktorých charakteristickým znakom je, že sa uzavierajú vo viacerých
prípadoch, a je obvyklé, že spotrebiteľ obsah zmluvy podstatným spôsobom neovplyvňuje.

Podľa § 23a ods. 2 zákona č. 634/1992 Zb. o ochrane spotrebiteľa v znení účinnom ku dňu uzavretia
zmluvy, na spotrebiteľské zmluvy, ktoré neboli uzavreté podľa osobitného predpisu, sa primerane použijú

ustanovenia tohto predpisu.

Osobitnýmpredpisomjevtomtoprípadepodľapoznámkypodčiarou§52až60Občianskehozákonníka.

Podľa § 5b zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa v znení účinnom od 1. mája 2014, orgán

rozhodujúci o nárokoch zo spotrebiteľskej zmluvy prihliada aj bez návrhu na nemožnosť uplatnenia
práva, na oslabenie nároku predávajúceho voči spotrebiteľovi, vrátane jeho premlčania alebo na inú
zákonnú prekážku alebo zákonný dôvod, ktoré bránia uplatniť alebo priznať plnenie predávajúceho voči
spotrebiteľovi, aj keď by inak bolo potrebné, aby sa spotrebiteľ týchto skutočností dovolával.

Podľa § 100 ods. 1 Občianskeho zákonníka, právo sa premlčí, ak sa nevykonalo v dobe v tomto zákone
ustanovenej ( § 101 až 110). Na premlčanie súd prihliadne len na námietku dlžníka.

Podľa § 101 Občianskeho zákonníka, pokiaľ nie je v ďalších ustanoveniach uvedené inak, premlčacia
doba je trojročná a plynie odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz.

Podľa § 103 Občianskeho zákonníka, ak bolo dohodnuté plnenie v splátkach, začína plynúť premlčacia
doba jednotlivých splátok odo dňa ich zročnosti. Ak sa pre nesplnenie niektorej zo splátok stane zročným
celý dlh (§ 565), začne plynúť premlčacia doba odo dňa zročnosti nesplnenej splátky.

Podľa § 391 ods. 1 Obchodného zákonníka, pri právach vymáhateľných na súde začína plynúť
premlčacia doba odo dňa, keď sa právo mohlo uplatniť na súde, ak tento zákon neustanovuje niečo iné.Podľa § 397 Obchodného zákonníka, ak zákon neustanovuje pre jednotlivé práva inak, je premlčacia
doba štyri roky.

Z vykonaného dokazovania a zisteného stavu veci vyvodil súd ten právny záver, že návrhu navrhovateľa
nie je možné vyhovieť a je potrebné ho zamietnuť. Je nepochybné, že medzi právnym predchodcom
navrhovateľa a odporcami vznikol na základe Zmluvy o úvere č. 0252774520 zo dňa 7.4.2006 úverový
vzťah. Predmetnú úverovú zmluvu predloženú v tomto konaní uzatvoril právny predchodca navrhovateľa
s odporcami podľa § 497 Obchodného zákonníka a zároveň je potrebné na danú zmluvu aplikovať zákon

č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch, keďže odporcovia uzatvárali zmluvu ako spotrebitelia.
Takisto uvedenú zmluvu ako spotrebiteľskú definuje zákon č. 634/1992 Zb. o ochrane spotrebiteľa
v § 23a ods. 1, podľa ktorého spotrebiteľskými zmluvami sú zmluvy uzavreté podľa Občianskeho
zákonníka, Obchodného zákonníka, ako aj všetky iné zmluvy, ktorých charakteristickým znakom je, že
sa uzavierajú vo viacerých prípadoch, a je obvyklé, že spotrebiteľ obsah zmluvy podstatným spôsobom
neovplyvňuje. Zároveň uvedený zákon v § 23a ods. 2 v spojení s poznámkou pod čiarou odkazuje

na použite ustanovení Občianskeho zákonníka konkrétne § 52 až 60, ktoré sa týkajú spotrebiteľských
zmlúv. Keďže zákon o ochrane spotrebiteľa č. 250/2007 Z.z. v znení účinnom od 1. mája 2014,
ktorý je špeciálnym zákonom vo vzťahu k Občianskemu zákonníka a má pred ním prednosť, zaviedol
povinnosť súdu prihliadať na premlčanie v spotrebiteľských zmluvách ex offo, tak súd musel posúdiť či
pohľadávka navrhovateľa nie je premlčaná. Je nutné poukázať na to, že uvedený zákon neobsahuje

žiadne prechodné ustanovenia k uvedenému zákonnému ustanoveniu a preto je ho potrebné aplikovať
s účinnosťou od 1. mája 2014 vo všetkých konaniach. V návrhu navrhovateľ uviedol, že si uplatňuje
splátky splatné od 10.9.2010 do 10.3.2016, pričom splátky pôvodne splatné od 10.8.2011 do 10.3.2016
sastalisplatnýmidňa6.8.2011,kedynavrhovateľvyhlásilmimoriadnusplatnosťúveruapretopremlčacia
doba týchto splátok začala plynúť najneskôr dňa 7.8.2011, keďže z návrhu nebolo zrejmé na základe

splátky s akým termínom splatnosti došlo k vyhláseniu mimoriadnej splatnosti úveru. Vzhľadom na
to, že ide o spotrebiteľský vzťah, tak súd dĺžku premlčacej doby posudzoval podľa Občianskeho
zákonníka, keďže Občiansky zákonník stanovuje všeobecnú trojročnú premlčaciu dobu, ktorá je
pre spotrebiteľa nepochybne výhodnejšia ako všeobecná štvorročná premlčacia doba obsiahnutá v
Obchodnom zákonníku. Trojročná premlčacia doba teda uplynula predtým ako si navrhovateľ uplatnil

právo na súde podaním návrhu dňa 22.8.2014, teda návrh podal v dobe, kedy pohľadávka navrhovateľa
už bola premlčaná a aj keď právo navrhovateľa na úhradu pohľadávky nezaniklo, tak súd mu toto právo
v súdnom konaní nemôže priznať a návrh navrhovateľa preto zamietol v celom rozsahu.

Podľa ust. § 142 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku účastníkovi, ktorý mal vo veci plný úspech, súd

prizná náhradu trov potrebných na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti účastníkovi, ktorý vo
veci úspech nemal.

O trovách konania súd rozhodol podľa § 142 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku a úspešným
odporcom v 1. a 2. rade náhradu trov konania nepriznal, keďže si žiadne trovy konania neuplatnili.

Na základe horeuvedeného súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti rozhodnutia.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa doručenia jeho písomného
vyhotovenia, cestou tunajšieho súdu na Krajský súd v Trnave, trojmo.

Základnýmináležitosťamiodvolaniasú:všeobecnénáležitosti(Zpodaniamusíbyťzjavné,ktorémusúdu
je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, a musí byť podpísané a datované. Podanie
treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal na súde
a aby každý účastník dostal jeden rovnopis, ak je to potrebné. Ak účastník nepredloží potrebný počet

rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy.), proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom
rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa
odvolateľ domáha.
Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len
tým, že a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1, b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za

následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretoženevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, d) súd prvého stupňa
dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, e) doteraz zistený skutkový
stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205

a), f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona; ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh
na súdny výkon rozhodnutia.